Zmrzlina v Čase Socializmu: Spomienky na Chute Detstva

Určite áno! Takto si zrejme odpovedala väčšina z čitateľov vekovej kategórie 40+ už po prečítaní nadpisu článku. Tí mladší si zas spomenú na situáciu, s ktorou sa už pravdepodobne stretli, a síce, ako pri konzumácii mäsových výrobkov ľudia skôr narodení povedali: toto nie je tá pravá chuť salámy ako za našich čias, tá klobása už dnes nemá žiadnu vôňu, ako mávala za komunistov, tie párky sú samá múka, nedajú sa porovnať s tými socialistickými … a tak ďalej a tak podobne.

Mliečne bary, ruské vajcia, Vitacit, kubánske pomaranče a UHO (univerzálna hnedá omáčka) - to sú len niektoré z ikonických pojmov, ktoré nám evokujú spomienky na stolovanie za socializmu. Niektoré z nich vyvolávajú úsmev na tvári, iné možno trochu trpké pocity.

Prečo nás tak fascinuje retro a prečo si idealizujeme staré časy, hoci sme vtedy museli neustále stáť v radoch na tovar, ktorý bol často nedostatkový? Docent Martin Franc, odborník na dejiny stravovania, vysvetľuje, že chute nás dokážu veľmi rýchlo preniesť späť do detstva.

A práve spomienky na detstvo sú často spojené s pozitívnymi emóciami. Rovnako ako mnoho detí svojej generácie, aj ja som miloval dukátové buchtičky so šodó (vanilkovým krémom). A na rozdiel od súčasnosti som bol chudý… Aj u mňa je za tou nostalgiou hlavne to, že sa pri spomínaní vraciam do detstva alebo do mladosti.

A chute či vône nás tam dostanú spoľahlivo. Podobne to vnímajú aj Rakúšania, ktorí radi spomínajú na jedlá, ktoré jedli ako deti a majú záľubu vo farebných limonádach. Červenú malinovku volajú Kracherl.

Aj oni ako deti milovali nápoj v prášku, z ktorého si málokto vyrábal limonádu, ale väčšinou si to, rovnako ako my, nasypali na ruku a lízali, takže potom mali farebný jazyk. Len sa to nevolalo Vitacit a Šumienka ako u nás. Nostalgicky spomínajú aj na plastové figúrky medveďa, ktoré fungovali ako obal na med.

Naopak, iné spomienky máme napríklad na zmrzlinu. My sme mali obmedzenú ponuku, zatiaľ čo v Rakúsku sa v 70. až 80. rokoch skoro každú sezónu výrazne zmenil sortiment. Preto sú Rakúšania schopní štruktúrovať svoj životopis podľa toho, ktorá zmrzlina bola práve v tom roku u nich najobľúbenejšia.

U nás sme mali nanukovú tortu, Ledňáčka a Míšu. Na toho napríklad spomínam veľmi rád. Samotná zmrzlina bola známa už v polovici 50. rokov, ale až na začiatku 60. rokov začala mať v sebe špajľu, takže sa lepšie jedla, predtým to bola kocka.

V 60. a 70. rokoch sa u nás a v Rakúsku deťom propagovali najrôznejšie mliečne výrobky vrátane zmrzlín, bez ohľadu na to, aké boli sladké a tučné. Stále sa považovali za zdravé. Vybavujem si celý rad cukríkov, ktoré som ako dieťa miloval. V roku 1977 sa začali vyrábať Bonpari. Najradšej som mal ten zelený. Mal byť asi jablkový, ale chuťou mi to veľmi nepripomínal (usmieva sa). Lentilky boli ešte oveľa skôr, už v roku 1907, veľkovýroba sa rozbehla v roku 1954.

Zmrzlina Míša sa stále vyrába, už sedem desiatok rokov. „To je veľký kult,“ komentuje Martin Franc. Prvýkrát ľudia Míšu ochutnali v polovici 50. rokov, od začiatku 60.

Medzi ďalšie ikony prednovembrového maškrtenia patrili Milka, Kofila, Vitacit, Metro… „Socialistický dezert Metro sa začal vyrábať pri príležitosti otvorenia pražského metra v roku 1974,“ upozorňuje Martin Franc.

Ikonická limonáda Kofola prežila politické otrasy. „Vznikla už na prelome 50. a 60. rokov.

Ľadové potešenie má v našich končinách dlhú históriu, pričom ruská zmrzlina zohrávala v časoch socializmu významnú úlohu. Tento článok sa zameriava na jej históriu a recepty, ktoré si ľudia obľúbili.

V časoch socializmu bola zmrzlina jedným z mála dostupných a obľúbených dezertov. Ruská zmrzlina, známa svojou krémovou textúrou a bohatou chuťou, si získala popularitu nielen v Sovietskom zväze, ale aj v krajinách východného bloku, vrátane Československa.

Počas komunizmu boli zmrzlinári jediní remeselníci, ktorých štát toleroval, hoci im určoval prísne hranice. Aj napriek tomu, že štátne normy pre výrobu zmrzliny boli často nereálne, zmrzlinári ako Rami Imeri, ktorý sa stal známym ako "Košický zmrzlinový kráľ," dokázali vďaka výnimkám a vlastným receptúram vyrábať kvalitnú zmrzlinu.

V roku 1976 sa Rami Imeri pokúsil presadiť výrobu zmrzliny aj v zime, čo sa stretlo s odporom úradov. Nakoniec však dosiahol svoj cieľ, čo prispelo k popularite zmrzliny počas celého roka.

Recepty Ruskej Zmrzliny

Recepty na ruskú zmrzlinu sa v priebehu rokov menili, ale základné ingrediencie zostali rovnaké: mlieko, smotana, cukor a vaječné žĺtky. Tu je jeden z tradičných receptov:

Tradičný Recept na Ruskú Zmrzlinu

Ingrediencie:

• 500 ml plnotučného mlieka
• 250 ml smotany na šľahanie (33% tuku)
• 150 g cukru
• 4 vaječné žĺtky
• 1 lyžička vanilkového extraktu

Postup:

1. V hrnci zmiešajte mlieko a smotanu, pridajte cukor a pomaly zahrievajte na miernom ohni, kým sa cukor úplne nerozpustí.
2. V miske vyšľahajte vaječné žĺtky a postupne ich zašľahajte do horúcej mliečnej zmesi.
3. Zmes prelejte späť do hrnca a za stáleho miešania varte na miernom ohni, kým zmes nezhustne (nemala by vrieť).
4. Odstráňte z ohňa a pridajte vanilkový extrakt.
5. Zmes preceďte cez sitko a nechajte vychladnúť.
6. Prelejte do zmrzlinovača a postupujte podľa pokynov výrobcu, alebo vložte do mrazničky a každú hodinu premiešajte, aby sa vytvorila krémová konzistencia.

Existuje mnoho variácií tohto receptu, vrátane prídavkov ovocia, čokolády alebo orechov. Niektoré recepty nahrádzali vaječné žĺtky sušeným mliekom z hygienických dôvodov. Základ však tvorilo sušené mlieko, cukor a voda, z ktorých sa potom vyrábali rôzne druhy zmrzliny pridaním ovocia, čokolády a špeciálnych príchutí dovážaných z Talianska.

Výroba zmrzliny počas socializmu bola často komplikovaná kvôli prísnym štátnym normám. Mnohí výrobcovia však získali výnimky, ktoré im umožnili vyrábať kvalitnejšiu zmrzlinu. Zmrzlina bola jedným z mála dezertov, ktoré boli dostupné pre širokú verejnosť, čo prispelo k jej popularite.

Hoci sa tradične predávala hlavne v lete, niektorí výrobcovia sa snažili presadiť jej predaj aj v zime.

Cukrárne AIDA v Košiciach, založené Macedónčanom Rami Imerim, sú príkladom úspešného podnikania v oblasti výroby zmrzliny a zákuskov. Rami Imeri, známy ako "Košický zmrzlinový kráľ," sa naučil remeslu u strýka svojej snúbenice a v roku 1968 sa usadil v Košiciach.

Jeho zmrzlina sa stala obľúbenou medzi miestnymi obyvateľmi a jeho cukrárne sú dodnes vyhľadávaným miestom. Jeho prvá výrobňa zmrzliny bola v plechovom stánku na Námestí maratónu mieru. Neskôr sa presťahoval do cukrárne v starej budove na rohu Poštovej a Mäsiarskej ulice. Tu začal písať svoju úspešnú kariéru zmrzlinového kráľa v Košiciach.

Rami Imeri sa zaslúžil aj o zmenu noriem na výrobu zmrzliny. Spolu s ďalším zmrzlinárom bol pozvaný do Bratislavy, aby vypracovali nové štátne normy podľa vlastných receptúr.

Dnes má Rami Imeri štyri cukrárne v Košiciach a zamestnáva desiatky ľudí. Aj napriek ťažkostiam, ktorým čelil počas socializmu a po ňom, sa mu podarilo vybudovať úspešný podnik, ktorý je známy svojou kvalitnou zmrzlinou a zákuskami.

Rami Imeri tvrdí, že dôležité je robiť prácu s láskou a zachovať kvalitu.

V minulosti niektoré zručnosti či remeslá boli späté s určitou špecializovanou skupinou ľudí, ktorí so svojimi vedomosťami a schopnosťami odkiaľsi prišli do nášho mesta a usadili sa tu. Možno to začalo kedysi habánskym hrnčiarstvom, neskôr liehovarníctvom a ďalšími. V čase mladosti autora a jeho rodičov to boli trenčianski zmrzlinári, ktorých sme medzi sebou nazývali "turci", čo asi doslovne nebola pravda.

Nebolo ich veľa, ale poznal ich každý, lebo v letnej sezóne svoj pohyblivý obchod so zmrzlinou vykonávali všade, kde bolo viac ľudí. Bývali prajní voči zákazníkom, najmä deťom niekedy k bežnej porcii zmrzliny ešte priložili naviac. Ťazim (tiež Razim, príp. Nazim?

Zmrzlinu predávali zo svojho dreveného prevozného skriňového pultu na kolesách, v ktorom mali zapustené obvykle dve porcelánové nádoby na zmrzlinu, z pultu hore trčali len ich (drevené) dekle (veká). Odhadujem, že do jednej porcelánovej nádoby sa mohlo zmestiť okolo dvoch kýblov zmrzliny.

Antonovič bol vraj prvý a najstarší z trenčianskych zmrzlinárov, pokiaľ súčasná pamäť žijúcich Trenčanov siaha, údajne ako mladý slobodný muž azda odkiaľsi z Macedónska došiel do Trenčína už dávno, darilo sa mu tu a postavil si tu krátko po prvej svetovej vojne poschodový dom hneď pod Brezinou vpravo na hornom konci uličky Ľudový hájik (viedla od Štúrovho námestia ku Brezine), v ktorom býval s manželkou a deťmi, neskôr aj s rodinami svojich detí. Tu mal aj svoju výrobňu. Jeho dom zbúrali v roku 1972.

Poznali ho všetci starí Trenčania, zmrzlinu predával nielen medzi vojnami, ale ešte aj krátko po fronte (1945), potom ešte krátko v r. 1968 keď sa uvoľnili spoločenské pomery. Predával tiež pečené gaštany (na rohu Sládkovičovej ul. a Štúrovho nám = Flack, za socializmu Odevy), aj turecký med (pri Piaristoch).

Z rozprávania rodičov som počúval nielen o trenčianskych predfrontových zmrzlinároch, ale aj o vtedajších pouličných sezónnych predavačoch gaštanov, ktorých kričanie "Maróóónii" (= gaštany po taliansky) sa na jeseň ozývalo trenčianskymi ulicami. Mama ešte spomínavala pouličný predaj cukríkov, najmä "Tochtenku" na nám. sv. Moja vlastná pamäť však tak ďaleko nesiaha, narodil som sa po vojne.

Zmrzlinára Rezepa som poznal najlepšie, lebo sa dobre poznal s mojím otcom - holičom. Rezep býval aj so ženou na Hradnej ulici, po jej odbočení z horného konca námestia pri dome Štrbu a Kardoša, za zákrutou vpravo, tam niekde na pravej strane stúpajúcej ulice v niektorom z neveľkých domov. Možno tam mal svoju výrobňu zmrzliny, možno inde - neviem. Môj otec tiež vyrastal v podhradí kúsok odtiaľ, možno sa odtiaľ poznali... Neviem ani, kde sa Rezep podel, prestal som ho vídať spolu s jeho zmrzlinou, naposledy niekedy v sedemdesiatych rokoch. Niet už ani otca, ktorého by som sa mohol spýtať.

Zmrzlinára Ťazima (či Razima) si podľa vzhľadu tiež pamätám. Bol o niečo starší od Rezepa, mal synov a dcéry našej generácie, býval niekde v dolnej časti mesta a mal výrobňu na Inoveckej ulici. Vyrábal tam nielen svoju zmrzlinu, ale piekol si aj svoje vlastné oplátkové kornúty.

Pokiaľ pamätám, zmrzlina (jeden kopček v oplátkovom kornútku) bola vždy za jednu korunu počas celého obdobia socializmu. Nebývalo jej veľa druhov, len zopár: jahodová, vanilková, čokoládová, citrónová. Bola to statočná zmrzlina so smotanou, nie vodová.

Pouličný predaj zmrzliny sa z Trenčína vytratil približne začiatkom sedemdesiatych rokov (=1970+). Nevedno, čo bolo príčinou zániku. Vek zmrzlinárov to asi nebol, veď mohli mať nástupcov. Nebol to ani zákaz súkromného podnikania, veď v období socializmu pouličný predaj zmrzliny jestvoval dlho a nakoniec mali aj krytie Komunálnych služieb mesta Trenčín. Do určitej miery to mohla byť konkurencia továrenských zmrzlinových výrobkov, ktorých sortiment aj predaj sa viac rozšírili.

Spomienky na trenčianskeho zmrzlinára Rasima od pani Jaroslavy Birovej, rod. Narodila som sa v roku 1951 a sestra Viera 1953 v nárožnom dome na ulici 1.mája, oproti Sýkorovej škole, ten dom už neexistuje, na jeho mieste stojí v súčasnosti Jazyková škola.

Ako deti sme boli od malička vychovávané na jeho zmrzline. Bol pôvodom Turek, volal sa Rasim. Sestra tvrdí, že tam býval so svojou matkou, ale vieme, že rodinu, manželku a deti mal v Turecku, chodil ich navštevovať. Kde vyrábal zmrzlinu, neviem, ale pamätám si jeho bicykel s drevenou pomaľovanou debnou, (je pravdepodobné, že truhlicu na zmrzlinu mu pomaľoval a nápisy vyhotovil náš otec, ktorý bol maliarom-natieračom), kde mal dve nádoby na zmrzlinu, a jednu na kornútky.

Zmrzlinu však na 100% podával do kornútkov špachtličkou, nie naberačkou, možno oveľa neskôr, to si už nepamätám. Zmrzlina bola taká tuhá, že nám nikdy nestiekla, ani nespadla z kornútika. Mamke pre nás vždy dával zadarmo zmrzlinu do okrúhlej termosky, asi určenej na zmrzlinu. V živote som už nejedla lepšiu zmrzlinu. Chodil na trh, a zmrzlinu vyrábal len z domácich produktov, smotany, vajcia.

Pamätám si, že ho neskôr chodil navštevovať dospelý syn, po Rasimovej smrti sa mi zdá, že nejakú dobu aj on vyrábal a predával v Trenčíne zmrzlinu. Potom sa však vrátil do Turecka. Na zmrzlinára Rasima máme so sestrou tie najlepšie spomienky, aj keď už veľmi zahmlené.

Lacnejšie to už azda ani nejde! Milovníci zmrzliny v košickej Šaci si vedia dopriať fantastickú zmrzlinu len za 40 centov za kopček. Už 11 rokov ju tu predáva Tomáš Bačo (59). Prevádzku prebral po bývalom zmrzlinárovi, ktorý tu so svojím otcom pôsobil ešte v 60. rokoch minulého storočia. Za chladenou pochúťkou sem pritom mieria ľudia z celého regiónu.

V centre Šace stojí stánok od roku 1964. Súčasný prevádzkovateľ Zmrzliny Šaca Tomáš Bačo (59) ho prevzal pred 11 rokmi. „Zobral som to od pána, ktorý ma oslovil, či v tom chcem pokračovať. Už mal asi aj zdravotné problémy a okolnosti, ktoré mu nedovoľovali pokračovať, tak som prevzal štafetu,“ opísal Bačo s tým, že zmrzlináreň založil ešte otec pána, od ktorého stánok prevzal.

„Chodí sem tak už tretia generácia Šačanov. Vtedajší chlapci sú už dnes zrelí páni, dôchodcovia a stále sem chodia po tú svoju zmrzlinu,“ dopĺňa s úsmevom. Jedným dychom dodáva, že na 90 % majú takú istú ponuku, aká bola aj pred 50 rokmi. „Myslím, že ani chuť sa nezmenila, receptúra je v princípe stále taká istá. Aj preto tu ponúkame tradičné príchuti ako čokoládovú, vanilkovú, jahodovú či citrónovú, bez ktorej si už bežný deň domáci ani nedokážu predstaviť.“

Okrem skvelej chuti a tradície ľudí lákajú aj fantastické ceny. Kopček zmrzliny predávajú len za 40 centov. „Mnohí zmrzlinári platia vysoké nájmy, poprípade majú vyššie vstupy do výroby a prevádzky, než máme my. Taktiež si každý robí cenovú politiku takú, ako ho to okolnosti pustia. Treba brať do úvahy aj to, že zmrzlina je záležitosť 7 mesiacov. Niektorí, čo majú nájmy, musia platiť aj tých zvyšných 5 mesiacov, čo sa, samozrejme, premietne do ceny,“ opísal Bačo.

Ako spomínal, zdražovanie sa nevyhlo ani im. „Tento rok sme dvihli cenu o 10 centov. Vlani stál kopček zmrzliny 30 centov. V roku 2019 len 25 centov,“ opísal. Podľa slov zmrzlinára historickú kontinuitu zmrzlinárne nenarušila ani pandémia.

Nechajte sa uniesť spomienkami na zmrzlinu z čias socializmu a možno si aj vy pripravíte niektorý z tradičných receptov.

Obrázok: Rôzne druhy zmrzliny.

Obrázok: Zmrzlina v kornútku.

tags: #zmrzlina #predaj #socializmus

Populárne príspevky:

• Skúsenosti záhradkárov s pestovaním zeleniny
• Sprievodca Výberom Elektrického Grilu
• Ryžový nákyp so snehovou čiapočkou
• Použitie bravčovej masti na strie
• Pravda o sáčkoch s polievkou