Kontrola mlieka a mliečnych výrobkov: Mikrobiologické vyšetrenie

Slovenské mlieko a mliečne výrobky, dostupné v slovenských obchodoch, sú naďalej 100 % bezpečné a zdravotne nezávadné. Pochádzajú výhradne zo zdravých chovov a prechádzajú dôkladnými kontrolami a pasterizáciou, ktorá garantuje ich kvalitu. V tejto sekcii vám preto prinášame všetky dôležité informácie o bezpečnosti slovenských mliečnych výrobkov, o situácii so SLAK na Slovensku a o tom, ako môžeme všetci pomôcť zastaviť jej šírenie. Ďakujeme za podporu!

Ochorenie slintačka a krívačka (SLAK), ktoré v uplynulých dňoch zasiahlo niektoré slovenské farmy, je vážnym problémom pre celý slovenský agrosektor. Pre postihnutých farmárov ide o veľkú tragédiu, ktorá so sebou prináša nielen ekonomické, ale aj existenčné výzvy.

Nákupom slovenských mliečnych výrobkov tak môžeme naďalej bez obáv podporovať našich farmárov v tejto náročnej situácii a prispieť tak k zachovaniu a udržateľnosti domácej produkcie. Prioritou nás všetkých by tiež mala byť prevencia a zastavenie šírenia nákazy medzi slovenskými chovmi, aby sa podiel nakazeného dobytka nezvyšoval. Farmári a spracovatelia mlieka robia preto všetko, čo je v ich silách, prevencia šírenia SLAK je spoločnou zodpovednosťou a každý z nás môže prispieť svojím správaním.

O ochorení Slintačka a krívačka (SLAK)

Čo je slintačka a krívačka (SLAK)?

Slintačka a krívačka, alebo aj aftózna horúčka, je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie zvierat. Postihuje najmä hovädzí dobytok, kozy, ovce, ošípané, ale aj voľne žijúcu raticovú zver a iné párnokopytníky.

Ide o novodobý vírus?

Vírus slintačky a krívačky je jedným z najmenších a najodolnejších známych živočíšnych vírusov, ktorý je známy už od roku 1898. Najväčšia moderná epidémia postihla Spojené kráľovstvo v roku 2001, kde muselo byť preventívne utratených vyše 6 miliónov kusov hospodárskych zvierat, čo spôsobilo obrovské ekonomické straty. Tieto historické skúsenosti podčiarkujú, aké závažné a nákladné môže byť šírenie tohto vírusu.

Ako sa prenáša vírus SLAK?

Vírus SLAK sa prenáša priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami, kontaminovaným krmivom, vodou, podstielkou, senom, kontaminovanými nástrojmi, oblečením a najmä obuvou personálu, kontaminovanými automobilmi a ich súčasťami. Dostupné výskumy z priebehu epidémie SLAK vo Veľkej Británii poukazujú na to, že najčastejšie sa vírus prenášal na kolesách dopravných prostriedkov. Preto tejto téme venujeme zvýšenú pozornosť aj na Slovensku. Vírus sa však môže šíriť aj vzduchom na desiatky kilometrov a je veľmi odolný, v prostredí prežíva veľmi dlho.

Ako dlho vírus prežíva mimo zvieraťa?

Mimo organizmu môže prežívať relatívne dlho, najmä v chladnom a vlhkom prostredí. V hnoji, sene, vode či na kontaminovaných povrchoch môže pretrvať niekoľko dní až týždňov - v závislosti od podmienok. Vírus je schopný prežívať napríklad na sene či slame až 20 týždňov, až 14 dní na vyschnutých výkaloch, 39 dní v moči, až 6 mesiacov v blate, 3 dni na pôde v lete a 28 dní na pôde na jeseň.

Vírus je citlivý na teplo a kyslosť, mrazenie prežije. Počas zimy alebo chladnejších období dokonca prežíva dlhší čas ako v teple.

Aká je inkubačná doba vírusu v tele zvieraťa?

Inkubačná doba SLAK sa pohybuje od 7 až 14 dní, u hovädzieho dobytka býva spravidla kratšia, najčastejšie 2 - 5 dní, u ošípaných 4 - 9 dní. Pre ovce a kozy uvádza smernica EÚ inkubačnú dobu 21 dní.

Ako sa dá zabrániť prežívaniu a prenosu vírusu mimo zvierat počas niekoľkých týždňov?

Odpoveďou sú prísne dekontaminačné opatrenia a dôkladná dezinfekcia fariem, vozidiel, ľudí, oblečenia a náradia. Zároveň je potrebné v rámci tohto obdobia minimalizovať pohyb osôb a dopravných prostriedkov v ohrozených oblastiach a prechod do iných lokalít.

Ako vieme, že farma bola správne dezinfikovaná?

Chovatelia predkladajú potvrdenie o dezinfekcii odporúčanými a overenými dezinfekčnými prípravkami/účinnými látkami. Tieto prostriedky majú prepísanú koncentráciu a zloženie a preukázanú účinnosť na zničenie vírusu slintačky a krívačky. Zoznam dezinfekčných prostriedkov a ich koncentrácii je dostupný na stránkach Ministerstva vnútra SR.

Ako je regulovaný vstup osôb do interiéru a exteriéru farmy, resp. iných chovov?

V ohniskách nákazy je úplný zákaz vstupu nepovolaných osôb, pričom všetky osoby, nástroje a dopravné prostriedky musia pred vjazdom aj pred výjazdom z farmy byť prísne dezinfikované a prejsť aj dezinfekčnou bránou alebo brodom. Preventívny zákaz vstupu pre nepovolané osoby platí na všetky chovy vnímavých zvierat v rámci SR, zavreté musia byť aj ZOO, cirkusy a nesmú sa organizovať hromadné akcie zvierat.

Žiadame tiež občanov, aby minimalizovali svoj pohyb - peši, na bicykloch, či inými dopravnými prostriedkami v ohrozených oblastiach, aby sa minimalizovalo riziko prenosu ochorenia.

Ako sa chránia zvieratá pred nákazou?

Ochrana zvierat je v čase epidémie SLAK definovaná nariadením Štátnej veterinárnej správy SR. Toto nariadenie definuje preventívne postupy, ako aj postupy v prípade podozrenia, či reálnej nákazy zvierat. V prípade podozrenia sa zvieratá izolujú a vykonávajú sa testy na potvrdenie nákazy.

Existuje na vírus SLAK očkovanie?

Očkovacia látka proti vírusu SLAK je dostupná, avšak preventívne očkovanie je zakázané v celej Európskej únii od roku 1992. Vakcína slúži výlučne na očkovanie nakazených zvierat s cieľom zníženia vírusovej nálože u týchto zvierat. Vďaka vakcíne dochádza k zníženiu alebo zamedzeniu vylučovania vírusu prostredníctvom dychu či telesných tekutín, ako živých, tak aj uhynutých zvierat. Očkovanie tak výrazne prispieva k minimalizácii ďalšieho šírenia vírusu.

S ďalšími otázkami k tejto téme je potrebné sa obrátiť na Štátnu veterinárnu správu, v ktorej kompetencii je rozhodovanie o použití, resp. prípadnej zmene aktuálnych postupov.

Mohli by sa tieto očkovacie látky/vakcíny vyskytnúť aj v mlieku?

Použitie všetkých liečiv a vakcín používaných u zvierat podliehajú prísnym pravidlám a pravidelnému monitorovaniu. Je pritom známe, že Slovensko patrí medzi krajiny s najprísnejšími normami v tejto oblasti. Preventívna vakcinácia proti SLAK je zakázaná v celej Európskej únii, ako aj na Slovensku od roku 1992. Žiadne mlieko z chovov, ktoré sú rizikové alebo sa v nich vyskytli prípady SLAK sa NESPRACÚVA. Všetky mliečne výrobky, ktoré vyrobili slovenské mliekarne a ktoré sú v predaji v obchodoch a obchodných reťazcoch sú zdravotne nezávadné a bezpečné.

Môžu sa vírusom nakaziť ľudia?

Prenos na človeka je mimoriadne zriedkavý a v bežnom živote prakticky nemožný. Spotrebitelia sa preto nemusia obávať konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov. Všetky mliečne výrobky, ktoré sa predávajú na pultoch slovenských obchodov prešli procesom pasterizácie a sú bezpečné na konzumáciu.

V prípade kúpy mlieka a mliečnych výrobkov z iných zdrojov (predaj z dvora, farmy...) je potrebné overiť si, čo boli spracované pasterizáciou, prípadne si vyžiadať certifikát od výrobcu. V prípade, že nie je možné tento fakt spoľahlivo overiť, je potrebné mlieko a mliečne produkty pred konzumáciou tepelne ošetriť (varom, pečením).

Kde si ľudia môžu overiť pravdivosť informácií o víruse?

Všetky relevantné informácie o nákaze SLAK nájdete na stránkach Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS SR), Ministerstva vnútra a na stránke Slovenské mlieko (slovenskemlieko.sk). Nepodliehajte hoaxom a panike na sociálnych sieťach.

Logistika a kontrola mlieka

Je zaistený prevoz surového kravského mlieka do mliekarne bezpečne? Ako sa preváža? Sú hygienické opatrenia bežné, či zvýšené?

Logistika mlieka v aktuálnej situácii prebieha v prísne kontrolovanom režime, pričom sa dbá na dodržanie bezpečnostných lehôt a ochranných opatrení. Mlieko sa zváža špeciálnymi cisternami denne z väčších zberných miest a každý druhý deň z menších objektov. Pri každom zvoze mlieka z poľnohospodárskeho objektu je prítomný i pracovník mliekarne, ktorý kontroluje množstvo a kvalitu mlieka pri odbere a vedie o ňom evidenciu. Zároveň hygienickým spôsobom odoberie vzorku mlieka, ktorá je zaslaná na vyhodnotenie do skúšobného laboratória. Po každom zvoze sa dôkladne čistí a preplachuje zvozová cisterna a čerpacie hadice.

Aké sú opatrenia na farmách pri dojení a logistike mlieka?

Logistika mlieka v aktuálnej situácii prebieha v prísne kontrolovanom režime, pričom sa dbá na dodržanie bezpečnostných lehôt a ochranných opatrení.

Ako dlho budú opatrenia trvať?

Trvanie opatrení ustanoví kompetentná autorita, ktorou je ŠVPS SR. Časové obdobie bude záležať od počtu infikovaných ohnísk a od rýchlosti ich účinnej dekontaminácie tak, aby bola istota, že vírus je úplne zlikvidovaný.

V praxi to znamená, že ak sa budú opatrenia (napríklad obmedzenie pohybu v ohrozených oblastiach, dezinfekcia, prísny dohľad nad presunom zvierat či kontrola výrobných prevádzok) dodržiavať dôsledne, môže sa šírenie vírusu zastaviť skôr a obmedzenia môžu byť odvolané po uplynutí stanoveného bezpečnostného intervalu.

Robí mliekareň vstupnú kontrolu mlieka?

Mliekareň robí vstupnú kontrolu na hygienickú nezávadnosť a kvalitu mlieka pri vstupe surového kravského mlieka do mliekarne. Kvalita surového kravského mlieka, ktoré môže byť použité na ďalšie spracovanie pre spotrebiteľov, ako aj kvalita spracovaného mlieka a mliečnych výrobkov, je daná legislatívou EÚ. Sú stanovené fyzikálno-chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti mlieka.

V mliekarni sa denne pri preberaní mlieka odoberie vzorka mlieka. Zvyčajne sa stanovuje obsah tuku, bielkovín, kyslosť, teplota tuhnutia, rezíduá antibiotík, špecifická hmotnosť, počet somatických buniek, celkový počet mikroorganizmov, merná hmotnosť a prípadne i kvasná skúška, sporulujúce anaeróby a pod.

Podrobnú analýzu mlieka a jeho kvalitatívne zaradenie uskutočňujú nezávislé certifikované centrálne laboratóriá. Žiadne mlieko z chovov, ktoré sú rizikové alebo sa v nich vyskytli prípady SLAK sa NESPRACÚVA. Toto mlieko sa znehodnocuje priamo na farme a ďalej sa v spracovateľskom reťazci nedostane. Mliekarne odoberajú mlieko výlučne od overených dodávateľov, ktorí dodržiavajú vysokú kvalitu chovov a starostlivosti o zvieratá a uplatňujú všetky schválené postupy veterinárnej a kvalitatívnej kontroly mlieka.

Ak bolo mlieko nadojené pred prejavmi symptómov ochorenia, môže byť aj tak infikované?

Mlieko nadojené pred prejavmi symptómov ochorenia by nemalo byť infikované, ale každá dávka mlieka prechádza kontrolou a následne pasterizáciou, ktorá spoľahlivo zneškodní všetky prípadné mikroorganizmy vrátane vírusu SLAK.

Pasterizácia je proces, pri ktorom sa mlieko krátkodobo zohrieva na vysokú teplotu - spravidla sa používa zahriatie mlieka na teplotu minimálne 72°C počas 15 sekúnd. Je to dlhoročný, overený proces spracovania mlieka, ktorý umožňuje likvidáciu prípadných škodlivých mikroorganizmov pri zachovaní výživových hodnôt a benefitov mlieka. Vďaka pasterizácii je tak mlieko bezpečné na konzumáciu.

Pri výrobe a spracovaní mlieka sa uplatňuje systém vystopovateľnosti z farmy na stôl a každá dodávka mlieka je vysledovateľná a kontrolovaná, pričom v prípade akéhokoľvek problému je možné konkrétnu šaržu mlieka v prípade potreby stiahnuť z trhu.

Dá sa zistiť, kam smerovalo mlieko z farmy, kde neskôr vypukla slintačka a krívačka?

Pri výrobe a spracovaní mlieka sa uplatňuje systém vystopovateľnosti z farmy na stôl a teda každá dodávka mlieka je vysledovateľná a kontrolovaná, pričom v prípade akéhokoľvek problému je možné konkrétnu šaržu mlieka v prípade potreby stiahnuť z trhu.

Kto zodpovedá za zdravotnú nezávadnosť mlieka, ktoré ide do obchodných reťazcov?

Zodpovednosť nesú chovateľ, spracovateľ (mliekareň) a Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS SR). Všetky stupne dodávateľského reťazca sú pod prísnym dohľadom a kontrolou.

Slovenské mliečne výrobky od slovenských značiek sú vyrábané pod prísnou kontrolou ŠVPS SR, ktorá kontroluje celý proces od výroby až po stôl.

Ako prebieha kontrola mlieka predtým, než sa dostane na pulty obchodov?

Mlieko sa testuje už pri výkupe z farmy, následne prechádza laboratórnymi analýzami v mliekarni a kontrolou hygieny pri spracovaní a balení. Každá šarža je evidovaná a dohľadateľná.

Aké kroky sa podnikajú aby sa nešírila panika medzi spotrebiteľmi?

V snahe predchádzať panike medzi spotrebiteľmi sa o aktuálnych opatreniach a bezpečnosti mliečnych výrobkov pravidelne informuje na oficiálnej stránke www.slovenskemlieko.sk , ako aj na sociálnych sieťach Slovenské mlieko. V prípade hroziacej nerovnováhy na trhu riešia túto situáciu spracovatelia so svojimi odberateľmi - obchodníkmi.

Spotrebiteľské otázky

Je konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov bezpečná?

Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov je bezpečná. Konzumné mlieko aj mliečne výrobky sa vyrábajú z pasterizovaného mlieka. Pasterizácia je zahriatie mlieka pri vysokej teplote po veľmi krátky čas, t.j. mlieko sa zahreje až na teplotu 72,5 °C, celý tento proces trvá veľmi krátko, iba 20 sekúnd. Potom je mlieko zdravotne neškodné a zároveň sa v ňom zachovajú všetky výživné látky.

Odkiaľ sa nakupuje mlieko?

Slovenskí spracovatelia mlieka nakupujú surové kravské mlieko vyrobené na Slovensku.

Čo sa stane, ak skonzumujem mlieko z infikovaného zvieraťa?

Surové mlieko od kravy, ovce či kozy v akútnej fáze nákazy býva zrazené a chuťovo nevhodné na konzumáciu. Čiže je ľahko identifikovateľné.

V každom prípade sa odporúča konzumovať len výrobky, ktoré prešli pasterizáciou, resp. tepelnou úpravou (varom). Tepelná úprava mlieka ničí vírus a zabezpečuje bezpečnosť potravín.

Ako mám rozoznať, či je výrobok bezpečný?

Všetky mliečne výrobky, ktoré vyrobili slovenské mliekarne a ktoré sú v predaji v obchodoch a obchodných reťazcoch sú zdravotne nezávadné a bezpečné na konzumáciu.

Základnou garanciou bezpečnosti a kvality je označenie SK OVÁL, umiestnené na obaloch mlieka a mliečnych výrobkov. Skratka SK je zárukou, že výrobok pochádza z overených a schválených slovenských mliekarní, ktoré zároveň prechádzajú prísnymi kontrolami kvality a bezpečnosti.

Každá mliekareň má svoje unikátne schvaľovacie číslo, ktoré jej udeľuje Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a ktoré musí na svojich výrobkoch v ovál kóde uvádzať.

Mám prestať v obchode kupovať čerstvé mlieko a kupovať len trvanlivé?

Všetky mliečne výrobky, ktoré sa nachádzajú na pultoch slovenských obchodov (čerstvé, s predĺženou trvanlivosťou, či UHT produkty) sú zdravotne bezpečné a prešli procesom pasterizácie. Rozdiel je v teplote pasterizácie, pričom vyššia teplota zabezpečuje dlhšiu trvanlivosť produktov. V každom prípade je však isté, že neobsahujú žiadne škodlivé mikroorganizmy.

Je potrebné mlieko z obchodu prevárať?

Každé mlieko predávané v obchodoch prešlo tepelným spracovaním - pasterizáciou, je bezpečné na konzumáciu, a teda nie je potrebné ho prevariť. Prevariť mlieko je nevyhnutné v prípade, že bolo kúpené ako surové mlieko, nepasterizované, napr. v mliečnom automate. Odporúčanie je však v aktuálnej situácii sa takémuto mlieku vyhnúť.

Výsledky letných mimoriadnych kontrol ovčieho mlieka a výrobkov z neho

Úrady preventívne skontrolovali zariadenia spoločného stravovania vrátane zotavovacích zariadení pre deti a mládež i zariadenia spoločného stravovania významné pre letnú turistickú sezónu. Výsledky letných mimoriadnych kontrol realizovaných úradmi verejného zdravotníctva na celom území Slovenska potvrdili, že ovčie mlieko a výrobky z neho sú v zariadeniach spoločného stravovania spracúvané, skladované a podávané v súlade s hygienickými zásadami a požiadavkami na zdravotnú bezpečnosť potravín, ktorých cieľom sú zdravotne bezpečné potraviny.

V žiadnych steroch ani odobratých vzorkách nebola zistená Listeria monocytogenes. Zároveň všetkých 115 odobratých vzoriek spĺňalo mikrobiologické kritériá stanovené v právnych predpisoch. V zotavovacích zariadeniach pre deti a mládež nie je povolené používať tepelne neošetrené mlieko a výrobky z neho, ani samotnú bryndzu. Kontroly nezistili porušenie týchto pravidiel.

Z celkového počtu 383 odobratých sterov bolo 22 nevyhovujúcich. Išlo o prítomnosť koliformných baktérií, kvasiniek, baktérií rodu Enterobacter spp., Enterococcus spp., Streptococcus spp. Zistené nedostatky v zariadeniach spoločného stravovania sa týkali nedostatočnej osobnej a prevádzkovej hygieny, nevhodného skladovania potravín, nedodržiavania postupov založených na zásadách HACCP, nepredloženia dokladov o zdravotnej a odbornej spôsobilosti zamestnancov, ako aj skladovania potravín po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti.

V nadväznosti na povinnosti vyplývajúce orgánom verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) vo veci výkonu štátneho zdravotného dozoru a výkonu úradnej kontroly potravín podľa § 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 152/1995 Z. z.“) v zariadeniach spoločného stravovania, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ SR“) ako orgán, ktorý podľa § 5 ods. 4 písm. j) zákona č. 355/2007 Z. z. riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ“), požiadal všetky RÚVZ v SR o vykonanie mimoriadnej preventívnej kontroly ovčieho mlieka, ovčieho syra a mliečnych výrobkov z ovčieho mlieka v zariadeniach spoločného stravovania (ďalej len „ZSS“), kde kontroly vykonali oddelenia hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov.

Kontroly boli vykonané podľa zákona č. 152/1995 Z. z. (úradná kontrola potravín) a podľa zákona č. 355/2007 Z. z. námatkový odber vzoriek ovčieho mlieka, ovčieho syra a mliečnych výrobkov z ovčieho mlieka, pokrmov s tepelne neopracovanou zložkou - bryndzou, nátierky, peny, krémy s bryndzou určených na priamu spotrebu na ich mikrobiologické vyšetrenie s cieľom overenia kritérií bezpečnosti potravín počet podľa nariadenia Komisie (ES) č.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike skontrolovali celkovo 648 ZSS, z toho 492 (ZSS) a 156 (ZSS DM). Počas výkonu kontrol bolo spolu uložených 121 opatrení a 92 blokových pokút v celkovej sume 13 711 €.

Z celkového počtu 383 odobratých sterov z prostredia, pracovných plôch, odevov pracovníkov a rúk pracovníkov, z toho 329 (ZSS) a 54 (ZSS DM) bolo 22 nevyhovujúcich (5,7 %). Stery, ktoré nevyhoveli mikrobiologickým kritériám, boli zistené na pracovnom odeve zamestnancov, pracovnom náradí (naberačka na polievku, nádoba na cesto, tanier, hrnček, plech, nôž) a na rukách zamestnancov. Išlo o prítomnosť koliformných baktérií, kvasiniek, baktérií rodu Enterobacter spp., Enterococcus spp., Streptococcus spp. a mikroskopických vláknitých húb.

V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2073/2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny bolo odobratých 115 vzoriek (ZSS) ovčieho mlieka, ovčieho syra a mliečnych výrobkov z ovčieho mlieka určených na priamu spotrebu. Všetky odobraté vzorky spĺňali mikrobiologické kritériá stanovené uvedeným nariadením.

Tabuľka: Výsledky kontrol ovčieho mlieka a výrobkov z neho v ZSS

„Výsledky letných mimoriadnych kontrol realizovaných úradmi verejného zdravotníctva na celom území Slovenska potvrdili, že ovčie mlieko a výrobky z neho sú v zariadeniach spoločného stravovania spracúvané, skladované a podávané v súlade s hygienickými zásadami a požiadavkami na zdravotnú bezpečnosť potravín, ktorých cieľom sú zdravotne bezpečné potraviny.

Absencia baktérie Listeria monocytogenes vo všetkých odobratých vzorkách z potravín a vo všetkých odobratých steroch z prostredia, pracovných odevov a rúk zamestnancov poukazuje na záujem prevádzkovateľov zariadení spoločného stravovania dodržiavať legislatívou nastavené požiadavky a tiež na dôslednú prácu úradov verejného zdravotníctva v preventívnej činnosti. Zároveň však zistené nedostatky v osobnej a prevádzkovej hygiene pripomínajú, že bezpečnosť potravín treba chrániť v každom kroku reťazca - od výroby až po podanie spotrebiteľovi.

tags: #kontrola #mlieka #a #mliecnych #vyrobkov #mikrobiologické

Populárne príspevky:

• Varenie bez plynu
• Lečo z čerstvej zeleniny
• Ako skladovať zemiaky
• Jedálny lístok a jazyk
• Rýchle špenátové cestoviny