Prehľad francúzskych prezidentských volieb
Francúzsko si opäť po piatich rokoch volí prezidenta. Udrží si Emmanuel Macron svoju pozíciu, alebo sa do histórie zapíše nové meno? Predvolebné informácie a neskôr aj výsledky nájdete v tomto článku.
Emmanuel Macron
Termíny a priebeh volieb
Prvé kolo aktuálnych prezidentských volieb sa konalo v nedeľu 10. apríla. O hlasy občanov sa uchádzalo 12 kandidátov - nikto z nich ale v tejto fáze nedosiahol viac ako 50% podporu, preto sa konalo aj druhé kolo o dva týždne neskôr, teda 24. apríla. Doň ale postúpili iba dvaja najúspešnejší uchádzači z prvého kola.
Voľba prezidenta vo Francúzsku prebieha v dvoch kolách, ak v prvom kole žiadny z kandidátov nezíska viac ako 50 % hlasov. Dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov postúpia do druhého kola, ktoré sa koná dva týždne po prvom kole.
Kandidáti na prezidenta
Kandidatúra na prezidenta Francúzska je podmienená zozbieraním súhlasných podpisov od minimálne 500 volených politických zástupcov. Signatári musia byť z minimálne 30 z celkovo 101 francúzskych departmentov, pričom z jedného departmentu nesmie pochádzať viac ako 50 podpisov. V terajších voľbách splnilo túto podmienku 12 uchádzačov.
Medzi kandidátmi boli:
- Nathalie Arthaud
- Nicolas Dupont-Aignan
- Anne Hidalgo
- Yannick Jadot
- Jean Lassalle
- Marine Le Pen
- Emmanuel Macron
- Jean-Luc Mélenchon
- Valérie Pécresse
- Philippe Poutou
- Fabien Roussel
- Éric Zemmour
Zuzana Čaputová - kandidátka na prezidentku SR
Preferencie a predvolebné prieskumy
Necelý týždeň pred prvým kolom sa predvolebný boj poriadne vyostril. Podľa prieskumov mal najviac hlasov dostať Emmanuel Macron, úradujúca hlava štátu. Výsledky však naznačovali pokles jeho preferencií z +/- 30 % zo začiatku marca na úroveň približne 26 % (začiatok apríla). Druhý najvyšší počet hlasov prieskumy prisudzovali Marine Le Pen. Jej preferencie naopak medzimesačne vzrástli, konkrétne zo 17 % na cca 23 %. Solídnu podporu za chrbtom mal aj Jean-Luc Mélenchon (15 %) či Valérie Pécresse a Éric Zemmour.
Marine Le Pen
Výsledky prezidentských volieb 2022
Na tomto mieste nájdete výsledky voľby prezidenta vo Francúzsku. Zopakoval sa scenár z roku 2017, kedy Emmanuel Macron v druhom kole prevalcoval Marine Le Pen pomerom hlasov 66,10 % ku 33,90 %?
Výsledky 2. kola (24. apríla)
- Emmanuel Macron: 58,6 %
- Marine Le Pen: 41,4 %
Výsledky 1. kola (10. apríla)
- Emmanuel Macron: 27,85 %
- Marine Le Pen: 23,15 %
- Jean-Luc Mélenchon: 21,95 %
- Éric Zemmour: 7,07 %
- Valérie Pécresse: 4,78 %
- Yannick Jadot: 4,63 %
- Jean Lassalle: 3,13 %
- Fabien Roussel: 2,28 %
- Nicolas Dupont-Aignan: 2,06 %
- Anne Hidalgo: 1,74 %
- Philippe Poutou: 0,76 %
- Nathalie Arthaud: 0,56 %
Kto sa stal novým prezidentom Francúzska?
V stávkovej kancelárii Tipsport si už môžete natipovať výsledky druhého kola, do ktorého sa dostali očakávaní lídri - Emmanuel Macron a Marine Le Pen. Vysokým favoritom na víťaza je terajší prezident Macron, i keď v prvom kole dostal "len" o 4,7 % viac hlasov než jeho konkurentka. Mal by však mať masívnu podporu protilepenovsky naladených kandidátov, ktorí neuspeli v prvom kole (azda okrem Zemmoura, veľkého kritika súčasných pomerom v krajine), a predovšetkým ich voličov.
Na začiatku roka 2022 sa zdalo, že nadchádzajúce prezidentské voľby vo Francúzsku budú jedným z najsledovanejších politických súbojov v krajine za posledné desaťročia. Úradujúci prezident Emmanuel Macron kandiduje vo voľbách len druhýkrát v živote. Kandidát Eric Zemmour dvakrát odsúdený za podnecovanie rasistickej a náboženskej nenávisti sa umiestňoval v prieskumoch verejnej mienky na druhom mieste. Dlho dominujúca ľavica francúzskej politiky je v rozklade, píše cnn.com. A potom Rusko napadlo Ukrajinu.
S očami Európy upretými na krvavú vojnu ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine sa priority rýchlo zmenili. Zásoby munície, vysoká diplomacia a dokonca aj hrozba jadrového útoku, to všetko ovplyvnilo vnútroštátnu diskusiu.
Väčšina prieskumov naznačuje, že úradujúci prezident Emmanuel Macron sa pravdepodobne dostane na vrchol. Do volieb však zostávajú len dva dni a jeho najbližšia súperka Marine Le Penová v prieskumoch stúpa.
O víťazstvo by sa tak mohlo bojovať intenzívnejšie ako naposledy, keď sa dvojica stretla v roku 2017.
Hlavné témy volieb
Tému pandemickej krízy vo francúzskej predvolebnej kampani vystriedala kríza bezpečnostná. No kým tá prvá šance prezidentovi Emanuelovi Macronovi skôr znižovala, tá druhá ich zvyšuje. Vojnou na Ukrajine sa celá situácia zmenila. Očakávali sme kampaň zameranú na identitu, migráciu, islam, čiže kampaň, ktorá je vodou na mlyn extrémistom, no vďaka vojne sa musela sústrediť na medzinárodnú stratégiu, geopolitiku, bezpečnosť, obranu. Nehovoriac o tom, že extrémna pravica, ale aj extrémna ľavica Putina donedávna obdivovali,“ povedal.
Emanuel Macron sa snažil do poslednej chvíle odradiť šéfa Kremľa od agresie, bol jedným z najviditeľnejších lídrov Únie. Po jej vypuknutí však s prijatím sankcií neváhal.
Médiá tiež upozorňujú, že Macron zmenil aj svoj výzor. Na verejnosti sa začal objavovať v mikine vojenskej elitnej jednotky a neoholený, akoby chcel pripomínať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Snaží sa zaujať post vojenského lídra. Táto situácia zvýhodňuje súčasného prezidenta. Ovplyvňuje záležitosti na medzinárodnej, na diplomatickej úrovni. A je tu istý emocionálny reflex, ktorí ľudí vedie k tomu, aby sa zjednotili práve pod vedením tohto človeka, lebo jeho konkurenti nemajú takú silnú pozíciu,“ povedal v relácii RTVS Yves Bertoncini, riaditeľ Inštitútu Jacqua Delorsa.
Vojnový konflikt na Ukrajine vniesol do francúzskej kampane okrem témy bezpečnosti aj diskusiu o energetickej nezávislosti. Francúzsko je však v oveľa lepšej pozícii ako Slovensko.
Francúzsko zaznamenalo aj pokles nezamestnanosti, a to na 7,4 %, čo je síce tesne nad priemerom eurozóny, ale blízko k cieľu, ktorý si Macron stanovil, keď sa dostal k moci, a to 7 percent.
Pokiaľ ide o imigráciu, oficiálne štatistiky naznačujú, že v roku 2020 žilo vo Francúzsku približne 6,8 milióna prisťahovalcov. Asi tretinu tvorili Európania z krajín Európskej únie aj z krajín mimo nej.
Najväčšou zahraničnou komunitou sú Alžírčania, nasledujú Maročania a Portugalci.
Odchádzajúci premiér Lecornu prehlásil, že predčasné voľby už nie sú prioritou. Macron pravdepodobne vymenuje nového premiéra v priebehu dvoch dní.
Odchádzajúci francúzsky premiér Sébastien Lecornu v stredu večer oznámil, že prezident Emmanuel Macron by mohol v priebehu nasledujúcich 48 hodín vymenovať nového predsedu vlády. Zároveň uviedol, že možnosť predčasných parlamentných volieb sa podľa neho vzdialila, píše TASR s odvolaním sa na agentúry Reuters a AFP.
„Povedal som prezidentovi republiky, že vyhliadky na rozpustenie parlamentu sa zmenšujú a že podľa môjho názoru situácia umožňuje prezidentovi vymenovať premiéra v priebehu najbližších 48 hodín,“ uviedol Lecornu pre televíziu France 2 po stretnutí s Macronom.
Lecornu potvrdil, že on sa už neusiluje o post predsedu vlády. Odmietol tiež špekulovať o tom, kto by mohol funkciu prevziať, keďže podľa jeho slov ide výlučne o rozhodnutie prezidenta.
Na žiadosť prezidenta Macrona však Lecornu pokračoval v konzultáciách s niektorými politickými lídrami, aby sa pokúsil zmierniť súčasnú politickú krízu a zabrániť vypísaniu predčasných parlamentných volieb.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron iba v júni rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby, ktoré uvrhli krajinu do politického patu. Tento jeho krok bol reakciou na víťazstvo RN vo voľbách do Európskeho parlamentu, respektíve prehru Macronovho centristického bloku.
tags: #francuzske #prezidentske #volby #prehlad
