Ktorá zelenina neznáša čerstvé hnojenie maštaľným hnojom?

Jesenné rýľovanie záhrady sa často spája s hnojením záhonov. Najstarším a stále veľmi často používaným hnojivom je maštaľný hnoj. Existuje však niekoľko rôznych druhov a každý má svoje špecifické vlastnosti. Niektoré rastliny totiž vyslovene neznášajú čerstvo vyhnojenú pôdu. V tomto článku sa pozrieme na to, ktorá zelenina nemá rada hnojenie maštaľným hnojom a prečo.

Maštaľný hnoj a jeho použitie

Nech už sa rozhodnete akokoľvek, nikdy nepoužívajte maštaľný hnoj v čerstvom stave, teda priamo spod zvierat. Hnoj sa musí najprv uležať a vyzrieť, a to minimálne 6 mesiacov. Najlepšie je používať skompostovaný hnoj. Po rozhodení na záhony ho čo najskôr zapracujte do pôdy. V opačnom prípade by sa prospešné látky, ktoré sa z neho uvoľňujú, postupne vyparili do ovzdušia. Jesenné hnojenie môžete spojiť s rýľovaním. V ľahších pôdach zapracujte hnojivo hlbšie, do hĺbky 15 až 20 cm. Maštaľný hnoj sa odporúča aplikovať každých 3 až 5 rokov a dodržiavať pritom pestovanie na základe osevných tratí. Množstvo hnoja, ktoré je potrebné zapracovať, sa odvíja od stavu pôdy. Vo všeobecnosti sa však odporúča použiť 3 až 5 kg na 1 m².

Druhy maštaľného hnoja

Konský hnoj: Má výhrevné vlastnosti, a tak sa často využíva pri zakladaní skleníka alebo pareniska. Okrem toho je možné ho využiť aj ako základné jesenné hnojivo. Obsah živín sa líši v závislosti od toho, čím a ako boli kone kŕmené a tiež od typu podstielky. Odporúča sa používať konský hnoj do ťažkých pôd.
Kravský hnoj: Používa sa hlavne ako základné hnojivo. Aplikuje sa do piesočnatých pôd, no použiť ho môžete na všetky druhy zeminy, u záhradkárov je pomerne obľúbený.
Slepačí trus: Najvyšší podiel živín a organických látok sa rozhodne nachádza v slepačom truse. Podobné vlastnosti má tiež holubí trus. Môžete ho na jeseň zapracovať do pôdy, rovnako, ako ostatné druhy maštaľného hnoja. Používajte však len skompostované slepačince. Alternatívou je jeho využitie na prihnojovanie rastlín počas sezóny. V takom prípade nikdy nepoužite čerstvé hnojivo, inak by ste rastliny spálili.
Prasací hnoj: Takisto obsahuje pomerne veľké množstvo vody, ako aj draslíka a fosforu. Nehodí sa na záhony, kde potrebujete doplniť veľa dusíka, keďže ho obsahuje najmenej zo všetkých druhov maštaľného hnoja.

Koreňová zelenina a hnojenie

Koreňová zelenina je nepostrádateľnou zložkou stravovania. Má vynikajúce chuťové vlastnosti, vysoký obsah vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a iných vzácnych prvkov. Mrkva má najvyšší obsah betakarotínu, petržlen éterických olejov a petržlenová vňať vitamínu C zo všetkých druhov záhradných plodín. Koreňovú zeleninu vysievame do kvalitne pripravenej, dobre štruktúrovanej pôdy bohatej na humus. Neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, preto ju zaraďujeme - s výnimkou zeleru - do osevného postupu v druhom, prípadne v treťom roku po hnojení. Odporúča sa dodržať zásadu štvorročného odstupu pestovania po sebe. Vhodnou predplodinou sú najmä hlúboviny, plodová zelenina a okopaniny.

Zoznam koreňovej zeleniny, ktorá neznáša hnojenie maštaľným hnojom:

Mrkva
Petržlen
Paštrnák
Reďkovka
Cvikla
Čierny koreň
Reďkev
Cibuľa
Cesnak

Prečo koreňová zelenina neznáša hnojenie maštaľným hnojom?

Koreňová zelenina vo všeobecnosti neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom z niekoľkých dôvodov:

Nadmerné množstvo dusíka: Čerstvý maštaľný hnoj obsahuje vysoké množstvo dusíka. Nadmerné množstvo dusíka môže spôsobiť nadmerný rast vňate na úkor koreňa, čo vedie k menším a menej kvalitným koreňom.
Deformácie koreňov: Priame hnojenie maštaľným hnojom môže spôsobiť deformácie koreňov, ako sú rozvetvenie, praskanie a horká chuť.
Riziko chorôb: Čerstvý maštaľný hnoj môže obsahovať patogény, ktoré môžu spôsobiť choroby koreňovej zeleniny.
Nevhodná štruktúra pôdy: Nadmerné hnojenie maštaľným hnojom môže zhoršiť štruktúru pôdy, čo sťažuje rast koreňov.

Výnimky

Výnimkou z pravidla je zeler, ktorý znáša aj čerstvý hnoj alebo kurací hnoj. Zeler je náročný na živiny. Pri presádzaní preto musíme vykopať väčšie jamy, aby sme na ich dno mohli dať organické hnojivo. Na hnojivo nasypte vrstvu zeminy, prelejte ho a potom zasaďte samotný zeler. Ak vysadíte zeler na organické hnojivo, môžete sa zaobísť bez hnojenia počas väčšiny sezóny.

Pestovateľské trate

Striedanie pestovateľských tratí je úplne jednoduchým posúvaním hriadok.

1. trať: Do prvej trate patria tie najnáročnejšie plodiny. Pôda pre tieto plodiny sa musí pripraviť na jeseň zapracovaním dostatočného množstva hnoja, kompostu alebo organických hnojív. Patria sem napríklad hlúboviny (kapusta, kel, brokolica, kaleráb, karfiol) a plodová zelenina (uhorky, rajčiaky, tekvice, baklažány, melóny).
2. trať: Hriadky, ktoré ste udržiavali s vyšším obsahom živín v predošlej sezóne, teda ste na nich pestovali druhy náročné na živiny (zeleninu 1. trate), budú teraz ideálne na vysievanie koreňovej (mrkva, petržlen, paštrnák, reďkovka, cvikla) a cibuľovej (cibuľa, cesnak) zeleniny. Tá vyžaduje dostatok živín, ale neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, prípadne inými organickými hnojivami (príliš vysoký obsah dusíka). Pozor na výnimky: Kapustu pekinskú a kapustu čínsku je lepšie pestovať v druhej trati.
3. trať: Takéto hriadky by mali mať spravidla najnižší obsah okamžite prístupných živín pre rastliny. Definujú sa ako pôda, ktorá ešte nebola hnojená alebo ste ju vyhnojili organickým hnojivom na jeseň pred dvoma sezónami. Je vhodná na pestovanie strukovín (hrach, fazuľa, bôb), ktoré vedia s pomocou hľúzok na koreňoch viazať vzdušný dusík, no prosperovať tu bude aj rýchlená zelenina, ako je napríklad skorý jarný šalát alebo reďkovka.

Vápnenie pôdy

Vápnenie pôdy je dôležitým krokom pri vyživovaní pôdy a plodín vo vašej záhrade. Vápnenie zmierňuje kyslú pôdnu reakciu, optimalizuje pH pôdy, má asanačný účinok a znižuje chorobnosť rastlín vďaka tomu, že ničí choroboplodné zárodky v pôde. Vápnik je nenahraditeľnou látkou pre výživu rastlín a je potrebný pri stavbe oporných pletív buniek a koreňov. Na vápnenie pôdy sa najčastejšie používa pálené vápno alebo mletý vápenec. Pri vápnení je dôležité vyhnúť sa súbežnému používaniu vápna s iným hnojivom - najmä s maštaľným hnojom a s fosforečnými hnojivami. Plodová zelenina ako sú napr. rajčiaky a uhorky, neznáša čerstvé vápnenie. Pri zemiakoch sa pôda nikdy nesmie vápniť na jar, pred zasadením, pretože môže zvýšiť výskyt chrastavitosti zemiakov.

Pestovanie mrkvy

Mrkva obyčajná (Daucus carota) je obľúbená koreňová zelenina, ktorá je základom mnohých jedál. Pestovanie mrkvy zo semien je pomerne jednoduché, no vyžaduje si dodržiavanie určitých zásad, aby ste dosiahli bohatú a kvalitnú úrodu.

Význam mrkvy v strave a záhrade

Mrkva je nielen chutná, ale aj mimoriadne zdravá. Obsahuje cukry, provitamín A (betakarotén), vitamíny B, C, E, H, minerálne látky ako vápnik, horčík, fosfor, mangán, železo, meď, zinok, kyselinu kremičitú, listovú a farbivá. Vďaka svojmu zloženiu je mrkva cennou súčasťou vyváženej stravy.

V záhrade má mrkva svoje miesto nielen ako zdroj potravy, ale aj ako rastlina, ktorá prospieva pôde. Zaraďuje sa do II. alebo III. trate po plodinách hnojených maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú plodová a listová zelenina alebo strukoviny.

Príprava na pestovanie

Pri výbere odrody mrkvy je dôležité zvážiť účel pestovania a termín zberu. Rozlišujeme skoré a neskoré odrody.

Skoré odrody (karotky): Majú kratšie, valcovité korene, jemnú dužinu a sladšiu chuť. Nie sú vhodné na dlhodobé skladovanie. Patrí sem napríklad odroda KAROTINA, ktorá je veľmi skorá a vhodná na rýchlenie aj na skoré poľné pestovanie.
Neskoré odrody: Majú dlhšie korene, intenzívnejšiu farbu a sú odolnejšie voči praskaniu a rozvetvovaniu. Sú ideálne na uskladnenie počas zimy. Rubína je neskorá odroda s dlhými valcovitými koreňmi, určená predovšetkým na skladovanie.
TÁBORSKA ŽLTÁ: Má koreň stredne dlhý (12 - 26 cm), valcovito kužeľovitý, žltý, zakončenie pološpicaté. Dužina je prevažne intenzívne žltá, niekedy až oranžovožltá. Je odolná proti chorobám, krátkodobému zamokreniu alebo suchu.

Príprava pôdy

Mrkva vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú a dobre spracovanú pôdu. Na plytké alebo na jeseň nedostatočne prekyprené pôdy reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi a často rozvetvenými koreňmi.

Štruktúra pôdy: Pôda by mala byť hlinito-piesčitá, ľahká, výhrevná a nezaburinená.
Hnojenie: Mrkva neznáša čerstvé organické hnojenie (maštaľný hnoj), ktoré spôsobuje praskanie koreňov. Pestuje sa prevažne v druhej trati. Pred výsevom je vhodné pridať kompost ako zdroj živín.
Príprava záhonu: Na jeseň pôdu zrýľujte a pred výsevom skyprite, aby mala mrkva možnosť rásť do hĺbky. Odstráňte kamene a hrudy hliny, ktoré by mohli deformovať korene.

Príprava semien

Semená mrkvy klíčia pomerne pomaly, preto je vhodné ich pred výsevom pripraviť.

Namáčanie: Semená namočte do teplej vody na 12-24 hodín. Kvalitné semená sa usadia na dne, prázdne vyplávajú na hladinu.
Predklíčenie: Semená môžete nechať predklíčiť vo vlhkom prostredí, čím urýchlite vzchádzanie.
Použitie výsevného pásika: Na uľahčenie výsevu a minimalizáciu prácneho jednotenia môžete použiť kombinované výsevné pásiky alebo obaľované osivá.

Výsev mrkvy

Mrkvu môžete vysievať už skoro na jar, od februára do mája, alebo na jeseň (október-november).

Jarný výsev: Umožňuje zber v lete a na jeseň. S výsevom začnite čo najskôr, ako to počasie dovolí.
Jesenný výsev: Zabezpečí skoré jarné klíčenie. Semená vysievajte až koncom novembra, aby nevyklíčili ešte pred zimou.

Postup výsevu

Príprava riadkov: Na pripravenom záhone si naznačte riadky s hĺbkou 1 - 3 cm. Vhodná vzdialenosť medzi riadkami je 25 - 35 cm.
Výsev: Semená vysievajte nahusto do riadkov. Pri použití výsevného pásika ho jednoducho položte do riadku a zahrňte zeminou.
Utlačenie pôdy: Po výseve pôdu zľahka utlačte záhradným valcom alebo drevenou doskou.
Zálievka: Pôdu jemne zalejte, aby sa zabezpečila optimálna vlhkosť pre klíčenie.
Zakrytie netkanou textíliou: Na urýchlenie klíčenia a ochranu pred škodcami môžete záhon zakryť bielou netkanou textíliou.

Odporúčaný spon pre mrkvu je 20 x 5 cm. To znamená, že vzdialenosť medzi riadkami by mala byť 20 cm a vzdialenosť medzi rastlinami v riadku by mala byť 5 cm.

Starostlivosť o mrkvu počas vegetácie

Jednotenie: Keď rastlinky dorastú do veľkosti približne 15 cm, záhon je potrebné jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinami. Mrkva bude mať vďaka tomu dostatok priestoru na ďalší rast. Prácnemu jednoteniu sa vyhneme pri použití kombinovaných výsevných pásikov a obaľovaných osív.
Zavlažovanie: Mrkva pomerne dobre odoláva suchu, vhodné je však dohliadať na pravidelný prísun vlahy aj pomocou zavlažovania.
Kyprenie pôdy: Pravidelne kyprenie priestor medzi riadkami, aby sa netvoril pôdny prísušok a nerástli buriny.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Mrkvu môžu napádať slimáky, slizniaky, hlodavce, múčnatka, škvrnitosť listov a pleseň.

Slimáky a slizniaky: Používajte lapače alebo prípravky proti slimákom.
Hlodavce: Chráňte záhon sieťou alebo pascami.
Múčnatka: Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky. Zabezpečte dostatočné vetranie a slnečné stanovište.
Škvrnitosť listov a pleseň: Používajte fungicídne prípravky a odstraňujte napadnuté listy.

Zber mrkvy

Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody môžete začať zberať už v máji až júli. Tieto odrody sú vhodné na priamu konzumáciu. Skladovanie je vhodné len v chladničke po dobu niekoľko dní, pretože rýchlo vädnú. Neskoré odrody sa zberajú na jeseň v októbri až začiatkom novembra. Mali by ste to stihnúť do prvých mrazov. Ak to nestihnete, prekryte záhon netkanou textíliou na ochranu pred nízkou teplotou.

Postup zberu

Príprava: Vyberte si teplý a slnečný deň bez dažďa.
Uvoľnenie koreňov: Vyberajte pomocou rýľa alebo rýľovacích vidiel. Korene zospodu mierne nadvihnite, čím sa uvoľnia, a budete ich môcť vytiahnuť. Neťahajte priamo za vňať bez nadvihnutia, mohli by ste odtrhnúť len vňať alebo by sa mrkva zlomila.
Sušenie: Korene nechajte voľne položené, aby pôda obschla.
Čistenie: Zvyšky pôdy jemne odstraňujete rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývajte ani nedrhnite.

Skladovanie mrkvy

Mrkvu na skladovanie môžete zberať všetku naraz.

Výber koreňov: Vyberte zdravé, nepoškodené korene.
Odstránenie vňate: Odstráňte vňať, aby sa predišlo vysychaniu koreňov.
Uskladnenie: Mrkvu uložte do debničiek a zasypte vlhkým pieskom.

Farmárska Revue sadenie stromu na jeseň

tags: #ktorá #zelenina #neznáša #čerstvé #hnojenie #maštaľným