Kotlebu porazí aj vrece od zemiakov: Prieskum a udalosti, ktoré prekvapili Slovensko

BANSKÁ BYSTRICA: Hoci samosprávne kraje hospodária so stovkami miliónov eur a spravujú rozsiahly majetok, účasť v župných voľbách tradične nebýva vysoká. V zatiaľ posledných v roku 2017 sme však videli, že situácia sa môže zmeniť, ak do nich zasiahne celoslovensky zaujímavá téma. V Banskobystrickom kraji vtedy účasť dosiahla viac ako 40 percent a súčasný župan Ján Lunter vyhral s nevídaným počtom hlasov. V súboji, ktorý nesledovali len ľudia z kraja, ale celé Slovensko, sa totiž rozhodovalo, či porazí Mariana Kotlebu (ĽS NS). Kauzy, súboje straníkov aj výsledok, ktorý prekvapil Slovensko a odštartoval cestu kotlebovcov do parlamentu.

Obhajca Mariana Kotlebu pred začatím súdu

Kotleba sa štyri roky predtým prekvapivo stal banskobystrickým županom

Tento úspech jeho stranu neskôr vystrelil aj do parlamentu. Dnes je Kotleba právoplatne odsúdený za to, že ešte v čase, keď šéfoval župe, rozdával šeky na 1488 eur odkazujúce na nacistickú symboliku. O poslanecký mandát z tohto dôvodu prišiel.

Marčok: Ľudia nás vnímali ako ďalší úrad

V Banskobystrickom samosprávnom kraji dosiaľ každý z jeho predsedov vydržal vo funkcii len jedno volebné obdobie, vystriedali sa v nej piati. Prvým po vzniku ôsmich vyšších územných celkov bol Milan Marčok, vysokoškolský pedagóg, ktorý bol istý čas aj rektorom Technickej univerzity vo Zvolene. Na čele najrozľahlejšieho kraja, no s najmenšou hustotou obyvateľov, stál v rokoch 2001 až 2005.Marčok bol kandidátom koalície HZDS a Smeru, stálo proti nemu ďalších pätnásť kandidátov. V druhom kole porazil Jozefa Mikuša za koalíciu SDKÚ, KDH, DS, ANO. Tomu síce v južných okresoch pomohla podpora Strany maďarskej koalície, no na víťazstvo to nestačilo. Priemerná účasť v druhom kole volieb sa nevyšplhala ani na dvadsať percent.Marčok v jednom z rozhovorov neskôr spomínal, že začiatok činnosti župného úradu bol najmä o „príprave podmienok na prechod kompetencií zo štátnej správy na samosprávu.“ Ako prvé na ňu prešli niektoré kompetencie v oblasti kultúry, čiastočne v doprave, nasledovali školstvo a sociálne veci. Po stredných školách prebrala župa aj kompetencie v oblasti zdravotníctva a neskôr aj cestnú sieť - pod samosprávne kraje patria cesty II. a III. triedy.„Všetko sa uskutočňovalo doslova za „pochodu“, bez zmeny financovania samospráv. Fiškálna decentralizácia sa schválila až k 1. januáru 2005 a dovtedy sme boli financovaním napojení na štátny rozpočet. Nemali sme vlastné príjmy a obyvatelia, niekedy aj oprávnene, to vnímali ako vznik ďalšieho úradu,“ spomínal.Už v prvých rokoch existencie sa úradu dotkla kauza, keď jeho vtedajší riaditeľ Milan Mráz čelil podozreniu, že vzal úplatok v súvislosti s udelením zákazky kraja na rekonštrukciu prístavby telocvične jednej zo stredných škôl v Žiari nad Hronom. Súd ho napokon pre nedostatok dôkazov oslobodil. Rovnako ako vtedajšieho poslanca HZDS Gabriela Karlina, v ktorého kufríku sa našla obálka s polmiliónom korún.Za Marčokovho pôsobenia sa viaceré nemocnice v pôsobnosti kraja dostali do správy neziskových organizácií. Najmä pri žiarskej nemocnici kritizovali postup pre netransparentné kritériá výberu jej zamestnanci.

Spory pre nemocnice

Vo voľbách 2005 už Marčok do volieb nešiel, kandidátom koalície Smer, HZD, KDH, SNS, a SZS sa stal Milan Murgaš. Vysokoškolský pedagóg a rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici tesne porazil opäť neúspešného Jozefa Mikuša (SDKÚ) a ďalších piatich kandidátov.Člen Smeru na začiatku ohlásil, že chce úrad očistiť od „rakoviny klientelizmu" a politických nominácií a výber ľudí na vedúce posty nechá na nezávislú personálnu agentúru. Ukázalo sa, že tá vybrala do funkcií priateľov a bývalých kolegov Murgaša a že župan mal blízko aj k majiteľovi agentúry. Na výhrady vtedy reagoval, že nemôže diskriminovať ľudí, ktorí ho poznajú.Počas Murgašovho funkčného obdobia kraj viedol aj súdne spory s neziskovými organizáciami, ktoré prevádzkovali nemocnice vo Zvolene, Žiari nad Hronom, Rimavskej Sobote a v Lučenci. Zmluvy s nimi považoval na rozdiel od predchodcu Marčoka za nevýhodné.Sám pritom čelil kritike pre súťaž na predaj župných polikliník v iných mestách a personálne prepojenia víťazov. Medializáciu podozrivej súťaže vtedy označil za cielený komplot voči jeho osobe a úradu.Podobne ako Marčok, aj Murgaš musel reagovať na podozrenia z korupcie voči šéfovi jeho župného úradu - Jánovi Marcinekovi. Polícia Marcineka obvinila, že mal žiadať od istej neziskovej organizácie dva milióny korún (asi 66-tisíc eur), za čo sľuboval zvýhodnený predaj budovy domova sociálnych služieb. Marcinek hovoril o komplote.Už pred voľbami na jeseň 2009 sa začali prejavovať konflikty v Smere. Strana ako kandidáta na banskobystrického župana v ďalšom období presadzovala europoslanca Vladimíra Maňku. Murgaš sa však napriek tomu rozhodol kandidovať ako nezávislý, za čo prišlo vylúčenie zo Smeru so zdôvodnením, že proti straníckemu kolegovi sa nekandiduje.Šéf Smeru Robert Fico zdôvodňoval nepodporenie Murgaša vo voľbách „nespokojnosťou strany s jeho pôsobením na poste župana“. Murgaš vtedy reagoval, že ho Fico sklamal, nikdy mu totiž o žiadnych vážnych výhradách k jeho práci nehovoril.

Smer a dvaja kandidáti

Predvolebná kampaň sa niesla v znamení sporu dvoch niekdajších spolustraníkov. Murgaš napríklad označil Maňku za „jedného z mnohých bezvýznamných poslancov Európskeho parlamentu“, ktorý nemôže garantovať, že eurofondy do kraja skutočne prídu. Maňka kontroval, že Murgaš „nezvládol svoju funkciu, prehral desiatky miliónov v nezmyselných súdnych sporoch a až po uši zadlžil pokladnicu kraja.“Voliči v druhom kole napokon vyberali z dvojice Maňka (Smer-SD, ĽS-HZDS), Mikuš (SDKÚ-DS, KDH, OKS, KDS a SaS). Aj Maňka sa v úrade musel zaoberať nemocnicami. Zmluva o správe majetku tej zvolenskej bola podľa neho pre kraj „maximálne nevýhodná". Ak by sa s neziskovkou nedohodli na vyrovnaní, nemocnici hrozil krach. Následne kraj nemocnicu prenajal skupine Agel, ktorá ju prevádzkuje dodnes.Inú neziskovku, ktorá v minulosti získala do správy žiarsku a rimavskosobotskú nemocnicu, kúpila za Maňku Penta a obe zdravotnícke zariadenia zaradila do jej siete Svet zdravia. Tá nedávno ohlásila, že žiarsku predáva Agelu, v Rimavskej Sobote chce stavať nový komplex za peniaze z plánu obnovy.Maňkovmu štvorročnému obdobiu sa pripisuje zlepšenie transparentnosti kraja aj komunikácie župana s poslancami. Na väčšiu kauzu si pred pár rokmi pre .týždeň nevedel spomenúť ani dlhoročný novinár Daniel Vražda. Aj to bol zrejme dôvod, prečo vsadil Smer „na istotu“ a postavil Maňku aj do ďalších volieb.Za jeho najvážnejšieho protikandidáta sa v novembri 2013 považoval exminister práce a politik SDKÚ - DS, ktorého podporili aj Most - Híd a SaS, Ľudovít Kaník. Ten vo veľkom kampaňoval, vysádzal po regióne župné lipky a kritizoval Maňku za to, že kým on chodí ako europoslanec do Bruselu, kraj necháva riadiť iným.

Ficov výrok o vreci zemiakov

Napriek tomu, že Maňkovi aj Kaníkovi vo vlastných predvolebných prieskumoch vyšlo, že v druhom kole vyhrajú, to, čo sa skutočne udialo, nečakal nikto. Do druhého kola sa s Maňkom dostal radikál Marian Kotleba (ĽSNS).„Aj vrece zemiakov by porazilo pána Kaníka", vyjadril sa Robert Fico na jeseň 2013 po prvom kole župných volieb, keď sa namiesto kandidáta pravice Kaníka dostal do druhého kola Kotleba. Toto vyjadrenie na adresu pravice zrejme neskôr oľutoval. Kotleba totiž v druhom kole so ziskom takmer 56 percent hlasov porazil aj nominanta Smeru Maňku, ktorý pozíciu banskobystrického župana obhajoval a ktorého podporovali aj ďalšie strany.S obdobím Kotlebu na čele župy je spojených množstvo káuz. Už na začiatku bolo jasné, že sa nebude správať ako jeho predchodcovia či predsedovia iných krajov. Inaugurácie v decembri sa zúčastnili aj Kotlebovi podporovatelia a pred vstupom do sály stáli dvaja muži v straníckych tričkách. Takáto ochranka sa na zastupiteľstvách objavovala aj neskôr.

Zamestnal rodinu, vyvesil čierne vlajky

Kotleba čelil kritike pre rodinkárstvo. Jeho vlastná manželka nastúpila do Banskobystrickej regionálnej správy ciest ako referentka pre oznamovanie protispoločenskej činnosti. Miesto ako finančný riaditeľ našiel v krajskej cestárskej firme aj jeho brat Martin. Ďalšieho brata, Mareka Kotlebu, ktorý je aktuálne sám kandidátom na banskobystrického župana, zamestnal na úrade kraja.Rozruch Kotleba vzbudil, keď z pozície zriaďovateľa nepodpísal prijatie grantu od ministerstva kultúry pre Štúdio tanca, čo znamenalo zrušenie pripravovaného festivalu. Kotleba krok zdôvodnil, že „nemá záujem na rozvoji tohto smeru dekadentného umenia." Neskôr zrušil aj dotáciu pre projekt Stop extrémizmu Bábkového divadla na rázcestí. Oba kroky vzbudili kritiku zo strany kultúrnej verejnosti.Počas osláv SNP v roku 2014 vyvesil na Úrade BBSK transparent s nápisom: Yankees go home. Stop NATO. O rok neskôr z rovnakých okien zaviali čierne zástavy. Šéf Kotlebovho úradu Milan Uhrík (vtedy ĽS NS, dnes Republika) po kritike vysvetľoval, že smútočné vlajky vyvesili ako spomienku na padlých v SNP, nikto však tomu neuveril.Fico krok označil ako „podlosť“, reagoval, že je to „ponižujúce a zahanbujúce“. Dnes s odídencami od Kotlebu, s hnutím Republika, ktorého predsedom je práve Uhrík, vytvorili v regiónoch, vrátane Banskobystrického kraja, volebné koalície.

Zo župy do parlamentu

Kotleba ako župan premrhal šancu čerpať eurofondy. Kritik Európskej únie ich najprv odmietal a od začiatku deklaroval snahu znížiť závislosť od nich. Neskôr o milióny na rekonštrukciu ciest a domovov sociálnych služieb prišiel, inšpektorát práce totiž na župe zistil čiernu prácu.Počas jeho funkčného obdobia sa tiež prezentoval samozvanými hliadkami vo vlakoch, keď mužov v zelených tričkách ĽS NS posielal dohliadať na bezpečnosť cestujúcich na podľa neho „rizikových tratiach".Za šeky na sumu 1488 eur, ktoré odovzdal trom rodinám v roku 2017, keď bol stále županom, ho súd v apríli tohto roku odsúdil za prejavy sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.Po úspechu v župných voľbách, ktorý bol v tom čase na Slovensku výnimočným, sa v roku 2016 dostali kotlebovci prvýkrát aj do parlamentu, získali viac ako osem percent hlasov. Ako právoplatne odsúdený však Kotleba tento rok o poslanecký mandát prišiel. V aktuálnych prieskumoch preferencií sa jeho strane nedarí, jej miesto podľa politológov obsadili odídenci z ĽS NS, hnutie Republika s Uhríkom a Mazurekom.

Kto porazí Kotlebu

V roku 2017 sa v Banskobystrickom kraji hľadal kandidát, ktorý by porazil Kotlebu. Zaujal úspešný príbeh rodinnej potravinárskej firmy Alfa Bio, ktorú založil Ján Lunter.Pôvodne sa do volieb hlásilo až sedemnásť záujemcov, viacerí však postupne odstúpili. Politológ Martin Klus (OĽANO, KDH, OKS a NOVA) aj vtedajší riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev (nezávislý) sa vzdali práve v prospech Luntera, prieskumy ho totiž jasne favorizovali.Prekvapil Smer, ktorý vtedy nepostavil vlastného kandidáta, a tiež podporil Luntera. Oznámil to podpredseda vlády Peter Pellegrini (vtedy Smer, dnes Hlas). Vyjadril sa, že Lunter je jediný človek, ktorý môže poraziť Kotlebu.To sa skutočne stalo. Lunter získal najviac hlasov spomedzi všetkých slovenských županov, vyše 99-tisíc, čo bolo viac ako 48 percent. Druhý Kotleba sa dostal na viac ako 23 percent a ako župan po štyroch rokoch skončil.

Otec a syn

Hneď po nástupe do funkcie vzbudil Lunter pozornosť, keď dal zákazku na župné noviny a ich dizajn agentúre, s ktorou spolupracoval vo volebnej kampani. Bez súťaže, priamym zadaním, čo kritizovala aj Transparency International Slovensko.Neskôr, v roku 2019, mu kritici vyčítali, že jedným z podpredsedov sa stal jeho syn Ondrej Lunter. Ten viedol otcovu predvolebnú kampaň a získal jeden z najvyšších počtov hlasov spomedzi všetkých zvolených krajských poslancov. Do funkcie vicežupana ho zvolilo krajské zastupiteľstvo, navrhol ho najväčší poslanecký klub, ktorému dovtedy predsedal. Niektorí to napriek tomu vnímali ako rodinkárstvo.Lunterove funkčné obdobie bolo spojené so snahou čerpať eurofondy, čo sa kraju začalo dariť až po máji 2019. Predtým totiž pre župu platil zákaz, ktorý dostala ako trest za nelegálne zamestnávanie z čias Kotlebu. Aktuálne má kraj zazmluvnených viac ako 80 miliónov eur z európskych zdrojov na rekonštrukcie ciest, cyklotrasy a ďalšie projekty.Lunterove volebné obdobie poznačila pandémia aj vojna na Ukrajine. Župa tak musela zvládnuť zriadenie veľkokapacitných očkovacích centier aj poskytnutie ubytovacích kapacít a ďalších služieb pre vojnových utečencov.

Ján Lunter už kandidovať nebude

Kauzou, ktorá prerástla až do aktuálnej volebnej kampane, boli spory s dopravcami SAD Zvolen a SAD Lučenec. Obyvatelia kraja si dobre pamätajú, že v januári 2020 vyústili až do stavu, keď zvolenská spoločnosť niekoľko dní nevypravovala prímestské autobusové linky a ľudia vo väčšine okresov sa nemohli dostať do práce či domov.Predmetom sporu boli dodatky zmlúv o verejnej doprave z roku 2017, ktoré s dopravcami uzavrelo ešte predchádzajúce vedenie kraja na čele s Kotlebom. Jeho nástupcovia vo vedení župy sa však pre podozrenie, že dodatky so zvolenskou SAD-kou, ale aj so SAD Lučenec pôsobiacou v južných okresoch kraja, sú neplatné a nezákonné, obrátili so žalobou na súd. Dodatky predlžovali pôvodné zmluvy o ďalších päť rokov, a to bez novej súťaže, čo predseda samosprávneho kraja Ján Lunter označil za netransparentné a zrejme aj v rozpore so zákonom.Vlani v septembri, po tom čo kraj nedosiahol na súdoch výsledok, aký očakával, ohlásil banskobystrický vicežupan Ondrej Lunter, že v sporoch už pokračovať nebudú. Zvolenský dopravca neustúpil a v jednom z prípadov na súde uspel. Župa sa odvolala.Obaja dopravcovia medzitým vyhrali medzinárodný tender, ktorý kraj vyhlásil, a ich autobusy budú od roku 2024 v regióne jazdiť aj ďalšie desaťročie.Predseda predstavenstva SAD Zvolen Adrian Polóny navyše aktuálne tiež kandiduje na župana. Jeho hlavným súperom je práve vicežupan Ondrej Lunter. Súčasný župan Ján Lunter vo februári oznámil, že nebude kandidovať na žiadnu funkciu. Zdôvodnil to svojím vekom, v ktorom by už nedokázal ponúknuť rovnaké nasadenie ako pred piatimi rokmi.

Úvahy boli najprv o rozdelení Slovenska na 16 samosprávnych krajov

Najprv 16, potom 12, nakoniec osem. Vládou premiéra Mikuláša Dzurindu bol schválený návrh na 12 žúp. Časť politikov bola za model 3 + 1, teda tri kraje - Západoslovenský, Stredoslovenský, Východoslovenský a samostatná Bratislava. Parlament schválil napokon osem vyšších územných celkov alebo samosprávnych krajov, ktoré ľudovo dostali pomenovanie župa.

Župan	Obdobie
Milan Marčok	2001-2005
Milan Murgaš	2005-2009
Vladimír Maňka	2009-2013
Marian Kotleba	2013-2017
Ján Lunter	2017-2022

Voľby

Voľby do orgánov samospráv obcí a voľby do orgánov samospráv... Vykladač budúcnosti z neho zrejme nebude. Premiér Robert Fico (50) v ostatných dňoch prekvapil svojimi vyhláseniami. O tom, že na Ukrajine a nielen tam vypukne obrovský konflikt a tiež aj, že v roku 2015 nevylučuje podať demisiu. Nad jeho slovami odborníci len krútia hlavou, že jeho predpovede sú veľmi málo pravdepodobné. Nový Čas dal dokopy jeho vyjadrenia z minulosti, ktoré predpovedal a nenaplnili sa. Čo na Fica ako učňa hovorí uznávaná veštkyňa Zana?Výroky o dokončenej diaľnici do Košíc do roku 2010, koniec v politike v roku 2014 či vyjadrenie, že Mariána Kotlebu v župných voľbách v Banskobystrickom kraji porazí vrece zemiakov. To sú len niektoré z vecí, ktoré predpovedal premiér. No nestali sa. Prednedávnom sa posťažoval aj na narúšanie súkromia. „Ja bývam na treťom poschodí, chodí mi tam pravidelne helikoptéra s kamerkou a pozerá mi do bytu. Čo ma chcú vidieť v trenírkach?“ prezradil Fico. V skutočnosti však zatiaľ žiadne fotky premiéra v spodnej bielizni neunikli.Najnovšie však šokuje tým, že hovorí o svojom možnom konci v politike už v júni budúceho roka 2015, či veľkým konfliktom, ktorý už nie je len medzi Ruskom a Ukrajinou. Podľa jeho slov je 70 %-ná pravdepodobnosť jeho vypuknutia. Odborníci sa však zhodujú, že k takémuto scenáru nepríde. Na výsledok týchto predpovedí si budeme musieť počkať.

Ficove predpovede

Aj vrece zemiakov porazí pána Kotlebu.
Do troch sekúnd budem konať a odvolám ministra aj pri podozrení z korupcie.
Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem.
Vo vláde sme toho názoru, že je potrebné sprísniť podmienky a urobiť všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby sa nám podarilo v roku 2010 spojiť Bratislavu a Košice jedným systémom diaľnic a rýchlostných komunikácií.
V júni 2015 si viem predstaviť, že podáme pánovi prezidentovi demisiu...
Na Ukrajine hrozí veľký vojenský konflikt, pravdepodobnosť vypuknutia je až 70 %. Nehovorím o konflikte Rusko - Ukrajina, ale o veľkom konflikte.

tags: #kotlebu #porazi #aj #vrece #od #zemiakov