Ktoré plasty sú bezpečné pre styk s potravinami?

Plasty sú najpoužívanejším materiálom nášho každodenného života a nachádzame ich takmer všade: v medicíne, stavebníctve, doprave, kozmetike, oblečení aj v obalovom priemysle. Podľa viacerých zdrojov patrí práve obalový priemysel medzi najväčších producentov plastov v Európe. Hlavnou surovinou na ich výrobu je neobnoviteľný zdroj - ropa.

Je nevyhnutné zvoliť vhodné obalové materiály v prípade ktorýchkoľvek potravín, no obzvlášť to platí pri osobách trpiacich ochorením celiakia. Celá filozofia bezpečnosti obalových materiálov - v záujme zaručenia ochrany zdravia ľudí - je definovaná v nariadení EP a Rady (ES) č. 1935/2004.

Existujú normy a nariadenia, podľa ktorých sa určilo, ktoré látky sa budú sledovať a aké ich množstvo je pre človeka neškodné. Ako vysvetľuje Ing. Milada Syčová - vedúca oddelenia Národného referenčného centra a laboratória pre materiály prichádzajúce do kontaktu s potravinami, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Poprad.

Legislatíva a požiadavky na výrobu plastov

Požiadavky na výrobu plastov sú upravené v nariadení Komisie (EÚ) č. 10/2011 o plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami, ktoré ustanovuje zoznam monomérov, východiskových látok, prísad a pomocných látok, ktoré sa môžu používať na výrobu plastov.

"Je potrebné zdôrazniť, že na výrobu plastových obalov sa môžu používať iba látky uvedené v tomto zozname, ktorých vhodnosť na daný účel použitia, resp. reštrikcie v podobe limitných hodnôt sú ustanovené na základe záväzných vedeckých stanovísk Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA).“

Odborníčka pripomína, že táto legislatíva je platná a záväzná pre všetkých výrobcov plastových materiálov a predmetov (miska, tácky, poháre, kuchynské pomôcky atď.).

Plasty sú vyrobené z monomérov a iných východiskových látok, ktoré sú chemicky zlúčené do makromolekulovej štruktúry, polyméru, ktorý tvorí hlavnú štrukturálnu zložku plastov. Do polyméru sa pridávajú prísady na dosiahnutie požadovaných technologických vlastností.

Polymér ako taký je inertná štruktúra s vysokou molekulovou hmotnosťou. Keďže telo nedokáže za normálnych okolností absorbovať látky s molekulovou hmotnosťou vyššou ako 1 000 Daltonov (Da), potenciálne zdravotné riziko súvisiace so samotnými polymérmi je minimálne.

Všeobecne plasty môžu byť zdrojom látok, ktorými môže byť kontaminovaný ľudský organizmus, pričom kontaminácia nemá za následok akútnu otravu alebo má kumulatívny účinok.

Všetky plastové materiály a predmety sú ale pred použitím testované na konkrétne podmienky aplikácie, podľa schválených štandardných postupov, a preto je možné garantovať ich zdravotnú bezpečnosť.

"Výber podmienok testovania je ustanovený v rámci európskej legislatívy tak, aby odzrkadľoval najhoršie predvídateľné podmienky použitia v bežnej praxi, pričom sa zohľadňuje konkrétne použitie testovaného materiálu a predmetu a či sa jedná o výrobok určený na opakované používanie alebo na jednorázové použitie."

Testovanie plastov obalov spočíva v tom, že podľa typu potraviny, ktorá je v ňom balená, sa vyberie potravinový simulátor napr. 3 % kys. octová, 20 % etanol, tenax (suché potraviny), olivový olej. Podľa účelu použitia (doba kontaktu) sa definuje čas a teplota testovania.

Pri výkone úradných kontrol v SR pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva kontrolujú všetky tieto právne požiadavky a samozrejme sa výrobky aj testujú. Každý rok je vypracovaný plán úradných kontrol, zameraný na rizikové výrobky a rizikové ukazovatele na základe celosvetového trendu, ale aj podnetov spotrebiteľov.

Ak sa pozrieme na polystyrénové obaly, sú vyrábané z polystyrénu pričom monomér na výrobu tohto plastu je styrén, ktorý je uvedený v pozitívnom zozname a je vhodný na výrobu plastov. Polystyrénové obaly - menu boxy, poháre na kávu atď. sú vyrobené iba na daný účel použitia a to je: jednorázové použitie a krátkodobý kontakt s potravinami, t. j. max. do 10 hodín. Po tejto dobe použitia môže nastať aj mechanické poškodenie obalového materiálu.

Testovaných bolo 21 rôznych vzoriek polystyrénových obalových materiálov dostupných na trhu Slovenskej republiky. Vzorky boli odoberané pracovníkmi RÚVZ v SR v distribučnej sieti, veľkoskladoch a stravovacích zariadeniach. Spolu s odberom vzoriek bola vykonaná aj kontrola skladovania, kontrola označovania a kontrola vyhlásení o zhode v súlade s platnou legislatívou. Styrén bol vo všetkých vzorkách nedetekovateľný s medzou dokázateľnosti 0,17 mg/kg potravinového simulátora. Sledovaný bol aj vplyv obalových materiálov na senzorické vlastnosti použitého potravinového simulátora - deionizovaná voda.

Aktívne a inteligentné obaly

Funkciou inteligentných materiálov a predmetov je sledovanie/monitorovanie stavu potravín alebo prostredia, ktoré obklopuje potraviny za účelom získania informácií o kvalite balených potravín počas transportu a skladovania.

Príkladmi inteligentného balenia sú napr. indikátory teploty sú značky umiestnené na vonkajšom povrchu obalu vizuálne schopné indikovať teplotu, ktorej bol výrobok vystavený. Indikátory využívajú mechanické, chemické a enzymatické nezvratné zmeny. Zistená výška teploty sa prevedie do viditeľnej formy: mechanickou deformáciou, zmenou farby alebo pohybom farebného poľa. Tieto indikátory môžu byť rozdelené na indikátory, ktoré indikujú dosiahnutie kritickej teploty a indikátory celkového tepelného účinku.

Ďalej sú to indikátory atmosféry - tie môžeme rozdeliť na indikátory kyslíka (indikátory neporušenosti obalu), indikátory oxidu uhličitého (indikátory mikrobiálnej stability) a indikátory vlhkosti. Princípom použitia indikátorov atmosféry sú oxidačno-redukčné zmeny citlivých farieb (metylénová modrá) v dôsledku chemickej alebo enzymatickej reakcie alebo zmenou farby pigmentov v dôsledku posunu pH. K baleným potravinám na vnútornej ploche obalu sa umiestňujú štítky s vyznačenou plochou alebo sa vkladajú tablety v transparentnom vrecku.

Do tretice odborníčka hovorí o indikátoroch čerstvosti, ktorých princípom je detekcia prchavých metabolitov (amíny, amoniak, oxid uhličitý, diacetyl), ktoré sa uvoľňujú počas starnutia balených potravín (napr. ryby).

Už od roku 2013 prebieha v SR monitoring výskytu inteligentných obalov, avšak doteraz na úrad nebolo hlásené, že pri kontrolách bol zaznamenaný výskyt týchto obalov, resp. potravín v nich balených. Dôvodom nevýskytu je podľa Ing. Milady Syčovej to, že inteligentné obaly sú drahšie a ich použitím sa zvyšuje cena potraviny. V zahraničí sa používajú prevažne v Japonsku, USA, ale dokonca aj predajca luxusných potravín v Holandsku ich používa.

Do potravín sa však zvyknú pribaľovať aj aktívne materiály. Funkciou aktívnych materiálov a predmetov je predĺžiť životnosť alebo zachovať či vylepšiť stav balených potravín. Sú zámerne navrhnuté tak, aby obsahovali zložky, ktoré by uvoľňovali alebo absorbovali látky do alebo z balených potravín alebo prostredia obklopujúceho potraviny.

Príkladmi aktívneho balenia sú napr. Absorpcia kyslíka je z komerčného hľadiska ten najdôležitejší typ aktívneho balenia. Zámerom je eliminácia kyslíka, ktorý môže prechádzať z vonkajšieho prostredia (vplyvom priepustnosti obalového materiálu resp. netesnosti uzáverov), resp. ktorý môže byť súčasťou vzduchu obsiahnutého v balenej potravine. Kyslík spôsobuje nasledujúce nežiadúce zmeny: zmena farby, nutričné straty, urýchlenie mikrobiálneho rastu, tvorba nežiadúcich pachutí atď.

Ďalej uvádza reguláciu vlhkosti - aplikácia fólie, ktorá absorbuje vodu (podložky pod mäso obsahujúce polyakrylátové soli, celulózové vlákna). Vlhkosť sa stabilizuje aj napr. sáčkami so silikagélom v baleniach sušeného ovocia.

No, a potom je to absorpcia nežiadúcich chutí a vôní - príkladom môže byť odstraňovanie amínov, ktoré vznikajú štiepením bielkovín rybacej svaloviny.

Skutočne zaujímavým aspektom je tiež absorpcia/odrážanie určitých vlnových dĺžok - svetlo a kyslík spôsobujú fotooxidáciu potravín citlivých na svetlo (žltnutie tukových výrobkov, zelenanie mäsových výrobkov). K potravinám sa aplikuje vrecko s látkou (chlorofyl, riboflavín) zabudovanou do polymérnych fólií, ktorá absorbuje svetlo.

Aktívne materiály a predmety nesmú spôsobovať také zmeny, ktoré by mohli byť zavádzajúce pre spotrebiteľov (napr. kazenie potravín), inteligentné materiály a predmety nesmú poskytovať informácie o stave potravín, ktoré by mohli byť zavádzajúce pre spotrebiteľov.

V aktívnych a inteligentných zložkách (samostatné látky alebo kombinácie jednotlivých látok, ktoré spôsobujú aktívnu a/alebo inteligentnú funkciu materiálu alebo predmetu) sa môžu používať iba látky uvedené v zozname povolených látok.

Z dôvodu zabezpečenia vysokého stupňa ochrany zdravia spotrebiteľov sa posudzujú látky alebo kombinácie látok, ktoré tvoria dané zložky EFSA, ktorý zároveň vydal usmernenie na predkladanie platných žiadostí v súlade s čl. 9 a 10 nariadenia (ES) č. 450/2009.

Aj aktívne obaly sú objektom cieleného monitoringu. Zatiaľ bol zistený výskyt 2 (podložky pod mäso a absorbéry kyslíka, u ktorých bola kontrolovaná dokumentácia.

Sklo sa považuje za najinertnenší obalový material a určite by sa malo jeho použitie ako obalového materiálu zvýšiť. Pri niektorých výrobkoch nie je na výber - či kúpiť sklo alebo plast, lebo výrobca ponúka iba balenie v plaste.

Označovanie plastových obalov

Plasty zahŕňajú širokú skupinu materiálov. Obaly z plastov, rovnako ako z iných materiálov bývajú označené symbolom, ktorý hovorí o materiálovom zložení daného obalu alebo výrobku. Ide o číselný alebo písomný znak, ktorý je súčasťou trojšípkového symbolu.

Trojuholník zložený z troch šípok znamená, že obal je možné recyklovať, neznamená to však, že bol alebo bude recyklovaný. Písomné a číselné znaky v alebo pod trojuholníkom označujú druh materiálu, z ktorého je obal alebo výrobok vyrobený.

Poznáme rôzne druhy plastov, ktoré sa odlišujú svojimi vlastnosťami aj bezpečnosťou pre spotrebiteľa. Zložením najjednoduchšími a pre prírodu a zdravie človeka najmenej škodlivými sú polypropylén (PP) a polyetylén (PE), ktorého najbežnejšími typmi sú polyetylén nízkej hustoty (LDPE) a polyetylén vysokej hustoty (HDPE). Niektoré druhy plastov nie sú bezpečné, riziko predstavujú najmä rôzne prídavné látky.

Nie všetky obaly sú vyrobené z jedného materiálu. Obal zložený z viacerých rôznych materiálov, ktoré nie je možné od seba ručne oddeliť sa nazýva viacvrstvový kombinovaný materiál (kompozit). Viacvrstvové kombinované materiály sa označujú písomným znakom C / skratka materiálu, ktorý prevažuje [21]. Napr. ak má obal označenie C / PE znamená to, že hlavnou zložkou je polyetylén (PE), ale súčasťou sú aj iné materiály.

Nevýhodou kompozitných materiálov je, že sa vo väčšine prípadov netriedia a teda ani nerecyklujú. Výnimkou sú nápojové obaly na mlieko, džúsy a iné produkty, ktoré poznáme pod označením tetrapak. Majú označenie C / PAP, pretože ich hlavnou zložkou je papier (PAP), ďalej obsahujú vrstvu polyetylénu (PE) a vrstvu hliníka (ALU).

PET (polyetyléntereftalát)

Je číry, pevný a ľahký plast, ktorý sa používa najmä na výrobu fliaš na nápoje, obalov na potraviny a na výrobu oblečenia. Je to najviac recyklovaný druh plastu. V Európe má mieru recyklácie 52 %. Medzi výrobky, ktoré sa bežne vyrábajú z recyklovaného PET patria koberce, odevy, priemyselné popruhy, laná, automobilové diely, výplň vlákien pre zimné bundy a spacáky, stavebné materiály, nové PET fľaše a poháre.

Polyetylén tereftalát je známy hlavne ako surovina na výrobu PET fliaš. V roku 2017 bolo na Slovensku až 85 % nealkoholických nápojov zabalených v jednorazových plastových obaloch vyrobených z PET. V súčasnosti sa PET fľaše považujú za jeden z najlepšie recyklovateľných a obchodovateľných plastov.

Ich nevýhodou je, že sú navrhnuté na jednorazové použitie, ich opätovné napĺňanie sa neodporúča z dôvodu možného uvoľňovania škodlivých látok do nápojov, najmä pri vystavovaní vysokým teplotám.

HDPE (polyetylén s vysokou hustotou)

Je tuhý plast, z ktorého sa vyrábajú fľaše na čistiace prostriedky, šampóny a inú kozmetiku, motorové oleje, niektoré nádobky na maslo, tégliky na jogurty a hračky. Je odolný voči chemikáliám a vlhkosti, ľahko sa recykluje a spracováva tvarovaním. Z recyklovaného HDPE sa vyrábajú napr. zberné nádoby, plastový nábytok, perá, podlahové dlaždice, poštovné schránky, ploty a pod.

LDPE (polyetylén s nízkou hustotou)

Je oproti HDPE ľahší a pružnejší. Používa sa v rôznych výrobkoch, napr. v odevoch, elektronike, kuchynských spotrebičoch, okenných rámoch… V roku 2018 sa vo svete vyprodukovalo vyše 44 miliónov ton PVC, čo predstavuje približne 5,8 kilogramov na každú osobu na planéte.

Pri výrobe a spracovaní PVC sa používajú, ale aj uvoľňujú chemické látky, napríklad chlór, dioxíny, ftaláty, olovo a ďalšie, ktorých negatívny vplyv na životné prostredie a ľudské zdravie bol potvrdený.

Aby bolo PVC mäkké a pružné, pridávajú sa do neho zmäkčovadlá - plastifikátory. Ako plastifikátory sa používajú rozličné produkty vrátane ftalátov. Ftaláty sú schopné migrovať - môžu sa lúhovať alebo vypariť a tak sa dostať napr. do ovzdušia vo vnútri budov, vonkajšej atmosféry a iných zložiek prostredia, jedla, materiálov a teda aj do kontaktu s človekom.

Ftaláty sa z toxikologického hľadiska zaraďujú do skupiny látok zvaných endokrinné rozrušovače EDCs (endocrinne disrupting compounds) a ich dlhodobé pôsobenie na endokrinný systém má mnohé nepriaznivé účinky. Obzvlášť nebezpečný je ich dopad na rozmnožovaciu sústavu. Kompetentné orgány Európskej únie uznali toxicitu ftalátov a prijali zákaz používania 6 druhov ftalátov v detských hračkách pre deti do troch rokov, pretože ich deti olizujú a cmúľajú.

Ako tepelné stabilizátory sa hlavne v tvrdom PVC používajú zlúčeniny olova. Olovo je toxická látka, ktorá ovplyvňuje vývoj nervovej sústavy, vyvoláva chronické ochorenie obličiek a má nepriaznivé účinky na krvný tlak. Výrobcovia PVC v Európskej únii sa dobrovoľne zaviazali ukončiť používanie stabilizátorov na báze olova v PVC do roku 2015.

PVC priemysel udáva, že v EÚ sa recykluje vyše 27% odpadu z PVC. Najhorším spôsobom likvidácie PVC je spaľovanie, pretože sa pri ňom uvoľňujú do životného prostredia nebezpečné látky napr. dioxíny. Sú to látky, ktoré majú vysoko bioakumulatívne schopnosti - hromadia sa v tkanivách (hlavne tukových) živých organizmov. Preto aj veľmi malé dávky môžu vyvolať zdravotné problémy, akými sú napr. poškodenie imunitného a hormonálneho systému, poruchy metabolizmu, narušenie fungovania štítnej žľazy.

Dioxíny sa dostávajú placentou aj do organizmu nenarodených detí a dojčatá ich prijímajú materským mliekom. U detí dioxíny vedú napríklad k vývojovým vadám a poškodzujú nervový systém. Spaľovaním výrobkov z PVC sa do škvary a popolčeka dostávajú ťažké kovy.

PP (polypropylén)

Sa považuje za jeden z najuniverzálnejších druhov plastov, ktorý našiel svoje využitie vo viacerých odvetviach. Používa sa napr. na výrobu pevných aj ohybných obalov, nábytku, bazénov, potrubí, povrazov a automobilových výrobkov.

PS (polystyrén)

Najčastejšie nachádza uplatnenie v stavebníctve na zatepľovanie budov, ako obalový materiál pri balení nábytku, elektroniky a jedla. Sú z neho vyrobené napr. aj niektoré tégliky na jogurty. Využíva sa tiež na výrobu jednorazových šálok a riadov. Najznámejším druhom polystyrénu je penový (expandovaný) polystyrén.

Výrobcovia a zástancovia penového polystyrénu tvrdia, že je bezpečný pre životné prostredie a ľudské zdravie. Jedným z argumentov je, že penový polystyrén je tvorený až z 98 % vzduchu a že je 100 % recyklovateľný. Na jeho výrobu sa ale používajú aj chemické látky, ako napr. styrén, ktorý sa získava z ropy a ktorý sa pri vyšších teplotách uvoľňuje.

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) hodnotí styrén ako látku, ktorá je pravdepodobne karcinogénna pre ľudí. Jeho výborná recyklovateľnosť, ktorú výrobcovia udávajú však neznamená, že sa všetok polystyrén zrecykluje.

V roku 2017 sa v Európe zrecyklovalo len okolo 27 % spotrebiteľského tovaru z expandovaného polystyrénu (pre odpad z obalov z EPS 34% a pre stavebný odpad z EPS 8% ). Zvyšok skončil na skládkach, v spaľovniach odpadov a v tom najhoršom prípade v životnom prostredí. Nízka miera recyklácie je spôsobená hlavne tým, že zaberá veľa miesta aj keď je ľahký, vďaka čomu je neefektívne ho prevážať do spracovateľských závodov. Jeho recykláciu znemožňuje aj znečistenie (napr. maltou, zvyškami jedla).

Polystyrén sa ľahko prenáša vzduchom aj vodnými prúdmi. Kvôli svojej penovej štruktúre sa drobí na menšie kúsky, ktoré si zvieratá ľahko pomýlia s potravou čo môže spôsobiť zadusenie alebo upchatie čriev.

Ostatné plasty

Číslo 7 na obale znamená, že bol vyrobený kombináciou prvých šiestich druhov plastov. Patria sem aj ďalšie druhy plastov, ktoré nie sú zahrnuté v kategóriách 1-6. Veľkú skupinu tejto kategórie tvorí druh plastu nazývaný polykarbonát (PC, polycarbonate), ktorého súčasťou je toxická chemikália Bisfenol A (BPA).

Podľa mnohých štúdií môže BPA spôsobovať viaceré zdravotné problémy, napr. narušuje prirodzené hladiny hormónov v tele a tým môže poškodiť endokrinný systém, môže ohroziť vývoj plodu, bábätiek aj detí, zvyšuje riziko rakoviny prsníka a štúdie ukázali, že spôsobuje aj problémy s obehovým systémom. Dospelí s vysokými hodnotami BPA mali vyšší výskyt srdcových problémov.

K tejto kategórii patria aj iné plasty, napr. polyamid (PA) , ktorý nachádza uplatnenie najmä v textilom priemysle a polyuretán (PUR), ktorý sa používa ako výplň do vankúšov a matracov a ako izolant v stavebníctve.

Čo znamená označenie BPA Free a sú plastové výrobky bezpečné?

Bisfenol A (BPA) je chemická zlúčenina, ktorá sa predtým bežne používala pri výrobe plastov. Bolo však zistené, že sa môže uvoľňovať do potravín a negatívne ovplyvňovať zdravie a vývoj detí. Všetok tovar určený pre styk s potravinami je certifikovaný ako BPA Free (bez obsahu BPA).

Plasty sa vyrábajú z ropy a ich výroba je obmedzená jej celkovými zásobami. Pokiaľ skončia vyhodené v prírode alebo na skládke, rozkladajú sa 100 až 1000 rokov, znečisťujú rieky, oceány a prírodu. Plast je trvácny materiál, výrobky z neho je preto potrebné používať opakovane a čo najdlhšie.

Rizikové plastové nádoby

Nie všetky plasty sú bezpečné pre styk s potravinami, najmä pri opakovanom použití, vystavení teplu či kyslému prostrediu. Pomôckou je označenie plastov symbolmi - trojuholníkmi s číslami od 1 do 7.

Najproblematickejšie sú:

• Č. 3 - PVC (polyvinylchlorid): Tento plast sa môže uvoľňovať najmä pri ohrievaní alebo kontakte s tukmi. Obsahuje ftaláty - chemikálie, ktoré môžu narušiť hormonálnu rovnováhu a sú podozrivé z karcinogénneho pôsobenia. Často sa používal v starších obaloch na potraviny či lacných plastových fľašiach.
• Č. 6 - PS (polystyrén): Bežne sa využíva pri výrobe jednorazových tanierov, téglikov a obalov na donášku. Pri vyšších teplotách uvoľňuje styrén, ktorý je považovaný za potenciálne nebezpečný pre nervový systém a pečeň.
• Č. 7 - Other (iné plasty, často zmes BPA a ďalších látok): Ak nádoba nesie označenie 7 a nie je výslovne označená ako BPA free, je lepšie sa jej vyhnúť. Bisfenol A (BPA) je spájaný s narušením hormonálneho systému, vývojovými problémami u detí a ďalšími zdravotnými rizikami.

Kedy je čas dózu vyhodiť?

• zmenila farbu,
• má poškriabaný alebo popraskaný povrch,
• cítiť z nej nepríjemný zápach,
• bola viac ráz ohrievaná v mikrovlnke,
• je staršia než 2-3 roky,
• nemá jasné označenie alebo pochádza z neovereného zdroja...

Čo používať namiesto plastu?

Existuje množstvo bezpečnejších a ekologickejších alternatív:

• Sklo: Sklenené nádoby sú ideálne na skladovanie potravín, možno ich ohrievať, zmrazovať aj umývať v umývačke. Sú odolné a neabsorbujú pachy.
• Nerezová oceľ: Ľahká, trvácna, odolná. Skvelá na prenos jedla, desiaty, nápoje. Existujú aj dvojstenné nádoby, ktoré držia teplotu.
• Silikón: Pružný, odolný voči teplu aj mrazu. Výborný na výrobu vreciek na potraviny, skladacie boxy či formy na pečenie. Dôležité je kupovať certifikovaný potravinársky silikón.
• Bambusové a prírodné materiály: Vhodné na krátkodobé skladovanie suchých potravín, servírovanie alebo na desiatové boxy. Nepatria však do mikrovlnky ani umývačky.

Výmena starých plastových nádob za bezpečné alternatívy je jednoduchý krok pre zdravšie stravovanie a ekologickejšiu domácnosť. Plast sa síce tvári neškodne, no pri dlhodobom a nesprávnom používaní môže ovplyvniť viac, než si uvedomujeme.

tags: #ktoré #plasty #sú #bezpečné #pre #styk

Populárne príspevky:

• Recept na bezlepkové brownies
• Recepty z tekvice pre deti
• Recepty na pikantnú kuraciu pečeň
• Vyskúšajte zákusky z vajec a tvarohu
• Tipy a triky pre kuchárov