Saké: Tajomstvo Ryžového Kvasenia a Jeho Miesto v Japonskej Kultúre

Saké, v japončine označuje akýkoľvek alkoholický nápoj. Podľa japonských zákonov sa nápoj, ktorý my nazývame saké, označuje ako “seishu”. Hoci sa saké u nás, ale aj vo svete vyslovuje s dlhým é, správne by sa malo vyslovovať krátko - sake.

Saké je tradičný japonský alkoholický nápoj, ktorý sa získava kvasením ryže. Tento nápoj má bohatú históriu a je hlboko zakorenený v japonskej kultúre.

História a Význam Saké

Základom kvalitného saké je pochopiteľne ryža. Rovnako ako pri víne vyrobenom z hrozna môžete saké použiť v kuchyni Big Green Egg. Saké sa môže podávať chladené, izbovej teploty alebo aj zohriate a v japonskej kuchyni sa používa aj na to, aby sa ingrediencie s veľmi intenzívnou chuťou stali jemnejšími.

Saké v japončine označuje akýkoľvek alkoholický nápoj. Podľa japonských zákonov sa nápoj, ktorý my nazývame saké, označuje ako “seishu”. Hoci sa saké u nás, ale aj vo svete vyslovuje s dlhým é, správne by sa malo vyslovovať krátko - sake.

Saké je oveľa viac ako len nápoj; je to súčasť japonskej identity a tradície. Používa sa pri náboženských obradoch, slávnostných príležitostiach a spoločenských udalostiach.

Výrobný Proces Saké

Saké je fermentovaný nápoj vyrobený z ryže, vody, kvasiniek a plesne koji. Saké prechádza dvojitým kvasením, ale nie destiláciou. Počas procesu sa ryža rozkladá na cukry a následne fermentuje na alkohol.

Výroba saké je komplexný proces, ktorý vyžaduje precíznosť a skúsenosti. Základné kroky zahŕňajú:

  1. Výber ryže: Používa sa špeciálny druh ryže s vysokým obsahom škrobu.
  2. Mletie ryže: Ryža sa melie, aby sa odstránili vonkajšie vrstvy a získal sa čistý škrob.
  3. Umývanie a namáčanie ryže: Ryža sa umýva a namáča vo vode.
  4. Parenie ryže: Ryža sa parí, aby sa škrob premenil na cukor.
  5. Príprava koji: Časť ryže sa infikuje plesňou koji, ktorá produkuje enzýmy potrebné na premenu škrobu na cukor.
  6. Fermentácia: Do ryže sa pridávajú kvasinky, ktoré premieňajú cukor na alkohol.
  7. Lisovanie: Zmes sa lisuje, aby sa oddelila tekutina (saké) od pevnej látky.
  8. Filtrovanie a pasterizácia: Saké sa filtruje a pasterizuje, aby sa stabilizovalo a odstránili sa nežiaduce mikroorganizmy.
  9. Zrenie: Saké sa necháva zrieť po dobu niekoľkých mesiacov, aby sa chuť zjemnila.

Druhy Saké

Existuje mnoho druhov saké, ktoré sa líšia v závislosti od druhu ryže, spôsobu výroby a obsahu alkoholu. Medzi najbežnejšie druhy patria:

  • Junmai: Saké vyrobené len z ryže, vody, koji a kvasiniek.
  • Ginjo: Saké vyrobené z ryže, ktorá bola mletá na viac ako 60%.
  • Daiginjo: Saké vyrobené z ryže, ktorá bola mletá na viac ako 50%.
  • Nigori: Ne filtrované saké s mliečnym vzhľadom.

Chuťový profil saké má jemnú, mierne sladkú chuť s rôznymi tónmi v závislosti od druhu ryže a spôsobu výroby.

Saké v Kuchyni

Rovnako ako pri víne vyrobenom z hrozna môžete saké použiť v kuchyni. Saké sa môže podávať chladené, izbovej teploty alebo aj zohriate a v japonskej kuchyni sa používa aj na to, aby sa ingrediencie s veľmi intenzívnou chuťou stali jemnejšími.

Porovnanie Saké s Ostatnými Alkoholickými Nápojmi

Soju, saké a vodka sú všetky unikátne nápoje s bohatou históriou a odlišnými výrobnými procesmi.

Pre lepšie pochopenie rozdielov medzi saké a inými alkoholickými nápojmi, pozrite si túto tabuľku:

Nápoj Zloženie a suroviny Výrobný proces Chuťový profil
Saké Ryža, voda, kvasinky, pleseň koji Dvojité kvasenie, bez destilácie Jemná, mierne sladká chuť s rôznymi tónmi
Soju Ryža, sladké zemiaky, pšenica, jačmeň, tapioka Destilácia Jemná a mierne sladkastá chuť
Vodka Zemiaky, obilniny, škrobové suroviny Viacnásobná destilácia a filtrácia Neutrálna chuť

Saké a Japonská Kuchyňa

Pre japonskú kuchyňu je charakteristický osobitý štýl a starostlivá príprava každého jedla so zmyslom pre dokonalé zladenie chutí. Práve to robí japonskú kuchyňu jedinečnou a originálnou.

Japonský šéfkuchár Kuniyoshi Ohtawara vám predstaví jedinečné koreniny, dochucovadlá a prísady tejto krajiny, ktorej znakom je kuchyňa dlhovekosti a pevného zdravia, pričom odo dnes budete môcť s týmito ingredienciami aj vy do sýtosti experimentovať.

Medzi základné koreniny a dochucovadlá patria:

  • Sushi ocot a ryžový ocot: Sushi ocot sa vyrába z ryžového octu, do ktorého sa pridáva cukor, soľ a prípadné iné dochucovadlá. Ryžový ocot je čistý produkt vyrobený z fermentovanej ryže a má veľmi jemnú octovú príchuť. Používa sa na marinovanie rýb a do dresingov.
  • Miso: Slaná pasta vyrobená z fermentovaných sójových bôbov, ktorá je základnou zložkou japonskej stravy už tisíce rokov. Existujú rôzne druhy miso, od bieleho až po takmer čierne miso. Čím tmavšie je miso, tým silnejšia a slanšia je jeho chuť.
  • Katsuobushi (bonito vločky, okaka): Hobliny sušeného, údeného a kvaseného tuniaka. Sú vyslovene slanou umami bombou. Používajú sa ako dresing na ryžu, náplň do onigiri (ryžové guľky), dochucovadlo studených jedál a bento.
  • Sójová omáčka: Vyrába sa kvasením sójových bôbov, pšenice, soli a vody. Používa sa vo všetkých ázijských kultúrach a dnes sa dostala do západného sveta, kde sa používa na ochutenie jedla počas varenia a dokonca aj po servírovaní.

How Master Brewer James Jin Brought Premium Sake Back to California — Handmade

tags: #sake #ktory #sa #ziskava #kvasenim #ryze

Populárne príspevky: