Koreňová zelenina: Druhy, pestovanie a využitie

Koreňová zelenina je základným pilierom zdravej a vyváženej stravy. Vďaka bohatému obsahu vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré sú pre správne fungovanie nášho tela nevyhnutné, si zaslúži popredné miesto v našom jedálničku. V tomto článku sa ponoríme do sveta koreňovej zeleniny, preskúmame jej rozmanité druhy, objavíme nutričné benefity a inšpirujeme sa k rôznym spôsobom jej prípravy.

Čo je koreňová zelenina?

Koreňová zelenina je skupina rastlín, ktorých jedlé časti sa nachádzajú pod zemou. Ide o korene, hľuzy alebo podzemky, ktoré rastlina ukladá ako zásobáreň živín. Medzi najznámejších predstaviteľov patrí mrkva, petržlen, zeler, repa, paštrnák, kaleráb, reďkovka a chren.

Rôzne druhy koreňovej zeleniny

Prečo je koreňová zelenina taká dôležitá?

Koreňová zelenina je nutričnou pokladnicou. Je bohatá na vitamíny, najmä A, C, K a B6, a minerály ako draslík, horčík a železo. Okrem toho je vynikajúcim zdrojom vlákniny, ktorá priaznivo ovplyvňuje trávenie a celkové zdravie čriev.

Z hľadiska tradičnej čínskej medicíny sa odporúča konzumácia vývarov z koreňovej zeleniny, teplých a pečených jedál, najmä v chladnejších mesiacoch. Toto ročné obdobie si vyžaduje zohrievanie organizmu.

Možno ste si na sebe aj Vy všimli, že v momente, ako sa ochladí pod pätnásť stupňov, začnete mať výraznú chuť na rôzne polievky a teplé jedlá zo zeleniny a mäsa. Nie je to však náhoda!

Druhy koreňovej zeleniny a ich charakteristika

Koreňová zelenina je bežne dostupná na trhu a predstavuje významnú zložku našej potravy. Slúži ako prírodné skladisko zásobných látok, preto patrí medzi najprístupnejšie zdroje energie pre značnú časť svetovej populácie. To, čo nazývame koreňová zelenina, sú jedlé podzemné časti rastlín (koreň, modifikovaná stopka). Rastliny si v nich hromadia sacharidy (vrátane cukrov a škrobu) a ďalšie živiny.

Mrkva (Daucus carota L. subsp. sativus Thell.)

Mrkva je dvojročná zelenina s typickým oranžovým, podlhovastým koreňom. Existujú však aj odrody s bielym alebo dutým koreňom, hoci sú menej časté. Obsahuje farbivo karotén. Veľmi zriedka býva tiež koreň biely alebo dutý. V prvom roku sa vytvorí koreň a ružica chlpatých listov, v druhom roku z prezimovaného koreňa vyrastá kvetná byľ, vysoká 1,5 m i viac. Kvety sú drobné, smotanovo biele, usporiadané do okolíkov. Plod je viditeľne ryhovaná nažka, s háčikovitými štetinkami. Semeno je bledo kávovej až olivovo kávovej farby a predáva sa buď vyšúchané, t. j. zbavené štetiniek, alebo nevyšúchané. Klíči pomaly a zle. Úžitková hodnota je 54-63 %.

Pestovanie mrkvy:

Darí sa jej v teplých polohách, v piesočnatých, piesočnato-hlinitých alebo hlinito-piesočnatých pôdach. Neobľubuje kyslú reakciu pôdy, pretože je vápnomilná. Prebytok dusíka v pôde mrkve škodí. Poloskoré a neskoré mrkvy nie sú náročné na polohu a pôdu. Sejeme ju po zeleninách, pod ktoré sa hnojilo maštaľným hnojom, po okopaninách alebo fazuli. Môže nasledovať aj dvakrát po sebe, čiže po skorej karotke môžeme opäť siať skorú karotku. Pre pestovanie vo veľkom je vhodná ako medziplodina po maku. Po zbere maku je, prirodzene, potrebná okopávka, prihnojenie a prekyprenie pôdy. Na jeseň pripravujeme pôdu hlbokým rýľovaním. Cez zimu ponechávame pôdu v hrubej brázde a na jar ju pripravíme po záhradnícky. Pre sejbu musí mať pôda dobrú štruktúru a musí byt utužená. Mrkva neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom: korene sa jej rozdvojujú a horknú. Hnojíme iba priemyselnými hnojivami. Pod pred- plodinu alebo na jeseň vápnime. Na jeseň hnojíme Thomasovou najneskoršie 2 týždne pred sejbou pridáme draselnú soľ a hneď, len čo pôda rozmrzne, dusíkaté vápno. Vysievame čo najskôr, len čo to počasie a pôda dovolí. Vysievame do riadkov vzdialených 30 cm. Pri pestovaní na uskladnenie volíme odrody s dlhým vegetačným obdobím, pre zber v júli použijeme karotky. Pri skorých karotkách treba rátať s tým, že všetok zber sa musí skončiť do konca júla, lebo neskoršie karotka praská. Karotku pre zimné obdobie vysievame až začiatkom júna a v júli. Najlepšie je siať v novembri, prv než pôda zamrzne. Semeno vyklíči až na jar, a rastliny sa rýchlo vyvíjajú. Vysievame čo najskôr, do riadkov vzdialených 30 cm. Pred sejbou sa odporúča semeno namáčať alebo jarovizovať. Na 1 m2 vysievame 6 - 10 gramov semena. Je výhodné pridať k osivu semeno značkovacej rastliny, najlepšie šalátu. Značkovaciu rastlinu musíme včas pretrhať. Hneď ako značkovacia rastlina vyznačí riadky, plečkujeme. Veľmi hustý porast čiastočne pretrháme. Ináč, na správnu vzdialenosť pretrhávame až vtedy, keď sú korene vyfarbené a dosiahli hrúbku ceruzky. Karotku, ktorú pestujeme na skorý zber, vyberáme hneď, len čo korene dosiahli konzumnú veľkosť a sú dobre vyfarbené. Zber začína obyčajne v prvej polovici júna. Karotku zberáme obyčajne tak, že ju zväzujeme do zväzkov aj s vňaťou. Mrkvu na uskladnenie je najlepšie zberať v októbri. keď ešte nie je veľmi vlhko. Pri pestovaní vo veľkom vňať pokosíme, korene opatrne vyrýľujeme, pozhadzujeme na kopy, očistíme a vňať odkrútime.

Účinky mrkvy:

Pomáha pri trávení. Priaznivo pôsobí na močové kamene a črevnú koliku. Zlepšuje zrak. Podporuje zdravý vývoj plodu v tehotenstve a uľahčuje pôrod.

Petržlen (Petroselinum hortense Hoffm.)

Petržlen je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára ružicu listov a dužnatý koreň, v druhom roku vyháňa kvetnú byľ. Plod je drobná dvoj nažka. Úžitková hodnota semena je 45 - 76 %. 1 gram obsahuje 790 - 880. Klíčivosť si udržuje 3 - 4 roky.

Koreň petržlenu

Pestovanie petržlenu:

Sejeme čo najskôr, len čo to pôda a počasie dovolí, najneskoršie však do konca marca. Pozemok má byť urovnaný a pôda má mať dobrú štruktúru. Veľmi dobre sa osvedčuje vysievať krátko pred primrznutím. Sejeme do riadkov 20 cm od seba vzdialených. Na 1 m2 vysievame asi 6 - 8 gramov osiva (pri jesennej sejbe až o 30 % viac). Osivo na jar zmiešame so semenom značkovacej rastliny, napríklad šalátom. Prvýkrát plečkujeme hneď vtedy, keď značkovacia rastlina vyznačí riadky, druhýkrát, len čo petržlen riadkuje. S pretrhávkou počkáme až do času, kedy je petržlen už súci na prvý zber. Ďalej sa ošetruje podľa zaburinenia a podľa pôdy. Pre jesenné uskladnenie sa so zberom nemusíme ponáhľať, pretože petržlen je proti mrazu dosť odolný. Z pôdy ho vyberáme koncom októbra až začiatkom novembra. Vňať na veľkých plochách pokosíme a korene opatrne vyorieme. Petržlen, nahádzaný na kopách, čistíme. Petržlen môžeme zberať už aj pri pretrhávke v júli. Vyjednotený petržlen čo najskôr použijeme v kuchyni aj s vňaťou, alebo ho pridávame do zväzkov miešanej polievkovej zeleniny.

Využitie petržlenu:

Používa sa koreň aj vňať. Pomáha pri trávení.

Zeler (Apium graveolens L.)

Zeler je dvojročná zelenina. V prvom roku vytvára koreňovú buľvu a ružicu listov. Stopka je široká a mäsitá. Kvetná os, ktorá sa vytvára v druhom roku, nesie okolíky, nenápadných žltkastých kvietkov. Plod je dvojnažka hnedosivej farby.

Bulvový zeler

Pestovanie zeleru:

Vyžaduje pôdy hlinité alebo hlinito-piesočnaté, humózne, s dostatkom živín. Neznáša kyslú, ani príliš zásaditú pôdu, najlepšie mu vyhovujú rozorané lúky. Poloha nemá byť uzavretá, pretože tam zeler trpí hnedou škvrnitosťou listov (septoriózou). Najlepšie mu vyhovuje mierny južný svah. Hladina podzemnej vody má byť asi v hĺbke 60 cm. Zeler zaradujeme po hnojených hlúbovinách, alebo pozemkoch so zeleným hnojením. Ako predplodinu vysievame špenát. Pretože zeler sa sadí dosť neskoro, môže sa kombinovať so šalátom, kalerábom a karfiolom. Na jeseň hnojíme maštaľným hnojom, hnoj hlboko zarýľujeme. Ďalej prihnojujeme Thomasovou múčkou alebo superfosfátom, pridávame aj draselnú soľ. Na jar pri úprave pôdy zapracujeme do pôdy ešte dusíkaté vápna alebo síran amónny. Počas vegetácie prihnojujeme podľa potreby . Hnojenie najčastejšie rozdeľujeme na 3 - 4 dávky. Semeno pomaly klíči, preto musíme sadivo predpestovať. Pretože semeno pomaly klíči a vzchádza a tiež jeho ďalší vývoj je pomalý, od sejby do vysadzovania uplynie 10 - 14 týždňov. Preto musíme sadivo predpestovať a počítať s veľmi skorou sejbou. Sejeme obyčajne po pätnástom januári, a ak máme dosiahnuť dobrú úrodu buliev, musíme siať najneskoršie do desiateho marca. Na m2 potrebujeme 35 - 50 mg semena, ktoré najprv vysejeme do debničiek v skleníku. Ak chceme skrátiť čas od sejby do vzídenia, semeno predklíčime. Vzídené rastlinky rozsádzame v čase, keď sa vyvinuli klíčne lístky a sadíme ich znovu do debničiek. Debničky s priesadami necháme najprv v skleníku, neskoršie ich môžeme preniesť do pareniska. Druhý raz už rozsádzame do pareniska. Pri každom rozsádzaní skracujeme korienky, pri druhom obyčajne aj vňať. Rozsádzať máme najmenej raz. Nerozsádzanej priesade sa po vysadení na stanovište vyvíjajú rozvetvené buľvy podradnej kvality. Otužené priesady vysádzame v druhej polovici mája až začiatkom júna. Sadíme na dobre pripravený pozemok na vzdialenosť 40 - 50 cm do štvorcového sponu. Najlepšie je sadiť v zamračených dňoch, aby slnko neublížilo vňati. Zaliatím priesad sa snažíme udržať koreňové obaly pohromade. Listy a korienky mierne skracujeme. Pri intenzívnom pestovaní zeleru sadíme v radoch na polovičné vzdialenosti. Potom, obyčajne v druhej polovici júla až v auguste, keď už rastliny vytvárajú buľvičky, každú druhú vytrháme. Vytrhaný zeler po očistení používame ako polievkovú zeleninu. Priesady vysádzame opatrne, aby srdiečko zostalo zarovno s povrchom pôdy. Ošetrovanie pozostáva z dokonalých okopávok, plečkovania podľa potreby a z dostatočného zalievania. Zalievame hlavne v prvej polovici vegetačného obdobia a potom za chladnejšieho počasia od konca leta až do zberu. Zeler potrebuje pre vývoj dlhý čas. Zberáme čo najneskoršie na jeseň. Veľkou chybou je ponáhľať sa so zberom, pretože mierne mrazy v októbri a novembri zeleru neškodia. Za suchého počasia ho opatrne vyrýľujeme a vyrýľovaný zeler necháme asi 5 - 8 dní na poli v menších kopách obschnúť a zvädnúť. Buľvy spevnejú a cez zimu dlhšie vydržia. Korene odrežeme asi na dĺžku 2 cm. Listy ukrútime až po srdiečko.

Účinky zeleru:

Pôsobí ako afrodiziakum a podporuje mužskú potenciu. Obsahuje vitamíny A, B, E a K, a minerálne látky ako sodík, draslík, železo, chróm a horčík. Chráni pred baktériami a plesňami. Pomáha pri problémoch s obličkami a močovým ústrojenstvom. Znižuje hladinu cukru v krvi.

Paštrnák (Pastinaca sativa L.)

Z koreňa v prvom roku vyrastá ružica listov, v druhom roku silná byľ s kvetmi. Chutí podobne ako mrkva a petržlen. Plod je stlačená, po okraji krídlatá nažka. Úžitková hodnota je 57 % a 1 g obsahuje 180 - 200 semien.

Pestovanie paštrnáku:

Vyžaduje výhrevné a teplé polohy. Dáva prednosť hlinito-ílovitým alebo humóznym hlinito-piesočnatým pôdam s dostatočným množstvom vápna a draslíka. Na jeseň zaorieme maštaľný hnoj. Po rozmrznutí pôdu povrchovo obrobíme. Asi 3 týždne pred sejbou rozhodíme priemyselné hnojivá. Sejeme v apríli do riadkov 40 cm od seba vzdialených. Na 1m2 vysievame asi 0,6 - 1 gram semena.

Účinky paštrnáku:

Pomáha pri trávení. Obsahuje minerálne látky, najmä draslík a kremík, vitamín C a B.

Repa červená (Beta vulgaris L. subsp. esculenta Guerke f.)

Repa červená je dvojročná zelenina s dužnatým koreňom rozličného tvaru. Koreň sa zberá a používa ako veľmi zdravá zelenina. Listy sú bledozelené alebo červenkasté. V druhom roku vyrastá z koreňa na hranatej byli klasovité súkvetie. Vytvára nepravý plod, klbko, ktoré obsahuje niekoľko nažiek v tvrdom oplodí. Úžitková hodnota je 67,9 % a v 1 g je asi 40 - 90 semien.

Červená repa

Pestovanie repy červenej:

Darí sa jej všade, kde rastie kŕmna a cukrová repa. Pôdy majú byť humózne, hlboké a nie suché. Potrebuje teplé polohy. Semeno vysievame od 15. apríla do mája do riadkov vzdialených 30 - 40 cm. Na m2 sa vyseje asi 20 - 30 gramov semena.

Účinky repy červenej:

Má omladzujúce účinky. Prospieva vlasom a pokožke. Spevňuje tkanivo, kosti a cievy. Zamedzuje bujneniu buniek. Posilňuje imunitu. Znižuje cholesterol. Zaháňa únavu.

Reďkovka (Raphanus sativus L. var.)

Je to jednoročná zelenina s malou hľuzou najčastejšie červenej, ružovej alebo červeno bielej farby. Je obľúbenou zeleninou. Listy majú ostré chĺpky. Kvetná os nesie biele, ružové až fialové kvety. Plod je šešuľa. Úžitková hodnota je 78,2 % a 1 gram obsahuje 100 - 150 semien.

Reďkovka

Pestovanie reďkovky:

Vyžaduje polohy chránené, výhrevné a piesočnato-hlinité pôdy. Zaraďujeme ju po hnojených zeleninách ako predplodinu alebo medziplodinu. Hnojíme kompostom. Sejeme do dvojriadkov, 15 cm od seba vzdialených. Na 1 meter štvorcový sa počíta s vysiatím 1,2 - 1,5 g semena.

Reďkev siata (Raphanus sativus L. var.)

Reďkev siata je jednoročná i dvojročná. Hľuza má pevnú šupku čiernej, kávovej, žltej, bielej a červenkastej farby. Reďkev sa zbiera a spotrebúva ako pochutinová zelenina. Listy vytvárajú ružice. Kvety sú biele, fialovo žilkované, v strapcovitom súkvetí. Plody má také isté ako reďkovka.

Pestovanie reďkvi siatej:

Vegetačné podmienky a zaradenie v osevnom postupe je také isté ako pri reďkovke, hnojíme kompostom. Jarnú reďkev sejeme koncom marca a v apríli, zimnú v júli a v auguste. Vzdialenosť riadkov je 20 - 50 cm, na 1 m2 sa vyseje 0,6 - 0,7 gramov semena.

Chren (Armoracia rusticana G. M. et.)

Chren je trváca rastlina s mohutným koreňom bielej farby. Má mohutný, valcovitý, na povrchu hnedý a vo vnútri biely koreň, ktorý je obľúbenou a zdravou zeleninou. Listy sú dlhé, lesklé, na byli sú drobné biele kvietky. Plod je šešuľa.

Pestovanie chrenu:

Vyžaduje hlbokú, humóznu, dostatočne vlhkú pôdu. Na polohu a teplo nie je náročný. Pre chren sú najlepšie rozorané pozemky po zelenom hnojení. Na jeseň pozemok pohnojíme maštaľným hnojom. Priesady získame pri zbere konzumného chrenu. Na 1 m2 potrebujeme cca 4 priesady. Sadíme koncom marca do dvojriadkov. Riadky vyznačíme na vzdialenosť 60 cm. Odrezky sadíme na dno brázd šikmo v jednom smere na vzdialenosť 25 cm.

Hadí mor

Je to trváca zelenina s klovitým koreňom, ktorý je na povrchu čierny, vo vnútri biely s mliečnou šťavou.

Pestovanie hadieho moru:

Vysievame v marci a v apríli do riadkov vzdialených od seba 35 cm do hĺbky 2 cm. Na 1 m2 sa vyseje asi 1,7 gramu semena. Po vzídení plečkujeme a pretrhávame na vzdialenosť 8 - 10 cm.

Ďalšie druhy koreňovej zeleniny

Medzi menej pestované druhy koreňovej zeleniny patrí vodnica a kvaka, ktoré patria do čeľade kapustovitých.

Tabuľka nutričných hodnôt vybraných druhov koreňovej zeleniny (na 100g)

Využitie koreňovej zeleniny v kuchyni

Koreňová zelenina má v kuchyni široké využitie. Môžeme ju konzumovať surovú, varenú, pečenú, grilovanú alebo nakladanú. Ak Vás už omrzelo jesť k mäsu zemiaky na rôzne spôsoby, možno by ste ich mohli skúsiť vymeniť za nejakú koreňovú zeleninu. Skúšali ste už mrkvové hranolky? Alebo napríklad zelerové či petržlenové pyré? Ak nie, mali by ste to skúsiť!

Pečená koreňová zelenina

Postup:

Koreňovú zeleninu si ošúpeme a očistíme, ak chceme, nakrájame si ju na menšie kúsky (či už na kolieska, alebo po dĺžke je iba na Vás). Plech si poriadne vymastím olivovým olejom (môžeme použiť papier na pečenie, aby sa nám zelenina neprichytila na plechu), poukladáme zeleninu, poprášime ju bylinkami a koreninami, pokvapkáme olivovým olejom (poriadne) a dáme do rúry piecť. Pečieme pri 200 stupňoch, až kým ju nebudeme mať dohneda, cca 20 minút.

tags: #koreňová #zelenina #druhy #pestovanie

Populárne príspevky:

• Francúzske prezidentské voľby
• Jahodová torta: Váš sprievodca
• Tipy na pečenie chleba a pizze
• Druhy a charakteristika Ryby Bielej
• Postupy pri výrobe nemeckej klobásy