Klesajúca produkcia mlieka na Slovensku: Dôsledky a výzvy
Ceny mlieka a mliečnych výrobkov sú nateraz stabilné, no produkcia na Slovensku čelí výzvam. Za rok 2023 sme vyprodukovali menej mlieka ako v predchádzajúcom roku.
Výrobcov mlieka na Slovensku ubúda, keďže nie každý zvláda zvýšené náklady a farmári upozorňujú aj na problémy s dotačnou politikou.
Problémy s produkciou
- Vysoké náklady na energie, naftu, hnojivo, mzdy.
- Absencia automatického dojenia.
- Problémy s dotačnou politikou.
Mnohé družstvá preto jednoducho skončili. V Uliči sa starajú o 350 dojníc a ročne vyprodukujú vyše 2 300 000 litrov mlieka. Jeho cenu ovplyvnili náklady, ktoré sa postupne zvyšovali. "Nákup nafty, hnojiva, osív, inflácia - toto všetko išlo hore.
"Veľa farmárov odstupuje od výroby mlieka. Niektorí zostávajú zo zotrvačnosti, alebo ak nemáte iný výrobný program tak musíte, ale nemáte na základnú obnovu a tá cena mlieka nevráti to, čo ste do toho vložili," vysvetlila Karnayová.
Pohyb nastal aj v produkcii mlieka. "Musíme povedať, že objem mlieka klesol, čo nie je našim cieľom. My veľmi chceme aby to bolo zastabilizované," informovala hovorkyňa Holéciová.
Štatistiky
Podľa štatistík rezortu dojnice v roku 2023 vyprodukovali takmer 808-tisíc ton surového kravského mlieka, čo je však o 2 % menej ako v roku 2022.
"Podľa centrálneho registra hospodárskych zvierat bolo ku koncu decembra 2023 v SR 112 824 dojníc, čo je o 1,4 % menej ako pred rokom (114 410 dojníc)," konštatovala hovorkyňa Ministerstva pôdohospodárstva SR Veronika Daničová.
V porovnaní s rokom 1989, kedy sme mali zhruba pol milióna dojníc je to podľa poľnohospodárov obrovský prepad. A za úbytkom dojníc je podľa slovenských poľnohospodárov dlhoročne nedostatočná podpora živočíšnej výroby a chovu dojníc na Slovensku.
"Podľa predpokladov je síce v Európe nedostatok mlieka, ale, zatiaľ, sa to neodráža na nejakom prudkom navyšovaní ceny mlieka," uviedla vedúca Jana Karnayová.
Nateraz dobrou správou je, že nižšia produkcia mlieka sa nepremietla do spotrebiteľských cien mliečnych výrobkov v obchodoch. "Platí, že už aj v decembri aj v januári boli medziročne lacnejšie, na druhej strane sú výrobky, za ktoré si priplácame. Medzi také patrí jogurt, ktorý je o 8% drahší.
Vývoj cien mlieka
Cena mlieka oproti minulému roku klesla. "Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka sa vlani v decembri v porovnaní s novembrom zvýšila o 2,1%. V medziročnom porovnaní s decembrom 2022 sa priemerná nákupná cena mlieka znížila o 14,2 %," uviedla hovorkyňa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Vladimíra Pôbišová.
"Záujmom našich mliekarov je, aby platili adekvátnu cenu za svoju surovinu, teda surovinu, ktorú dostanú od prvovýrobcov," konštatovala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Na krmive kráv záleží. Väčšina z našich farmárov si stravu pre zvieratá vyrábajú sami. Pre ideálne zdravie a úžitkovosť nesmie dojnica biediť, potrebuje pravidelný prísun vyváženej energie a proteínov, minerálnych látok i vitamínov. V žiadnom prípade sa do krmiva nepridávajú hormóny ani antibiotiká.
Máloktorá potravina je tak dôsledne kontrolovaná na obsah antibiotík ako mlieko. Žiadne antibiotiká sa do krmiva pridávať nesmú! Ak je krava antibiotikami liečená, jej mlieko sa vylieva. V mliekarni sa všetko prijaté mlieko testuje na obsah antibiotík a k spracovaniu dochádza len pri negatívnom výsledku. Mliečne kultúry sú totiž na prítomnosť antibiotík veľmi citlivé - z kontaminovaného mlieka by sme napríklad naše plesňové syry vôbec nedokázali vyrobiť.
Pri správnom spracovaní patrí mlieko a jeho výživové hodnoty k nezastupiteľným potravinám. Pôsobí blahodarne na kardiovaskulárny a nervový systém, tráviace ústrojenstvo a celkovú obranyschopnosť ľudského organizmu. Nie je lepší zdroj vápnika než kravské mlieko.
Jeden liter mlieka človeku pokryje 100 % dennej potreby vápnika. Z ďalších živín zaistí 67 % fosforu, 66 % vitamínu B12, 49 % bielkovín, 30 % vitamínu A, 27 % vitamínu B1, 19 % vitamínu C a 3 % železa.
Podobne kravskému mlieku nedostačujú ani rastlinné ekvivalenty mliečnych nápojov. Či už podielom bielkovín (ryžové mlieka), alebo vápnika (sójové mlieka). Na dobré vstrebanie vápnika telo potrebuje vitamín D, kyselinu mliečnu alebo laktózu, čo spĺňa len kravské mlieko.
Ak po konzumácii mlieka alebo mliečnych výrobkov cítite zdravotné problémy - nafukovanie, škvŕkanie, hnačky, zvracanie alebo iné bolenie žalúdka, asi patríte k skupine ľudí s neznášanlivosťou laktózy (nezamieňať s alergiou na mliečnu bielkovinu, ktorou môžu trpieť novorodenci a batoľatá).
Ľuďom s intoleranciou laktózy vadí kozie mlieko oveľa menej než kravské. Nielenže je kozie mlieko veľmi zdravé a plné živín, ale má tiež menej laktózy (cca o 10 % v porovnaní s kravským mliekom), preto často vyhovuje aj tým, ktorí sa mliečnym výrobkom kvôli intolerancii laktózy vyhýbajú.
Celková spotreba vody závisí nielen od úžitkovosti zvierat, plemena, veku, spôsobu chovu, ale tiež od teploty prostredia a relatívnej vlhkosti vzduchu.Hovädzí dobytok je lepšie prispôsobený na prekonávanie nízkych teplôt, než vysokých. Pri vysokých teplotách znižuje príjem energie z krmív, vzniká deficit v organizme a znižuje sa úžitkovosť. Zóna tepelnej neutrality u kravy s dojivosťou 40 litrov mlieka je od -6 °C až do 20 °C. V rozmedzí týchto teplôt nemusí aktivovať obrannú reakciu na tepelný stres.
Denná priemerná potreba vody sa mení i v závislosti od zloženia kŕmnej dávky, a to 4 až 6 litrov na kilogram sušiny kŕmnej dávky; pre hovädzí dobytok denná potreba vody predstavuje 45 - 70 kilogramov a pre teľa 8 - 15 kilogramov. Kravy za normálnych okolností vypijú tri- až štyrikrát viac vody ako je ich produkcia mlieka.
V našich klimatických podmienkach sa denná potreba vody pre dojnice odhaduje na 11 až 45 litrov (na produkciu litra mlieka treba asi dva litre vody); pre výkrmový dobytok 30 až 60 litrov. Vysokoúžitkové kravy vypijú okolo 75 litrov vody denne.
Prirodzené pitie pre hovädzí dobytok je z hladiny. Pri pití majú zvieratá postavenú hlavu k hladine pod uhlom 60°. Kravy ponoria mulec 30 až 40 mm pod hladinu tak, aby nozdry zostali nad ňou. V tejto prirodzenej polohe dokážu vypiť 12 - 20 l vody za minútu. Najvhodnejšia napájačka je napájací žľab s hladinou vody minimálne 100 mm a s prítokom vody minimálne 12 l za minútu.
Prežúvavce produkujú skleníkové plyny. Je to takto nastavené od prírody a nedá sa to jednoducho vypnúť. Z tohto dôvodu sa rastlinné potraviny považujú za oveľa udržateľnejšie. Koniec koncov, výrobná cesta pre rastlinné alternatívy je výrazne kratšia na rozdiel od výroby kravského mlieka.
Na výpočet CO₂ uhlíkovej stopy potraviny je potrebné vziať do úvahy všetky emisie v celom výrobnom reťazci. Pri výrobe mlieka sem patrí výroba, preprava a skladovanie krmív, chov zvierat a s tým spojená fermentácia v bachore, výroba a skladovanie mlieka, fermentačné procesy pri skladovaní hnojovice a iné emisie z pôdy po aplikácii hnojovice.
Z hľadiska pôvodu emisií možno rozlišovať medzi dvoma typmi emisií: prevádzkové zdroje a emisie súvisiace so zvieratami. Tie prvé závisia od intenzity hospodárenia a predovšetkým od intenzity hnojenia. Úroveň úrody v rastlinnej výrobe alebo na trávnych porastoch už ovplyvňuje emisie, ktoré sa majú neskôr zohľadniť pri výrobe mlieka.
Na druhej strane vznikajú ako nevyhnutné prírodné vedľajšie produkty, ako je mikrobiálna fermentácia v bachore prežúvavcov vo forme metánu (CH4). Rovnako ako všetky stavovce produkujúce potraviny, ani dojnice samotné nevylučujú oxid dusný. Približne 90 percent N₂O uvoľneného do atmosféry sa tvorí v pôde počas mikrobiálnej premeny z dusičnanov a amónia.
Rôzne štúdie naznačujú, že produkcia litra kravského mlieka je pre klímu rovnako škodlivá ako spaľovanie litra benzínu - v neposlednom rade preto, že prežúvavce pri trávení uvoľňujú metán.
Na mliečnej farme už roky držia rekord v najvyššej úžitkovosti. Priemerná úžitkovosť na prelome 80. rokov dosahovala 3764 litrov na kravu a rok, aktuálna sa približuje k 7300 litrom.
Za uplynulých 30 rokov od Nežnej revolúcie sa počty dojníc na Slovensku znížili na jednu štvrtinu pôvodných stavov. „V roku 1989 sme chovali 559.000 dojníc a produkcia mlieka dosahovala vyše dvoch miliárd litrov. V súčasnosti sa u nás chová len necelá štvrtina stavov dojníc a produkcia mlieka poklesla na polovicu,“ informovala o tom Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) so sídlom v Nitre.
„Priemerná slovenská úžitkovosť je od minulého roku vyššia, ako je priemer štátov Európskej únie. Pritom až 85 percent európskeho mlieka sa vyrobí v starých členských štátoch,“ skonštatovala Štefániková.
Podľa predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka bol pokles produkcie pomalší ako pokles stavov len vďaka nárastu úžitkovosti. Len od vstupu Slovenska do Európskej únie poklesol počet podnikov prvovýroby mlieka o polovicu.
Rozhodnutie znížiť stavy dojníc alebo zrušiť ich chov priamo súviselo s finančnou situáciou chovateľov. Tá sa po roku 1989 začala zhoršovať najmä z dôvodu poklesu podpôr.
Náklady na výrobu mlieka rástli za posledných 30 rokov výrazne vyšším tempom ako výnosy z predaja mlieka. „Dôsledkom toho sa prvovýrobcovia mlieka dostali do zložitej situácie a majú problémy s pokrytím nákladov na výrobu mlieka, nemajú teda voľné zdroje na investície do nových ustajňovacích priestorov a nových technológií, ktoré sú potrebné na zvýšenie efektívnosti výroby,“ skonštatovala riaditeľka SZPM.
Podľa nedávneho prieskumu zväzu bolo až 76 percent ustajňovacích priestorov na chov mliekového hovädzieho dobytka vybudovaných v období od roku 1950 do roku 1989.
„Ak budeme chcieť na Slovensku zachovať výrobu mlieka, bude potrebné opätovne uvažovať o podpore investícií na budovanie a rekonštrukcie ustajňovacích priestorov, podpore nových technológií v oblasti dojenia, kŕmenia, odpadového hospodárstva a iných činiteľov s cieľom zvýšenia efektívnosti výroby,“ uzatvoril Pastorek.
Mnohé zvyklosti prevzali od svojich kolonistov z Veľkej Británie, keďže Keňa získala nezávislosť na európskej krajine až v roku 1963. „Keňa chce do roku 2030 zdvojnásobiť produkciu mlieka, lebo máme čím ďalej vyššiu spotrebu. Syr sa stáva v Keni veľmi populárnym a takisto aj zmrzlina.
Problémom sú krmivá, ktoré dováža. „Zambia zatvorila svoje hranice, čo sa týka sóje, a tak za ňu platíme už 120 kenských šilingov (80 centov) za kilogram.
V tejto východoafrickej krajine sa zdá, že dobytok chová takmer každý. Pri prechode Keňou vidno osamotené kravy aj menšie stáda, ktoré sa pasú aj tam, kde by ste to nečakali. Aj vďaka tomu v Keni takmer nevidno zarastené krajnice.
Aktuálne dostávajú za liter mlieka asi 45 až 48 kenských šilingov, čo je 30 až 32 centov. Farma v Naiposhe predáva mlieko za 70 až 80 kenských šilingov (47 - 53 centov). Dôvod vyššej ceny je potrebné vidieť v pasterizácii mlieka, ktoré realizujú na farme a v priamom predaji viacerým ubytovacím zariadeniam z regiónu.
V Naiposhe si síce chystajú krmivá tak, aby vedeli zabezpečiť dostatok potravy pre zvieratá na dva roky dopredu, no výraznú krízu zažili v rokoch 2021 - 2022, keď Keňu postihlo sucho. Hostiteľka spomína, že sucho vtedy zasiahlo všetkých farmárov. Dokonca na severe Kene malo uhynúť až 2,5 milióna zvierat. V Naiposhe tiež začali postupne vybíjať zvieratá, lebo ich nemali čím kŕmiť.
Dnes majú do 40 kusov mladého dobytka. Zvieratá pripúšťajú sexovaným semenom, aby produkovali najmä jalovice využiteľné v chove.
Od posledného sucha začali farmu viac diverzifikovať. Kenskou cestou ako zvýšiť produkciu mlieka má byť modernizácia spracovateľských kapacít a inštalácia stovky chladiacich zariadení mlieka po celej krajine.
Na začiatku kravína v Naiposhe je umiestnená dojáreň. Zvieratá doja tri razy denne. Mal zabezpečiť lepšiu úrodnosť pôdy a tým aj lepšiu ochranu pred suchom. „Zdvojnásobenie produkcie mlieka je príležitosť pre všetky farmy, pretože nemôže ignorovať malé hospodárstva. Veľkí producenti síce produkujú veľké množstvo mlieka, ale len veľmi nízke percento kenskej produkcie. Malí farmári produkujú viac ako 90 percent mlieka.
Dva roky dozadu, pri ohlásení programu, bola kenská produkcia mlieka asi 5,2 miliardy litrov mlieka, čo je asi šesťnásobok slovenskej výroby. Podľa údajov, ktoré boli prezentované počas kongresu poľnohospodárskych novinárov, je aktuálna výroba na úrovni 5,6 miliardy litrov mlieka.
Konzumácia mliečnych výrobkov predovšetkým z kravského mlieka je nám po dekády prezentovaná ako nevyhnutná. Vidíme masívne reklamy, ktoré začínajú už v materských školách. Živočíšny priemysel vrátane toho mliekarenského má obrovskú politickú silu.
Napríklad na produkciu litra kravského mlieka je potrebných 628 litrov vody. Liter ovseného nápoja spotrebuje 48 litrov a sójový 28 litrov vody. Kravy sú tiež významným producentom metánu, ktorý má v horizonte 100 rokov 28-krát väčší dopad na planétu v porovnaní s CO2.
Jedna krava s priemernou živou hmotnosťou 450 kilogramov vyprodukuje za deň 22 až 27 kilogramov hnoja. Mliečna farma s tisíc kravami vyprodukuje za rok vyše 9 500 ton hnoja.
Kravské mlieko je síce bohaté na vápnik a rôzne ďalšie minerály a vitamíny (ide predsa o materské mlieko, ktoré má zabezpečiť kompletnú výživu novorodenému mláďatku), no vápnik i ostatné minerály a vitamíny sa dajú získať aj z dobre vyskladanej a vyváženej rastlinnej stravy. Na vápnik bohaté je napríklad tofu, špenát, brokolica, cícer, biela či červená fazuľa, sójové mlieko a podobne.
Predpoklad, že len zdravé a šťastné kravy „dávajú“ mlieko (ako nám to prezentujú reklamy), je tiež mylný. Štúdia financovaná nemeckým ministerstvom poľnohospodárstva ukázala, že kravy produkujú ekonomické množstvo mlieka aj vtedy, keď nie sú zdravé. Šľachtenie, neustála gravidita a každoročný pôrod v kombinácii s energetickým krmivom k tomu zvieratá doslova nútia. Štúdia tiež ukázala, že zdravotný stav dojníc na nemeckých mliečnych farmách nie je dobrý.
Schopnosť tráviť laktózu sa nachádza len v niekoľkých oblastiach, pričom 75 % ľudí na svete ju stále nedokáže stráviť. (9a) Rozširovanie mliečneho priemyslu ako globálnej komodity je dôsledkom kolonizátorských praktík niektorých spoločností.
Žiadna krava nedáva mlieko len tak. Aby sa jej mohlo tvoriť mlieko, musí každý rok porodiť teľa. Pre tento účel je v mliečnom priemysle neustále umelo inseminovaná (jeden či viac býkov sú po celý svoj život držaný v stiesnených podmienkach kvôli jedinému účelu - ich semenu. Odber semena sa najčastejšie vykonáva buď metódou odberu na umelú vagínu, alebo pomocou elektroejakulácie).
Pre produkciu „bob veal“ sú zneužívané najmä samčie teliatka v mliečnom priemysle. V EÚ je každý rok usmrtených až 6 miliónov samčích teliatok z mliečneho priemyslu a tretina teľacieho mäsa pochádza z mliečnych fariem.
Bitúnky sú tiež súčasťou mliečneho priemyslu. Pracovníci na bitúnkoch trpia vo zvýšenej miere závislosťami, depresiami či postraumatickou stresovou poruchou.
Tabuľka: Porovnanie produkcie mlieka na Slovensku
| Rok | Počet dojníc | Produkcia mlieka |
|---|---|---|
| 1989 | 559 000 | 2 miliardy litrov |
| 2023 | 112 824 | cca 1 miliarda litrov |
Krása módneho priemyslu skrýva kruté príbehy (podcast: SABO SEBOU)
tags: #krava #produkcia #litra #mlieka
