Spotreba ovčieho mlieka: Ktorá krajina vedie a aké sú trendy?

Ovčie mlieko a výrobky z neho predstavujú len niečo viac ako jedno percento z celkovej mliečnej spotreby. Napriek tomu, záujem spotrebiteľov o ovčie a kozie produkty sa na Slovensku zvyšuje.

Tento trend je pozorovateľný aj vo viacerých európskych krajinách. Pozrime sa bližšie na štatistiky, trendy a faktory, ktoré ovplyvňujú spotrebu ovčieho mlieka.

Globálna produkcia a spotreba ovčieho mlieka

Približne 100 miliónov dojných oviec pred troma rokmi vyprodukovalo vo svete viac ako 8,184 miliárd litrov ovčieho mlieka. Jeho produkcia vo svetovom meradle stúpa, v Európe je stabilizovaná a v krajinách strednej a východnej Európy sa výrazne znížila.

Rozhodujúca časť trhovej produkcie ovčieho mlieka je sústredená v Taliansku, Grécku, Španielsku, vo Francúzsku a na Blízkom východe v Turecku a Sýrii. Záujem o ovčie mlieko pretrváva vo Veľkej Británii, Rakúsku, Austrálii, na Novom Zélande a v USA. V týchto krajinách sa táto výroba stáva ekonomicky zaujímavou a platí to aj o jatočnej produkcii, kde európsky trh pociťuje nedostatok tejto komodity.

Situácia na Slovensku

Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje viac ako 372 000 oviec, pričom najviac sa ich chová v Banskobystrickom kraji. Celková produkcia ovčieho mlieka v roku 2015 dosiahla úroveň 11 718 ton, čo je druhá najvyššia produkcia ovčieho mlieka v SR od vstupu do EÚ.

V minulom roku mierne stúpla aj odhadovaná spotreba ovčieho mlieka, na úroveň 1,91 kilogramu na obyvateľa. Podľa štatistiky ku koncu augustu 1999 sa na Slovensku chovalo 353,9-tisíca oviec, čo znamenalo v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka pokles o 80,2-tisíca kusov. Lepšie výsledky sa dosiahli v plodnosti a mliečnej úžitkovosti bahníc, čo sa odzrkadlilo na vyššej produkcii a predaji ovčieho mlieka. Aj napriek tomu však chovatelia nedosahujú plemenný štandard a potenciálne možnosti našich plemien.

Na Slovensku sa v minulom roku veľkokapacitne chovalo 260-tisíc oviec, ich počet postupne klesá. Takmer tri štvrtiny z tohto objemu predali chovatelia nákupcom mlieka. Vo vlastných prevádzkach spracovali iba niečo viac ako pätinu z tohto objemu. Producenti mliečnych výrobkov v SR tiež vyrobili celkovo 272 ton ovčieho tvarohu či syra a viac ako 4 400 ton bryndze, ide o údaje z roku 2021.

Domáca spotreba ovčieho mäsa a syra je značne limitovaná kúpnou silou obyvateľstva, ale aj tradíciou ich konzumácie. V období rokov 1999 - 2005 sa očakáva ročná spotreba ovčieho mäsa na obyvateľa od 0,08 do 0,19 kg a spotreba ovčieho hrudkového syra 0,12 - 0,17 kg. V krajinách EÚ je tento priemer podstatne vyšší. Ekonomiku chovu môže preto výraznejšie ovplyvniť najmä export. Pri jatočných ovciach sa v roku 2005 predpokladá na úrovni 2600 ton, čo je zvýšenie o 73,3 percenta v porovnaní s východiskovým rokom 1999.

Viac ako doteraz je potrebné využívať prideľované kvóty EÚ, pričom v exporte jatočných zvierat pôjde z troch štvrtín o vývoz veľkonočných jahniat. U mliečnych výrobkov by sa mal zachovať súčasný sortiment (bryndza, sudovaný syr, Kaškaval, Fetta) a uvažuje sa aj s vývozom ovčej vlny. Aby však výrobky boli na zahraničných trhoch konkurencieschopné, nevyhnutné je ich subvencovanie.

Tabuľka: Porovnanie zloženia mlieka

Zložka	Materinské mlieko	Kravské mlieko	Ovčie mlieko	Kozie mlieko
Bielkoviny	0,9 g	3,3 g	5,5 g	3,1 g
Tuky	4,5 g	3,6 g	6,5 g	3,5 g
Sacharidy	7,0 g	4,7 g	5,0 g	4,5 g
Vápnik	34 mg	120 mg	170 mg	100 mg

Rastú požiadavky na kvalitu výrobkov z ovčieho mlieka, ako aj lepšie uplatnenie na zahraničných trhoch si vyžiadajú, aby aspoň polovica mlieka na spracovanie bola pasterizovaná. Zatiaľ však v tomto odvetví pretrváva výrazný nedostatok technických zariadení. V podnikoch s chovom oviec len sporadicky využívajú oplôtkové pasenie a v spracovateľskom sektore sa znížil počet špecializovaných mliekarní.

Výhody ovčieho mlieka

Z nutričného hľadiska 1 liter kravského mlieka (ale i kozieho a u ovčieho mlieka zvlášť) obsahuje také množstvo bielkovín, ktoré zhruba pokryje požadovanú dennú dávku tejto látky u detí. Okrem toho je mlieko aj zdrojom esenciálnych aminokyselín, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Z bielkovín mlieka dominuje kazeín 82 % a srvátkové bielkoviny laktalbumín a laktoglobulín 12 %. Biologická hodnota mliečnych bielkovín je vôbec najvyššia, až 98 % z nich sa využije v prospech organizmu. Mliečne bielkoviny sú neoddeliteľnou súčasťou hormónov a enzýmov. Ich nedostatok môže spôsobiť poruchy rastu.

Laktóza je najvýznamnejší sacharid mlieka. Je ľahko stráviteľná a zároveň je významným zdrojom energie. Pozostáva z glukózy (dôležitá zložka krvi a stavebná zložka glykogénu) a galaktózy. Práve galaktóza je potrebná pre vývoj mozgu a nervových tkanív. Veľmi priaznivo ovplyvňuje reguláciu telesnej teploty a navyše priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru a pohyb čriev, ako aj absorpciu minerálnych látok. Dôležitým faktom dobrej stráviteľnosti je aj jeho chemické zloženie, a to vysoký obsah mastných kyselín s krátkym reťazcom, usporiadanie mastných kyselín, ako aj vysoký obsah fosfolipidov. Deťom do 3.

Mliečny súboj: Ovčie je najzdravšie

Osobitne dôležitý je vysoký obsah vápnika a priaznivý pomer vápnika a fosforu v mlieku. Vo výžive človeka majú vápnik a fosfor nezastupiteľné postavenie pre stavbu kostí a zubov. Výskumy poukazujú na pozitívny vplyv voľných iónov vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov na znižovanie obsahu cholesterolu v krvi. Z mlieka a mliečnych výrobkov získava človek až 56 % svojej potreby vápnika. Na ilustráciu, zo zeleniny získava len asi 11 % a z obilnín 10 % vápnika. Odporúčaná dávka vápnika sa vo výžive našej populácie plní len na 50 -70 %.

Deficitný prísun vápnika má nepriaznivý vplyv na vývoj kostry a zubov u detí a mládeže. Prejavuje sa čoraz častejšie najmä u žien tzv. rednutím kostí - osteoporózou - nielen vo vyššom, ale už v strednom veku. Osteoporóza má za následok zníženie pohyblivosti a celkovej kvality života človeka. Vápnik a fosfor hrajú významnú úlohu aj pri rôznych metabolických pochodoch cukrov, tukov, nukleových kyselín a pri transporte iónov.

Obsah vitamínov E a A - retinol a jeho provitamínov v mlieku, ktoré sú dôležité pre normálny rast človeka, jeho dobrý zrak a odolnosť voči infekciám, kolíše podľa sezónnosti. V mlieku sa ďalej nachádzajú vitamíny zo skupiny B a to B1 - tiamín, B2 - riboflavín, B6 - pyridoxín, B12 - cynokobalamín, ktoré pozitívne pôsobia na srdcovú činnosť a na funkcie nervového systému.