Korpus Jeisa: Definícia a Použitie

Katolíkov sa často pýtajú, prečo nosia krížiky, na ktorých je aj ´korpus´, čiže telo Pána Ježiša, namiesto toho, aby na sebe, na ruženci alebo vo svojich domovoch mali iba obyčajný kríž bez korpusu. Odpoveď je vcelku jednoduchá, má silu a je k veci: katolíci nosia krížiky s korpusom a umiestňujú kríže s korpusom ako intenzívnu, viditeľnú pripomienku utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista; všetkého, čo urobil pre dušu každého jedného človeka akejkoľvek rasy, ktorá na svete bola, je a bude.

Katechizmus Katolíckej cirkvi nekompromisne učí: „Cirkev spolu s apoštolmi učí, že Kristus zomrel za každého človeka bez výnimky. Nikdy nebol, nie je a ani nebude človek, za ktorého by Kristus netrpel a nezomrel.“ Naozaj si s plnou vážnosťou uvedomujeme fakt, že Ježiš by žil, zomrel a vstal z mŕtvych aj keby to nebolo za miliardy ľudí, ale iba za jedného jediného človeka? O dušu každého človeka sa totiž stará ako o perlu nevyčísliteľnej ceny, ktorou aj v skutočnosti je.

Akou hroznou tragédiou pre ľudskú dušu je byť naveky zatratený, aj napriek tomu, že najväčšou túžbou Boha je, aby sa nikto nedostal do pekla, ale aby po celú večnosť mohol žiť životom, ktorý pre nás svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním vydobyl Ježiš Kristus, Slovo, ktoré sa stalo Telom. My katolíci nosíme krížiky s korpusom práve preto, lebo nám trvalo pripomínajú, že Kristova obeta, ktorú vykonal raz-a-navždy a ktorá opravdivo vykúpila celé ľudské pokolenie, patrí každému z nás individuálne prijatím Jeho milosti a milosrdenstva.

Je zjavné, že nielen katolíci, ale všetci kresťania by mali namiesto ´prázdnych´ krížikov nosiť krížiky s korpusom a to preto, aby sa zjednotili v názore na veľmi radostný a povzbudzujúci fakt, že Ježiš zomrel za každého z nás, aj keby sme boli jediným človekom na svete; aby sa v nás posilnilo rozhodnutie pokračovať v tomto ´behu´; aby sme vždy prosili Pána o milosť vytrvalosti vo viere, o milosť nikdy nezaprieť Jeho, ani to, čo pre nás urobil.

Kríže s korpusom spájajú katolíkov nerozlučne aj s najsvätejšou obetou sv. omše, s Eucharistiou, v ktorej je v plnosti prítomný sám Pán Ježiš Kristus, „prameň a vrchol kresťanského života“, ako to vyhlasuje aj dokument Druhého Vatikánskeho koncilu Lumen Gentium. Iní kresťania niekedy katolíkov obviňujú z toho, že nemajú osobný vzťah so svojím Pánom a Spasiteľom Ježišom Kristom, no podľa mňa ho majú oveľa zrejmejší a nežnejší práve aj vďaka rozšírenému noseniu a používaniu krížov s korpusom a iným vyobrazeniam Krista.

Nehovoriac o tom, že katolíci vedia podľa Pravdy, že majú s Ježišom ten najbližší a najosobnejší vzťah aký len môžu, pretože skutočne a opravdivo prijímajú Telo, Krv, Dušu i Božstvo nášho Pána Ježiša Krista v Eucharistii pri sv. omši. Pri Poslednej večeri povedal Ježiš svojim apoštolom „Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22, 19). Nepovedal aby sa stretávali a uctievali si pamiatku toho, čo povedal a urobil pri Poslednej večeri; práve naopak, apoštolom a tým pádom aj všetkým biskupom a kňazom prikázal slúžiť odvtedy sv. omšu, na ktorej sa bude viditeľným spôsobom sprítomňovať a uskutočňovať to, čo urobil.

Ježišove slová v gréčtine (Nový zákon bol totiž pôvodne napísaný v gréčtine) na prvotných biblických rukopisoch zneli: „touto poieite tan eman anamnasin“ a vyjavujú nám Jeho zámer. Jeho obeta na Kríži, raz-a-navždy, sa má skutočne a opravdivo sprítomňovať pri každej sv. omši. Slovo „poieite“, čiže „robiť“, zodpovedá pojmu prinášania obeti v Ex 29 v súvislosti s obetovaním baránkov na oltári. Samotné slovo „pamiatka“, „anamnasin“, nás vyzýva prinášať v prítomnosti obetu z minulosti, ale nielen ako pripomienku, ale takú aká v skutočnosti je, Božou mocou ju reálne a opravdivo ´vykonať´ tu a teraz.

Krížiky a kríže s korpusom nám majú túto Kristovu obetu na Kalvárii neustále sprítomňovať v našom každodennom živote. Ako pripomienku Kristovho definitívneho Prechodu pri každej sv. omši si Cirkev Kristovu obetu, raz-a-navždy, reálne a opravdivo sprítomňuje tým, že katolíci prijímajú toho istého Ježiša, ktorý zomrel za naše hriechy, Jeho Telo, Krv, Dušu a Božstvo.

Prechod cez Červené more, keď Pán vyslobodil Izraelitov z Egypta, slávia Židia každý rok ako Paschu, keď si obnovujú svoju zmluvu s Pánom. Vôbec nejde o symboliku, o spomienkový akt. Ježiš naozaj vstal z mŕtvych, je vzkriesený, ale ako Boh, ktorým je od večnosti, vstúpil v istom dejinnom okamihu medzi ľudí a zachránil nás od našich hriechov na Kríži a ostáva medzi nami v podobe Eucharistie po všetky veky.

Znamenie kríža: Hlboký význam a história #Ježiš

Používanie krížikov a krížov s korpusmi nie je banálne, ani morbídne. Pripomínajú nám ako veľmi Ježiš miluje každého z nás osobne, ako aj ľudstvo ako celok, čím sa z krutého nástroja umučenia stávajú znakom spásy a záchrany celého ľudstva. Počas sv. omše sa reálne nachádzame na Kalvárii, na Veľký piatok, a krížik s korpusom nám túto úžasnú a zároveň desivú skutočnosť, keď si uvedomíme čo všetko pre nás Kristus podstúpil, veľmi osobne pripomína.

Kríže na Slovensku: História a symbolika

Pri kristianizácii území s pohanskou tradíciou sa znak svätého kríža, ako najstaršieho kresťanského symbolu, používal ako opozičný symbol na miestach pretrvávajúcich pohanských symbolov. So znakom jednoduchého kríža je 33, so znakom rovnoramenného kríža 8, dvojkríža 15 a trojramenného kríža 2. Niekoľko sa vyskytuje aj s upravovanými koncami ramien kríža a jeden kosouhlý.

Rôzne varianty kresťanských krížov

Nález bronzového kríža pri Trnave

V depozitári archeologických nálezov Pamiatkového úradu Slovenskej republiky sa nachádza viac ako štyritisíc krabíc s archeologickými nálezmi, pochádzajúcimi z rôznych archeologických výskumov z celého Slovenska. Pri kontrole nálezov z archeologického výskumu s názvom Realizácia optických sietí, Digitálne učivo na dosah, okres Trnava - oblasť severovýchod, ktorý zrealizovala archeologická spoločnosť PAMARCH, s. r. o. v roku 2016, zaujal jeden predmet.

Daný výskum bol prevedený v katastroch viacerých obcí v okrese Trnava. Nález, ktorý upútal pozornosť, bol nájdený v katastri obce Kátlovce v polohe Kopanice 3 na poli bez porastu mimo archeologického objektu. Ide o bronzový kríž s rozmermi 7 x 3,8 cm. Stav nálezu je, žiaľ, žalostný, samotný kríž je skrútený do tvaru písmena U a nie je kompletný. Skrútenie kríža sa pravdepodobne udialo mechanicky, počas orby. Opätovné ošetrenie nálezu vykonala Edita Dziváková v roku 2022.

V širšom kontexte možno nález daného kríža zaradiť medzi devocionálie, teda predmety religióznej povahy slúžiace k osobnej zbožnosti. Tieto predmety boli predovšetkým spojené s modlitbou, mali pomôcť v núdzi alebo chorobe, úmrtné kríže a krucifixy mali dokonca priniesť úľavu v hodine smrti. Zvykli sa tiež pridávať do hrobu ako súčasť výbavy. Časté bolo aj zaorávanie devocionálií do pôdy s vierou v ich pomoc pri ochrane úrody pred nepriazňou počasia.

Niet pochybností o tom, že pôvodne išlo o krucifix, ktorý symbolizuje Kristovo ukrižovanie a utrpenie. Na kríži sa nachádzajú štyri malé dierky, pričom v troch z nich ostal ulomený a zakliesnený aj drobný nit. Je to dôkazom toho, že na kríži bol upevnený korpus ukrižovaného Ježiša Krista tromi nitmi a nad ním sa nachádzala tabuľka s nápisom INRI (Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum) upevnená jedným nitom.

Ani korpus Krista, ani tabuľka s nápisom INRI, žiaľ, neboli počas predmetného archeologického výskumu nájdené. K ich uvoľneniu pravdepodobne prišlo pri orbe, ktorá zrejme spôsobila aj skrútenie nálezu. V hornej časti kríža sa tiež ulomilo očko, cez ktoré sa prevliekala šnúrka alebo retiazka, aby ho jeho majiteľ mohol nosiť na krku. Vzhľadom na veľkosť kríža možno usúdiť, že išlo o samostatný prívesok na krk, nie je vylúčené, že mohol plniť aj funkciu ruženca.

Keďže korpus Ježiša Krista aj tabuľka s nápisom INRI boli na kríži pripevnené samostatne, možno konštatovať, že išlo o originálnu a kvalitne vyrobenú devocionáliu. Svedčí o tom aj použitie ušľachtilého kovu. Typovo ide o tzv. latinský kríž, ktorý sa skladá z jedného dlhého zvislého brvna a z jedného kratšieho brvna umiestneného priečne v hornej časti, približne v dvoch tretinách zvislého brvna. Ukončenie brvien je rovné.

Najväčšou zaujímavosťou na predmetnom náleze je nápis v slovenskom jazyku, ktorý sa nachádza na pôvodnej zadnej strane kríža. Aj napriek citlivému zakonzervovaniu a ošetreniu je čitateľnosť nápisu na niektorých miestach sťažená až znemožnená. Na kratšom priečnom brvne je zľava napísané: V KRÍŽI JE SPÁSA. Na dlhšom brvne smeruje zdola na hor nápis: LÁSKA (?)ÍTI SO(?) BREMENO. V strede, v mieste, kde sa brvná pretínajú, je vyobrazený jeruzalemský kríž pozostávajúci z veľkého rovnoramenného (gréckeho) centrálneho kríža a štyroch menších rovnoramenných (gréckych) krížikov umiestnených v každom kvadrante.

Rámcovo možno kríž datovať do obdobia druhej polovice 19. až prvej polovice 20. storočia. Nasvedčuje tomu práve použitie slovenského jazyka v nápise. Staršie typy devocionálií obsahujú nápisy prevažne v latinčine.

Význam nápisu na kríži

Nápis na všetkých vyššie spomínaných krížoch je vybratý z kontextu dvoch kapitol diela Nasledovanie Krista, ktoré bolo po prvýkrát vydané okolo roku 1418 ako anonym, avšak autorstvo sa pripisuje augustiniánskemu mníchovi Tomášovi Kempenskému. V dvanástej kapitole druhej knihy, ktorá ma názov Kráľovská cesta svätého kríža, sa píše: „V kríži je spása, v kríži je život, v kríži je obrana proti nepriateľom; v kríži je zdroj nebeskej sladkosti, v kríži je posila mysle, v kríži je duchovná radosť; v kríži je vrchol cnosti, v kríži je dokonalá svätosť.“ Ďalej autor píše: „Len v kríži je spása duše a nádej na večný život.“ V piatej kapitole tretej knihy s názvom Podivný účinok Božej lásky sa zase píše: „Láska necíti bremeno, nedbá na námahy; podoberá sa na viac, než koľko zvládze; nevyhovára sa na nemožnosť, lebo si myslí, že všetko smie a všetko môže.“

Predmetný typ kríža nastoľuje mnoho otázok. Kto boli jeho nositelia a aký bol jeho pravý význam? Nie je tiež známe, prečo jeho autor (výrobca) vybral z kontextu diela Nasledovanie Krista práve tieto vety a doplnil ich symbolom jeruzalemského kríža. Osobne som dospel k hypotéze, že nositelia tohto typu kríža mohli byť rehoľníci, ktorí zasvätili svoj život Bohu a pravdepodobne sa rozhodli žiť podľa odporúčaní diela Nasledovanie Krista. Kríž mohol byť symbolom alebo pripomienkou ich rozhodnutia. Mohlo tiež ísť o príslušníkov určitej komunity alebo kultu rozšírených na našom území, v Česku, Rakúsku alebo v Nemecku. Charakter a prevedenie všetkých dosiaľ nájdených typov kríža sú viac menej unifikované, preto medzi nimi musela byť evidentná spojitosť.

Prícestný kamenný kríž z roku 1883

Symbolicky, 28. marca 2024, na Zelený štvrtok, bol požehnaný zrekonštruovaný prícestný kríž vo Veľkej Pake. Prícestný kamenný kríž bol postavený v roku 1883, t.j. pred 140-mi rokmi, na počesť pánovi farárovi Józsefovi Pergő-ovi, ktorý sa narodil 7. januára 1833 v Ostrihome a 1. apríla 1861 bol vysvätený za kňaza.

Kamenný kríž pred a po reštaurovaní

Predpokladáme teda, že za tieto, a iné zásluhy, mu miestni veriaci postavili pamätný kríž. Sme veľmi radi, že táto pamiatka tu vďaka reštaurovaní, ktoré vykonal reštaurátor Mgr. et. Mgr. art. Jakub Klech v roku 2023, zostane aj pre ďalšie generácie.

Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž

Svätý Kríž a jeho okolie sú bohaté na kultúrne a historické pamiatky, ktoré svedčia o bohatej minulosti regiónu. Drevený artikulárny evanjelický kostol v Svätom Kríži patrí medzi najväčšie drevené stavby strednej Európy. Nachádza sa na Liptove, na rozhraní katastrov obcí Svätý Kríž a Lazisko, v okrese Liptovský Mikuláš.

Vďaka jeho kapacite takmer 6 000 návštevníkov patrí medzi často navštevované pamiatky. Pravidelne sa tu konajú služby Božie. Kostol má zaujímavý 43 m dlhý pôdorys v tvare kríža. Pôvodne bol postavený v roku 1693 v Paludzi, avšak v rokoch 1974 až 1982 ho premiestnili do Svätého Kríža, kde následne v auguste 1982 prebehla slávnostná posviacka.

Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž

Kostol vo Svätom Kríži je posledným umeleckým prejavom slovenskej drevenej architektúry a nie je trúfalosť napísať, že zrejme aj najvýznamnejším. V interiéri Vás okamžite zaujme drevený barokový oltár, ktorý pochádza z roku 1693, s obrazom Premenenia Krista. Za unikátnu sa považuje taktiež kazateľnica, ktorá stojí na zrubovom základe hneď pri barokovom anjelovi, ktorý akoby ju podopieral. Obidva tieto skvosty, oltár aj kazateľnica, sú dielom kežmarského rezbára J. Lercha.

Neobyčajnú atmosféru miesta dotvára strop. Dvojposchodové chórové empory, ktoré sú zdobené biblickými maľbami s lustrom z benátskeho skla vytvárajú dokonalý súlad a presne zapadajú do interiéru kostola. Nepostrádateľnou súčasťou interiéru je ešte organ a kamenná krstiteľnica.

Benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku

V roku 1075 kráľ Gejza I. dal postaviť kláštor, o rok si pripomenieme 950. výročie. Pomenovanie rajská záhrada kláštornému nádvoriu právom patrí. Stálo tam aj opátske krídlo s kapitulnou sieňou, knižnicou a archívom, skriptórium, budovy pre novicov, chorých a pocestných, tiež hospodárske budovy a dielne. To všetko je doklad, že ide o jeden z najvýznamnejších stredovekých benediktínskych kláštorov 11. storočia bývalého Uhorska. Kráľ sem benediktínov povolal, aby medzi ľuďmi šírili kresťanskú vieru a vzdelanosť. Podľa prvej písomnej zmienky bol najprv postavený románsky kostol, kláštor až následne.

Dnešná bazilika je postavená v jednotnom, čisto gotickom štýle. Klenby pripomínajú rozkvitnuté palmy rajskej záhrady a kríž vo výške zasa strom života. Pôvodný chrám rozobrali v polovici 14. storočia a materiál použili pri stavbe nového, väčšieho. Vzácna relikvia Kristovej krvi sa uchováva v kaplnke s rovnomenným názvom v pozlátenom relikviári.

Zastavujeme sa pri bočných oltároch, vzácnej freske svätého Juraja, bojujúceho s drakom, či maľbe Smrť Štefana I. Mauzóleum zaujme epitafom s rodinnými erbmi Coburgovcov a Koháryovcov i obrazom znázorňujúcim bitku s Turkami pri Leviciach. Dlhšie sa pristavíme pri replike Božieho hrobu. Pôvodný gotický hrob bol premiestnený do Ostrihomu, kde je vystavený v Kresťanskom múzeu. Replika ukrýva drevenú sochu mŕtveho Krista.

Zaujímavé sú jej pohyblivé ruky, čo má svoj význam. Míňame bočné oltáre zasvätené Božskému Srdcu a svätému Antonovi, Jozefovi a Jánovi Boscovi s relikviou blahoslaveného Titusa Zemana. Svojho času tu pôsobili saleziáni, preto tu máme v úcte aj ich zakladateľa. Pozornosť pútajú tiež sochy Panny Márie, svätého Benedikta a jeho sestry svätej Školastiky. Kazateľnica so zobrazením učiteľov Cirkvi aj krstiteľnica sú z pôvodnej románskej baziliky.

Následne obdivujeme hlavný oltár, ktorého dominantou je postava Ježiša ako Pána neba i zeme a tiež Panny Márie a Jána Krstiteľa. Po prechode južnou loďou s oltárom Všetkých svätých a významných postáv dejín spásy sa dostávame do Kaplnky Kristovej krvi. Vzácna relikvia, vyše dvetisíc rokov zachovaná časť starobylého plátna s Kristovou krvou, si zaslúži osobitnú pozornosť, preto má významné miesto. Táto relikvia podľa neho dôležitosťou prevyšuje všetky vzácnosti Slovenska. Opátstvu ju daroval kráľ Matej Korvín, ktorý sa na posviacke kaplnky 11. Keď Slovensko postihli ťažké udalosti, cirkevní otcovia touto relikviou žehnali celú vlasť a národ. Prosili o Božie zľutovanie a odvrátenie katastrof. Bolo to tak aj počas morovej epidémie i nedávno počas kovidu. Vzácna relikvia Kristovej krvi je v bazilike vystavená na adoráciu a požehnanie každý piatok. V novembri 2022 biskup Viliam Judák obnovil a schválil Bratstvo Kristovej krvi.

Opúšťame kostol a kráčame do kláštora, duchovného centra diecézy, ktoré slúži na exercície, duchovné obnovy, semináre či prenocovanie pútnikov. Hoci tam už benediktíni ani iný rád nepôsobí, ich stopy sú stále prítomné. Hlavným miestom mníchov bola Kapitulná sieň, určená na porady, prijatie do noviciátu či skladanie sľubov. Vedľa je knižnica, ktorá už ale neobsahuje pôvodné kláštorné knihy. Niektoré originály tu napísaných písomností sú v Ostrihome, lebo po odchode benediktínov mala kláštor v správe ostrihomská kapitula.

Následne sa ocitáme v refektóriu, mníšskej jedálni a klenotnici vzácnych liturgických predmetov vysokej umeleckej hodnoty. Faksimile najstaršej zachovanej knihy na Slovensku Nitriansky evanjeliár bolo zhotovené práve v tunajšom kláštore. Evanjeliár je pomenovaný podľa miesta, kde sa uchováva - na Nitrianskom hrade, napísaný je v latinčine na pergamene. Prechádzame bývalou sýpkou, ktorá slúžila ako zásobáreň potravín pre široké okolie. Časť z nej slúži ako priestor na prednášky, konferencie či iné podujatia. Dostávame sa do fungujúcej čajovne a do rajskej záhrady, kde sa prehliadka a trpezlivý výklad môjho sprievodcu končia.

Benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku

Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate

Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate, vydaná 28. októbra 1965, znamená dôležitý medzník v dejinách židovsko-kresťanských vzťahov. Aj keď sa kresťanstvo zrodilo z judaizmu a prevzalo z neho niektoré podstatné prvky svojho náboženstva a bohoslužby, priepasť medzi oboma sa čoraz viac prehlbovala, a to až do tej miery, že kresťania a židia sa navzájom temer nepoznajú.

Po dvetisíc rokoch, príliš často poznačených vzájomnou ľahostajnosťou a mnohými konfrontáciami, poskytuje deklarácia Nostra aetate príležitosť na otvorenie či pokračovanie dialógu smerujúceho k lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Za posledných deväť rokov sa v rôznych krajinách uskutočnili v tomto smere mnohé kroky. V dôsledku toho dnes možno ľahšie určiť, za akých podmienok sa dajú vytvoriť a rozvinúť nové vzťahy medzi židmi a kresťanmi.

Opätovným odvolávaním sa na tento dokument znova pripomíname, že duchovné putá a historické vzťahy, ktoré spájajú Cirkev s judaizmom, odsudzujú všetky formy antisemitizmu a diskriminácie ako protirečiace duchu kresťanstva, hoci na ich odsúdenie stačí už samotná dôstojnosť ľudskej osoby. Navyše nás tieto putá a vzťahy povinne zaväzujú k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a k obnoveniu vzájomnej úcty.

Záver

Používanie krížikov a krížov s korpusom má hlboký význam pre katolíkov a pripomína im Kristovu obetu a spásu. História krížov na Slovensku je bohatá a rôznorodá, od jednoduchých symbolov až po umelecky prepracované devocionálie. Prícestné kríže, drevené kostoly a benediktínske opátstva sú dôležitými súčasťami kultúrneho dedičstva a svedčia o silnej kresťanskej tradícii v krajine.

tags: #korpus #jeisa #definícia #a #použitie

Populárne príspevky: