Ktorá Zelenina Nepotrebuje Veľa Slnka: Pestovanie v Polotieni

Chrumkavá čerstvá zelenina, ktorú si sami dopestujeme, nielenže chutí výborne, ale záhradkárom prináša veľkú radosť. A najlepšie na tom je, že na začiatok nepotrebujete rozsiahlu záhradu. Skôr ako sa pustíte do pestovania, je dôležité zvážiť správne umiestnenie. Väčšina druhov zeleniny preferuje slnečné miesta, no nemusí to byť vždy ostré slnko. Pre niektoré druhy stačí aj polotienisté miesto so štyrmi až piatimi hodinami slnka denne.

Tip: Sledujte pohyb slnka na vašom pozemku. Balkón, ktorý je slnkom priamo osvetlený v neskoršie ráno, počas obedných hodín a poobede, je vhodný na pestovanie zeleniny. Ideálny záhon by mal byť taký veľký, aby bol stred dobre dostupný zo všetkých strán - šírka 120 až 130 cm je vhodná pre zeleninový záhon alebo vyvýšený záhon v záhrade. Na balkóne môžete pestovať napríklad šalát v kvetináčoch. Iné druhy zeleniny sa dajú pestovať aj v kvetináčoch alebo ľahkých vyvýšených záhonoch z plastu alebo kovu.

Jednoduché Druhy Zeleniny pre Začiatočníkov

Po výbere umiestnenia prichádzajú na rad podmienky pôdy. Ílovitá pôda dobre uchováva vodu a živiny, no je potrebné ju pravidelne kypriť. Ak je pôda piesočnatá, môžete zapracovať kompost alebo záhradnú pôdu. Pri kamenistých pôdach sa odporúča vyvýšený záhon, kde si môžete pripraviť pôdu sami. Pestovanie vo vyvýšenom záhone je navyše šetrné k vášmu chrbtu.

Tu je prehľad jedenástich druhov zeleniny, ktoré sú vhodné pre začiatočníkov, nenáročné na starostlivosť a odolné:

1. Cuketa

Cuketa patrí k tekvicovým rastlinám a je nenáročná na starostlivosť. Potrebuje však trochu priestoru. Od stredu mája môžete cuketu vysadiť priamo do záhonu. Alternatívne ju môžete sadiť aj od apríla v interiéri. V záhone potrebuje vzdialenosť výsadby rastlín asi 1 meter. Na balkóne môžete použiť jeden veľký kvetináč na rastlinu. Prvé plody sú pripravené na zber približne šesť až osem týždňov po zasadení. Zrelú cuketu odrežte ostrým nožom.

Upozornenie: Cuketu nesaďte vedľa ozdobných tekvíc, pretože sa môžu krížiť a plody by mohli byť horké. Semená cukety radšej kupujte.

2. Cibuľa

Pre začiatočníkov je ideálna sadzačka cibule. Keď sa pôda po zime trocha ohreje, zasaďte cibuľu do pôdy. Pri výsadbe zo semien máte väčší výber druhov. Pre skorý zber si predpestujte rastliny v kultivačných kvetináčoch od februára. Od apríla môžete siať priamo do pôdy. Dajte tri až štyri semená vo vzdialenosti 15 až 20 cm do pôdy. Cibuľu zbierajte od júla do augusta.

Tip: Ako balkónová zelenina je vhodná jarná cibuľka a najmä cibuľa poschodová.

3. Fazuľa

Fazuľa je nenáročná, a preto je ideálna pre začiatočníkov. Od konca mája do začiatku júla môžete fazuľu vysadiť v riadkoch priamo do záhrady. Počkajte však na koniec mrazov, pretože fazuľa je citlivá na mráz. Každých 40 cm dajte do pôdy tri až šesť semien asi do hĺbky 3 cm. Vzdialenosť riadkov je 50 cm. Prvé fazule sú pripravené na zber asi po šiestich až ôsmich týždňoch. Zelená fazuľka, ktorá rastie do výšky až troch metrov, potrebuje oporu pre popínavé rastliny. Na to môžete zasunúť tri bambusové tyče okolo rastliny a hore ich spojiť špagátom. V prípade fazule kríčkovej postupujte rovnako. Prvú zelenú fazuľku môžete oberať asi po ôsmich až dvanástich týždňoch.

Zelená fazuľka vyžaduje skutočne jednoduchú starostlivosť, a preto je vhodná pre zeleninovú záhradu pre začiatočníkov.

4. Šalát

Od konca marca môžete siať šalát priamo do záhona. Šalát je rastlina, ktorá klíči za svetla, preto semená pokryte len tenkou vrstvou pôdy. Keďže šalát nemá hlboké korene, je vhodný na výsadbu v kvetináčoch a balkónových črepníkoch. V zeleninovej záhrade potrebuje šalát dobrú ochranu proti slimákom.

Vyberte si správne miesto pre svoje sadenice a potom ich poriadne polievajte. Tak sa im bude dariť rýchlo a spoľahlivo.

5. Hrach

Hrach nevyžaduje veľkú starostlivosť a patrí medzi rastliny s nízkou spotrebou dusíka. Ak do pôdy pred sejbou pridáte kompost, nebudete potrebovať žiadne doplnkové hnojivo. Už skoro na jar, od marca, môžete strukový hrášok vysievať vonku. Dajte do pôdy viacero semien vo vzdialenosti 4 až 6 cm do hĺbky asi 3 cm.

Tip: Ak máte v záhrade veľa slimákov, odporúča sa hrach predkultivovať vo vnútri, aby ste mu zabezpečili dostatočný náskok. V závislosti od odrody môžete po dvanástich až štrnástich týždňoch oberať prvý hrach vo vašej zeleninovej záhrade.

6. Mangold

V záhrade rozlišujeme mangold stopkový a mangold listový. Od apríla sa mangold priamo vysieva. Semená nasadíte do priehlbiniek s hĺbkou asi 3 cm. Rovnako ako šalát, neznesie mangold ostré slnečné svetlo a najmä na začiatku vyžaduje pravidelné polievanie. V záhrade okrem toho odporúčame ochranu proti slimákom.

V závislosti od odrody môžete mangold použiť napríklad ako špenát alebo špargľu.

7. Zemiaky

Zemiaky je možné dobre vypestovať na balkóne v kvetináčoch alebo pestovateľských vreciach. Najlepšie je nechať predklíčiť sadbové zemiaky asi štyri týždne pred výsadbou, pričom zdravé zemiaky dáte na svetlé miesto s teplotou maximálne 15 °C do drevenej debničky s trochou pôdy. Od apríla môžete do záhona nasadiť hľuzy vo vzdialenosti asi 30 cm alebo ich samostatne vložiť do pestovateľského vreca. Po troch až štyroch mesiacoch sú rastliny pripravené na zber úrody, pričom skoré zemiaky sú zrelé už v júni.

8. Reďkev Červená

Reďkev môžete nasadiť do záhona a na balkóne do kvetináčov. Korenistá zelenina rastie pomerne rýchlo. Vysieva sa od konca februára priamo vonku. Udržujte pôdu pravidelne vlhkú, aby ste zabránili tomu, že reďkev popraská.

Už štyri až šesť týždňov po výsadbe môžete zbierať prvú reďkev.

9. Kaleráb

Kaleráb predkultivujte v byte už od februára. Sadenice saďte v zeleninovej záhrade od stredu marca s dostatočnou vzájomnou vzdialenosťou. Ak by ste chceli kaleráb pestovať na balkóne, mali by mať črepníky hĺbku aspoň 15 cm.

Tip: So zberom nečakajte príliš dlho. Čím sú buľvy väčšie, tým sú drevnatejšie.

10. Špenát

Silné horúčavy a slnečné žiarenie môžu špenát veľmi zničiť. Najlepšie je listovú zeleninu sadiť na jar alebo jeseň. Saďte semená do pôdy do hĺbky asi 3 cm s rozstupom riadkov 15 až 20 cm. Ak by ste chceli špenát pestovať na balkóne, mal by mať črepník hĺbku aspoň 30 cm. Svetlé miesto je optimálne a zabráni tomu, aby listy udržiavali nadmerne veľa nitrátu.

Špenát môžete zbierať už šesť až osem týždňov po výsadbe.

11. Červená Repa

Červená repa je príbuzná cukrovej repe, vyznačuje sa však skôr zemitou chuťou. Rastlina vytvára hlboké kolové korene a prosperuje najlepšie v záhone s hlbokou voľnou pôdou. Červenú repu predkultivujte skoro na jar a keď vonkajšia teplota v noci neklesne pod 12 °C, nasadíte priesady do pôdy. Od stredu apríla môžete červenú repu siať aj priamo vonku. Vysádza sa v hĺbke asi 3 cm a v riadkoch.

Pestovanie v Tieni: Čo Treba Vedieť

Ak máte záhradu v tieni, nezúfajte! Aj v takýchto podmienkach môžete dosiahnuť bohatú úrodu, ak si zvolíte správne plodiny a vykonáte zopár jednoduchých úprav. Pre mnohé záhrady sú optimálne svetelné podmienky pre pestovanie zeleniny - 8 až 10 hodín plného slnka - prakticky nemožné. Či už ide o stromy, kopce alebo budovy, tieň je bežnou súčasťou našich záhrad.

Pri výbere zeleniny do tienistých miest vám môže pomôcť jednoduchá pomôcka: Plodiny, z ktorých konzumujeme listy (šalát, špenát) a korene (repa, mrkva, petržlen, kvaka) znesú aj čiastočne tienisté podmienky. Zelenina, ktorú však pestujeme kvôli jej plodom (paradajka, uhorka, paprika, baklažán, atď.), potrebuje viac slnka.

Minimálne Požiadavky na Slnko pre Vybrané Druhy Zeleniny:

Pak-choi: Najmenej dve hodiny slnka za deň.
Mangold: Najmenej tri až štyri hodiny, ak pestujete pre malé listy, a najmenej päť hodín, ak chcete konzumovať aj dužinaté stonky.
Kel: Najmenej tri hodiny slnka denne.
Fazuľa a hrach: Najmenej tri až štyri hodiny slnka denne.
Koreňová zelenina (mrkva, repa, reďkev, kvaka): Najmenej tri až štyri hodiny slnka denne.
Rukola: Najmenej tri hodiny slnka denne pre malé "baby" listy.
Kaleráb: Najmenej štyri až päť hodín priameho slnka denne. Pri polovičnom tieni bude dozrievanie trvať dlhšie.
Špenát a šalát: Najmenej štyri až päť hodín priameho slnka denne.
Bylinky (pažítka, majorán, medovka, koriander, mäta, oregano, petržlen): Najmenej tri až štyri hodiny slnka denne.

Dôležité je vybrať si vhodné druhy zeleniny, myslieť na dostatok živín dopĺňaných hnojením a pravidelnú zálievku. Pamätajte, že plodiny, z ktorých konzumujeme listy, sú skromnejšie a znesú aj čiastočne tienisté podmienky.

Táto ázijská listová zelenina je mimoriadne skromná - v krajnom prípade jej postačia aj dve hodiny slnka denne, a pritom je nabitá mnohými živinami. Je to v podstate čínska kapusta a je podobne nenáročná na pestovanie ako naša. Dozrieva 30 dní po výseve.

Tejto pikantnej ozdobe šalátov stačia tri-štyri hodiny slnka denne. Priveľa slnka jej dokonca vadí, spôsobuje stáčanie listov. Pestovanie rukoly je jednoduché, dokonca si ju môžete vypestovať aj v interiéri. V záhrade sa dá pestovať od jari do septembra. Potrebuje úrodnú pôdu a zálievku každý alebo každý druhý deň a po 30 dňoch ju môžete zbierať.

Mnoho byliniek vyžaduje slnko počas 6 a viac hodín, ale nájdu sa i také druhy, ktoré si na slnko až tak nepotrpia. Medzi ne patria pažítka, majorán, medovka, koriander, mäta, oregano, petržlen. Potrebujú najmenej tri až štyri hodiny slnka denne.

Šalát a špenát doslova vyžadujú polotieň, pretože priame slnko im spôsobí stáčanie listov a spomalí rast. Kel môže rásť aj na priamom slnku, ale ani ak ho pestujeme v tieni neuvidíme veľký rozdiel. V polotieni môžeme pestovať aj fazuľu a hrach, myslíme však na to, že čím menej slnka bude mať, tým pomalšie budú dozrievať. Tam, kde je menej slnka sú vhodné najmä kríčkové a trpasličie odrody. V polotieni môžete pestovať aj koreňovú zeleninu (mrkva, repa, reďkev, kvaka), ale na úrodu si budete musieť počkať dlhšie.

V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Trojhodinový slnečný svit umožňuje pestovanie aj ďalších druhov plodín. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka.

S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom. A čo ovocie? Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody.

Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu. Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát.

Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva.

Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán.

Do polotieňa si môžeme vysadiť skoré odrody jabloní.

Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov.

Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku.

Stredomorské bylinky so striebristými listami, ako je levanduľa, šalvia, ale aj zelený rozmarín.

Vysievame rýchlorastúce plodiny, ako sú reďkovky či šaláty, v tieni vysokých stien fazuľu.

Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia. Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie.

Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať. Na druhej strane, stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu.

Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne.

8 najlepších spôsobov pestovania v tieni

tags: #ktorá #zelenina #nepotrebuje #veľa #slnka #pestovanie