Kríčková Cuketa Okrúhla: Pestovanie a Starostlivosť

Jarné sadenie a starostlivosť o záhradu je pre mnohých milovníkov prírody jednou z najobľúbenejších činností. S príchodom jari sa mnohí záhradkári nevedia dočkať, kedy už bude možné vysádzať zeleninu do záhrady.

Sadenie Zeleniny v Apríli a Máji

Marec je jedným z najkrajších mesiacov pre všetkých milovníkov záhradkárčenia. Vďaka tomu môžeme niektoré druhy zeleniny sadiť pomerne skoro na jar, ešte pred pominutím hrozby posledných mrazov. V našich klimatických podmienkach to znamená sadenie zeleniny už počas marca a apríla.

Pozrime sa na úžitkové rastliny, ktoré je možné vysadiť do záhradky v apríli:

• tekvica, cuketa, baklažán - v apríli je vhodné zasiať do voľnej pôdy tekvice, cukety, tekvice.
• mrkva - ideálnym časom na siatie mrkvy je apríl.

Z okrasných rastlín môžete zasadiť napríklad:

• trvalky (kosatce, pivonky, chryzantémy) - trvalky sú ideálne, pokiaľ ide o kvety, ktoré rastú v apríli.

V máji vysievame aj sadíme teplomilné druhy priamo von na záhon. Pokračujeme aj vo výsevoch neskorých odrôd hlúbovín. Čo sa týka šalátov, vysádzame priesady ľadových a rímskych šalátov a vysievame odrody určené na letné pestovanie.

Aj vy si myslíte, že v máji by už malo byť všetko zasadené, ak chceme dopestovať dobrú úrodu zeleniny? Nie je to však úplne tak. Do prvej polovice júna je stále možné vysadiť plodovú zeleninu. Takže, ak ste doposiaľ nestihli vysadiť priesady paradajok, papriky, baklažánu, uhoriek, ale aj patizóny a cukety. V tomto termíne môžete vysadiť aj sadenice neskorých hlúbovín.

Je posledný termín na výsadbu uhoriek, tekvice, cukety zo semiačok.

Partnerské Pestovanie

Keďže sa niektoré druhy zeleniny a ovocia dokážu navzájom podporovať, pri ich sadení je potrebné dodržiavať isté pravidlá. Tento spôsob sa nazýva partnerské pestovanie. Iné druhy si, naopak, konkurujú. Ak by sa nachádzali v tesnej blízkosti, ich úroda by nebola taká bohatá.

Možno ste si aj sami vo vašej záhradke všimli, že niektorým rastlinám prospieva ich vzájomná blízkosť. Ich spoločné pestovanie prináša výsledky v podobe vyššej kvality a podporuje ich rast. Iné je lepšie vysadiť ďalej od seba, pretože sa ovplyvňujú negatívne. Vyššie rastliny tak môžu poskytnúť ochranu pred slnečným žiarením pre nižšie, niektoré druhy dokonca poslúžia ako opora pre ťahavú zeleninu či strukoviny. Ak chcete zabezpečiť dostatočné opeľovanie, včely a iný užitočný hmyz prilákajú do záhradu medonosné rastliny. Využiť môžete tiež prirodzenú schopnosť obohacovania pôdy o dusík, ktorú majú napríklad šošovica, fazuľa a hrach.

Partnerské pestovanie má svoje zásady. Kríčkovú fazuľu môžete zasadiť do blízkosti zemiakov, jahôd, mrkvy, kukurice, kapusty, repy, karfiolu a uhoriek. Neprispievajú jej cesnak, cibuľa, pór a fenikel. K ťahavej fazuli vysaďte kukuricu, reďkovku a zemiaky. Spolu s mrkvou budú prospievať: šalát, hrach, kapusta, zemiaky, reďkovky a pór. Z byliniek k nej môžete zasadiť šalviu, rozmarín a pažítku. Kukurici prospeje blízkosť fazule, melónu, skorých zemiakov, uhoriek, hrachu a tekvice. Paprika si bude dobre rozumieť s mrkvou, paradajkami, cibuľou, petržlenom, bazalkou a baklažánom. Rajčiaky saďte k mrkve, špargli, horčici, cibuli, bazalke, petržlenu, ríbezliam, kapuste, rozmarínu a k šalvii. Hrach môžete vysiať k repe, reďkovkám, uhorkám, kukurici, mrkve, skorým zemiakom a okrúhlici. Pri jahodách sa bude dariť šalátu, špenátu a kríčkovej fazuli. Krásna pažítka vám narastie v blízkosti jablone, viniča, ruží a kríčkov s bobuľovým ovocím. Prospievajú jej aj hrach, paradajky a mrkva. Využijete ju tiež na podporu rastu a chute okolitých plodín. Kapuste a karfiolu sa bude dobre dariť pri paradajkách, zeleri, špenáte, brokolici, mangolde a ružičkovom keli. Nedávajte ich do blízkosti jahôd. Kel si rozumie s aromatickými bylinkami, pohánkou, kapustovou zeleninou a kapucínkou.

Pestovanie Tekvíc

Ide o širokú skupinu druhov s množstvom odrôd. Dnes populárne hokaido alebo obrovité oranžové tekvice vychádzajú z druhu tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima). Takzvaná maslová tekvica je zástupcom tekvice muškátovej (Cucurbita moschata). Na dobrý rast a dobrú úrodu vyžadujú slnečné a nie veterné stanovište. Vyhovuje im denná teplota 16 - 30 °C. Potrebujú kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Pestujú sa v I. trati. Priesady tekvíc sú krehké, a tak mnohí pestovatelia uprednostňujú ich pestovanie z priameho výsevu. Teplota pri klíčení by mala byť 20 až 25 °C. Keďže sú citlivé na chlad, vzchádzajúce rastliny môžeme na noc zakrývať sklenenými či plastovými fľašami. Priesady si dopestujeme „pod sklom“ (v apríli) alebo si ich zakúpime (v máji). Von ich vysádzame, až keď pominie riziko mrazov, cca po 15.

Tekvice s výnimkou cukiet sú plazivé rastliny. Tomu zodpovedajú i pomerne veľké rozstupy. Semená vysievame do riadka do mierne vyhĺbenej misky - do „hniezda“, obvykle 2 až 3 semená asi 5 cm od seba. Cukety, rastúce kríčkovito, pestujeme v rozstupoch 80 - 100 × 80 cm. Zavlažujeme podmokom, nie na listy. Korenia skôr plytko, časté okopávanie pôdy nie je vhodné. Výživu zlepšíme, ak tekvicové šľahúne na niekoľkých miestach zasypeme kompostom.

Pestovanie Cukety

Cuketa je bežnou letnou zeleninou, ktorá je pomerne nenáročná na pestovanie. Moderné odrody cukiet boli vyšľachtené tak, aby produkovali množstvo malých a chutných plodov. Obľuba cukety u nás vzrastá, čo je dobrá správa, pretože má mnohoraké využitie v kuchyni a navyše je neskutočne zdravá a prospešná pre náš organizmus.

Cuketa je letná plodina, ktorá neznáša mráz alebo mrazivé teploty, takže najlepšie je zasadiť ju na začiatku leta, keď sú teploty najmenej 21 °C alebo viac. Cuketa rastie rýchlo a hojne - približne 2,5 až 5 cm za deň a môže vyprodukovať až 4,5 kg plodov na rastlinu. Cuketa rastie najlepšie pri množstve priameho slnečného žiarenia. Pripravte si chránené miesto na plnom slnku s bohatou, hlinitou pôdou, ktorá má dostatok vlahy. Ideálny pomer pôdy je približne 40% piesku, 40% bahna a 20% íl.

Cukety sú primerane veľké rastliny, takže potrebujú dostatok miesta. Ak máte malú záhradu sú k dispozícii niektoré kompaktnejšie odrody. Najlepšie je cukety pestovať zo semien, pretože nemá rada presádzanie. Semená preto sejte priamo na konečné pestovateľské miesto. Asi 2 až 3 týždne pred výsevom si vykopte jamu a naplňte ju zmesou kompostu alebo prípravku na zlepšenie pôdy zmiešanej so zeminou. Vytvorte si kopčeky vzdialené od seba 1 m, vysoké asi 15-20 cm s priemerom cca 30-35 cm. Do kopčeka si urobte jamku hlbokú cca 2,5 cm a vložte do nej 3-4 semiačka.

Kríčkovým odrodám cukety sa dobre darí v nádobách. Vyberte si veľký kvetináč široký 45 cm alebo väčší, aby mali rastliny dostatok miesta pre korene. Naplňte nádobu obohatenou zeminou a zasaďte jedno až tri semená do stredu kvetináča, asi do hĺbky 2 cm. Ak chcete, aby sa rastliny cukety ťahali po vertikálnej mriežke, vyberte si pevnú podperu alebo plotový materiál, ktorý unesie hmotnosť tekvice. Semená zasaďte do zeme (podľa návodu vyššie) pred mriežku. Keď sa cukety tvarujú a zväčšujú, uistite sa, že majú dostatočnú oporu.

Cuketu a všetku tekvicovú zeleninu je potrebné dobre zaliať, aby rástli. Každý týždeň doprajte rastlinám hlbokú zálievku, zalievajte pôdu pri koreni rastlín a udržujte listy suché. Keď sú sadenice vysoké 5-10 cm, aplikujte hnojivo s pomalým uvoľňovaním. Aplikujte tiež tekuté hnojivo v odporúčanej miere a frekvencii, kým rastliny rodia alebo kvitnú. Odburinenie záhrady je nevyhnutným krokom pre správnu údržbu rastlín. Burinu odstraňujte hneď ráno, keď je pôda vlhká a burina sa dá ľahko odstrániť.

Ak je opeľovačov málo a kvety odumierajú skôr, ako stihnú priniesť plody, skúste si ich opeliť ručne. Musíte však ale vedieť identifikovať samčie a samičie kvety - samčie kvety majú jedinú stonku, obsahujú peľ a neprodukujú plody, zatiaľ čo samičie kvety majú viac stoniek a hrubšiu základňu v tvare cukety. Po určení pohlavia jemne votrite peľ zo samčieho kvetu na blizny samičieho kvetu.

Cuketa je dobrá sprievodná rastlina, čo znamená, že ju môžete pestovať v tesnej blízkosti inej zeleniny, ako je cesnak, hrášok, mäta.

Problémy pri pestovaní cukety

• Hniloba kvetov - je spôsobená nedostatočným príjmom vápnika, často v dôsledku nedôsledného zalievania. Plody sa od spodného konca smerom nahor zafarbia, pričom postihnutá oblasť bude tmavšia a tvrdšia.
• Rastliny nekvitnú - nenasadzovanie plodov je problém spôsobený nedostatkom opelenia. Z rastliny môžu kvety opadať alebo sa môžu vytvoriť malé plody, ktoré sa potom scvrknú a hnijú. Počkajte, kým rastlina nevytvorí samčie aj samičie kvety.
• Vtáky a iné zvieratá - môžu cez noc zničiť veľké percento vašej úrody.

Zber a Skladovanie Cukety

Správny čas na zber cukety je, keď sú dlhé 20 až 25 cm, pretože sú jemné a v tejto fáze majú najlepšiu chuť. Cukety môžete skladovať sedem až desať dní v chladničke. Ak ich budete udržiavať v suchu, vydržia dlhšie, preto ich skladujte neumyté.

Tip: Kvety cukety sú tiež jedlé. Odtrhnite si prvé kvety, ktoré sa objavia, pretože ide o samčie kvety a ak ich odtrhnete, neovplyvnia výnosy rastlín neskôr v sezóne.

Odrody Cukety

Odroda cukety Michala je slovenská, kríčková odroda. Rastlina rastie kompaktne a rodí bohato. Semená môžete vysievať koncom jari, keď je pôda už dostatočné prehriata a teplota vzduchu je najmenej 21 °C alebo viac. Vegetačné obdobie od výsevu je cca 65 dní.

Odroda cukety Tapir je skorá, kríčková odroda. Rastliny sú čiastočne vzpriamené a produkujú množstvo plodov počas celého leta. Semená môžete vysievať koncom jari, keď je pôda už dostatočné prehriata a teplota vzduchu je najmenej 21 °C alebo viac. Vegetačné obdobie od výsevu je cca 80 dní. Samotná cuketa má valcovité, rebrovité, lesklé, tmavo zelené plody s výraznými svetlými pruhmi. Ideálna veľkosť na zber je 15-20 cm. Dužina má výraznú chuť.

Medzi ďalšie odrody patria:

• Stredne skorá odroda, ktorá má dlhé, valcovité, lesklé, zlato žlté plody.
• Skorá, hybridná odroda, ktorá má valcovité, hladké, zlato žlté plody. Dužinu má jemnú a lahodnú.
• Skorá, kríčková odroda, ktorá má dlhé, valcovité, tmavo zelené plody s bledým mramorovaním.
• Skorá talianska odroda, ktorá má stredne dlhé, valcovité, svetlo zelené až biele plody.
• Skorá, hybridná odroda, ktorá má štíhle, dlhé, tmavo zelené plody.

Prvá partenokarpická cuketa, ktorá nepotrebuje na vývoj plodov oplodnenia. Výhodou Trendu je výrazne vyšší výnos oproti klasickým cuketám. Plody sú okrúhle, svetlo zelené s pevnejšou dužninou, ktorá pri prezrievaní pomalšie mäkne. Plody sú ideálne na plnenie. Plne vyzreté plody možno využiť aj na maľovanie. Najlahodnejšie sú mladé plody s priemerom 8 až 10 cm. Vegetačná doba do prvého zberu 55 - 65 dní. TREND má rozkladitejšie a vzrastnejšie kríčky ako klasické cukety.

Rozlišovanie Tieňov v Záhrade

Záhrada nám poskytuje relax aj úžitok. Určite ste si práve v nej všimli, že počas celého roka sa mení a taktiež sú viditeľné aj zmeny počas samotného dňa a to vďaka množstvu svetla alebo tieňa. Je nutné vedieť ho rozlišovať. Len vtedy sa bude Vašim rastlinám dariť. Pokiaľ si myslíte, že sa v tieni nedá nič pestovať, mýlite sa. V prvom rade sa musíte naučiť rozlišovať tiene. Pokiaľ si nie ste istý, vyskúšajte pestovať zeleninu v nádobách a podľa toho, ako sa jej bude dariť, ju premiestňujte z tieňa na slnko a naopak.

Výber Chladu-Odolných Druhov Zeleniny

Chladu-odolné druhy zeleniny umožňujú značne predĺžiť záhradkársku sezónu. Medvedí cesnak je dokonale prispôsobený na nízke teploty a mráz, takže klíči a rastie veľmi skoro na jar ako jedna z prvých rastlín. S medvedím cesnakom sa môžeme bežne stretnúť voľne v prírode, no je ho možné pestovať aj v záhrade ako trvalku. Cibuľky medvedieho cesnaku je možné vysádzať podobne ako pri bežnom cesnaku počas neskorej jesene, prípadne v predjarnom období po rozmrznutí pôdy. Tejto rastline sa najviac darí na polotienistých stanoviskách pod stromami a kríkmi. Výrazná, cesnaková chuť medvedieho cesnaku sa skvele hodí na prípravu šalátov, pesta, omáčok a všade tam, kde používame aj klasický cesnak. Jedlé sú listy aj podzemné časti.

Hrach patrí k druhom zeleniny, ktoré dokážu klíčiť už pri teplotách mierne nad nulou a odolávajú aj miernym jarným mrazom, takže sú ideálnymi kandidátmi na pestovanie počas skorej jari. Túto strukovinu môžeme sadiť už 6 týždňov pred predpokladaným termínom posledného mrazu. Hrachu sa naopak až tak nedarí počas letných horúčav a preto je skôr vhodný na skorú jarnú, prípadne neskorú letnú výsadbu. Hrach má v kuchyni bohaté využitie a vďaka jeho sladkosti a štruktúre je skvelý aj bez tepelnej úpravy.

Listový aj ružičkový kel patria k najodolnejším druhom listovej zeleniny, ktorá je výborne prispôsobená aj proti nízkym teplotám. Odolávajú aj teplotám - 10°C, takže jarné mrazy ich väčšinou neohrozujú. Naopak, pôsobením slnečných dní a nočných mrazov je kel sladší a chutnejší. Obzvlášť odolné sú niektoré odrody kelu (kel kučeravý ‘scarlet’ a viaceré odrody ružičkového a listového kelu), ktorým nevadí sneh ani mráz.

Mrkva je jedna z najmenej náročných druhov zeleniny a platí to aj z pohľadu odolnosti voči nízkym teplotám. Aj mrkva je preto vhodná na skorú jarnú výsadbu, pričom dokáže odolávať teplotám do -8°C. Mrkva nie je náročná ani na množstvo svetla, no pre rast veľkých, rovných koreňov potrebuje ľahkú, priepustnú pôdu.

Reďkovka je vďačná koreňová zelenina, ktorá je veľmi odolná voči chladnému počasiu a dozrieva veľmi skoro po výsadbe. Preto patrí k druhom zeleniny, ktoré prinášajú skorú úrodu už počas jari. Reďkovka nezaberie v záhrade veľa miesta a nie je ani náročná na podmienky pestovania.

Všetky tieto druhy zeleniny z čeľade cesnakovité sú skvelým kandidátom na skorú jarnú výsadbu. Sú obzvlášť odolné voči nízkym teplotám aj tuhým mrazom a preto sa často vysádzajú už na jeseň. V prípade jarnej výsadby môžeme so sadením začať okamžite po rozmrznutí pôdy. Ďalšou výhodou cibuľovín je aj ich odolnosť voči škodcom.

Aj šalát patrí k druhom zeleniny, ktoré majú rady chladnejšie počasie. Mladé výhonky šalátu sú odolnejšie voči mrazom ako už vyrastený šalát a preto sú obzvlášť vhodné na skorú jarnú výsadbu zopár týždňov pred predpokladaným posledným mrazom. Podobne ako reďkovka, aj okrúhlica je koreňová zelenina z čeľade kapustovitej, ktorá ma ostrejšiu chuť. I keď nie je až taká mrazuvzdorná ako reďkev, mierne jarné mrazíky jej neublížia. V chladnejšom počasí je jej chuť jemnejšia a okrúhlica je sladšia.

Pokiaľ ide o chladu-odolnú listovú zeleninu, ktorá zvládne aj jarné mrazíky, ponuka jednotlivých druhov je naozaj široká. Medzi najodolnejšie druhy listovej zeleniny vhodnej na skorú jarnú výsadbu patria mangold, mizuna, rukola, tat soi, klajtónia prerastená, štiav, valeriánka poľná ako aj špenát.

I keď červená repa nie je až taká mrazuvzdorná ako ostatné druhy zeleniny v našom prehľade, dokáže odolávať miernym jarným mrazíkom a preto je tiež vhodná na skorú výsadbu. Tomuto druhu koreňovej zeleniny sa bude najviac dariť v ľahkej priepustnej pôde, kde bude môcť vytvoriť veľký zásobný koreň.

tags: #krickova #cuketa #okruhla #pestovanie

Populárne príspevky:

• Tradičná argentínska kuchyňa
• Kulinárske Špeciality v Hoteli Strachanovka
• Ako pripraviť polievku z údenej ryby
• Hladká vs. polohrubá múka
• Špaldové Lievance Bez Vajec