Rozdiely medzi jadrovinami a kôstkovinami a význam rezu ovocných stromov

Ovocinárstvo je špeciálne výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby. Súčasťou záhradníckej výroby je okrem ovocinárstva aj zeleninárstvo, kvetinárstvo, sadovníctvo a vinohradníctvo.

Podľa vlastností plodov delíme u nás ovocie na:

• Suché plody
  • Škrupinové ovocie - orech kráľovský, lieska, mandľa, gaštan jedlý
• Dužinaté plody
  • Jadroviny (malvice) - jabloň, hruška, dula, jarabina...
  • Kôstkoviny - čerešňa, višňa, marhuľa, broskyňa, slivka...
  • Bobuľoviny - ríbezľa, egreš, borievka, vinič...
  • Súplodia - malina, černica...

Každý z nás vie, že jablko alebo hruška sú ovocie, no ako určíme, či je niečo ovocie alebo zelenina? Rozdelenie ovocia a zeleniny môže byť mätúce, a to aj preto, že supermarkety ich často nesprávne zaraďujú.

Botanický pohľad hovorí, že ovocie je plodom kvitnúcich rastlín. To znamená, že ovocie sú všetky plody rastlín, vrátane orechov, kukurice, fazule, uhoriek, tekvíc, hrachu, baklažánu a paradajok. Zelenina sú všetky ostatné časti rastlín, ktoré konzumujeme, ako napríklad listy (špenát), korene (mrkva), stonky (zázvor) alebo kvetné lupene (brokolica a karfiol).

Z kulinárskeho pohľadu rozlišujeme ovocie a zeleninu predovšetkým podľa chuti. Sladké plody, ako jablká, banány a figy, považujeme za ovocie, zatiaľ čo menej sladké plody, ako uhorky, kaleráb a karfiol, za zeleninu. Ovocie sa zvyčajne podáva ako dezert, zatiaľ čo zelenina je súčasťou hlavného jedla.

Určite ste sa stretli s otázkou, či je melón ovocie alebo zelenina. Rovnaká otázka platí aj pre paradajky a tekvicu. A čo paprika a hrášok? Nie je to vždy jednoduché rozlíšiť, a to aj napriek tomu, že sa o ovocí a zelenine učíme už v škole.

Paradajky obsahujú semienka a majú sladkastú chuť, čo ich zaraďuje medzi ovocie. Napriek tomu kulinárske zvyky hovoria iné. Paradajky sa zvyčajne nespracovávajú na sladko, preto ich niektorí odborníci považujú za zeleninu alebo plodovú zeleninu.

Podobne ako paradajky, aj papriky sú plodovou časťou rastliny a niektoré druhy majú sladkastú chuť, čo by ich zaraďovalo medzi ovocie. Napriek tomu existuje skupina plodovej zeleniny, kam ich môžeme zaradiť.

Tekvica patrí medzi plodovú zeleninu. Hoci sa niektoré druhy používajú aj do sladkých koláčov, tekvica je zeleninou.

Melón patrí k tekviciam a cuketám, teda k plodovej zelenine. V kuchyni sa zvyčajne nepripravuje na sladko a ani sa nijako nespracováva.

V modernom slova zmysle organický trend začal v Európe už v 20-tych rokoch devätnásteho storočia. Negatívny vplyv chemikálií v poľnohospodárstve bol v tej dobe dohadom, na ktorý boli potrebné dôkazy. V súčasnosti sa dôkazy nabaľujú. Preto sme museli mnohé chemikálie zakázať a pre ďalšie vytvoriť hranice, koľko použiť, aby to nebolo pre telo závažne toxické.

Všeobecný rozdiel medzi organickými a neorganickými potravinami je v koncentrácií zvyšku pesticídov. U organických potravín nájdeme nízky obsah týchto látok a žiadne syntetické chemikálie.

Význam rezu ovocných stromov

Rez je ošetrovateľský zásah do rastu a vývoja stromu (rastliny) za účelom dosiahnutia čo najvyššej a pokiaľ možno, aj pravidelnej úrody. Teoreticky povedané - rezať by sme nemuseli vôbec, ak by sme pestovali rastlinu od semena a neodstránili by sme z nej ani jeden výhon. Vtedy si rastlina sama vytvára optimálny tvar, veľkosť koruny i pravidelne rodí. Akonáhle však zasiahneme do tejto harmónie odstránením alebo zakrátením čo i len jedného výhonu - od toho času už musíme túto harmonizáciu regulovať my - pestovatelia.

Rez je jednoduché odstránenie alebo skrátenie výhonkov alebo konárov, ktoré nevyhovujú zámerom pestovateľa. Snahou pestovateľa je optimalizovať aktivity stromu alebo kra (ich rast a rodivosť) tak, aby boli v harmónii s vonkajšími a vnútornými podmienkami (s klímatickými podmienkami, zásobou živín, vlahou, agrotechnikou, výberom správnej odrody, podpníka, vekom rastliny a pod.)

Rezom sa označuje aj činnosť, pri ktorej vykonávame zásahy do tela ovocnej rastliny, z dôvodu hľadania rovnováhy pri odstraňovaní fytomasy vytvorenej rastlinou a usmerňovaní rastu tak, aby ponechané zásobné látky a neskôr vytvorená rastlinná hmota bola smerovaná ku požiadavkám pestovateľa.

Pestovateľ ak pozná prirodzené vlastnosti danej dreviny (odrody) a má jasnú predstavu o ideálnom tvare a objeme koruny, vie správnym rezom harmonizovať jednak množstvo novovytváraného dreva (drevnej hmoty) a jednak množstvo násady kvetov, neskôr plodov.

Vzhľadom na to, že ovocný strom prechádza v priebehu svojho života od vysadenia až po zánik rôznymi životnými obdobiami, ktoré sa od seba odlišujú utváranými časťami, intenzitou rastu, vzťahom medzi rastom a rodivosťou, kvalitou produkcie atď., k rezu nemožno počas celého obdobia pestovania pristupovať rovnako.

Podľa životného obdobia, kedy sa rez robí a toho aké poslanie má, hovoríme o nasledovných druhoch rezu:

1. výchovný (tvarovací)
2. udržovací (regulujúci rodivosť)
3. zmladzovací (obnovovací)

Výchovný rez

Robí sa v prvých rokoch po výsadbe (v 1.-2. prípadne 3.životnom období podľa Šitta), prípadne pri nahrádzaní odumierajúcich konárov vlkmi (na extenzívnych tvaroch a druhoch ovocných drevín). Jeho cieľom je vytvorenie pevnej kostry koruny, ktorá bude v nasledovnom období niesť úrodu.

Začína sa rezom korunky stromčeka a koreňov po výsadbe. Pritom zabezpečujeme tvorbu požadovaného počtu kostrových konárov (resp. základných konárikov koruny) a ich rozmiestnenie, alebo tvorbu kostry koruny požadovaného tvaru (pri umelých korunách).

Udržovací rez

Robí sa od obdobia, keď bola vytvorená kostra koruny až do konca života ovocného stromu, kedy býva v dôsledku starnutia koruny doplnený zmladzovacím rezom. Jeho cieľom je zabezpečiť každoročnú optimálnu rodivosť a oddialiť prejavy stanutia koruny.

Reguluje sa teda vzťah medzi rastom a rodivosťou, aby strom v dobrej kondícii dosiahol čo najvyšší vek a zároveň neklesala kvalita produkcie. V rámci udržovacieho rezu sa odstraňujú bujné výhonky, ktoré rastú dovnútra koruny a zahusťujú ju (najmä v prvých rokoch), konkurenčné výhonky a všetky výhonky narúšajúce rovnováhu koruny a neskôr je potrebné i prerieďovanie rodivého obrastu a nepotrebných, prípadne poškodených konárikov, takže dochádza k miernemu lokálnemu zmladzovaniu koruny.

Zmladzovací rez

Charakteristický je pre dlhoveké ovocné stromy, na ktorých sa začali prejavovať príznaky starnutia - skrátenie prírastkov, veľké úrody drobnejších plodov, nižšia kvalita ovocia, striedavá rodivosť, previsnutý rast, odumieranie konárikov, nižšia odolnosť voči mrazu ap.

Cieľom zmladzovacieho rezu je obnovenie intenzity rastu, celkovej kondície a zabezpečiť tak opätovne úrody kvalitného ovocia. Podstatou zmladzovacieho rezu je odstránenie časti dreva, a to podľa potreby (na základe kondície stromu) do menšej alebo väčšej hĺbky. Pritom dochádza k porušeniu rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromu.

Základné spôsoby rezu

• Skracovanie
• Prerezávanie
• Rez na prevod

Skracovanie

Podstatou je odstránenie časti výhonka alebo konára, čím sa znižuje dĺžka jeho osi. Pri skracovaní sa odstraňuje časť zásobných látok výhonka, zmenšuje sa počet púčikov, medzi ktoré sa na začiatku vegetatívneho rastu rozdeľujú zásobné látky zo staršieho dreva, skracuje sa vzdialenosť medzi najvyššie a najnižšie postaveným púčikom na výhonku resp. konáriku a odstránením vrcholového púčika sa narušuje autoregulačný systém.

Prerezávanie

Pri tomto spôsobe rezu sa odstraňuje celý výhonok alebo sa odrezávajú konáriky rezom na konárový krúžok (v mieste základu konára). Tým sa zhoršuje zásobovanie jemu prislúchajúcich koreňov asimilátmi, v dôsledku čoho sa oslabuje ich aktivita a prúd vody a živín do nadzemnej časti.

Rez na prevod

Podstatou tejto metódy je odstránenie časti konára rezom nad bočným konárikom z neho vyrastajúcim vhodným smerom bez ponechania čapíka alebo kýpťa. V dôsledku takéhoto rezu sa zmenší veľkosť nadzemnej časti a počet rastových bodov (púčikov), ale na ponechanej časti zostanú zachované vrcholové púčiky, preto sa menej narušuje rovnováha a môže sa uplatniť autoregulačný mechanizmus. Zmenší sa i zásobovanie koreňovej časti asimilátmi, čo má vplyv na jej rozvoj (podobne ako pri prerezávaní), takže sú obmedzené i stimuly podporujúce silu rastu nadzemnej časti.

Ovocné stromy (hlavne jadroviny) často pestujeme v tvare štíhleho vretena, to znamená jednotlivé výhonky vyväzujeme do vodorovnej alebo mierne šikmej polohy k drôtenke. Ohýbaním letorastov sa snažíme získať najcennejšie rodivé drevo a výhonky na strome ponechávame tak, aby každý z nich mal dostatok priestoru pre rast a rodivosť ovocného stromu.

Jadroviny (jablone a hrušky) režeme v predjarí (okolo 10. - 15. marca). V tomto období režeme aj drobné ovocie - ríbezle, egreše, jostu, maliny a černice.

Kôstkoviny režeme začiatkom apríla, v čase prúdenia miazgy alebo hlavne v poslednej dobe stále viac zdôvodňovaný rez hneď po zbere úrody. Rovnaké opodstatnenie má aj letný rez, a to pri jabloniach, hruškách, všetkých kôstkovinách a ríbezliach.

Zákony rastu a rodivosti

V organizme ovocných drevín ako trvácich rastlín platia dlhodobo zákony a pravidlá, podľa ktorých sa riadi rast a rodivosť. Tieto pravidlá platia všeobecne, pričom ich prejavy sú rôzne, viac alebo menej výrazné.

Organizmus ovocných drevín disponuje samoregulačným systémom, ktorý funguje počas celého života rastliny. Dôkazom jeho existencie je tvorba určitého tvaru s útvarmi, ktoré sú si určitým spôsobom podriadené a majú určité funkcie, ako i charakter rastu typický pre daný druh a odrodu i v prípade, že ju ponecháme úplne bez rezu.

Pri raste stromu sa najprv vytvára kmeň a kostrové konáre, ktoré na svoje budovanie spotrebujú časť asimilátov vytvorených listami, postupom času hrubnú, avšak vzďaľujú sa od aktívnej asimilačnej plochy, dráha toku vody a živín do produktívnych častí stromu je dlhšia a samotný tok je oslabený, v dôsledku čoho klesá kvalita plodov i sila rastu. Zároveň bazálna časť koruny je horšie zásobená asimilátmi a vyhoľuje.

Samoregulačný systém je možné vyjadriť prostredníctvom fungovania nasledovných zákonov a pravidiel:

• Zákon prirodzenej preferencie rastu vyššie postavených častí
  • Zákon preferencie rastu vrchola
  • Zákon preferencie rastu na vrchnej strane konára
  • Zákon preferencie rastu na najvyššom bode oblúka
• Zákon rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou
• Vzťah medzi rastom a rodivosťou
• Poschodovitosť a morfologický paralelizmus
• Podriadenosť a nadriadenosť konárov jednotlivých rádov

Zákon vyjadruje skutočnosť, že vyššie postavené časti konárikov, púčiky i celé časti koruny sú preferovanné v raste. Pritom sa uplatňuje samoregulačný systém.

Podzemná a nadzemná časť ovocného stromu alebo kríka sa vyvíjajú súbežne a majú funkcie, prostredníctvom ktorých sú vzájomne previazané a ovplyvňujú aktivitu druhej časti.

Pri vegetatívne rozmnožovaných ovocných drevinách je celá ušľachtilá časť v generatívnej fáze, avšak v dôsledku sily rastu spočiatku nie je schopná prinášať plody.

Z hľadiska praktického to znamená, že vrchol konára nižšieho rádu musí dominovať svojim rastom konárom z neho vyrastajúcim (ich vrcholy sa musia nachádzať nižšie).

Mnohé z nižšieuvedených zásahov cieľavedome využívajú zákonitosti regulujúce rast a rodivosť ovocných stromov. Využívajú sa pritom poznatky o diferenciácii kvetných púčikov. Tieto sa vo väčšej miere diferencujú na konárikoch, kde sú menej priaznivé podmienky pre rast.

Medzi najúčinnejšie zásahy smerujúce k podpore týchto procesov patrí nakláňanie a ohýbanie konárikov, pri ktorom sa upravuje vzťah medzi rastom a rodivosťou. Pritom si treba uvedomiť, že akýkoľvek zásah v tomto smere má význam len ak sa urobí do obdobia kedy začína iniciácia kvetných pukov (jadroviny v júni, broskyne, marhule v júli atď).

Dosiahnuť zmenu rastu konára možno rôznymi metódami, a to umiestnením rozperiek (z plastickej hmoty, dreva ai.) medzi materský konár a rastúci letorast, ktorý chceme odklonoť, štítkami z gumy alebo podobného materiálu, ktoré nasadzujeme nad púčik, z ktorého chceme získať výhonok s väčším uhlom odklonu, vyviazaním k susednému konáru alebo ku kolíku zatlčenému do pôdy, prípadne k drôtenke.

Ak hovoríme o pestovaní ovocia, máme v prvom rade na myslí podmienky, ktoré sú potrebné k pestovaniu. Odborná literatúra rozdeľuje tieto podmienky na:

• klimatické (prírodné) - teplota, zrážky, nadmorská výška, hladina spodnej vody, zdroj vody na zavlažovanie, svetová orientácia svahu, mrazová kotlina, pôda - typ, vlastnosti a pod.
• ekonomické (hospodárske) - blízkosť odbytišťa, vybavenosť podniku, kvalifikovaní pracovníci, kvalita ciest, možnosť využívať odpadové teplo a pod.

Podľa charakteru poznáme faktory prostredia:

• meteorologické - svetlo, teplo, vzduch a jeho pohyb, vzdušná vlhkosť, zrážky
• pôdne (edafické) - mechanické a chemické vlastnosti pôdy, fyzikálne vlastnosti ornice a podložia, mikrobiológia pôdy
• topografické - zemepisná šírka a dĺžka, reliéf a sklon terénu
• biologické - vplyv okolitých rastlín a živočíchov, antropogénne vplyvy

Vplyv minerálnych živín na rastliny

Nedostatok, ale i nadbytok minerálnych živín má vplyv na rastliny s prejavmi nežiaduceho stavu rastliny. Podľa týchto prejavov a pôdneho rozboru dolaďujeme prísun najmä makroživín do pôdy.

Organické vs. Konvenčné potraviny

Výsledky EFSA (European Food Safety Authority) - Európskej autority pre bezpečnosť potravín za rok 2017 ukazujú, že 96,2% testovaných vzoriek bolo v rozmedzí štandardov. V preklade, to znamená, že 96,2 % vzoriek obsahovalo pesticídy v hladine, ktorá neprekračuje európske normy a 3,8% vzoriek obsahovalo pesticídy nad legálny limit.

Z analýzy organických vzoriek 83,1% neobsahovalo kvantifikovateľné zvyšky pesticídov, 15,6% obsahovalo zvyšky v koncentráciách v rámci zákonných limitov (tieto boli prírodne sa vyskytujúce látky a perzistentné organické znečisťujúce látky) a 1,3% vzoriek prekračovalo európske limity povolených zvyškov týchto látok. Tým EFSA správa dokazuje významne vyšší obsah pesticídov v konvenčných produktoch v porovnaní s organickými.

Štúdie ukazujú, že organické ovocie a zelenina majú nižšiu koncentráciu dusičnanov, vyšší obsah fosforu a vyššiu koncentráciu sušiny, minerálov (napr. železa, horčíka a zinku), vitamínu C, karotenoidov a tokoferolov.

Rozdiely medzi organickými a konvenčnými produktami odrážajú predovšetkým rozdiely v krmive. Organický chov dobytka vyžaduje, aby veľká časť krmiva bola lokálne produkovaná tráva a ďatelina, zatiaľ čo konvenčné krmivo pozostáva zo sóje, palmového jadra a obilnín.

Tabuľka porovnania organických a konvenčných potravín:

tags: #jadroviny #a #kostkoviny #ovocie #rozdiely

Populárne príspevky:

• Tipy pre prípravu kráľovskej šunky
• Recept na karamelový alkoholický nápoj
• Dokonalá pizza
• Všetko o Využití Multifunkčného Hrnca
• Zdravý recept s tekvicou