Nárečie ako kroj, keramika, či jedlo – pýcha každého regiónu
Naša spisovná slovenčina je síce krásna, ale aj všetky nárečia majú svoje čaro. Patria k Slovensku, k jeho jednotlivým častiam. Nárečie je - podobne ako kroj, keramika, či jedlo - pýcha každého regiónu, oblasti.
Etnické zloženie Slovenska
Niekedy deti z východoslovenských dedín prvýkrát so spisovnou slovenčinou prišli do styku až v škole. Moja mama je učiteľka slovenčiny a 30 rokov učila na základnej škole vo východoslovenskej dedine. Vraví, že keď začínala, deti častokrát nevedeli spisovne rozprávať a prvákov museli až v škole naučiť pekne po slovensky. Dnes je situácia úplne iná, aj dedinskí škôlkari už rozprávajú spisovne. Mám z toho zmiešané pocity.
Môj otec, ktorý za svoj rodný jazyk nepovažuje spisovnú slovenčinu, ale zemplínske nárečie, vždy žartuje, že zo svojho 4-ročného vnuka (môjho syna, ktorý žije v Bratislave) musí urobiť východniara. Je rád, keď si vnúčik osvojí stále nejakú novú východniarsku frázu a priam sa zdesí, keď od neho začuje tvrdo napodobňovať spolužiakov v škôlke, ako frflú na jedlo - NELÚbim to a NELÚbim hento...
Nemyslím si, že môj syn bude typický Bratislavčan, ale pravdepodobne nebude vedieť ani „hutorec“. Aj keď rozumieť asi bude, lebo keď je na prázdninách na východe, rodina z otcovej strany (50+) medzi sebou len hutorí. A niekedy sa tak zo srandy prihovárajú aj synovi. Ja som nikdy s nikým z rodiny ani z okolia nerozprávala nárečím, jedine ak tak tiež len zo srandy.
Minule sme boli na výlete na Záhorí na Plaveckom hrade. Okolo nás prechádzala aj iná rodinka výletníkov a veru, z ich vravy bolo široko-ďaleko jasné, že sú domáci. Plavecký hrad zaplnila hrdo znejúca záhoračtina. Na východe hutorec dieťa nepočujem, iba starých ľudí. Niekedy sa im takto prihovárajú aj mladší dospelí...
Ale čo bude o 10, 20, 30 rokov? Koľkí ľudia by po vylúštení takejto tajničky mali pocit, že je v ich „rodnom jazyku“? Koľkým ľuďom by sa dotkla srdca a koľkých by „iba“ pobavila?
Záhorie: Región s bohatou históriou a kultúrou
Záhorie ako významný kultúrno-geografický región je územím "za Malými Karpatami".
Od 14. októbra 2011 môžu záujemcovia o národopis navštíviť webové stránky Folkloratradice.eu, Folkloratradicie.sk, ktoré popularizujú kroj regiónov Podluží a Záhoria, dvoch susedných národopisných oblastí z Českej a Slovenskej republiky. Tento mikroprojekt nazvaný Tradičný odev Podluží a Záhoria bol realizovaný na základe strešného Fondu mikroprojektov v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika 2007 - 2013.
Mestské prostredie Skalice zaplavila s patričným oneskorením v druhej polovici 19. storočia vlna viedenskej módy biedermeier, ktorej výrazové prostriedky sa čoskoro udomácnili aj v móde tunajších meštianok a v životnom štýle jej obyvateľov.
Nezameniteľnú a podmanivú atmosféru Skalice dotvárajú dve lipové aleje na Potočnej a Koreszkovej ulici. Spríjemňujú pobyt v meste, poskytujú ľuďom ilúziu prírody a oslabujú nepriaznivý dopad dopravy. Vytvárajú najmä v lete vzácny tieň a chôdza tuleňom lipovej aleje je v každom ročnom období pastvou pre všetky zmysly. Zvlášť v čase kvitnutia, keď svojou vôňou, bzukotom včiel a štebotom vtákov šíria príjemný pocit pokoja a radosti.
V rámci mesiaca česko-slovenského priateľstva a dlhodobej spolupráce Záhorského múzea v Skalici s múzeami z druhej strany rieky Moravy sa uskutoční vo výstavných priestoroch Záhorského múzea v Skalici vernisáž výstavy fotografií Pavla Popelku Lidé Moravy. Námetovo sú zamerané na atmosféru folklórnych podujatí a zachytenie dlhodobej tradície ľudových prejavov na Morave. Autor výstavy je riaditeľom Muzea Jana Amose Komenského v Uherském Brodě, známym folkloristom a autorom viacerých odborných publikácií, ale tiež cestopisov a zbierky poézie. Vernisáž výstavy bude spojená s autorským čítaním PhDr.
Vo štvrtok 17. júna sa v Dome kultúry v Skalici uskutoční Festival slovenských múzeí 2010, ktorý organizuje Zväz múzeí na Slovensku v spolupráci so Záhorským múzeom v Skalici a Mestom Skalica. Po privítaní a pozdravoch hostí o 10.00 hodine festival slávnostne otvorí predsedníčka Zväzu múzeí na Slovensku Mgr.
Dňa 2. mája 2011 sa v Dome kultúry v Senici uskutočnila slávnostná prezentácia knihy Hasiči na Záhorí a Myjavsko-brezovských kopaniciach 1875 - 2010. Myšlienka knihy vznikla na pôde Záhorského múzea v Skalici koncom osemdesiatych rokov minulého storočia, kedy vtedajší historik múzea PhDr. Peter Brezina začal s výskumnou úlohou mapovania organizovaného dobrovoľného hasičstva v regióne, ktoré trvá už 135 rokov a datované je vznikom najstaršieho zboru v Malackách v roku 1875.
| Región | Nárečie | Charakteristika |
|---|---|---|
| Záhorie | Záhoráčtina | Hrdo znejúce nárečie, stále prítomné v bežnom živote |
| Východné Slovensko | Východoslovenské nárečia | Používané staršou generáciou, menej prítomné u detí a mládeže |
Strážnická cimbálová muzika Slávka Volavého spolupracovala za dobu svého padesátiletého působení s celou řadou hostujících muzikantů, tanečníků, lidových vypravěčů, konferenciérů a zejména zpěváků. V přehledu těchto, kterých je zaznamenáno přes dvacet, figurují tak významné osobnosti jako Jožka Severin, Boženka Šebetovská, Jožka Černý, bratři Luboš a Dušan Holí, Vlasta Balážová, Vlasta Grycová, Věra Příkazská, Jarka Šuláková, Fero Zvarík a mnoho dalších. V jejich řadě zaujímá přední místo skalický rodák, sólista opery SND v Bratislavě, folklorista, sběratel lidových písní, národní umělec dr. Janko Blaho.
tags: #kroj #jedlo #narecie #zahorie
