Kysucké Pučki: Tradičné Jedlo Našich Predkov a Inšpirácia od Zdenky Studenkovej

Nároky na kysucké ľudové jedlo, ktoré sa konzumovalo napríklad počas letných prác, neboli vysoké. Pokrm musel byť lacný a rýchlo pripravený. Muselo sa pri ňom aj spáliť čo najmenej dreva.

"Kaša bola národným slovanským jedlom, bola typická pre Kysučanov, nie bryndzové halušky, ktoré sa na takéto pomenovanie len komerčne využívajú. Bryndza Kysučanom vôbec nechutila," tvrdí Jozef Marec, lekár, spisovateľ a zanietený etnograf, zberateľ artefaktov, ktoré dokazujú, ako žili naši predkovia. Sústreďuje ich na jednom mieste, ktoré nazýva Bimaček. Táto súkromná zbierka sa nachádza vo Vysokej nad Kysucou a je prístupná širokej verejnosti.

Podľa neho je najstarším spôsobom úpravy obilnín praženie. Upražené zrná boli mäkšie, chutnejšie a ľahšie stráviteľné. Pražená obilninová kaša sa volá pučki a je to typické kysucké jedlo.

"V tomto regióne je všade rozšírené ako jedno z mála jedál, ktoré má taký typicky krajový charakter. Pražená kaša bola veľmi obľúbená a varila sa každý deň skoro vo všetkých domácnostiach. Jedli ju zo spoločnej misy. Do stredu sa nalial omastok z masla alebo z opraženej slaniny."

Otázka je podľa neho, z akej obilniny sa pripravovala. "Najdostupnejšia tu bola raž, pretože jarná pšenica často nestihla dozrieť kvôli klimatickým podmienkam. Ozimná pšenica sa urodila ešte tak v nadmorskej výške pod 500 metrov. Vyššie buď vymrzla, alebo ju sneh vydusil. Raž je pôvodná stredoeurópska obilnina."

Celkovo obživa ľudí v minulosti v tomto regióne nebola pestrá, bola skromná a stereotypná. Ponúkala len to, čo človeku dávala okolitá príroda alebo čo si tvrdou prácou sám dopestoval a dochoval. Preto bolo nutné dobre sa postarať o pôdu.

Prevažnú časť jedálneho lístka tvorili múčne jedlá nenáročné na prípravu. Bolo to podmienené chudobou Kysučanov a štýlom ich života. "Takmer celý deň trávili ťažkou prácou v hore alebo na poli, museli pomáhať aj ženy a deti."

Príprava kaše podľa Marca netrvala dlhšie ako dvadsať minút. Stačila na to jedna nádoba a jedna varecha. V minulosti sa najčastejšie robila na takzvanej trojnožke, do ktorej sa dal kotlík. Kaša sa tak varila na ohnisku. Dôležitým prínosom kaše bolo aj to, že dokázala zasýtiť človeka na celý deň. Gazdinky už presne vedeli, koľko majú dať vody a koľko múky. Keď pražené obilie začalo voňať, zaliali ho vodou.

Raž bola aj najčastejšia chlebovina, z ražnej múky sa piekol chlebík, ktorý bol veľmi vzácny. Na Kysuciach nebol pred dvesto rokmi samozrejmosťou. Okrem pučiek sa z ražnej múky robil aj liaty koláč. Cesto sa vylialo na plech a upieklo sa.

Marec vysvetľuje, že múka bola rôznej kvality, záviselo to od toho, v akom poradí vyšla z mlynčeka. Prvá bola jemná, posledná už bola hrubá. Pučki boli pritom najchutnejšie z pšeničnej múky. Tej však často nebolo, preto sa pšenica nahrádzala iným obilím. Niekde, napríklad v Klokočove, volali pučki podľa toho, aké obilie použili, napríklad žitňoki. Veľmi chudobní roľníci sa museli uspokojiť aj s pučkami ovsenými. V Korni varili pučki aj z pohánky.

"Tá sa na horných Kysuciach veľa konzumovala od Staškova po Turzovku. Pučki sa zapíjali mliekom - sladkým alebo kyslým, alebo cmarom. Mlieko patrilo tiež k základným surovinám. Z ovčieho sa robil iba syr, lebo bol zdravý na pľúca a používal sa v ľudovom liečiteľstve."

Pučki sa zvyčajne nesladili, cukor bol vzácny. Napriek tomu sa v Korni robili pučki nasladko. Do rozškvareného masla sa primiešaval med, až s celkom rozpustil. Bolo to vraj veľmi chutné. Maslo či slanina sa ako omastok nepoužívali vždy a všade. V tridsiatich a štyridsiatych rokoch sa tu vôbec nechovali svine, ľudia mali problém uživiť sami seba. Maslo sa zas predávalo, za to sa kupovala soľ a petrolej, takže nebolo až tak čím omastiť.

Pučki mali v minulosti charakter obradného jedla. Tu je recept na prípravu:

  1. Hrniec, najlepšie kastról s hrubým dnom alebo panvicu, dáme na rozpálenú platňu, nasypeme potrebné množstvo múky.
  2. Nasucho pražíme a miešame varechou, kým trošku nezhnedne alebo nesčervenie.
  3. Potom po troche prilievame studenú alebo aj teplú vodu podľa potreby tak, aby bola kaša hustá.
  4. Chvíľu ju necháme povariť (za ustavičného miešania), kým sa v nej nezačnú robiť "bubliny“.
  5. V strede kaše urobíme priehlbinu, do ktorej nalejeme omastok, popražené maslo alebo slaninu.
  6. Na pitie sa podáva sladké mlieko. Ak sme pridali opraženú slaninku, tak kyslé mlieko.

Upozornenie: Pučki pri varení prskajú, treba dávať pozor, aby nespôsobili popáleninu.

Alternatívny recept:

  1. Použijeme rovnaké suroviny, ako pri pučkoch I, múku však nepražíme v kastróle, ale najprv vysypeme na suchý plech a v tenkých vrstvách ju v horúcej rúre za občasného premiešavania upečieme doružova až do hneda, podľa chuti.
  2. Ľubovoľne nahrubo zomletú múku alebo šrot dáme do kastróla.
  3. Za stáleho miešania pridávame vodu a uvaríme hustú kašu.
  4. Konzumujeme ako pučki I alebo pučki II.

Okrem sladkého alebo kyslého mlieka sa pučki jedli aj so zasmaženou kapustnicou alebo s varenou kapustou.

Pre lepšiu predstavu o surovinách a postupe si pozrite túto tabuľku:

Suroviny Postup
Múka (ražná, pšeničná, ovsená alebo pohánková) Praženie múky nasucho v hrnci alebo v rúre
Voda Postupné prilievanie vody do praženej múky
Omastok (maslo, slanina, med) Pridanie omastku do hotovej kaše
Mlieko (sladké, kyslé, cmar) Podávanie s mliekom

Pučki sú taktiež inšpiráciou pre moderné kuchyne.

Pohánka, jedna zo surovín na prípravu pučiek.

Zdena Studenková a Varenie

Od útleho detstva mala blízko k umeniu, no rovnako intenzívne sa venovala aj vareniu. Zdena Studenková, známa herečka a tvár slovenského divadelného aj televízneho sveta, svojou vášňou pre jedlo inšpiruje aj v reláciách o varení či v kuchárskych knihách.

V rozhovore pre Knižný kompas poznamenala: "V kuchyni uvarím čokoľvek." Varenie ju očarilo už ako deväťročnú. Vtedy upiekla svoju prvú bublaninu - síce pripálenú, ale o to viac sa neskôr snažila.

"Keď som mala štrnásť, varila som už kompletné jedlá, mama sa so mnou veľmi nepárala," spomína pre portál Varecha.sk. "Keď som ráno odchádzala do školy, nikdy sa nezabudla opýtať: ‚Zdenka, čo chceš na obed?‘ No a ja som si vybrala," prezradila herečka pre Denník SME.

Svoje kulinárske schopnosti dnes Studenková predvádza aj na televíznych obrazovkách. V relácii Tajomstvo mojej kuchyne sa podelila o jeden zo svojich obľúbených dezertov - zapekané ovocie so zmrzlinou.

Chcete spoznať Tajomstvo mojej kuchyne? Tak vám ho poviem , priamo a Bez servítky !!! Ale najprv si ja a moji priatelia Kluci v akci , krotí sú u mňa Pečení,varení...trochu poradíme , dáme si jeden druhému Recept na bohatstvo , aby sme mali dosť peňazí na Babicovy dobroty . Ja , hoc nie som v kuchyni žiadny Mastercheff , si pred každým varením poviem : Ano šéfe ... je to jednoduché ! Stačí variť podľa receptov zo stránky Varecha.sk a mať pekne Prostřeno. A to by muselo byť veľmi zle aby sme po tom nemali Nebíčko v papuľke ! A po dobrom jedle dobre padne dobrý zákusok . Nepohrdnem kúskom Najlepšej torty. Pri varení nesmie byť u mňa v kuchyni žiadna Vojna kuchárov . Panuje tam kľud , mier a pohoda . Je to jedno či ku mne príde na návštevu tulák alebo hosť VIP prostřeno je stále rovnako . S láskou a humorom . Tak si spočítajte koľko ste v tomto krátkom príspevku našli názvov telerelácií o varení ?!?! Nie je v tv toho už priveľa ? Neotravuje vás to ?

tags: #ktora #celebrita #varila #najlepsie #tv #varecha

Populárne príspevky: