Korene Tvorby: Zrodenie Definície
Tvorba, v širokom slova zmysle, predstavuje proces prinášania niečoho nového do existencie. Môže ísť o umelecké dielo, vedecký objav, technické riešenie alebo akýkoľvek iný výtvor ľudskej činnosti. Korene tvorby sú však hlboko zakorenené v subjektívnych a objektívnych faktoroch, ktoré ovplyvňujú samotný proces a jeho výsledok. Táto komplexnosť si vyžaduje podrobnejšie preskúmanie, aby sme pochopili, čo tvorbu poháňa a ako ju definovať.
Subjektivita a Objektivita v Tvorbe
Tvorba je neoddeliteľne spojená s osobným vnímaním a interpretáciou sveta. Každý tvorca prináša do svojho diela vlastnú životnú pravdu a hĺbku stvárnenia, ktoré sú subjektívne a ťažko merateľné čisto vedeckými kritériami. Pravda je sama osebe subjektívny faktor, právd je veľa, a tvorca vychádza z tej svojej, konfrontujúc dielo so svojím poňatím pravdy o živote. To predpokladá chápať film ako dielo umelecké, ktoré má ambíciu vypovedať o živote, svete a ľudskej duši niečo závažné. Potom už nezáleží na stupni štylizácie, transpozičných posunov a deformácií vyplývajúcich zo zvoleného žánrového kľúča.
Na druhej strane, existujú aj objektívne kritériá, ktoré možno aplikovať na hodnotenie tvorby. Dejiny filmovej kritiky, teórie a historiografie majú za sebou veľké mená medzivojnového obdobia hlavne v priestore západnej a strednej Európy, ale aj v ZSSR a v Taliansku. Po vojne sa najvýraznejším svetovým fenoménom stala vlna francúzskej filmovej kritiky, z ktorej vyrástla nová filmová vlna. Tieto kritériá sa zameriavajú na technickú úroveň, nákladnosť projektu, bohatstvo a zložitosť trikového či výpravného aparátu, a potom samozrejme aj divácky ohlas či neúspech.
Dôležitou súčasťou objektívneho hodnotenia je aj analýza vývinu vyjadrovacích prostriedkov a hľadanie relácií medzi tvorbou a tým, čo ju inšpirovalo a čo chce pomenovať. Kritika by sa nemala stavať nad posudzovaný výtvor, lebo on je prvotný, on pre ňu tvorí východisko. Interpretačný kľúč k tomu, čo zobrazuje, je suverénnym právom autora, ktoré kritika zaväzuje rešpektovať ho a pri analýze z neho vychádzať.
Vzťah Kritiky a Tvorby
Kritika zohráva dôležitú úlohu pri formovaní a usmerňovaní tvorby. V ideálnom prípade je vykladačom tvorby vo vzťahu k výseku života, ktorý zobrazuje, a k spoločnosti, do ktorej vstupuje. Mala by analyzovať výtvor - či súbor výtvorov, prúd, smer - z hľadiska životnej pravdy a vývinu vyjadrovacích prostriedkov. A to v snahe pokorne hľadať relácie medzi tvorbou a tým, čo ju inšpirovalo a čo chce pomenovať. Existujú významné filmologické školy, kde sa tvorba analyzuje vedecky, s použitím sémantiky a semiológie. Niektorí kritici sa pokúšali do tejto metódy vniknúť, ale ich generácia sa so semiológiou a sémantikou zrejme minula. Nestačili ich integrovať do svojej sústavy kritérií. V súčasnosti veľa recenzentov s dosť širokým čitateľským dosahom komentuje film v utkvelej predstave vtesnať ho do svojich vkusových noriem, prípadne ho z nich úplne vylúčiť.
Poslaním kritiky je analyzovať výtvor - či súbor výtvorov, prúd, smer - z hľadiska životnej pravdy a vývinu vyjadrovacích prostriedkov. A to v snahe pokorne hľadať relácie medzi tvorbou a tým, čo ju inšpirovalo a čo chce pomenovať. Hľadať, do akej miery svoje inšpiračné východiská naozaj realizuje, do akej miery je ich koncentrátom bez ohľadu na žáner.
🧨🎬 🩸 TOP 10 nejkrvavějších let filmového světa
Hollywood ako Továrna na Sny
Pri slove "masovosť" sa asociatívne ako prvé vynorí Hollywood. Kultúrni krasoduchovia celosvetovú dominanciu americkej kinematografie s obľubou démonizujú. Je fakt, že predstavuje obrovské ohrozenie audiovizuálneho podnikania všade inde vo svete a zároveň nivelizačný kultúrnopolitický valec, ktorý drví autentické lokálne kultúrne vedomie. Napriek tomu treba fenomén Holywoodu, ktorý už Ilja Erenburg nazval továrňou na sny, vidieť diferencovanejšie.
V Hollywoode pracovali odprvoti najväčšie veličiny kinematografie a aj základné dielo filmu ako umenia prichádza práve odtiaľ (Griffith - Intolerancia). Od počiatku bol Hollywood čarovnou lampou, ktorá priťahuje mory, v našom prípade umelcov. Kedysi prichádzali hlavne z Európy, dnes ta smerujú aj špičky čínskej, tchajwanskej či japonskej kinematografie. A stále vidíme, ako umelci, ktorí sa predtým preukázali ako špičky svetovej kultúry, chcú dobyť Hollywood, ktorý tých nekompromisných (ako kedysi von Stroheima) zdecimuje, skorumpovateľným dá príležitosť rezignovať na svoj umelecký základ (Michalkov), ale tí tvorivo pružnejší dokážu aj v komerčných podmienkach vytvárať osobité hodnoty (Wenders). To všetko je Hollywood, ktorý oslovuje masové obecenstvo všetkých civilizačných okruhov.
Prevaha toho, čo na tejto pôde vzniká, musí rešpektovať dramaturgický kódex, ktorý sa usiluje maximalizovať predpoklad diváckej úspešnosti. Keď Jaroslav Siakeľ nakrúcal na Slovensku prvého, nemého Jánošíka, nakrúcal ho zväčša s americkým kapitálom.
Európska Tvorba a Kultúrna Politika
Film ako kultúrny fenomén sa v zásade nemôže zaplatiť, takže to chce cielenú kultúrnu politiku. Vo väčšine západoeurópskych krajín sa z rozpočtu dáva na kinematografiu 1-1,4 % z hrubého domáceho produktu. Slovensko je chudobné a jedno percento z rozpočtu by v číselnom vyjadrení nebolo až také impozantné. Lenže u nás ide na tento účel len asi 1/2 % HDP, a to je to povážlivé. Slovensko pritom peniaze na kultúru dáva, veď dobudováva napríklad národné divadlo. Nie je však ochotné do filmu ako kultúry investovať percentuálne ani len polovicu toho, čo mnohé bohaté európske štáty.
Preto by sa aj Slovensko malo čo najviac napojiť na tie snahy európskych štruktúr, ktoré podporujú kinematografiu cielene, teda nie iba ako priemysel, ale aj ako kultúrotvornú zložku národného života.
Divák a Vnímanie Umenia
Podľa niektorých názorov sa divák existujúcou ponukou neinfantilizuje, štatistický divák je, bol a bude vo svojich nárokoch rovnaký, rozvíja sa iba jeho audiovizuálna gramotnosť, teda schopnosť dielo „čítať“, nie však hĺbka vnímavosti. Téza o kazení diváckeho vkusu je podľa mňa nezmysel, čo do estetických nárokov sa divák nemení, lebo každý má svoj strop, a ten je a ostane štatisticky nízky.
Vo sfére filmu ako kultúrneho fenoménu autori tento faktor často neberú na vedomie, čo nepovažujem za správne. Jedna zložka kinematografie, autorský film, môže byť pre elitu, ale aj tá musí mať aspoň určitý rozsah. Divácku zložku, schopnú aktívne vnímať film ako umelecké dielo, tvoria asi 2-3% obyvateľstva.
Schopnosť umenie vnímať je práve tak „od boha“ ako umenie tvoriť. Byť majstrom réžie, sochárstva, písania je dar, za ktorý človek nemôže, v jeho silách je iba to, že ho tak alebo onak využije, prípadne zakope.
tags: #korenie #tvorby #zrodene #definicia
