Ktoré Ovocie a Zelenina sa Označuje 1. Triedou Normy

Pri účtovaní mánk a škôd sú účtovné jednotky povinné postupovať podľa účtovných predpisov. Manká a škody vyplývajúce z účtovníctva upravuje zákon o dani z príjmov v ustanovení § 21 ods. 2 písm. e). Výnimkou z tohto ustanovenia sú škody upravené v § 19 ods. 3 písm. g), ktoré sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd.

V súčasnej dobe neexistujú všeobecne záväzné predpisy stanovujúce normy prirodzených úbytkov zásob podľa jednotlivých rezortov priemyslu a obchodu a ich stanovenie je ponechané výlučne na účtovnej jednotke.

Napriek tomu, že účtovné predpisy neukladajú povinnosť ekonomicky odôvodniť normu prirodzených úbytkov, účtovná jednotka s ohľadom na § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je povinná na základe vlastných (nie prevzatých) dlhodobejších sledovaní a zisťovaní na začiatku zdaňovacieho obdobia stanoviť a kalkuláciami podložiť normy prirodzených úbytkov, a to osobitne pre jednotlivé druhy zásob.

Stanovené normy prirodzených úbytkov zásob musia účtovné jednotky v zmysle § 43 ods. 14 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a § 12 ods. 2 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva uviesť vo vnútornom predpise.

Zákon o dani z príjmov v § 21 ods. 2 písm. Pokiaľ ide o škodu na hmotnom majetku a nehmotnom majetku, z dôvodu ktorej sa majetok vyraďuje, zákon o dani z príjmov obsahuje v § 19 ods. 3 písm.

Daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva účtovali do 31. 12. 2002 o mankách a škodách na účte 582 - Manká a škody. Na ťarchu tohto účtu sa zaúčtovali manká a škody s výnimkou schodku pokladničnej hotovosti a cenín.

Podľa postupov účtovania platných od 1. 1. 2003 (opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov) sa účtuje o mankách a škodách na niekoľkých účtoch. Na ťarchu účtu 549 sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku, manká na nakúpených zásobách, ako aj na zásobách vlastnej výroby.

Ak účtovná jednotka rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku (zmarené investície), sumy vzťahujúce sa na tento účtovný prípad a účtované na účte 041 - Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa odpíšu na ťarchu účtu 549 - Manká a škody, a to v deň rozhodnutia o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku, avšak len ak ide o škodu.

V ostatných prípadoch sa zmarené investície zaúčtujú na účte 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Na účte 549 sa neúčtujú úbytky zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov. Tie sa účtujú podľa charakteru na ťarchu účtu 501 - Spotreba materiálu, 504 - Predaný tovar alebo na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 61 - Zmena stavu vnútroorganizačných zásob.

Je predpoklad, že manká a škody na majetku finančného charakteru sa budú účtovať na ťarchu účtu 569, aj keď postupy účtovania nestanovili náplň tohto účtu. Finančným majetkom sa rozumejú najmä cenné papiere a podiely, pôžičky, peniaze, ceniny.

Na ťarchu účtu 582 - Škody sa účtujú škody vzniknuté na majetku z príčin pre účtovnú jednotku celkom mimoriadnych, napríklad v dôsledku živelnej pohromy. Čo je mimoriadny charakter, účtovné postupy nevysvetľujú. Napríklad škody vzniknuté z dôvodu krádeže už v dnešnej dobe tak mimoriadne nie sú, možno sa teda prikloniť k názoru, že tieto škody sa budú účtovať do prevádzkových nákladov (účet 549), prípadne do finančných nákladov (účet 569), pokiaľ pôjde o škody na finančnom majetku.

Ak daňovníkovi, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, vznikne škoda, vykoná úpravu základu dane vyplývajúcu z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom mu bola poskytnutá náhrada škody. Ak náhrada škody plynie počas viacerých zdaňovacích období, daňovník zahrnie do daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach škodu vo výške prijatej náhrady v týchto zdaňovacích obdobiach.

Ak dôjde ku škode na zásobách (zničenie, prípadne odcudzenie zásob), je daňovník povinný znížiť výdavky o výšku škody v zdaňovacom období, v ktorom ku škode došlo. Vo výdavkoch môže ponechať len čiastku do výšky náhrad. Túto povinnosť ukladá daňovníkovi § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Pokiaľ však daňovník utrpel škodu spôsobenú živelnou pohromou alebo obdržal od polície potvrdenie, že páchateľ škody je neznámy, môže podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov prostriedky spojené s obstaraním zničených alebo odcudzených zásob, zaúčtované do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane pri zaplatení týchto zásob, ponechať v daňových výdavkoch bez ohľadu na prípadnú náhradu škody.

V prípade škody spôsobenej neznámym páchateľom sú však tieto výdavky daňovo uznané, až keď táto skutočnosť bude potvrdená políciou. Preto, ak v roku vzniku škody daňovník nemá k dispozícii potvrdenie polície o tom, že páchateľ je neznámy, je potrebné vykonať storno výdavkov spojených s obstaraním odcudzených zásob a zahrnúť ich do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane až v nasledujúcom zdaňovacom období.

O mankách a škodách, o ktorých sa v účtovníctve účtuje ako o nákladoch, všeobecne platí, že sa na daňové účely za výdavky neuznávajú vo výške presahujúcej prijaté náhrady. Ide o saldo zúčtovaných mánk a škôd v nákladoch daňovníka a prijatých náhrad (od poisťovne, od zamestnanca) v úhrne za príslušné zdaňovacie obdobie.

Pojem „stratné“ a pojem „maloobchod“ nie je v súčasných platných právnych predpisoch definovaný ani bližšie vysvetlený. Možno sa len domnievať, že ide o straty na tovare v samoobsluhách a podobných predajniach, ktoré vznikli z dôvodu drobných krádeží v regáloch vystavených voľnému výberu spotrebiteľov.

Stratné v maloobchodnom predaji je možné uznať za daňový výdavok len do výšky, ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu, preukázanú daňovníkom. Ekonomicky odôvodnenú normu stratného môže daňovník vypracovať napr. Na účely dane musí mať daňovník vypracovanú internú smernicu ekonomického zdôvodnenia nevyhnutnosti stratného, pričom takéto vypracované normy by mali byť porovnateľné aj s normami iných daňovníkov vykonávajúcich predaj tovaru rovnakého druhu a za rovnakých podmienok.

Aby takto určené normy úbytkov tovaru boli uznané na daňové účely, musí daňovník zároveň zabezpečovať aj primeranú starostlivosť o tovar.

Ako vyplýva zo samotného znenia ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, škoda veľmi úzko súvisí s náhradou škody. V prípade právnických osôb účtujúcich v podvojnom účtovníctve, ale aj v jednoduchom účtovníctve je prijatá alebo predpísaná náhrada škody v zásade zdaniteľným príjmom.

Podnikateľ prevádzkuje predajňu s mäsom a mäsovými výrobkami. V predajni došlo v roku 2005 k poškodeniu chladiarenského zariadenia (agregátu), čo spôsobilo výpadok elektrického prúdu. Následkom toho sa skazilo mäso a mäsové výrobky v celkovej hodnote 40 000 Sk.

Poškodenie chladiarenského zariadenia sa nepovažuje za škodu (nedošlo k jeho vyradeniu) - uvedenie do prevádzkyschopného stavu je jednoznačne opravou, ktorá je daňovo uznaným výdavkom. V prípade skazeného mäsa a mäsových výrobkov ide o škodu - došlo k zničeniu tovaru, v dôsledku ktorého musel byť tovar vyradený.

Pre určenie výšky škody, ktorú možno zahrnúť do daňových výdavkov, je rozhodujúca výška náhrady za túto škodu. Poisťovňa podnikateľovi priznala a následne uhradila poškodenie chladiarenského zariadenia vo výške 9 000 Sk - poistenie sa totiž nevzťahovalo na tzv. následnú škodu, t. j. na znehodnotenie mäsa a mäsových výrobkov.

Nákup tovaru (mäsa a mäsových výrobkov) je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane (40 000 Sk) v okamihu zaplatenia, preto daňovník v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje škodu na tovare ako storno výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v druhovom členení na nákup tovaru vo výške 40 000 Sk.

Podnikateľ má obchod s nápojmi a liehovinami. Do skladu sa vo februári 2005 vlámali dvaja páchatelia, ktorí sa tu podnapili a časť zásob v celkovej hodnote 55 000 Sk rozbili. Na mieste boli zadržaní políciou.

Pretože ide o škodu spôsobenú známym páchateľom, pri určení výšky škody, ktorú možno zahrnúť do daňových výdavkov, sa bude vychádzať z § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Popis prípadu a výška škody je rovnaká ako pri alternatíve 1. K vlámaniu však dôjde v decembri 2005. Poisťovňa výšku poistnej náhrady potvrdí 28. 12. Je rovnaký ako v predchádzajúcom prípade. Vzhľadom na to, že k náhrade škody došlo až v nasledujúcom zdaňovacom období, nemôže byť čiastka 55 000 Sk výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v roku 2005.

Daňovník je preto v tomto prípade povinný v rámci uzávierkových účtovných operácií znížiť výdavky ovplyvňujúce základ dane o sumu 55 000 Sk stornom výdavkov na nákup tovaru.

Stavebná firma pri inventúre zistila, že v sklade stavebného materiálu chýba stavebný materiál v celkovej obstarávacej cene 100 000 Sk. V účtovníctve je teda v porovnaní so stavom skutočným stav zásob stavebného materiálu vyšší o 100 000 Sk (bolo teda zistené manko).

Vzhľadom na to, že vinník nebol zistený a prípad nebol nahlásený polícii, ide o úbytok zásob, ktorý v rámci mánk a škôd presahujúcich prijatú náhradu nie je podľa § 21 ods. 2 písm. Veľkopredajňa s ovocím a zeleninou nakúpila od poľnohospodárskeho družstva jablká v celkovom množstve 50 ton v cene 350 000 Sk. V priebehu skladovania však došlo k tomu, že určité množstvo jabĺk zhnilo a museli sa vyhodiť. Celkom išlo o 4 tony jabĺk.

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 44/2012 Z. z. ustanovuje podrobné požiadavky na kvalitu ovocia a zeleniny. Táto vyhláška nadobudla účinnosť 1. mája 2012.

Podiel sušiny v sušenom ovocí musí byť najmenej 70 percent hmotnosti; ak ide o sušené slivky, najmenej 67 % hmot. Podiel sušiny v rehydratovanom ovocí musí byť najmenej 63 % hmot.

Množstvo ovocia použité na výrobu 100 g lekváru musí výrobca uviesť na obale slovami „pripravené/vyrobené z ...

Mrazený ovocný pretlak môže obsahovať najviac 0,1 % hmot. piesku; mrazený jahodový pretlak môže obsahovať najviac 0,3 % hmot.

Sušené ovocie môže obsahovať najviac 10 % hmot. vlastných prímesí. Sušené ovocie môže obsahovať najviac 0,5 % hmot. cudzích prímesí. Sušené figy môžu obsahovať najviac 9 % hmot.

Sterilizovaný zeleninový výrobok v slanokyslom náleve alebo v slanokyslom korenenom náleve musí obsahovať najviac 2,7 % hmot. Sterilizovaný hrášok môže mať najviac 20 % hmot. Sterilizované fazuľové struky môžu obsahovať najviac 5 % hmot. Drobná plodová sterilizovaná zelenina môže obsahovať najviac 1 % hmot.

Čerstvé voľne rastúce jedlé huby a čerstvé pestované jedlé huby musia byť zdravé, pevnej konzistencie, dobre a nasucho očistené, neumyté, bez prímesí, nečistôt a plodníc iných druhov húb; môžu byť len mierne perforované a napadnuté larvami hmyzu a ich plodnice môžu byť poškodené.

Čerstvé jedlé huby okrem pestovaných šampiňónov môžu obsahovať pri uvádzaní na trh najviac 1 % hmot. Na trh možno uvádzať len voľne rastúce jedlé huby uvedené v prílohe č. 1 časti A. Na trh možno uvádzať len pestované jedlé huby uvedené v prílohe č. Sušené huby môžu mať najviac 14 % hmot. vlhkosti a najviac 2 % hmot.

V názve výrobkov z jedlých húb sa musí uviesť názov druhu použitých jedlých húb. V názve výrobkov zo zmesi jedlých húb stačí v názve uviesť slová „zmes jedlých húb“.

Zmesou olejnín je olejnina, ktorá obsahuje menej ako 85 % hmot. Olejnina určená na priamu ľudskú spotrebu môže obsahovať najviac 0,01 % hmot. Olejnina musí mať prirodzenú vôňu olejnín a nesmie mať nežiaduci pach olejnín. Chuť rozomletých semien musí byť charakteristická pre príslušný druh olejniny, bez cudzích príchutí, nesmie byť horká a nesmie mať chuť po stuchnutom alebo zoxidovanom tuku a oleji.

Olejnín sa musia skladovať v suchých skladoch so zabezpečeným vetraním, bez priameho slnečného žiarenia.

Minimálne požiadavky na lúpané suché škrupinové plody sú uvedené v prílohe č. 4 časti A. Lúpané suché škrupinové plody možno zaradiť do tried kvality, ak spĺňajú požiadavky podľa prílohy č.

Zemiaky sa musia skladovať v priestoroch chránených pred svetlom a so zabezpečeným prirodzeným alebo umelým vetraním, ktoré zabraňuje ich zapareniu a zvädnutiu.

Ošúpané zemiaky môžu obsahovať najviac 2 % hmot. zelených zemiakov a najviac 8 % hmot. Výrobky zo zemiakov musia mať najmenej 5 % hmot. Na výrobu výrobkov z varených zemiakov sa môžu použiť zemiaky očistené, nerozvarené, bez zápachu a chladené.

Výrobky z ovocia a zeleniny, jedlé huby, olejniny a suché škrupinové plody, zemiaky a výrobky z nich určené na ľudskú spotrebu, ktoré spĺňajú požiadavky podľa predpisov účinných do 31. 1. 2014, sa môžu uvádzať na trh do vyčerpania zásob.

Príloha č. 1 k vyhláške č. 132/2014 Z. z. uvádza zoznam voľne rastúcich jedlých húb, ktoré možno uvádzať na trh:

• Bedľa vysoká - Macrolepiota procera
• Bielohríb horký - Tylopilus felleus
• Brezovník obyčajný - Piptoporus betulinus
• Cezminka purpurová - Cortinarius iodes
• Čírovka dvojfarebná - Melanoleuca cognata
• Ďubák sivý - Leccinum carpini
• Hlivák ploský - Pleurotus pulmonarius
• Hríb bronzový - Boletus aereus
• Hríb dubový - Boletus reticulatus
• Hríb gaštanový - Gyroporus castaneus
• Hríb hrubohríb - Boletus crassus
• Hríb kováč - Boletus luridus
• Hríb kráľovský - Boletus regius
• Hríb modrejúci - Boletus pulverulentus
• Hríb plavý - Hemileccinum impolitum
• Hríb siný - Gyroporus cyanescens
• Hríb smrekový - Boletus edulis
• Hríb sosnový - Boletus pinophilus
• Hríb striebristý - Xerocomus porosporus
• Hríb zamatový - Xerocomus subtomentosus
• Júdášovo ucho - Auricularia auricula-judae
• Kozák brezový - Leccinum scabrum
• Kozák dubový - Leccinum quercinum
• Kozák hrabový - Leccinum pseudoscabrum
• Kozák osikový - Leccinum aurantiacum
• Kuriatko jedlé - Cantharellus cibarius
• Plávka buková - Russula heterophylla
• Plávka mandľová - Russula vesca
• Plávka olivová - Russula olivacea
• Plávka trávovozelená - Russula aeruginea
• Rýdzik korenistý - Lactarius piperatus
• Rýdzik pravý - Lactarius deliciosus
• Rýdzik smrekový - Lactarius deterrimus
• Sliziak mazľavý - Gomphidius glutinosus
• Smrčok jedlý - Morchella esculenta
• Smrčok kužeľovitý - Morchella conica
• Suchohríb hnedý - Xerocomus badius
• Suchohríb plstnatý - Xerocomus lanatus
• Suchohríb výnimočný - Xerocomus cisalpinus
• Suchohríb zamatový - Boletellus pruinatus var.
• Šampiňón poľný - Agaricus campestris
• Šitake - Lentinula edodes

Príloha č. 1 k vyhláške č. 132/2014 Z. z. uvádza zoznam pestovaných jedlých húb, ktoré možno uvádzať na trh:

• Hliva ustricová - Pleurotus ostreatus
• Judášovo ucho - Auricularia auricula-judae
• Peniazka smreková - Flammulina velutipes
• Šampiňón záhradný - Agaricus bisporus
• Šii-take - Lentinula edodes
• Trúdnikovec pestrý - Trametes versicolor

Tabuľka č. 1: Požiadavky na sušené huby a ich zmesi (Príloha č. 2 k vyhláške č. 132/2014 Z. z.)

Tabuľka č. 2: Kvalitatívne požiadavky na olejniny (Príloha č. 3 k vyhláške č. 132/2014 Z. z.)

Tabuľka č. 3: Minimálne požiadavky na lúpané suché škrupinové plody (Príloha č. 4 k vyhláške č. 132/2014 Z. z.)

Tabuľka č. 4: Požiadavky na zemiaky (Príloha č. 5 k vyhláške č. 132/2014 Z. z.)

tags: #ktoré #ovocie #a #zelenina #sa #označuje

Populárne príspevky:

• Silken tofu na Slovensku
• Rozmnožovanie zemiakov: Sprievodca
• Zelený čaj a pálenie záhy
• Zdravé palacinky s tvarohom a banánom
• Ako vyrobiť sliz bez bóraxu?