Vetné členy v slovenskom jazyku: Podrobný prehľad
V slovenskom jazyku poznáme nasledujúce vetné členy: podmet, prísudok, predmet, príslovkové určenie, prívlastok, prístavok.
Podmet
Podmet je základný vetný člen, ktorý označuje vykonávateľa deja, činnosti alebo nositeľa stavu, vlastnosti alebo procesu (Kto, čo + prísudok). Podmetom môže byť ktorýkoľvek slovný druh, no väčšinou ide o podstatné meno alebo zámeno.
Príklady:
- Učiteľ vysvetľuje učivo.
- Oni boli o tom presvedčení.
- Dospelí prišli neskoro.
- Traja získali zlatú medailu.
- Nešportovať je veľká chyba.
- Hlasné fúúj sa ozývalo celým štadiónom.
- Nenápadné údajne bolo znakom nespoľahlivosti textu.
Delenie podmetu:
- Holý podmet: Ide o podmet, ktorý nie je rozvitý ďalším vetným členom. Príklad holého podmetu: Martina pláva, Ty píšeš, Peter píše knihu.
- Rozvitý podmet: Ide o podmet, ktorý je rozvitý ďalším vetným členom. Príklad rozvitého podmetu: Milá Martina pláva, Malý Peter píše knihu.
- Niekoľkonásobný podmet: Je to podmet, ktorý sa skladá z viacerých podmetov. Príklad niekoľkonásobného podmetu: Martina a Katka plávali v rieke, Škovránok a slávik sedeli na rímse.
Nevyjadrený/Zamlčaný podmet: nie je explicitne vyjadrený slovom - je vyjadrený skryto (implicitne).
Príklady:
- Prišli včera.
- Nikdy nemal rád skoré ranné vstávanie.
- Mal by si mu to povedať.
- Prídem neskôr.
Prísudok
Prísudok je základný vetný člen označujúci činnosť (dej), stav alebo vlastnosť prisudzovanú podmetu (Čo robí podmet? Čo sa deje s podmetom?). Je tvorený jedným slovom (mama spí) alebo viacerými slovami (otec je unavený, otec môže byť prepracovaný…).
Príklady:
- Otec spal.
- Petra môže ísť von.
- Otec začal podnikať.
- Ide vyhrať ten súboj.
- A tanier bác na zem.
- Brat je automechanik.
- Sestra je učiteľka.
- Žiak má problémy.
- Plavci sú opálení.
Delenie prísudku:
- Jednoduchý slovesný prísudok: Je zložený z plnovýznamového slovesa. Príklad: Otec pláva, dieťa chodí, spisovateľ píše, žiak chodí do školy, deti osireli.
- Zložený slovesný prísudok: Je zložený z plnovýznamového a pomocného slovesa. Príklad: Ona nám nechce poradiť, Zrazu žena prestala písať, Veď sa predsa musíte snažiť, Snaď opät nezačne plakať.
- Slovesno-menný prísudok: Je zložený zo sponového slovesa. Medzi sponové slovesá patria byť a stať sa. Príklad: Janka sa chce stať zubárkou, Peter je zdravý, Katka nebola vždy taká, Títo budú prví, Sused sa stal policajtom.
- Príklad niekoľkonásobného prísudku: Peter nakupuje a predáva tovar, Zajac sa zastavuje a skáče.
- Príklad rozvitého prísudku: Peter Martina nakupujú, Malý zajac skáče.
- Príklad holého prísudku: Obchod je zatvorený.
Neslovesný vetný základ
Základ jednočlennej vety, vzťahuje sa priamo na realitu (nie na podmet). Pôvodcu deja, činnosti nedokážeme určiť z kontextu. Vyjadrený bezpredmetovým alebo predmetovým slovesom bez podmetu, prípadne zvratným slovesom bez podmetu.
Príklady:
- Mrzne. - Prší. - Už sa rozohralo.
- Treba vetrať.
- Už je zatvorené.
- Z hrnca sa parilo.
- Nechce sa mi vstávať.
- Listy žltnú.
- Pozor, zákruta!
- Zase sa mi zíva.
- Celý deň zívam.
- Otvoriť učebnice!
- Pred búrkou bolo dusno.
- Blesky osvecovali oblohu.
Vyjadrený iným slovným druhom.
- Márnosť! - Pekný večer! - Reštaurácia. - To nikdy!
Predmet
Predmet je vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso. Je to rozvíjajúci vetný člen, ktorým sa dopĺňa, bližšie určuje význam slovesa v prísudku. Vyjadruje sa väčšinou podstatným menom, ktorý je vyjadrený vo všetkých pádoch okrem nominatívu.
Môže označovať osobu, vec, udalosť, ktorá je dejom slovesa zasiahnutá.
Príklady:
- Stretol som Petra. - Na lúke sme videli srnku.
- Trénuje červených.
- Stretol ho. Spomínal štyroch.
- Varím obed, Vyhrešil som chlapcov, Ferko namaľoval obraz.
Predmet môže byť vyjadrený nasledujúcimi pádmi:
- Genitívom (Koho? Čoho?): Medzi príklady viet, v ktorých je predmet vyjadrený Genitívom patria: Bojím sa strašidiel, Prišiel sám bez mamy, Toto náročné obdobie budeme bez peňazí, Na túto akciu príď bez detí.
- Datívom (Komu? Čomu?): Medzi príklady viet, ktorých je predmet vyjadrený Datívom patria: Darujem dieťaťu hračku, Dám tebe čokoládu, Darovaniu by som sa venovať celý život.
- Akuzatívom (Koho? Čo?): Medzi príklady viet, ktorých je predmet vyjadrený Akuzatívom patria: Vidím hviezdy, Vidím teba ako si vyrástol, Vidím to dnes na pohodu.
- Lokálom: Medzi príklady viet, v ktorých je predmet vyjadrený Lokálom patria: Hovorím o tebe, Počúvam o tebe, Včera som mal v práci rozhovor s vedúcim, Včera som s tebou bol v kine, Už mi chýbate v rádiu.
Predmet môže byť vyjadrený:
- Zámenom: Vyhreš ich, odpíš mu, poradili nám, vidím teba, včera som bol s tebou, Bezo mňa nevydržíš ani sekundu.
- Spodstatneným prídavným menom: zaplatili poštovné, chorého vyliečil.
- Prídavným menom: Sýty hladnému nerozumie.
- Číslovkou: Telefonuje s prvým.
- Neurčitkom: Túžili prehovoriť.
Delenie predmetu:
- Priamy predmet: Je predmet, ktorý je vyjadrený v Akuzatíve bez predložky. Príklad priameho predmetu: Žiaci písali domácu úlohu.
- Nepriamy predmet: Príklad nepriameho predmetu: Neočekávam to od teba, Odišiel som s tebou. Dám tebe čaj.
Príslovkové určenie
Príslovkové určenie je vetný člen, ktorý rozvíja sloveso, prídavné meno alebo príslovku. Vyjadruje okolnosti a vlastnosti prísudku.
Príslovkové určenie rozvíja vetné členy základné a to podmet a prísudok.
Delenie príslovkového určenia:
- Príslovkové určenie miesta: Na príslovkové určenie miesta sa pýtame otázkou Kde? Medzi príklady viet na príslovkové určenie miesta patria: Karol je vzadu, Obraz zaves hore, Na stene sú akési fľaky, Nikdy sme tam neboli, Domov musíš ísť parkom.
- Príslovkové určenie času: Odpovedá na otázky Kedy? Ako dlho? Odkedy?
- Príslovkové určenie spôsobu: Na príslovkové určenie spôsobu sa pýtame otázkou Ako? Medzi príklady viet na príslovkové určenie spôsobu patria: Tvárila sa milo, Hovorme po slovensky, Robíme to s radosťou, Títo futbalisti sú poriadne unavení.
- Príslovkové určenie príčiny: Odpovedá na otázky Prečo? Pre akú príčinu? Medzi príklady viet na príslovkové určenie príčiny patria: Pre plač ani nevidela, Plače od radosti, Je úplne slabá po chorobe.
- Príslovkové určenie účelu: Na príslovkové určenie účelu sa pýtame otázkou Za akým účelom. Príklad na príslovkové určenie účelu: Požiadať o radu, Chodili do lesa na huby, Spieval pre potešenie.
- Príslovkové určenie prípustky: Na príslovkové určenie prípustky sa pýtame otázkami Aj napriek čomu?, Aj v ktorom prípade? Príklad na príslovkové určenie prípustky: Aj napriek nepriaznivému počasiu vyrazili, aj napriek neskúsenosti bol najlepší. Za zlého počasia na výlet nepôjdeme.
- Viacnásobné príslovkové určenie: Medzi príklady viet na viacnásobné príslovkové určenie patria: Skáče od radosti a nadšenia, V noci aj cez deň pracovala, Pospevujem si doma, ba aj na ulici.
Príslovkové určenie má prednosť pred predmetom: Príklad môže byť veta Šiel do práce. Slovné spojenie do práce by sme mohli považovať za predmet a mohli sme sa opýtať otázkou Do koho, do čoho išiel do práce, ale namiesto toho to považujeme za príslovkové určenie miesta a pýtame sa otázkou Kde išiel? do práce.
Prívlastok
Prívlastok je vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja substantívum - podstatné meno. Spravidla bližšie určuje, obmedzuje alebo spresňuje význam podstatného mena. Na prívlastok sa pýtame otázkami: Aký?, Ktorý? Čí?
Delenie prívlastku:
- Zhodný prívlastok: Je to prívlastok, ktorý sa zhoduje v gramatických kategóriách (rod, číslo, pád). Príklad zhodného prívlastku: Pekný chlapec, prvá trieda, naše deti, základná škola, usilovné dievčatá, elektrický prúd, domáce zviera, mnohoraké vírus, žiadna sláva, niektoré výnimky. Jeho gramatické kategórie (rod, číslo, pád) sa zhodujú s nadradeným vetným členom (podstatným menom).
- Nezhodný prívlastok: Je to prívlastok, ktorý sa nezhoduje v gramatických kategóriách (rod, číslo, pád). Príklad nezhodného prívlastku: Oči áut, škola života, radosť života, nádej života, peklo vojen, doba zázrakov. Gramatickými kategóriami sa nezhoduje s nadradeným podstatným menom. Najčastejšie sa vyskytuje v genitíve. Vždy stojí za nadradeným vetným členom.
Poznámka: Tieto nezhodné prívlastky sa dajú zmeniť na zhodné prívlastky.
Rozvitý vetný člen je rozvitý podradeným vetným členom. Je tvorený viacerými vetnými členmi, ktoré sú v priraďovacom vzťahu - prívlastky sú rovnocenné, rozvíjajú len podstatné meno. Má logické usporiadanie, vzniká pri postupnom rozvíjaní (upresňovaní) podstatného mena prostredníctvom viacerých prívlastkov.
Prístavok
Vetné členy: PREDMET | Priamy a nepriamy predmet (Príklady a otázky)
Prístavok je rozvíjajúci vetný člen, ktorý presnejšie upresňuje, dopĺňa, identifikuje, vysvetľuje, zhrňuje a hodnotí nadradený vetný člen. Najčastejšie je vyjadrený podstatným menom. Prístavok je polovetná konštrukcia, ktorá stojí za nadradeným vetným členom a označuje tú istú skutočnosť.
Od ostatných vetných členov sa vydeľuje pomocou interpunkčných znamienok, intonácie, častíc, spojok a spájacích výrazov. Moja najlepšia kamarátka (t. j.
Príklad:
- Moja najlepšia kamarátka (t. j.
Druhýkrát pomenúva tú istú vec- raz so zámerom bližšie vysvetliť, inokedy pomenovanie zúžiť alebo zhrnúť.
Doplnok
Doplnok je polovetná konštrukcia, ktorá vyjadruje stav podmetu alebo predmetu. Rozvíja súčasne podmet alebo predmet, ale aj prísudok.
Príklady:
- Psa našiel vysileného. - Psa našiel a bol vysilený.
- Stôl sme kúpili poškodený.
Tabuľka vetných členov
| Vetný člen | Funkcia | Otázky | Príklady |
|---|---|---|---|
| Podmet | Označuje vykonávateľa deja | Kto? Čo? | Učiteľ, Oni, Dospelí |
| Prísudok | Označuje činnosť, stav alebo vlastnosť podmetu | Čo robí? Čo sa deje? Aký je? | Spal, Môže ísť, Je automechanik |
| Predmet | Rozvíja sloveso a dopĺňa jeho význam | Koho? Čo? Komu? Čomu? O kom? O čom? S kým? S čím? | Petra, Srnku, Červených |
| Príslovkové určenie | Rozvíja sloveso, prídavné meno alebo príslovku a vyjadruje okolnosti deja | Kde? Kedy? Ako? Prečo? | Vzadu, Dnes, Milo, Pre plač |
| Prívlastok | Rozvíja podstatné meno a bližšie ho určuje | Aký? Ktorý? Čí? | Pekný, Prvá, Naše |
| Prístavok | Upresňuje, dopĺňa a vysvetľuje nadradený vetný člen | - | Moja najlepšia kamarátka |
| Doplnok | Vyjadruje stav podmetu alebo predmetu | - | Vysileného, Poškodený |
tags: #pecie #iny #slovny #druh #vysvetlenie
