Kto by nemal jesť špenát? Pozor na jeden vitamín!

Zeleným štvrtkom sa začína veľkonočné trojdnie. Už tradične sa tento kresťanský sviatok spája s konzumáciou zelených potravín, najčastejšie so špenátom. Hygienici zdôrazňujú, že ide o veľmi zdravú potravinu. Obsahuje však jeden vitamín, ktorý môže byť pre niektorých veľmi nebezpečný!

Ak si aj vy dnes dáte na obed či na večeru špenát, robíte dobre. Je bohatý na veľké množstvo živín, ako sú napríklad vitamíny C, A, K a kyselina listová (B9). Z minerálov obsahuje železo, ktoré je dôležité na tvorbu hemoglobínu, taktiež horčík a draslík pre zdravý krvný tlak.

„Špenát je vďaka svojmu obsahu draslíka, horčíka či kyseliny listovej vhodný pre ľudí, ktorí sú vo zvýšenej miere vystavení stresu. Konzumácia špenátu taktiež pozitívne vplýva na spánok,“ zdôrazňuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave (RÚVZ BA) na svojom účte na sociálnej sieti.

Prečo je špenát zdravý?

Vďaka obsahu vitamínu A je veľmi dobrý aj pre zdravie očí - karotenoidy luteín a zeaxantín pomáhajú pri ochrane očí pred poškodením UV žiarením.

Špenát má nízky glykemický index, teda nespôsobuje prudký nárast hladiny cukru v krvi a má vysoký obsah vody a vlákniny, ktoré pomáhajú predchádzať vzniku zápchy a podporujú zdravie tráviaceho traktu.

Je to zelený zázrak? Pokiaľ ide o špenát, platí heslo: "Dajte si ho! Nielen preto, že jeho listy posilňujú naše kosti, ale aj preto, že dokážu dokonca zabrániť chuti na jedlo. Čo sa stane, keď ho budete jesť pravidelne?

Špenát ako pomocník pri chudnutí

Prvý zázrak v súvislosti so špenátom zažijeme hneď pri príprave. Listy sa na panvici nahromadia, ale už po niekoľkých minútach dusenia sa hora zmenší na hromadu. Príjemnejším prekvapením je určite to, ktoré nie je také samozrejmé: špenát je zdravý, super sýta potravina a boduje len s 20 kalóriami na sto gramov.

Kombinácia "málo kalórií a sýtosti" hovorí sama za seba. Navyše, špenát obmedzuje chuť do jedla, pretože listy obsahujú tylakoidy. Tie zabraňujú záchvatom vlčieho hladu, pretože aktivujú hormón potláčajúci chuť do jedla GLP-1, ktorý kontroluje vylučovanie inzulínu.
Väčšina zelenej zeleniny je dobrým zdrojom vitamínu K. Špenát je však špičkou vo svojej skupine. Obsahuje až 381 µg na 100 gramov. Pre porovnanie, mrkva obsahuje približne 15 µg na 100 gramov. Tento vitamín zabezpečuje silné kosti a pomáha pri zrážaní krvi. Odporúčaná denná dávka 65 µg sa dosiahne už so 17 gramami špenátu.
Špenát má tráviaci účinok a pomáha proti plynatosti. Napríklad v tradičnej čínskej medicíne patrí táto zelenina so sladko-horkou chuťou k prvku zem a hovorí sa, že posilňuje žalúdok, pečeň, tenké a hrubé črevo.

Pravidelná konzumácia špenátu vám síce nezaistí silu, ktorou disponoval Pepek námorník v rozprávke, ale aj tak je veľmi prospešný.

Ďalšie benefity špenátu:

Vitamín K je potrebný pre správnu krvnú zrážanlivosť a aj zdravie kostí. Tvrdia to odborníci z National Osteoporosis Foundation, ktorí odporúčajú jesť špenát práve kvôli bohatému zastúpeniu vitamínu K a horčíka. K ich názoru sa prikláňajú aj vedci z University of Maryland Medical Center, podľa ktorých tento vitamín znižuje riziko vzniku zlomením a spolu s vitamínom D zvyšuje hustotu kostí.
Za tento pozitívny účinok sú zodpovedné karotenoidy, a to hlavne betakarotén. Tento významný antioxidant má schopnosť spomaľovať starnutie pokožky a podieľať sa na zlepšení kvality vlasov.
Izraelskí odborníci z Department of Allergy, Hasharon Hospital, Rabin Medical Center vykonali štúdiu, v rámci ktorej podávali skupine astmatikov 64 mg betakaroténu denne a podrobili ich intenzívnemu cvičeniu. Počas tréningu táto skupina nevykazovala príznaky astmy (1).
Za tento pozitívny účinok je zodpovedný najmä draslík. Sto gramov špenátu obsahuje 558 mg, čo predstavuje 12 % odporúčanej dennej dávky. Draslík znižuje krvný tlak, je prevenciou úzkosti a pomocníkom pri zvládaní stresu.
Špenát obsahuje luteín a zeaxantín. Tieto dva karotenoidy sú prevenciou šedého zákalu a makulárnej degenerácie.
Za tento fakt je zodpovedných viacero skutočností. Špenát obsahuje minimum kalórií (23 kcal/100 g) a 2,2 g vlákniny. Vláknina zasýti, ovplyvňuje činnosť tráviaceho traktu a znižuje hladinu cholesterolu v krvi.

Kto by si mal dať pozor?

Upozorňujú však tiež na to, že pre jednu skupinu môže byť nebezpečný. „Špenát má vysoký obsah vitamínu K, ktorý je najznámejší pre svoju úlohu pri zrážaní krvi a preto ako taký by mohol interferovať s liekmi na riedenie krvi. Veľké množstvá špenátu teda nie sú vhodné najmä u ľudí, ktorí tieto lieky užívajú," upozorňuje lekárka Šranková z Poradne zdravia RÚVZ BA.

Ľudia, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi (hlavne Warfarín), by sa mali vyhnúť vysokému príjmu vitamínu K, ktorý vo veľkom množstve obsahuje práve špenát. Je však taktiež pravdou, že poznáme aj nedávnu štúdiu, ktorá došla k záveru, že jedenie špenátu súbežne s užívaním Warfarínu nie je škodlivé.

Podľa odborníkov by pri konzumácii špenátu mali byť taktiež opatrní ľudia, ktorí dlhodobo užívajú lieky na štítnu žľazu. Špenát by sa totiž ideálne mal konzumovať až po 4 hodinách po užítí týchto liekov.

Na nadmerné množstvo špenátu by si mali taktiež dávať pozor ľudia, ktorí majú problémy s kĺbami. Špenát totiž okrem kyseliny šťavelovej obsahuje aj bohaté množstvo purínu. Tieto dve zlúčeniny môžu spustiť druh artritídy, ktorý sa nazýva DNA.

Dojčatá do 4 mesiacov veku by nemali konzumovať špenát. Špenát obsahuje dusičnany, ktoré môžu u malých dojčiat v niektorých prípadoch pravdepodobne spôsobiť poruchu krvi (methemoglobinémiu).

🥬 Úžasný špenátový prívarok 🥬

Ako správne pripraviť špenát?

Ide o všestrannú potravinu, ktorá sa dá jesť surová aj tepelne upravená. Hygienici odporúčajú najmä jeden spôsob prípravy.

„Tepelnou úpravou možno znížiť množstvo oxalátov v špenáte, avšak živiny, ktoré sú rozpustné vo vode sa pri varení či dusení strácajú. Preto je lepšie tepelne upraviť špenát bez použitia vody, napríklad na pare.

Varený špenát vám dovolí vstrebať viac vápnika a železa. Špenát totiž obsahuje kyselinu šťavelovú, ktorá blokuje vstrebávanie železa a vápnika, avšak pri vysokých teplotách sa rozkladá.

Pri opätovnom ohrievaní by mal špenát dosiahnuť teplotu minimálne 70 stupňov, aby sa baktérie, ktoré v ňom už vznikli, zničili. To isté platí aj pri príprave mrazeného špenátu. Pri príprave jedla z mrazeného špenátu je veľmi dôležité, aby ste mrazený špenát vložili priamo do hrnca alebo panvice a začali ho tepelne upravovať, prípadne ho rýchlo rozmrazili v mikrovlnnej rúre.

Ak vám špenát zostane, základ je, po uvarení nezjedené zvyšky čo najrýchlejšie schladiť a nie nechať stáť na sporáku či kuchynskej linke. Chlad zabráni šíreniu baktérií a teda aj podpore nežiadúcej premeny z dusičnanov na dusitany. Aj keď je uvarený špenát alebo jedlá z neho uložený v chladničke, zvyšky v nej neuchovávajte dlhšie ako jeden deň. Najlepšie je teda zjesť ich hneď na druhý deň. Tiež platí, že zvyšky špenátového pokrmu by ste mali ohrievať najviac jedenkrát, lebo čím dlhšie sa uchováva a ohrieva, tým viac dusitanov v ňom bude.

tags: #kto #by #nemal #jesť #špenát