Ktorý vták lúska šišky a ukladá ich do stromu?

V tomto článku sa pozrieme na lesné zvieratká, ktoré obývajú naše lesy. Niektoré z nich sú prevezené do cirkusov alebo zoo, avšak zoo je v poriadku, pokiaľ sa nejedná o tučniakov a tuleňov. Každá zoo je iná, ale tieto dve najdôležitejšie zvieratká nepatria do zoo ani do cirkusov. Tak isto ani ostatné zvieratká. Keď je o nich dobre postarané tak je to v poriadku ale podľa mňa, by sa do zoo mali dávať zvieratká, ktoré niesu schopné prežiť v divočine.

Nijaké lesné zvieratká sa nedajú chovať doma. Podľa mňa by sa napr. srnka mala nechať v lese. Srnky žijú v lese, ale zriedkavo ich uvidíte. Samec od srnky je srnec. Mláďatko srnky má po narodení na chrbátiku biele škvrny. Po čase dospievania im zmiznú a začne sa podobať na svoju mamu. Srnka má kopytá a je svetlo hnedej farby.

Samec má rad zvlášť mladé výhonky trávy s vysokým obsahom vlhkosti. Srnec obecný je relativne plachý a pri ohrození sa často ozýva zvukom podobný psiemu šteknutiu. Samice pohlavne dospievajú vo veku 16. mesiacov. Samci v polovici Júna začínajú bojovať o priazeň samičky. Do Novembra sa zárodok nevyvíja. Podľa niektorých zdrojov sa v Novembri neoplodnené srnky pária z mladými samcami, ktorí neboli pripustený k Októbru v rovnakom čase staršími a silnejšími samcami, zárodok sa potom vyvíja normálne, ale toto však nebolo potvrdené. V Máji a v Júny rodí srnka často jedno, niekedy dve hnedé, biele škvrňaté mláďatá. Srnčatá zostávajú niekoľko prvých dní nehybne skryté v hustej tráve, kam ich chodí matka niekoľko krát denne kŕmiť. V tomto období je ich veľa zomretých sekačkami, myslavci sa tomuto snažia zabrániť.

Srnka v lese

Veverička ako majster skrývania potravy

Veveričky sú krásne zvieratká, ktoré žijú v lese a na stromoch. Na zemi sa objavia iba v prípade hladania potravy. Živia sa žaluďami alebo šiškami. Majú dlhý chlpatý chvost stiahnutý pri sebe.

Veverička vie výborne skákať po stromoch alebo po konároch. Je to menší druh živočícha žijúceho v lese. Na konci uškách ma strapčeky a silné labky. Veveričky môžu byť hnedé, slabo červené alebo čierne. Slabo červené veveričky majú na brušku biely hrubý pásik a okolo papuľky tiež.

Veveričku môžete postrehnúť na stromoch. Môže sa stať že veverička bude stáť na bránke alebo na vašej záhradke. Veveričku nemožno chytiť a tak isto ani ju nemožno chovať. Veverička je typický lesný živočích, ktorého nenájdete v žiadnom zverimaxe.

Je to nepraktické chovať veveričku v zverimaxe a tak isto aj doma. Veverička si zoberie do predných labiek napr. žaluď, a svojimi ostrými zúbkami ho ohlodáva. Veverička je veľmi plachý tvor voči ľudom, takže keď sa k nej rozbehnete, veverička to zapozoruje a hneď vylezie na strom.

Aktívna je najmä cez deň. Stavia guľaté hniezda z vetvičiek, trávy a machu, obýva aj dutiny stromov a staré hniezda. Počas tuhej zimy veverice čerpajú zo svojich letných a jesenných potravinových zásob, alebo spia v hniezde. Zbiera semená ihličnatých a listnatých stromov, bobule, huby, článkonožce, vajcia, mláďatá vtáčikov. Ročne máva 1 - 2 vrhy s 2 - 5 holými, slepými mláďatami. Oči otvárajú po 4 týždňoch a živia sa materským mliekom 9 až 12 týždňov.

Shopnosť lúskať orechy a šišky je vrodená, ale cvičením sa zdokonaľuje.

Veverička s orieškom

Veveričky urobia všetko aby získali potravu

Sova - tichý lovec lesa

Sova je typ vtákov, ktorých pri lete vôbec nepočuť. žije v lese na stromoch a málokedy ju uvidíte. Telo ma pokryté perím a má silné nohy. Na hlave má akokeby uši a veľké vypulené oči.

Sova s mimoriadne veľkou hlavou (dĺžka tela je 370 mm, krídla 299 mm, chvosta 165 mm) má chrbát tmavý až sivohnedý. Z brušnej strany je žltohnedá s pozdĺžnymi tmavými škvrnami. Vyskytuje sa vo dvoch farebných formách: sivej a hrdzavo-hnedej. Počas letu je nápadná veľká hlava a krátky zaokrúhlený chvost, široké a pomerne krátke krídla.

Je to nočný druh. Let má ľahký. Ozýva sa hlasitým "kúiit, kjuvik". Stály vták. Žije v miešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do vyšších polôh. Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov. V marci znáša 4-5 bielych vajec.

Vyskytuje sa pravidelne po celom území v listnatých lesoch až do výšky 1100 m.

Sova v lese

Medveď hnedý - pán lesa

Medveďa sa veľa ľudí bojí pretože sú veľký a nebezpečný. Podľa mňa je to tak, že keď človek vstúpi na jeho teritórium tak má medveď právo sa brániť. Medvedica vie zaútočiť dosť agresívne keď čaká mláďatká.

Medveďa väčšina ľudí nazýva beštiou keď zabije nejakého človeka. Ale neuvedomuje si že či tu smrť vážne zapríčinil ten medveď alebo on sám. Človek urobí niečo hnusné a esšte medveďa obviňuje. Veď nech sa tí ľudia pozrú na seba čo robia. Strieľajú na medvede a dávajú im preč kožuch. Je to normálne.

Malé medvieďa zabijú kvôli kožuchu, a ani sa nemohlo dožiť dospelosti. Využívajú ich na cirkusy a robia s nimi všelijaké kúsky. Na toto boli narodené. Aby pozbytok svojho života boli uväznené v maličkých klietkach ? Tak to v žiadnom prípade.

Medvede žijú vo veľkých lesoch a tam majú rodinu a tak isto tam majú aj potravu a rôzne iné veci potrebné pre ich život. Medveďa môžu prilákať aj odpadky. Medveď je veľké zviera, hnedej farby a ostrými pazúrmi. Týmito pazúrmi môže liezť aj po stromoch.

Medveď je väčšinou na zemi ale vie v pohode vyliezť na strom keď mu hrozí nebezpečenstvo. Medvede sú tak isto odvážne zvieratá takže sa len tak hocičoho nezľaknú. V daktorých veciach sú podobné ako mi ľudia. Napr. si vedia sadnúť, škrabať sa labou alebo do jednej laby uchytiť napr. ovocie a tak ho jesť. Sú starostlivé čo sa týka ich mláďat. Maláďatá sú aj po narodení hnedé a nikdy sa im nezmení srsť. Živia sa mäsom ale aj rôznymi plodmi ako sú maliny, jahody..... Majú aj hrubú srsť ktorá ich robí takých tučných. Majú guľatú hlavu a dve malé uši, papuľu a ostré zuby.

Medveď pôvodne obýval celú Európu, Euráziu a Severnú Ameriku. Dnes sú jeho stavy výrazne zredukované. Žije v Škandinávii, v Rusku, v karpatoch, v Alpách, v Kanade a v USA - predovšetkým na Alijaške. Pulácia medveďa hnedého vďaka svojej ochrane prežila aj na Slovensku. Na Slovensku sa odhaduje počet medveďov na 700 - 850 jedincov. Medveď hnedý je na Slovensku celoročne chránený druh, súčasne je prísne chránený aj podľa viacerých medzinárodných dohovorov. Na jeho lov je potrebné udelenie výnimky Ministerstva životného prostredia.

Typickým životným prostredím medveďa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km štvorcových. Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac jedincov. Dospelý samec môže vážiť 200 - 300 (350) kg, samice sú asi o tretinu menšie.

Medvede vychádzajú z brlohu vo Februári až Apríli, v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality. V januári vrhne medvedica v brlohu 1 až 3, výnimočne 4 až 5 mláďat. Medveď sa do brlohu na zimný spánok ukladá v novembri až decembri. Zimuje na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných puklinách a jaskyniach. Hoci patrí medzi šelmy, medveď nie je dobrým lovcom. Postupne sa stal všežravcom, pričom 80-90% jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Na jar je to tráva, byliny, ale aj uhynuté zvieratá. V lete aj na jeseň je medvedia potrava pestrejšia. Medveď má rád vodu a loví v nej všelijaké ryby ktoré uchopí do papule.

Medveď hnedý

Vlk dravý - predok psa

Vlk je veˇmi podobná psovi. Akurát len žije v lese a je to divožijúci tvor. Je prevažne sivej farby a má dlhý huňatý chvost. Vlk patrí medzi tie agresivnejšie zvieratá. Keď mu vstúpi človek do teritória vie surovo zaútočiť. Samica vlka je agresivna keď chráni svoje mláďatká. Vĺčatá sú priateľské ku človeku, chcú sa hrať a maznať. A však nieje dobre ich vtedy ani hladkať ani zdvíhať na ruky.

Všeobecne sa vlk považuje za priameho predka psa, resp. predka, ktorý sa na genetickom základe psa podieľal najvýznamnejším dielom. V minulosti obývali vlci veľké oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či Blízkeho východu človeka nebezpečný, ale aj zárobok a úžitok zo surovín z vlka.

Pôvodný biotop vlka bol v každom krajinnom type. V dnešnej dobe žijú vlci v rozsiahlych častiach Ruska, Európy a Kanady. Celkovo vlk nie je považovaný za ohrozený druh, aj keď niektoré lokálne populácie sú na pokraji vyhynutia. V posledných rokoch je trendom opätovná introdukcia vlkov do oblastí, kde už dlho nežijú (napríklad do Yellowstonského národného parku v USA). Rozširovaním ľudského osídlenia z mnohých území postupne vymizli.

Veľkosť vlka závisí od druhu, množstva potravy a zemepisnej šírky. V južnejších zemepisných šírkach bývajú vlci spravidla menší ako na severe. Najväčší vlci žijú na Sibíri a v Kanade kde dosahujú hmotnosť okolo 80 kg až nad 100 kg (počet týchto jedincov je však aj v týchto oblastiach nízky). Samice vážia asi o 20% menej ako samce. Priemerná váha sa podľa druhu pohybuje od 30 do 80 kg. Výška v ramene je 80 až 105 cm. Tým sa stávajú najväčšou psovitou šelmou.

Ich veľkosť ešte znásobuje srsť, ktorá je v zime dlhá až 6 cm. Hriva je 15 cm široká a srsť na nej dosahuje dĺžku od 10 cm do 13 cm. Chlpy na nej vyrastajú zo svalu, ktorý ich umožňuje podvihnúť, čím vytvára dojem ešte väčšej veľkosti. Vzdialenosť od nosa po koniec chvosta sa pohybuje od 180 až 270 cm, pričom chvost dosahuje dĺžku až 50, niekedy 60 cm. Veľkosť dospelého jedinca nadobudnú vlci za 1 rok od narodenia.

Predné majú väčšiu veľkosť ako zadné, pričom na predných je piaty prst uložený cca. 5 cm nad labkou. Naježená srsť a špeciálna cirkulácia ich chráni pred zamrznutím. Pachové žľazy medzi prstami umožňujú vlkom lepšiu orientáciu a zároveň nimi aj informujú ostatných o svojom pohybe. Na rozdiel od človeka, vlk chodí iba po prstoch a nie po celom chodidle.

Čeľuste sa vyznačujú veľkou silou okolo 100 kg/cm², čím dokážu drviť kosti - pre porovnanie, nemecký ovčiakmi vyvinie len polovicu tejto sily Chrup sa skladá zo 42 zubov 20 v hornej a 22 v dolnej časti. Farba vlka sa líši :môže byť sivá, biela, čierna, červená, hnedá atd. Tieto farby sa medzi jedincami miešajú, vo svorke nie sú všetky vlky rovnako sfarbené. Takisto väčšina vlkov nie je jednofarebná. Sfarbenie tiež súvisí s prostredím kde žijú Vlk etiópsky-oranžový, Vlk arktický-biely.

Tento zmysel hrá v živote vlka veľmi dôležitú úlohu, pretože ním hľadajú korisť, čuchovými stopami si značia svoje územie a takisto sa ním aj navigujú Oblasť nosa, ktorá zachytáva pachy je u vlka až 14-krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptov, zatiaľ čo ľudská má 5 miliónov. Vnímaniu pachu napomáha vlhký nos, ktorý rozpúšťa vo vzduchu molekuly a vnáša ich ku zmyslovým bunkám. Vlk počuje až do frekvencie 80 kHz a vie zamerať jeden konkrétny zvuk, pričom hluk utíši - to umožňuje sedemnásť svalov, ktoré hýbu ušnicou podľa potreby.

Zrak je veľmi ostrý a vyvinutý hlavne na vnímanie pohybu, na rozdiel od ľudského oka, ktoré je prispôsobené na vnímanie informácia. Preto vlk zvyčajne nehybné objekty prehliadne, ale aj nepatrný pohyb na väčšiu vzdialenosť zaznamená. Vlk vidí v tme lepšie ako človeka vďaka inému farebnému spektrum videnia.

Vlk je v skutočnosti veľmi plachý a človeka sa bojí. V súčasnosti je trendom propagácia jeho významu v prírodnom potravinovom reťazci. Na Slovensku s prítomnosťou vlka v naších lesoch súhlasí 57,6 % obyvateľstva. Obavy pastierov o dobytok sú pochopiteľné, ale z veľkej miery je zapríčinený nízkou úrovňou ochrany stád. Jedným z účinných spôsobov ochrany stád je používanie pastierskych strážnych psov na ich ochranu.

Výskumy prípadov napadnutia stád potvrdili, že 80,6 % slovenských salašov mali v roku 2001 pastierskych strážnych psov uviazaných, čím bola znemožnená aktívna ochrana čried hospodárskych zvierat . V roku 2002 bolo len 28 zo 152 (18,4 %) čried zabezpečených nainštalovaním ochranných elektrických oplôtok. Aj napriek nižším bezpečnostným opatreniam zabili vlci na Slovensku v rokoch 2001-2003 iba 0,5-0,7 % oviec z celkového chovu oviec v oblasti výskytu týchto šeliem. To predstavovalo škodu vo výške medzi 3-4 miliónmi slovenských korún . Vhodným riešením krytia možných vzniknutých škôd na hospodárskych zvieratách je uzavretie príslušných poistných zmlúv.

Vlk v lese