Ovocie, ktoré nerastie na Slovensku: Objavte exotické chute v slovenskej záhrade

Vieme, ako sa do Európy dostali spoza oceánu káva, kakao, zemiaky, kukurica či kivi. Ako sa však tieto plodiny ocitli na Slovensku? O zelenom chlpatom kivi, pochádzajúcom z Číny, to vieme. S najväčšou pravdepodobnosťou ho tu ako prvý začal ešte v šesťdesiatych rokoch pestovať Bratislavčan Juraj Walter Lejolle.

Exotické meno má po francúzskych predkoch, vlastní však domček v Bratislave-Prievoze. Dnes je kivi na Slovensku bežne dostupným ovocím. Až je ťažko uveriť, že väčšina Slovákov, ktorí nemali za socializmu šancu navštíviť exotickú cudzinu či západné krajiny, ho spoznala až okolo nežnej revolúcie. Zhruba vtedy sa sem začalo dovážať. Samozrejme, aj dovtedy ho sem-tam niekto doniesol z Viedne či z Nemecka, v každom prípade bolo raritou.

Nie však v Prievoze, kde sa ho Juraj Walter Lejolle usiloval pestovať a šľachtiť už od začiatku šesťdesiatych rokov. O existencii kivi sa dozvedel od brata, ktorý žil v západnom Nemecku: "Napísal mi, že kúpil nejaký zaujímavý plod menom kivi. Keďže som ovocinár, hneď som mu odpísal, či má semienka, a ak áno, ako ich treba získať, a nech mi ich v liste pošle. Dostal som asi stodvadsať malinkých čiernych semienok, ktoré som hneď zasadil. Tri roky sa nedialo nič. Síce vyklíčili, ale vždy dostali nejakú chorobu, opadali a uschli. Až v šesťdesiatom piatom sa mi podarilo namnožiť ich a prvé rastlinky vysadiť v záhrade. No a v šesťdesiatom deviatom, keď som konečne dostal povolenie navštíviť brata, a získal tak chemikálie, ktorými som dokázal ochrániť semenáčiky od padania, sa im skutočne začalo dariť."

Na myšlienku pestovať v slovenskej záhrade exotické ovocie priviedla pána Lejolla ekologická hrozba - skleníkový efekt. "Čítal som alarmujúce varovania vedcov o postupnom zvyšovaní sa teplôt na Zemi, pomalom presune jednotlivých klimatických pásem a katastrofické scenáre následkov takýchto zmien. Začal som premýšľať, či by sa to nedalo v našich geografických šírkach využiť aj pozitívne. Napadlo mi pestovanie subtropických rastlín, ktoré sú náročnejšie na teplotu, no majú zakódované opadávanie listov, hlboký zimný spánok a prejavujú dostatočnú odolnosť počas zimy a rozpuku. Najvhodnejšia sa ukázala aktinídia čínska čiže kivi."

Juraj Walter Lejolle sa stal priekopníkom v pestovaní kivi. Z botanickej záhrady si od neho chodili kupovať rastliny a brať skúsenosti, ako ich pestovať a chrániť pred zamrznutím. Napriek tomu ho v minulom režime odmietali púšťať do zahraničia, kde by sa mohol ďalej vzdelávať. "Keď som žiadal o vízum, vtedajší minister poľnohospodárstva mi odkázal, že on skúšal pestovať kivi a keďže mu nerastie, nebude ani mne. Ja som mu už nemal ako odkázať, že mne kivi rodí desať rokov."

Keď začal Juraj Lejolle experimentovať s pestovaním kivi, zďaleka netušil, aký to bude beh na dlhé trate. Tri roky trvalo, kým sa mu podarilo prvé kivi namnožiť a vysadiť v záhrade, ďalších šesť vždy po zime rátal škody, lebo väčšina rastlín zamrzla. "Našťastie, nikdy nie všetky, zopár prežilo. A tak som ich teda vysádzal a vysádzal a čakal a čakal, kedy konečne bude prvá úroda. No tá nie a nie prísť. Mám dokonca rastlinu, ktorú som vysadil v osemdesiatom piatom a prvú úrodu priniesla až vlani. Devätnásť rokov jej to trvalo!"

Do dnešného dňa vysadil v záhrade 1246 rastlín. Najhoršie spomína na rok 1985, keď mu vyše päťsto kivi vymrzlo. "Bolo vtedy mínus dvadsaťdeväť stupňov, v tom roku sa na Slovensku neurodilo žiadne ovocie, všetko bolo poškodené. Moje kivi, samozrejme, tiež. Až na jedno jediné. Prežila celkom malá rastlina, na ktorú vietor navial väčšie množstvo lístia. A tá zrazu na jar zakvitla a doniesla mi tri plody. Po takej hroznej zime! Vtedy som si povedal, že kivi naozaj stojí za námahu."

Liany v slovenskej záhradke

Keďže na Slovensku neexistovala žiadna literatúra, pestovateľ naberal skúsenosti systémom pokus - omyl. Učil za z vlastných chýb, zaznamenával si prekvapujúce zistenia a poznatky. Zistil, aké choroby rastlinu trápia, že neznáša v pôde, v hnojivách ani vo vode vápnik, je mimoriadne náročná na živiny, svetlo a neznáša príliš vysoké ani príliš nízke teploty.

Aj orezávanie kivi je hotová veda. Pestovateľ musí vedieť rozoznať štyri druhy dreva podľa veku a podľa toho orezávať, inak rastlina nezarodí. Prekvapilo ho, že plody kivi dokáže po rokoch zmeniť tvar, alebo sa samčie kvety zmenia na samičie. A vyslovene ho zaskočilo, ako bujne kivi rastie. Výhonky môžu narásť až desať metrov a treba rátať s tým, že za dva-tri roky dokáže jedno kivi zarásť plochu viac ako tridsaťšesť metrov štvorcových. Na všetko sa šplhá, ovinie každú vhodnú oporu. Veď vo svojej domovine - v Číne - rastie podobne ako liany v korunách stromov.

"Kivi mám rozsadené vo vzdialenosti štyri až päť metrov, ale odporúčam šesť metrov. Len keď má dosť priestoru, riadne rodí, no jedna rastlina dá potom za rok aj šesťdesiat, sedemdesiat kilogramov ovocia. Samozrejme, zvyšovaním počtu plodov ich váha klesá. Preto keď je kvetov veľa, treba neľútostne selektovať. Najväčšie plody sú z najväčších kvetov, ktoré sa otvoria ako prvé a rastú na dlhších stopkách."

O svojich skúsenostiach dával Juraj Walter Lejolle roky dokopy knihu. Dnes je hotová, sú v nej zhromaždené všetky jeho viac ako štyridsaťročné skúsenosti. Nezohnal však peniaze, aby ju mohol vydať.

Agresívne kivi

Keďže on sám žiadnu podobnú knihu nemal, za mnohé chyby pykal nielen výškou úrody, ale aj vlastným zdravím. Doslova. Stačí pohľad na jeho zničené ruky s rozpukanými nechtami. "Každý, kto spracúva väčšie množstvo kivi, musí použiť rukavice. Ja som to nevedel a kyselina mi úplne rozožrala nechty na rukách. Naraz len pozerám a nemám ani jeden necht, všetky mi zožralo, koža neuveriteľne bolela. Odvtedy som všetkých, čo si prišli odo mňa kupovať sadenicu, upozorňoval, aby s ňou pracovali len v rukaviciach a vždy si po manipulácii s ovocím opláchli ruky."

Aj pri orezávaní kiwi treba byť opatrný. "Raz som orezával bez košele a drsné konáre sa mi obtierali otelo. Nevenoval som tomu pozornosť. Najprv to len svrbelo, ale na druhý deň mi vyskákali obrovské červené fľaky. Trvalo osem mesiacov, kým alergia zmizla a ešte rok som mal na koži badateľné hnedé mapy. A aby toho nebolo dosť, kivi nádherne kvitne a vonia, žiaľ, ja som na jeho kvety alergický."

Našťastie, nie na plody. Denne v čase úrody ich vraj zje aj zo desať. O prísun vitamínu C má teda postarané, veď kivi ho má desaťkrát viac než citrón.

Pri deťoch opatrne

Úrodnosť kivi pri správnom pestovaní je vysoká. Pánovi Lejollovi sa vlani urodilo vyše sedemsto kíl. Plody sa dajú dobre skladovať, treba len vymýšľať, čo s nimi. On kivi zavára s kúskami ananásu, vyrába džemy, rôsoly, drene a ovocné šťavy. Dokonca aj dezertné víno. A nie je to žiaden bolehlav, veď je školený vinár a degustátor vín. Všetci kamaráti sa vraj radi zastavia na pohárik.

"Čítal som tiež, že keď zrelým kivi potriete mäso, potrebujete o šesťdesiat percent kratší čas na jeho úpravu." Kivi je chutné, zdravé a keďže momentálne nemá u nás škodcov, netreba ho striekať. Lenže má aj zápory. Môže byť prudkým alergénom. Preto nie je vhodné pre deti mladšie ako päť rokov. Zahraničné výskumy varujú, že až dve tretiny malých detí po konzumácii prvého kivi ochorelo. Nebezpečné je najmä pre deti, ktoré sa liečili na astmu, ekzém, prípadne majú alergiu na niektoré potraviny.

Ako skladujeme kivi

Plody kivi uložené v chladničke v boxe na zeleninu a ovocie vydržia dlho bez straty na kvalite. Keď si kúpime nezrelé plody, necháme ich dozrieť pri izbovej teplote. Zrelosť urýchlime pridaním jabĺk alebo banánov. Správnu zrelosť poznáme tak, že palcom pritlačíme na povrch plodu. Ak sa dužina ľahko preliači, plody sú vhodné na konzumáciu. Pred jedením musíme z odrôd porastených chĺpkami odstrániť šupku. Iným spôsobom je rozpolenie plodov a vyjedenie dužiny lyžičkou. Dužinu jeme aj so semienkami.

Užitočná rada: Ak položíme plátky kivi na krátky čas na surové mäso, bude jemnejšie.

Nie každá z nich sa však v našich podmienkach uchytí tak, ako by sme si želali. Odrôd, ktoré sa v našej krajine za posledných niekoľko rokov spoľahlivo osvedčili, je našťastie veľa. Príčin, prečo sa niektorá novinka u nás nerozšírila, môže byť niekoľko a vinníkom nie je vždy samotná odroda.

Ovocie, ktoré sa na Slovensku pestuje netradične

Niektoré druhy ovocia sa na Slovensku pestujú, avšak nie sú bežne dostupné v supermarketoch. Medzi takéto patrí hurmikaki (kaki) a jakon.

Hurmikaki (Kaki)

Hurmikaki sa pestuje v okolí Bratislavy a Senca. Môžete si ho kúpiť aj v obchodoch, ale často býva ešte nezrelé. Doma ho nechajte pár dní dozrieť, kým šupka nebude sklovitá. Existuje viacero druhov hurmikaki, ktoré sa líšia tvarom, farbou a veľkosťou. Dužina môže byť aj hnedá, čo neznamená, že je ovocie pokazené. Hurmikaki sa môže jesť aj so šupkou, alebo ho môžete pridať do smoothie či šalátov. Ich pestovatelia ale vedia, že hurmikaki sa môže dlho a ľahko skladovať, a keď je v dobrej pivnici, vydrží až do Veľkej noci.

Jakon

Jakon je na Slovensku pomerne neznáma plodina, ktorá sa bežne nepestuje vo veľkom. Niektoré záhradnícke firmy však ponúkajú predpestované sadenice na výsadbu. Jakon je pôvodom z Južnej Ameriky a obsahuje inulín, nestráviteľný oligosacharid, ktorý nahrádza cukry. Je vhodný pre diabetikov a pri úprave cholesterolu. Hľuzy jakonu majú nasladlú chuť a konzumujú sa surové alebo varené.

Jakon je pomerene mohutná rastlina, ktorá dorastá až do výšky 2 metrov. Stonky (5 - 20 ks) sú husto olistené s tmavozelenými listami, ktoré sú ochlpené a zafarbené do fialova. Kvety sa nachádzajú v malých úboroch, ktoré sú žltej až bledo oranžovej farby. Rastlina jakonu tvorí dva typy hľúz. Podzemná časť jakonu je tvorená viac než dvadsiatimi veľkými koreňovými hľuzami, ktoré dosahujú hmotnosť 100 - 500 g, ojedinele viac ako jeden kilogram, tieto sú vhodné na konzumovanie. Úroda koreňových hľúz z jednej rastliny sa pohybuje od 2 - 4 kg. Tvar hľúz je valcovitý až kužeľovitý. Povrch hľuzy býva žltý, krémový, fialový. Dôležitým kvalitatívnym znakom je farba dužiny, ktorá býva biela, žltá, fialová. Druhé hľuzy sú množiteľské (tzv. kaudexy), ktoré sa nachádzajú na podzemnej časti stonky.

V našich podmienkach sa jakon môže úspešne pestovať v nadmorskej výške 100 - 300 m. n. m. Sadí sa koncom apríla, začiatkom mája. Hľuzy alebo sadenice sa vysádzajú do hrobčekov v spone 0,8 x 0,7 m do hĺbky 60 - 90 mm. V našich podmienkach je vhodná výsadba z predpestovaných priesad, čím predlžíme vegetačné obdobie tejto plodiny. Zber úrody sa uskutočňuje spravidla po rozkvitnutí kvetov, alebo po prvých jesenných mrazoch (september, október). Koreňové hľuzy je možné uchovávať v temperovaných skladoch až do mája nasledujúceho roku.

Ďalšie menej známe ovocné druhy

Okrem vyššie spomenutých druhov existuje mnoho ďalších, ktoré stoja za zmienku:

• Mišpuľa obyčajná: Strom alebo ker dobre rastie v priepustnej pôde. Je odolný proti nízkym teplotám i škodcom. Plody sú dlho tvrdé a trpké, je nutné ich nechať prejsť mrazom.
• Hurmikaki: Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky.
• Kustovnica čínska (Goji): Bobule sú červeno-oranžové a dlhé cca 2 cm. Tento výrazný, až do 3 metrov dorastajúci ker, pochádza z Ázie, no nezľakne sa ani našich zím.
• Japonská hruška Nashi: Jej plody vyzerajú ako okrúhle jabĺčka. Dužina je svieža, sladká a chrumkavá.
• Figovník obyčajný: Veľký rozložitý ker až strom dokáže byť obsypaný desiatkami a neskôr stovkami chutných plodov.
• Aktinídia význačná (Kivi): Chorobami ani škodcami u nás netrpí, pestuje sa preto bez chemickej ochrany. Plodmi sú typické bobule, ktoré majú buď ochlpenú, alebo neochlpenú šupku.

Tabuľka: Prehľad menej známeho ovocia a jeho vlastností

tags: #ovocie #ktoré #nerastie #na #slovensku

Populárne príspevky:

• Recept na Kelový Prívarok
• Recept na pečené špekáčky
• Zdravšie cestoviny s kuracím mäsom
• Jemné ovsené vločky – benefity
• Žltý hrach polievka