Koľko zvierat sa zabije na mäso denne? Šokujúce štatistiky a fakty
Mäso a mäsové výrobky sú neoddeliteľnou súčasťou stravy mnohých ľudí po celom svete. Málokto sa však zamýšľa nad tým, koľko zvierat denne zomiera, aby uspokojilo dopyt po mäse. Tento článok sa zaoberá štatistikami o počte zvierat zabitých denne na mäso a poukazuje na podmienky, v ktorých tieto zvieratá žijú.
Počet zabitých zvierat denne
Podľa portálu Ourworldindata.org sa denne zabije obrovské množstvo zvierat na mäso. Najväčšiu časť tvoria kurčatá, ktorých sa denne zabije približne 202 miliónov. Nasledujú kačky (12 miliónov), ošípané (3,8 milióna), ovce (1,7 milióna) a kozy (1,4 milióna).
Problémom sú ale ryby, pretože presné odhady počtu zabitých rýb je ťažké určiť, ale odhaduje sa, že ide o stovky miliónov denne. Dôvodom je nedostatok relevantných údajov o tom, koľko rýb sa každý rok zabije.
Podmienky chovu zvierat
Okrem samotných čísel je dôležité zamyslieť sa aj nad podmienkami, v ktorých zvieratá žijú pred zabitím. Väčšina hospodárskych zvierat na svete sa chová v žalostných podmienkach.
Ošípané sú držané v stiesnených, stresujúcich podmienkach a žijú život v chronickom nepohodlí a úzkosti. Kravám odoberajú teľatá, aby produkovali mlieko na ľudskú spotrebu, čo je prax, pri ktorej trpí matka aj teľa. Mnoho zvierat je kastrovaných bez anestézie.
Ako sa stať vegánom
Alternatívy a možnosti
Je dôležité si uvedomiť, že existujú alternatívy k tradičnému spôsobu stravovania. Rastlinná strava ponúka širokú škálu chutných a výživných jedál, ktoré môžu nahradiť mäso.
Vegánstvo - ako to funguje, ako ľudia prežijú bez jedenia mlieka, mäsa, syra a žiadnych iných živočíšnych produktov? Ako najlepšie začať? Čo vitamíny a proteíny? V skratke, je to životný štýl, alebo filozofia (nie len diéta), kde človek neubližuje svojou existenciou iným bytostiam - tvorom. Je to o spolunažívaní so všetkými tvormi na tejto planéte. Na vyššej úrovni, je vegánstvo o rešpekte prírody, tvorov, nášho prostredia.
To, že jedenie mäsa spôsobuje utrpenie a bolesť miliónov zvierat, je zjavné - musíš niečo zabiť, aby si mal mäso. V dnešnej dobe to je ešte horšie, pretože masová produkcia so zvieratami jedná ako s produktami, nie bytosťami, ktoré cítia bolesť a strach.
Nejedenie iných zvieracích produktov, ako mliečne produkty, vajcia, majonéza - málo ľudí vie, že produkcia mlieka a vajec spôsobuje také isté utrpenie pre zvieratá, ako mäsová výroba. Vedel si, že pri výrobe vajec, kde sú „užitočné“ len sliepky, sa kurčiatká kohúty po vyliahnutí hodia na pás a zaživa pomelú v obrovskom mlyne na mäso? To tvorí zhruba 50% vyliahnutých kurčiat. Tieto sa do štatistík ani nedostanú, bilióny životov ročne.
Ale znižovanie utrpenia zvierat nie je jediným výsledkom vegánstva. Takisto je to zdravšie pre tvoje telo, myseľ i dušu. Vegán žije životom, ktorý nepodporuje tieto choré výplody konzumeristickej spoločnosti. Nič nám nedáva právo narábať s inými tvormi, akoby tu boli pre nás.
Človek je bylinožravec, stali sme sa všežravcom počas evolúcie, pretože je to jednoduchšie a ľudská rasa je od prírody lenivá. Z rastlinnej diéty dostaneš toľko proteínov, koľko tvoje telo potrebuje. Čo sa týka iných vitamínov a prvkov, ktoré potrebujeme, vegán si musí byť vedomý čo kde dostať. Najväčším problémom pre vegánov je získavať vitamín B12.
Najlepšie je začať prieskumom. Prečítaj si knihy a webstránky o vegánstve, o výžive, aby si vedel, čo to obnáša, prečo to robíš a do čoho sa púšťaš. Musíš si nájsť svoj vlastný dôvod, prečo chceš byť vegánom, svoju motiváciu.
Niekto ti povie, že si skús vegetariánstvo a potom vegánstvo - to je taký pomalší a miernejší spôsob, ako na to. Ja som to spravil takisto - najprv som o vegánstve ani neuvažoval, len som sa dal, asi pred 5 rokmi na vegetariánstvo.
Alebo si to skús na mesiac - budúci mesiac si daj za úlohu žiť ako vegán. Začiatok môže byť ťažký, ale po určitom čase sa začneš cítiť svieži, zistíš čo variť (naučíš sa variť oveľa viac), naučíš sa viac o zdravšom životnom štýle. Nie je na to žiadny recept, ako „deň 1, sprav toto, deň 2 sprav tamto“, základ je poriadne sa o tom informovať a potom si to vyskúšať.
Prestaň jesť mäso, a všetko o čom vieš, že obsahuje mlieko, vajcia a podobne. Budeš prekvapený, koľko produktov, ktoré sa zdajú byť čisto so zeleniny, obsahujú mlieko, živočíšne tuky a podobne. Začni čítať ingrediencie na všetkom čo kupuješ. Začni variť viac pre seba, experimentovať v kuchyni.
Prestaň kupovať kožené výrobky. Prestaň používať nadbytočné množstvo kozmetiky - odkedy naše telo potrebuje byť pokryté krémami, šampónmi, voňavkami a neviemčím? Prežili sme tisícky rokov bez toho.
Vegánstvo nie je len diéte - je to nový, čerstvý pohľad na svet. Zdravší životný štýl. Samozrejme, je to tvoj život, tak si to prispôsob ako chceš. Vegánstvo nie je o pravidlách (teda aspoň pre mňa nie). Pre mňa je to hlavne o utrpení zvierat. Takže keď za jedlom nie je utrpenie zvierat, tak to zjem. Napríklad také vajce od sliepky, ktorá si behá vonku, žije normálny slepačí život a nezabije sa kvôli mäsu. Veľa vegánov je viacej striktných, nedotknú sa ničoho zo zvieraťa (čo tiež dáva zmysel - také vajce je vlastne menštruácia sliepky….).
Ektoparazity a ich nebezpečenstvo
Okrem otázky zabíjania zvierat na mäso je dôležité spomenúť aj ektoparazity, ktoré môžu ohrozovať zdravie ľudí a zvierat. Medzi ne patria kliešte, vši, blchy, ploštice a iné článkonožce.
Ploštice
Ploštice sú malý hmyz, ktorý sa živí krvou ľudí a zvierat. Ich prítomnosť sprevádza nepríjemný myšací zápach. Ploštice sa ťažko likvidujú, pretože sa rýchlo stávajú rezistentnými voči insekticídom. Na boj proti plošticiam je potrebné privolať profesionálov, ktorí používajú kontaktné prípravky a plynovanie.
Blchy
Blchy sú bezkrídly hmyz, ktorý sa živí krvou hostiteľa. Spôsobujú svrbenie a červené škvrny na koži. Blchy môžu prenášať aj baktérie moru. Na ochranu pred blchami je dôležitá hygiena a používanie veterinárnych insekticídnych prípravkov.
Vši
Vši sú parazitický hmyz, ktorý sa živí krvou ľudí a zvierat. Existujú rôzne druhy vší, ako napríklad voš šatová, voš detská a voš ohanbia. Vši spôsobujú svrbenie a môžu prenášať choroby. Na likvidáciu vší sa používajú špeciálne šampóny a hrebene.
Kliešte
Kliešte sú roztoče, ktoré sa živia krvou hostiteľa. Pri nabodnutí kliešť vpustí do rany sliny, ktoré môžu obsahovať vírusy a baktérie spôsobujúce kliešťovú encefalitídu a boreliózu.
So zlými životnými podmienkami zvierat sa okrem utrpenia spájajú aj straty a vytváranie zbytočného odpadu. Na chov dobytka a pestovanie kŕmnych plodín využívame väčšinu obývateľnej pôdy, no globálne stratíme alebo zahodíme dvadsať percent všetkého mäsa.
Medzi rokmi 1961 a 2022 sa produkcia mäsa celosvetovo viac ako zdvojnásobila. Podľa analytického článku od zakladateľa vedeckého portálu Our World in Data Maxa Rosera, zomrie denne 900-tisíc kráv.
Uvádza, že ak by mala každá z nich dĺžku tela dva metre a postavili by ste ich za seba, vytvorili by rad dlhý až 1800 kilometrov. Denne tiež zomrie 202 miliónov kurčiat, v prepočte na každú minútu je to 140-tisíc zvierat. V najväčšom počte sú zabíjané ryby, pričom ide o stovky miliónov za deň.
Len v Európskej únii žije podľa organizácie na ochranu práv zvierat Eurogroup for Animals v klietkových chovoch ročne viac ako tristo miliónov zvierat. Medzi nimi sú najmä sliepky, ale žijú tak aj ošípané, králiky, kačice, prepelice či husi. Zvieratá pred zabitím podľa organizácie často ani neomráčia alebo to neurobia účinne.
Živé zvieratá prepravujú niekoľko dní až týždňov aj vo vysokých teplotách, pričom sú vyčerpané, dehydrované a majú rôzne poranenia.
Európska komisia zverejnila minulý rok v októbri celoeurópsky prieskum Eurobarometer s názvom Postoje Európanov k dobrým životným podmienkam zvierat. Na otázku, či by mali byť dobré životné podmienky zvierat na Slovensku lepšie, odpovedalo 35 percent Slovákov „určite áno“ a 42 percent „skôr áno“.
V prieskume sa ukázalo, že väčšina respondentov, okrem iného, považuje za dôležité, či majú hospodárske zvieratá dostatok jedla, či žijú v pre nich vhodnom prostredí, a aby sa znížil čas prevozu živých zvierat.
Výskumníčka Hannah Ritchie z Our World in Data v jednom zo svojich analytických článkov píše o hypotetickom scenári, v ktorom by celý svet prijal vegánsku stravu.
Za posledných päťdesiat rokov (1970-2020) sa veľkosť sledovaných populácií divokých zvierat zmenšila o 73 percent. Údaje pochádzajú zo správy o stave divokej prírody, ktorú minulý týždeň zverejnil Svetový fond na ochranu prírody (WWF) v spolupráci s Londýnskou zoologickou spoločnosťou.
Ďalej sa v nej uvádza, že globálne potravinové systémy sú zároveň hlavnou hrozbou pre 86 percent druhov zvierat, ktorým hrozí vyhynutie. Podľa správy od WWF sa v poľnohospodárstve využíva až 70 percent celosvetových zásob pitnej vody.
Mnoho zvierat umiera počas chovu a prevozu na bitúnok (zariadenie určené na porážku zvierat a spracovanie mäsa - pozn. red.). Odpad tvoria zahodené odrezky tiel počas zabíjania a ďalšieho spracovania, napríklad pri výrobe klobás.
Ide aj o odhadzovanie ulovených (väčšinou uhynutých, umierajúcich alebo poranených rýb - pozn. red.) naspäť do mora, neskôr prichádza k znehodnoteniu mäsa počas námrazy, balenia, skladovania a prepravy.
Dojnice často trpia mastitídou (zápal mliečnej žľazy u niektorých samíc, napríklad kráv, oviec, kôz - pozn. red.), čo krave spôsobuje bolesť a zároveň to znižuje produkciu mlieka.
Podľa informačného dokumentu na stránke organizácie z roku 2015 sa ročne stratí alebo skončí ako odpad 20 percent mliečnych výrobkov (29 miliónov ton) iba v rámci Európy. Ďalšie straty vznikajú v obchodoch alebo reštauráciách a na úplnom konci je spotrebiteľ.
Ako vo svojej príručke Ako neplytvať jedlom uvádza občianske združenie Free Food, práve spotrebitelia tvoria na Slovensku najväčšiu časť potravinového odpadu spomedzi všetkých ostatných producentov (62 percent).
Podľa informačného dokumentu na stránke organizácie z roku 2015 sa ročne stratí alebo skončí ako odpad 20 percent mliečnych výrobkov (29 miliónov ton) iba v rámci Európy.
Združenie tiež uvádza, ako hlavné príčiny tvorenia odpadu zo strany spotrebiteľa, že nakupuje a varí viac ako dokáže spotrebovať a nevie správne skladovať potraviny.
V spomenutej správe o stave divokej prírody sa uvádza, že aj keď sú potravinové systémy hlavným dôvodom znehodnocovania prírody, dôležité medzinárodné environmentálne politiky sa riešeniu tohto problému nevenujú dostatočne, napríklad Parížska dohoda alebo Kunmingsko-montrealský globálny rámec pre biodiverzitu.
V správe je tiež zdôraznená aj chýbajúca koordinovaná globálna agenda pre transformáciu potravinových systémov s jasnými a vedecky podloženými cieľmi nielen do roku 2030, ale na dlhšie obdobie.
Potravinový odpad tvorí podľa Our World in Data približne šesť percent emisií skleníkových plynov. Problém nastáva, ak sa netriedi, nezhodnotí a skončí na skládke.
Obce a mestá na Slovensku majú od prvého januára 2021 povinnosť triediť kuchynský biologický odpad z domácností (KBO). Odvoz a likvidácia odpadu, a. s. - OLO na svojej stránke uvádza, že do nádoby zo živočíšnych produktov nepatria jedlé oleje a tuky, tekuté zložky odpadu, napríklad polievky, omáčky, mlieko a veľké kosti, napríklad rebrá alebo špikové kosti.
Na Myjave, na Záhorí a v pražskom Kauflande sme pozorovali celý cyklus, od živého zvieraťa až po naporcované kúsky.
Stiesnená miestnosť, teplo, vlhko, obrovské píly, krv na dlážke, na stenách, na náradí. Hluk strojov prehlušujú mrazivé výkriky. Najhorší je smrad spálených chlpov a mäsa.
Štyri ufúľané prasatá najskôr v podzemnej plynovej komore uspia oxidom uhličitým. Cez rampu prepadnú v úplnom bezvedomí. Jedno ešte zalapá po dychu, poslednýkrát zakrochtá. Druhé krátko otvorí rypák, odpovie slabým kvičaním.
Stroj dvíha bezvládne telá prichytené reťazou o nohy nad kovovú vaničku. Desaťcentimetrová čepeľ hladko vnikne do krku, z rany sa valí prúd tmavej krvi.
Veľká biela budova na Myjave vyzerá zvonku celkom obyčajne, no vo vnútri sa odkrýva iný pohľad na to, čo sa deje s mäsom dlho pred varením. Jatky na Myjave sa začnú už skoro ráno, poloautomatizovaný systém na priemyselné zabíjanie je dokonalý.
Za hodinu prejde nožom mäsiara a čistiacou linkou sto ošípaných. Týždenne je to asi 1800 prasiat a 50 kusov dobytka. Bravčová krv strieka na biele kachličky, na červenej dlážke ju takmer nevidno, zo žľabu steká rúrou do obrovských nádrží o poschodie nižšie.
Mŕtvoly ťahá vlečka po koľajniciach cez parnú saunu do stroja, kde lopatky ošklbú štetiny z kože. Holé telá, už iba kusy mäsa, vypľuje biele. Sú na nerozoznanie jedno od druhého.
Staršia pracovníčka s ufúľanou tvárou sústredene opaľuje posledné zvyšky srsti horákom, druhou rukou holí kožu nožíkom. Popod koľajnice sledujeme čerstvú bravčovinu, ako bočí za roh do druhej miestnosti.
Priečny rez rozdelí prasa na takmer symetrické polovičky, ľahko zrátať zuby či stavce. Mäsiari vyčistia brušnú dutinu, vyrežú bránicu, odrežú chvost. Všetko pod dohľadom veterinára, ktorý kontroluje nielen zdravotný stav mäsa, ale aj vnútorností.
V záverečnej kontrole zamestnanci vpichovým prístrojom zmerajú pomer mäsa a tuku a každý kus dostane okrem pečiatky z farmy aj identifikáciu bitúnku a poradové číslo.
Po krátkej pauze mäsiari z Myjavy rozbehnú menšiu linku na výrobu hovädziny. Krava natlačená v úzkom koridore by trochu cúvla, no nemôže.
Najskôr aj tuší, že sa niečo deje. Oči má úplne vyšpúlené, strnulé a vystresované, pohľad do nich sa nedá dlho vydržať. Pred porážkou je pokoj zvierat mimoriadne dôležitý. Stres ovplyvňuje kvalitu aj trvanlivosť mäsa.
Spolumajiteľ bitúnku na Myjave Milan Majtán hovorí, že pracujú len so zvieratami z fariem v okruhu 150 kilometrov, aby ich zbytočne nestresovali napríklad dlhou cestou. Zároveň kontrolujú, ako sa farmári o zvieratá starajú.
Práve na zistenie úrovne stresu merajú v bitúnku Turová 24 hodín po porážke pH faktor mäsa. „Pri porážke sa snažíme postupovať tak, aby u zvieraťa nedošlo k premene glykogénu (zdroj rýchlej energie - pozn.
Hovädzí dobytok spása dve obrovské 250-hektárové pastviny takmer ako vo voľnej prírode. V zime zver prikrmujú vlastným senom a senážou, výživa je podľa Nováka pre vývoj hovädzieho dobytka dôležitá.
Dobytok žije na Záhorí takmer divoko. „Veľa ľudí to podceňuje, ale práve podľa loja spoznáte, či zviera bolo kŕmené normálne alebo syntetikou. Ten loj je iný, páchne.“ Mäso odchované na prirodzenej strave môže byť nielen chutnejšie, ale aj chudšie a zdravšie.
Nevidíme bežné slovenské strakaté kravy, ale špeciálne mäsové plemená limousine a charolais. Ďalšie druhy ako aberdeen angus či piemont sa navzájom líšia kvalitou a vlastnosťami mäsa.
Zviera bezvládne visí z kovového háka dolu hlavou v miestnosti stredne veľkej izby. Hruďou mu ľahko prejde nôž, malá rana je aj pre obrovského býka smrteľná.
Srdce cez dieru okamžite pumpuje krv a leje ju do pripravenej nádoby a povedľa na dlážku. Na prvý pohľad nič hrôzostrašné a dojemné, najmä v porovnaní s masovými jatkami.
Kožušinu mu stiahnu a vyvrátia, na krku sa gučí do mazľavého roláka. Je to len zdanie, najskôr ani nič netušil. V maštali nastúpil na dobre známy vozík, pred bitúnkom prešiel najskôr kovovým koridorom.
Aj tieto dielce poznal. Ak zazmätkuje, chce sa ešte trochu popásť, pracovníci ho búchaním palice o ohradu nasmerujú až do klietky.
tags: #koľko #zvierat #sa #zabije #na #mäso
