Kto nejedol chlieb zmáčaný slzami: Hlboký význam skúsenosti a empatie

Goethe povedal: ,,Kto nejedol svoj chlieb zmáčaný slzami...“ Tento citát hovorí o hlbokom význame skúsenosti a empatie. Kto neprežil ťažké chvíle, nepozná skutočnú hodnotu života. Horký život dodáva chuť do jedla.

Životné múdrosti ukryté v jedle a skúsenostiach

Ľudové múdrosti často spájajú jedlo so životnými skúsenosťami. Napríklad, "kto chce dobre jesť, nesmie uraziť kuchára", čo zdôrazňuje dôležitosť úcty a vďačnosti. "Žime, aby bolo aj neba aj chlieb", čo hovorí o potrebe duchovného naplnenia a zároveň zabezpečenia základných potrieb. "Na rapavej zemi sa chlieb rodí", čo symbolizuje, že aj v ťažkých podmienkach môže vzniknúť niečo hodnotné.

Rozkrojený chlieb sa už nespojí, raňajky zjedz sám, obed ponúkni priateľovi a večeru daj nepriateľovi. Ak otcovia jedia nedozreté ovocie, ešte aj ich synom zuby stŕpnu. Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj, lepšia chudá slanina s chlebom ako tučná bez chleba, múdry človek sa neživí len chlebom, s hladným bruchom vlčie zuby rastú.

Medzi rímskym ľudom vyvolal pád Večného mesta nespokojnosť a obavu o ďalší osud vlasti. Tajní prívrženci pohanstva to obratne využili a vštepovali ľudu pochybnosti a nenávisť ku kresťanstvu.

Svätý Augustín a Boží štát

Sv. Augustín vedel, čo sa šíri medzi ľudom a ako vysvetľujú kresťanstvo niektorí učenci. Vo svojich kázňach často poukazoval na mylné chápanie kresťanstva a vyvracal podobné námietky pohanov. No cítil a videl, že otras, ktorý zapríčinil v zmýšľaní Rimanov pád Večného mesta, je väčší, než by mu stačil čeliť kázňami prednášanými v užšom kruhu.

Sv. Augustín chcel nielen vyvracať argumenty nepriateľov kresťanstva, ale chcel aj kresťanov poučiť o hlbšom zmysle ich náboženstva. Podľa toho v diele Boží štát môžeme rozoznávať časť apologeticko-polemickú (od 1. do 10. knihy), v ktorej kriticky rozoberá a podvracia námietky a výčitky pohanov, a od 11. do 22. V apologeticko-polemickej časti šlo sv. Augustínovi o spochybnenie pohanských výčitiek kresťanstvu a o vyvrátenie nebezpečnej a úlisnej náuky novoplatonikov.

Sv. Augustín poprel kauzálnu súvislosť medzi nešťastiami Ríma a kresťanstvom. Konkrétnym poukazovaním na rímske dejiny dokázal, že veľkosť a blahobyt Rímskej ríše nevyplývali z kultu bohov, ale z bezohľadných útočných vojen, ktorými si Rimania podmaňovali susedné národy a vykorisťovali ich. Práve za tieto neprávosti v minulosti musí terajší Rím pykať.

Boží štát a pozemský štát

Útoky pohanov na kresťanstvo, ktorým boli v posledných časoch vystavení veriaci ? hovorí sv. Augustín ?, sú vlastne len jednou epizódou v ustavičnom boji medzi spoločnosťou dobrých a spoločnosťou zlých. Dobrí ľudia tvoria organizovanú spoločnosť, akoby Boží štát (civitas Dei), v ktorom vládne láska k blížnemu, a tá spája jednotlivcov až po zapieranie samých seba.

Aj zlí ľudia tvoria spoločnosť, pozemský štát (civitas terrena), kde má prevahu sebaláska až po odmietanie Boha. Ustavičné napätie a nepretržitý zápas medzi spoločnosťou ľudí oddaných Bohu a synmi tohto sveta vypĺňa ľudské dejiny. O ňom hovorí každá chvíľa prežitej ľudskej minulosti, oň ide aj dnes. Obe spoločnosti budú medzi sebou zápasiť až do skončenia sveta.

Význam "civitas" v Augustínovom poňatí

V Augustínovom poňatí „civitas“ znamená denne sa opakujúce zoskupovanie ľudí, jedných, ktorých život sa riadi podľa Božej vôle, druhých, u ktorých prevládajú prevrátené ľudské záujmy. Dve ľudské skupiny nazýva mysticky „civitates“ (quas mystice apellamus civitates duas). Obe spoločnosti, symbolické štáty, tu na zemi sa vzájomne prenikajú, a aspoň podľa ľudského pozorovania sú zmiešané, vzájomne poprestýkané a také ostanú až do posledného súdu.

Spomínané dva štáty vznikli ešte pred začiatkom viditeľného sveta. Boží štát vznikol stvorením anjelov a štát sveta sa začína pádom anjelov, neposlušnosťou anjelov. Protiklad dvoch svetov sa dostal na zem naším praotcom Adamom. V bratovražednom boji Kaina s Ábelom je prvá zrážka dvoch svetov. Tento dramatický zápas pokračuje v ich potomkoch a napĺňa ďalšie dejiny. Len tým, že Boží štát je vmiešaný do pozemského štátu a že ho preniká ? uprostred zlých žijú aj dobrí ?, je možný na zemi ľudský život a udržiava sa akýsi poriadok.

Odpúšťanie a viera

Pán povedal: Ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy. A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostávajú svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.

Bratia, usilujme sa o to, čo slúži pre pokoj a na vzájomné budovanie. Nenič Božie dielo pre jedlo! Ono je všetko čisté, ale zlé je pre človeka, ktorý jedením pohoršuje. Dobre je nejesť mäso a nepiť víno ani nič, čo pohoršuje, alebo poburuje, alebo oslabuje tvojho brata. Tú vieru, ktorú máš, maj sám pre seba pred Bohom. Blažený, kto nesúdi seba samého za to, čo uznáva za dobré.

Ale kto je, hoci má pochybnosti, je odsúdený, lebo to nebolo z viery; a všetko, čo nie je z viery, je hriech. A tomu, ktorý má moc utvrdiť vás podľa môjho evanjelia a hlásania Ježiša Krista na základe zjavenia tajomstva, ktoré bolo od večnosti skryté, ale teraz bolo zjavené a skrze Písma prorokov z príkazu večného Boha vyjavené všetkým národom, aby poslušne prijali vieru, jemu, jedinému múdremu Bohu sláva skrze Ježiša Krista naveky.

Záver

Goetheho slová, "Kto nejedol svoj chlieb zmáčaný slzami, kto noci bolestné nepreplakal na lôžku, ten ťa nepozná," nás nabádajú k hlbšiemu pochopeniu života a k súcitu s tými, ktorí trpia. Skúsenosti, aj tie ťažké, nás formujú a učia, aby sme si vážili každú chvíľu a boli vďační za to, čo máme.

tags: #kto #nejedol #chlieb #zmacany #vyznam

Populárne príspevky:

• Vývoj názvu Apple
• Recept na Zemiakové Placky
• Ako pestovať šampiňóny
• Uhorkový šalát s vegetou
• Recept na koláč s mangom a marakujou