Koniec lacného bravčového? Dôvody a perspektívy

Ceny mlieka, masla, ale aj mäsa sú od mája v slovenských obchodoch nižšie ako pred dvoma rokmi. Reťazce totiž nízkymi cenami museli bojovať o spotrebiteľa nielen medzi sebou, ale aj s konkurenciou za hranicami. Kilo bravčového karé tak mohli v máji kúpiť za priemerných 4,1 eura. V zlacňovaní obchodníkom pomohla minuloročná dobrá úroda, ktorá priniesla pokles cien obilia.

Bochník chleba za euro, kilo bravčového za niečo vyše 4 eur by mali byť realitou aj po žatve. Slovensko pritom očakáva až o zhruba 20 percent nižšiu úrodu obilia ako vlani. Jeho ceny sa však nemenia, a preto nie je nijaký dôvod na zvyšovanie cien chleba či mäsa. Tvrdí to minister pôdohospodárstva Stanislav Becík a tiež predseda roľníckej samosprávy Vladimír Chovan.

Nízke akciové ceny, ktoré ponúkajú slovenské reťazce na vybrané potraviny sa podľa Františka Ťapuša zo Zväzu obchodu a cestovného ruchu udržia ešte pár mesiacov. Jedným z hlavných faktorov cien potravín je práve úroda. Ešte aj mesiac či dva po žatve sa stále v mlynoch melie staré obilie.

„Maďari majú síce nižšiu úrodu obilia, ale stále dosť na export, čo tlačí ceny dole aj na Slovensku,“ povedal Vladimír Chovan. Dodal, že roľníci by radi videli ceny obilia vyššie ako prvé ponuky, ktoré sú okolo sto eur za tonu. Nízka cena obilia nahráva obchodníkom, tí tvrdia, že ceny potravín by rásť nemali. Chovan si myslí, že po žatve by dokonca potraviny mohli ešte zlacnieť.

Ani repka, z ktorej sa vyrába jedlý olej a rastlinné maslo, nedá úrodu na úrovni vlaňajška a cena nerastie podobne ako pri obilí. Pre spotrebiteľa to znamená, že ak nezdražejú obaly, ľudia by mali olej nakupovať za súčasné ceny. Rozhodujúcim hráčom pri tvorbe cien pre ľudí však sú stále veľké obchodné reťazce. Ak sa tohto roku urodí menej obilia, do konca roka by sa to nemalo prejaviť. A ak, tak až na samom konci roka,“ myslí si Adrián Ďurček, predseda Coop Jednota Bratislava.

Zároveň sa brzdí vývoz slovenských produktov. Jedným z hlavných dôvodov prepadu cien je podľa neho nadprodukcia mlieka v Európe. Napríklad v Nemecku vzrástla produkcia medzi rokmi 2024 a 2025 približne o sedem percent, čo vytvára silný tlak na ceny v celom regióne. Surovinová hodnota mlieka klesla na trinásť až pätnásť centov za liter, čo je hlboko pod úrovňou udržateľnosti. Spresnil, že podľa údajov Rohstoffermilch-Institut v nemeckom Kieli dosahuje surovinová hodnota mlieka v decembri 2025 len 13 - 15 centov za liter.

Slovenský mliekarenský sektor čelí vážnej kríze. Výsledkom môže byť výrazná strata konkurencieschopnosti už začiatkom roka 2026. Mellen poznamenal, že farmy na Slovensku v posledných rokoch investovali najmä do prvovýroby, často bez systematickej podpory mliekarní. V súčasnej trhovej situácii sa tieto investície stávajú neudržateľnými. Dodal, že bez koordinovanej podpory fariem a mliekarní hrozí rušenie chovov dojníc, zatváranie mliekarní, strata sebestačnosti v produkcii mlieka, ako aj rast závislosti od dovozu.

Slovensko v rámci budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie (EÚ) požaduje viac porozumenia pri stropovaní a priamych platbách. Na pondelkovom (17. R. 2.) na pôde Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Vnuk spresnil, že predposledná Rada ministrov pre agropolitiku pod vedením dánskeho predsedníctva sa zamerala na spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2027 a na dovoz agrokomodít z cudziny. „My sme radi, že tá podpora v budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike je cielená, avšak najviac nás trápi stropovanie a degresivita priamych platieb,“ vysvetlil Vnuk. Tie obhospodarujú až 80 percent poľnohospodárskej pôdy. Nám to stále nestačí, ale ešte si to musíme zanalyzovať,“ odkázal.

V oblasti obchodovania s agrokomoditami boli v pondelok debaty o obchode s Ukrajinou. Spomenuli aj dohody so skupinou Mercosur a s inými štátmi, prezradil Vnuk. „Komisia nás vyzývala, aby sme sa vyjadrili k obchodu s Ukrajinou. Tu stále trváme na svojej pozícii. Osobitnú iniciatívu v pondelok predložili Slovensko, Česko, Maďarsko a Chorvátsko (ďalšie krajiny sa môžu pridať).

Aj naďalej sa sektor s obavami pozerá na európsku poľnohospodársku politiku, ktorú považuje za likvidačnú. "To poľnohospodárom nevyhovuje. Toto všetko má priamy vplyv na pestovanie plodín a kvalitu úrody. Uvidíme ale, ako bude vplývať počasie v najbližších dňoch a týždňoch na zasiate oziminy. Minuloročná úroda obilnín a olejnín prekonala predpovede. Podpredseda SPPK Emil Macho dodal, že s istotou môžu konštatovať len fakty. "To, čo sme zasiali na jeseň, nevyzerá zle.

Potravinári očakávajú náročný rok. "Určite na chod potravinárskych podnikov budú mať vplyv dopady konsolidácie verejných financií, neustále trvajúci investičný dlh potravinárskych firiem, náklady na cenu ľudskej práce, napríklad zvyšovanie minimálnej mzdy. Dôvodom má byť historicky najvyšší plánovaný rast minimálnej mzdy. Tá sa má od budúceho roka zvýšiť o dvanásť percent, teda o 99 eur.

PPA začala farmárom vyplácať každoročnú podporu od štátu. Farmári dostanú počas novembra 300 miliónov eur. Ide o každoročnú podporu od štátu. Priame platby za rok 2025 začala Poľnohospodárska platobná agentúra vyplácať v utorok (4. sept. pred. Poľnohospodári už druhý rok dostávajú preddavky, aby peniaze mohli začať využívať čo najskôr. Na účte by ich mali mať do 28. "Dnes začíname vyplácať tieto preddavky. Je to v dvoch kolách, 4. a 17. novembra, 4. novembra bude vyplatená nejaká čiastka. Je to samozrejme na PPA z hľadiska kontrol a nastavenia administrácie celých tých procesov.

„Chváli sa tým, že dáva farmárom peniaze. Tie prideľujú podľa rozlohy pôdy alebo počtu zvierat. "Veľmi sa tešíme ku koncu roka. O priame platby tento rok požiadalo viac ako 14-tisíc farmárov. "Môžu za ne napríklad podporiť produkciu alebo pestovanie zeleniny. Farmári by mali celkovo za tento rok dostať priame platby vo výške 600 miliónov eur.

Celková suma v oboch výzvach je 92 miliónov eur, z toho pre spracovateľov má ísť 35 miliónov eur a pre mladých poľnohospodárov 57 miliónov eur. "Vo výzve Investície do rozšírenia kapacít spracovateľských podnikov je celkovo alokovaných 35 miliónov eur. Výzva vyhlásená 9. februára bude uzatvorená 23. marca 2026. Lehota na podávanie žiadostí trvá od 3. marca do 23. marca tohto roku.

"Vo výzve Získavanie a udržanie mladých poľnohospodárov je alokácia na úrovni 57 miliónov eur. Dnes vyhlásená výzva bude uzatvorená 29. mája. Lehotou na podávanie žiadostí o podporu je 8. až 29. máj 2026. Čepko doplnil, že PPA bude prijímať žiadosti o podpory iba elektronicky. PPA bude prvýkrát robiť aj online seminár pre žiadateľov, kde im vysvetlíme všetky náležitosti týchto výziev,“ povedal. „Chceme totiž, aby projekty na PPA prichádzali vo vysokej kvalite a aby sme mali čo najmenej práce s ich dopĺňaním a vyhodnocovaním.

Tisíce farmárov vo štvrtok (18. Časť poľnohospodárov prišla vo svojich traktoroch, čo narušilo dopravu v belgickom hlavnom meste, informovala agentúra AFP. „Sme tu, aby sme povedali nie dohode s Mercosurom. Mercosur, dane z hnojív, reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP): dôvodov na nespokojnosť je veľa.

Približne 350 traktorov prišlo v utorok (13. 1.) do ulíc Paríža, kde francúzski poľnohospodári protestujú proti dohode Európskej únie s juhoamerickými krajinami spolku Mercosur. Tá podľa nich ohrozí ich príjmy a potenciálne aj dodávky potravín pre obyvateľov. "Nie je krajina bez poľnohospodárov. Keď nebudú poľnohospodári, nebudú potraviny," oznamoval nápis na jednom z transparentov umiestnených na zhromaždených strojoch. Podľa farmárov budúcnosť francúzskeho poľnohospodárstva ohrozuje dohoda, ktorá umožní prílev lacnejších produktov z Brazílie, Argentíny i ďalších krajín združenia Mercosur. Dnes už nežijeme z našej práce,“ povedal 52-ročný pestovateľ obilnín Fabrice Moulin. Zjednodušenie administratívy a zmiernenie environmentálnych noriem EÚ žiadajú poľnohospodári už od roku 2024.

Vo štvrtok (29. 1.) sa zúčastnil na rokovaní predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, kde sa rokovalo o celkovej situácii v agrosektore. "Neváhal som a hneď som kontaktoval predsedu predstavenstva danej spoločnosti. Chcel som od neho informácie o tom, či je na tom niečo pravdy. Túto informáciu som veľmi uvítal a hneď sme si na zajtra, na piatok o ôsmej ráno u mňa na ministerstve dohodli stretnutie, že si prejdeme situáciu, ako sa im darí, aká je situácia na trhu v Európe. Zajtra u mňa na ministerstve sa mám stretnúť s pánom predsedom predstavenstva a budem očakávať od neho informácie. Budem sa snažiť hľadať rôzne spôsoby, aby sme zachránili a ešte zvrátili toto rozhodnutie," spresnil agrominister. Prisľúbil, že o rokovaní bude informovať.

Nemecká spoločnosť Nordzucker Group, väčšinový vlastník cukrovaru, informoval vo štvrtok, že v spoločnosti Považský cukor v Trenčianskej Teplej sa skončí výroba cukru a spracovanie cukrovej repy. V spoločnosti Považský cukor v Trenčianskej Teplej sa skončí výroba cukru a spracovanie cukrovej repy. "Dnes sa náš priemysel nachádza vo fáze transformácie. Nie je to koniec príbehu. Považský cukor a.s. je popredným slovenským výrobcom a distribútorom cukru so sídlom v Trenčianskej Teplej. Pokračoval v tradícii produkcie a distribúcie cukru siahajúcej od roku 1901 až po súčasnú vlastnícku podobu z roku 1998.

Zdražovanie, nárast cien energií, pohonných hmôt aj potravín je na Slovensku v roku 2022 enormný. Navyše na Slovensku poklesla spotreba hydiny a výrobkov z nej. "Počas rokov 2020 a 2021 sme zaznamenali pokles spotreby hydinového mäsa. Pokles bol spôsobený obmedzením prevádzky stravovacích zariadení počas pandémie koronavírusu. V roku 2021 prispel k poklesu spotreby hydinového mäsa aj výrazný pokles predajných cien bravčového mäsa a časť spotreby hydinového mäsa bola nahradená bravčovým mäsom. Vývoj spotreby hydinového mäsa: 2019 - 26,9 kg na obyvateľa, 2020 - 25,6 kg a 2021 - 23,6 kg,“ dodal Molnár, ktorý varuje pred reálnym kolapsom slovenského hydinárskeho priemyslu.

"Ak EÚ a najmä naša vláda nezasiahnu a neprikročia k zastropovaniu cien elektrickej energie a plynu pre poľnohospodárov a potravinársky priemysel, ceny hydinového mäsa a vajec v krátkej dobe extrémne porastú. Šéf Únie hydinárov Slovenska sa vyjadril aj k plánom EÚ na zrušenie klietkového chovu hydiny do roku 2025. "Zatiaľ nie je schválený žiadny právny predpis, ktorý by zakazoval na európskej alebo vnútroštátnej úrovni chov nosníc v klietkových systémoch od roku 2025 alebo nejakého iného termínu. Pričom Únia hydinárov Slovenska už v roku 2020, že na prerobenie všetkých klietkových chovov bude nevyhnutné vynaložiť investície vo výške 47 miliónov EUR. (Pri aktuálnej inflácii je to ešte približne o 15 miliónov EUR viac).

Slovenskému hydinárskemu priemyslu hrozí pre ceny energií reálny kolaps. Ale podľa jeho slov je na Slovensku veľký tlak zahraničných obchodných reťazcov a ochranárskych združení na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov. "Zahraničné obchodné reťazce už od roku 2019 avizujú, že po roku 2025 nebudú predávať vo svojich prevádzkach v SR žiadne slovenské vajcia z klietkových chovov. V súčasnej dobe považujeme túto tému za veľmi problematickú aj z dôvodu, že v súčasnej krízovej dobe viac ako 90 % spotrebiteľov nakupuje potraviny na základe najnižšej ceny a v prípade vajec sú najlacnejšie vajcia z klietkových chovov.

Boris Halaj, ktorý má celý život spätý s mäsiarstvom, prezradil desať praktických tipov, ako si na predajných pultoch vybrať naozaj čerstvé mäso. Zároveň vysvetľuje, ako rozpoznať mäso, v ktorom už začal proces kazenia. Skúsený mäsiar z obchodu masodomov.sk vysvetľuje, že čerstvé mäso by malo mať svoju identickú farbu i vôňu a malo by spĺňať všetky senzorické a mikrobiologické požiadavky. Mäso je ideálnou živnou pôdou pre rast všetkých druhov mikroorganizmov, ktorých zastúpenie sa mení v závislosti od teploty, hodnoty pH a prístupu vzduchu. Za najčastejšie mikroorganizmy, ktoré majú na svedomí kazenie mäsa, považujeme najmä pseudomonas, micrococcus, lactic acid bacteria, aspergillus a penicillium. „Otázka teda nie je, či sa mäso pokazí, ale ako rýchlo tento proces prebehne,“ dodal.

Naším najlepším pomocníkom pri posudzovaní kvality je zrak. Všeobecne platí, že mäso postupom času stráca vodu, vysychá a zároveň tmavne. Čerstvá bravčovina je svetloružová, postupom času sa ružová mení na temnú ružovú až hnedú farbu. Hovädzina je tmavočervená až bordová a postupom času sa mení na tmavú až čiernu farbu. Hydina je smotanovobielej farby s nádychom doružova. „Táto farba sa pribúdajúcimi hodinami mení na hnedú a dňami na tmavohnedú. Zápach nám prezradí, v akom štádiu zrenia, alebo kazenia sa mäso nachádza. Po privoňaní k mäsu by sme nemali cítiť takmer nič. Čerstvé mäso má iba nevýraznú mliečnu vôňu. Pri staršom mäse v dôsledku činnosti mikroorganizmov vznikajú prchavé metabolity ako sírovodík, amoniak, acetón, etanol, ktoré náš nos zacíti ako zápach. Pomerne zriedkavým druhom skazenia mäsa je jeho zaparenie, k tomu dochádza pri nedostatočnom vychladení ihneď po porážke zvieraťa. Mäso je na pohľad úplne čerstvé a jeho skazenie rozpoznáme iba pomocou čuchu, kedy cítime zatuchnutý, udusený zápach.

Úplne čerstvé mäso je na povrchu vlhké, akoby orosené či lesklé, postupom času sa táto povrchová voda stráca a mäso oschne, ešte stále je však čerstvé a konzumovateľné. Ďalej pokračuje výraznejšie vysychanie a na mäse sa vytvorí suchá "kôra". Ešte ani tu sa nemusíte obávať o svoje zdravie, povrch mäsa je možné zrezať, avšak takéto mäso už nespĺňa naše predstavy o čerstvom mäse. V ďalšej fáze sa povrch mäsa stáva slizkým. Tu už nastalo rozmnoženie povrchovej mikroflóry a sliz je vlastne produktom činnosti mikroorganizmov. Ťažko definovať všetky možné chuti skazeného mäsa. Jednoznačne však platí, že akákoľvek kyslá chuť znamená, že v mäse už začal proces množenia baktérií, ktorých vedľajším produktom je kyselina maslová.

Práve teplota skladovania určuje, aký rýchly bude proces kazenia. Úplne ideálna teplota pre mäso je tesne nad nulou, prípustná teplota skladovania je do plus 7 stupňov Celzia. Skladovanie pri vyššej teplote už výrazne urýchľuje procesy kazenia, ktoré môžu pri izbovej teplote prebehnúť aj za niekoľko hodín. Balenie mäsa má za úlohu predlžovať jeho trvanlivosť a uľahčovať výrobcovi jeho prepravu a predaj. Výhodou balenia je, že všetky informácie o výrobku má spotrebiteľ priamo na obale. No obal zároveň poskytuje priestor pre určité skrytie menších či väčších prehreškov, inými slovami, robí predávané mäso trochu krajším, ako je v skutočnosti. V prípade nebaleného mäsa je dôležité technické zázemie a vybavenie predajne.

Ak na obale nie je uvedený slovenský pôvod, musíte počítať s tým, že kupujete minimálne niekoľko dní staré mäso, ktorého trvanlivosť bola umelo predĺžená (vákuové balenie, balenie v ochrannej atmosfére, mrazenie). Ak predajca výrazne zvýhodňuje cenu lacného výrobku, musí mať na to dobrý dôvod. Mnoho ľudí sa domnieva, že mäso je v zľave, pretože obchod má veľké zásoby. Ak už musíte mäso ovoniavať, obzerať a skúmať, znamená to, že máte pochybnosti.

V šestnástich krajinách EÚ našli v obilninách nebezpečnú chemikáliu. Jej koncentrácia bola výrazná najmä u pšenice. Toxikológ Peter Clausing povedal, že spomínaný pesticíd sa do pitnej vody a potravín ľudí dostáva najmä ako vedľajší produkt pesticídov PFAS. DW uzatvára, že látky by mala EÚ postupne zakázať. Naposledy Brusel odsúhlasil, že sa nesmú nachádzať v hasiacich penách.

Spotreba chleba na Slovensku klesá. Kým v roku 2020 priemerný Slovák zjedol 36 kilogramov za rok, vlani to bolo asi 26 a pol kilogramu. Chlieb a pečivo patria k dôležitým zložkám našej výživy. Hoci chlieb z našich tanierov ubúda, pre mnohých ľudí zostáva pečivom číslo jeden. „Predstavuje základnú sacharidovú zložku v príjme našej stravy. Pekárne popri chlebe svoj sortiment neustále rozširujú. S tým musia držať krok aj školy vzdelávajúce budúcich pekárov. „Makovky, pletenky a vianočky,“ vymenovala ďalšia študentka odboru pekár Sofia.

Cena masla v slovenských obchodoch výrazne klesla. Na ceny masla sme sa boli pozrieť priamo do obchodov. Boli sme sa pozrieť aj za hranicami Slovenska v Rakúsku. Aj napriek tomu, že ceny masla na Slovensku klesli, obyvatelia pohraničia dávajú prednosť nákupom v Poľsku. Už pri príchode sme si na parkovisku všimli množstvo áut so slovenskými značkami. Na nákup sme sa vybrali aj my. Kúpili sme dve maslá. Spotreba masla na Slovensku kolíše ročne okolo štyroch kilogramov na osobu. Mlieko u nás produkuje celkovo 302 chovov, asi o 20 menej ako pred rokom. K tradičným farmám na Slovensku patrí aj táto v Oponiciach. Kravy tu chovajú desaťročia, aktuálne je ich tu asi 700. „Mali sme len pár dní takých tropických, kde tá dojivosť jednoducho išla dole.

Takúto zlú sezónu v pálenici v Selci si dávno nepamätajú. Ján Masarik pracuje v obecnej pálenici v Selci už 18 rokov. Ovocný kvas sem ľudia nosia prevažne z blízkeho okolia. Považie má totiž dostatok kvalitných ovocných sadov. Z Poľska dovážajú slivky, tak tie pálime,“ vysvetlil Masarik. „Nie je to ani pre nejaký biznis, je to služba občanovi. To nie je liehovar. Preto sa aj ceny snažíme nastaviť tak, aby gazda bol spokojný.

Už v sobotu navštívi aj domácnosti na Slovensku pomyselný Mikuláš. Cena klasickej stogramovej mliečnej čokolády medziročne vzrástla o 35 centov. A tí ich premietajú aj do svojich výrobkov. V Klasove sa čokoládu podarilo získať sponzorsky. „Pozeráme na ceny, vždy sa kúpi výhodnejšie. „Kakao je len časť, samozrejme, suroviny. Vegánske spoločnosti možnosť náhrady mäsa vítajú. Návrh pripraví na januárovú schôdzu parlamentu. Naopak, vegánske spoločnosti možnosť náhrady mäsa vítajú. Existuje tam tá tradícia,“ povedal prezident Euro-Toques Slovensko Ján Duda.

Jesenná výsadba si vyžaduje menej starostlivosti než jarná, stromčeky sa totiž stihnú zakoreniť ešte pred zimou. Už to nie je len slivka, hruška či jabloň. „Broskyne, marhule, nektárinky a dokonca aj líči. Od polovice októbra je najvhodnejší čas na výsadbu ovocných stromčekov. Je to preto, aby sa snažila tlačiť sily nie do vrchnej časti, ale do koreňa. Spočiatku tu rástlo len niekoľko jabloní, dnes už sad obohatili aj o hrušky a slivky.

Zvýšiť biodiverzitu na poliach a vytvoriť lepšie podmienky pre čo najviac druhov hmyzu, vtákov, aj drobnej zveri. Aj to bolo cieľom zavedenia takzvaných biopásov. Poľnohospodári ich vytvorili už po tretí raz. Ochranári očakávali, že situáciu v našej agrárnej krajine zlepšia postupne. Vytváranie biopásov pomohlo mnohým vtáčím druhom. Monitoring ukázal, že na biopásoch sa zdržiava až 2,5-krát viac vtáčích jedincov ako na bežných poliach bez nich. Biopásov pritom u nás pribúda. "Môžeme očakávať, že od našich členov bude ešte väčší záujem o biopásy v praxi.

Ceny potravín v Spojených štátoch napriek sľubom prezidenta Donalda Trumpa neklesajú. Naopak, stúpajú. Od jeho inaugurácie narástli o viac než štyri percentá. Časť Američanov sa preto obáva, ako zvládne nákupy na vianočný stôl. Tvrdo robia a väčšina nie v jednej, ale rovno v dvoch prácach. No napriek tomu si bez pomoci jedlo nakúpiť nedokážu. „Rozvážam jedlo. Bez roboty by som len z penzie neprežila. Nie je jediná, ktorá zápasí, aby jej okrem účtov, zostalo aj na stravu. „Do našej špajze prichádza viac záujemcov. Financovanie od vlády však klesá. Rozpočet na potravinovú pomoc sa znížil o pol miliardy dolárov. Trump, či akýkoľvek iný republikán, je lepšie ako my. Ceny hydiny má na svedomí vtáčia chrípka. Paradajok či zemiakov zas clá. Farmári totiž dovážajú traktory i hnojivá. Stúpajú aj ceny konzerv pre clá na oceľ. Teraz som nakúpila za 100 dolárov. Ceny zeleniny a ovocia stúpajú i preto, že ich nemá kto zbierať.

tags: #koniec #lacného #bravčového #dôvody

Populárne príspevky:

• Slovenské nárečia
• Inovácie v sporákoch Mora
• Jednoduchá Cukrová Poleva
• Kúpiť divinu v Třebíči
• Benefity hnedej ryže