Kuchárka ochutnáva: Definícia gastronómie a jej využitie v cestovnom ruchu

Pojem „gastronómia“ nadobudol široké uplatnenie v živote človeka a práve preto sa stal niečím, čo nás sprevádza od nepamäti. Už sám Jean Anthelme Brillat-Savarin v roku 1825 postavil gastronómiu do roly vedy zaoberajúcej sa skúmaním všetkého, čo súvisí s výživou človeka.

Ako tvrdí v jednom z jeho mnohých slávnych výrokov: „gastronomické vedomosti sú potrebné všetkým ľuďom, pretože prispievajú k zväčšeniu súhrnu pôžitkov, ktorý je im určený“. Preto je na mieste gastronómiu stotožniť nielen s umením a duchovnou vzdelanosťou, ale i so spoločenským správaním a tomu zodpovedajúcim mravom.

Gastronómia prechádzala určitým vývojom. V ponímaní stravy je súčasťou identity národov a nositeľom kultúry jednotlivých sociálnych skupín. Vďaka tomu môžeme gastronómiu definovať aj ako vedu, ktorá sa zaoberá súvislosťami, ktoré ovplyvňujú stravovanie ľudstva - od uspokojovania primárnej ľudskej potreby - nasýtiť sa až po súčasný marketingový nástroj pritiahnutia pozornosti turistov.

Zásadný obrat v charaktere stravy nastal rozvojom verejného stravovania. Rozmach reštauračných zariadení a rôznych podnikov verejného stravovania znamenal predzvesť a infiltráciu rozmanitých vplyvov, ktoré mali zásadný dosah na charakter a význam stravy. Išlo predovšetkým o prienik nových inovatívnych technológií, nových postupov varenia a spôsoby prípravy stravy či nové prístroje. Mobilita, príjmy a hodnota času prinútili ľudí k častejšiemu stravovaniu mimo domova.

Gastronómia a cestovný ruch

Gastronómia resp. stravovanie v najširšom slova zmysle je integrálnou súčasťou života človeka a je tak aj nevyhnutným a veľmi dôležitým predpokladom všetkých foriem cestovného ruchu. Mnohí odborníci zastávajú názor, že výdavky na stravu môžu presiahnuť aj tretinu všetkých turistických výdavkov, čo z gastronómie robí kľúčový faktor ovplyvňujúci kvalitu ponúkaného produktu príslušnej destinácie cestovného ruchu a v konečnom dôsledku aj výsledného zážitku získaného z danej destinácie.

Je to aj tradičná strava jednotlivých krajín, ktorá robí danú destináciu príťažlivú a v neposlednom rade má široké uplatnenie nielen v prevádzkach gastronomických zariadení, ale i v cestovnom ruchu. Ak je takáto strava predmetom záujmu turistov a súčasťou cestovateľského zážitku, podnecuje rozvoj kulinárskeho cestovného ruchu nazývaného i gastronomický cestovný ruch, gurmánsky cestovný ruch či gastroturizmus.

Ide o formu cestovného ruchu, pri ktorej sú účastníci motivovaní priamo pôžitkom z konzumácie, testovaním a poznávaním vybraných pokrmov alebo konzumáciou nápojov. Zahŕňa tiež kultúru stolovania, do ktorej patrí atmosféra, vybavenie a zariadenie stravovacieho zariadenia. Na kulinársky cestovný ruch sa dá pozerať i ako na medzinárodnú objaviteľskú účasť na akciách týkajúcich sa jedla zahŕňajúceho konzumáciu, prípravu a prezentáciu jedla, kuchyňu, tradície stolovania a stravovacie zvyky.

Je teda jasné, že jedlo môže byť samo o sebe cieľom cestovného ruchu. Z tohto dôvodu sa v zahraničnej literatúre používa pojem Culinary tourism alebo Food tourism. Kulinársky cestovný ruch je teda pomerne mladá oblasť cestovného ruchu, ktorý sa do povedomia dostal v roku 2003, kedy Erik Wolf založil Medzinárodnú asociáciu kulinárskeho cestovného ruchu (ICTA - International Culinary Tourism Association).

Asociácia propaguje motto

„Jedlo je atrakcia rovnako ako múzeum“.

K členom patria aj rôzne profesionálne zväzy, organizácie, cestovné kancelárie, prevádzkovatelia služieb cestovného ruchu a výrobcovia potravín. Podľa World Food Travel Association sa pri gastroturizme jedná o cestovanie za unikátnymi a pozoruhodnými kulinárskymi skúsenosťami, pričom účastníci gastroturizmu spoznávajú navštívenú destináciu z gastronomickej stránky.

Keďže gastronómia i spôsob stravovania sú prejav kultúry, túto formu cestovného ruchu považujeme za súčasť kultúrneho cestovného ruchu. V tomto prípade sa jedlo používa nielen ako marketingový nástroj na pritiahnutie pozornosti turistov, ale i ako špeciálny produkt kultúrneho cestovného ruchu.

Detailnejší pohľad na anglický pojem „food tourism“ prinášajú autori Hall, Sharples, Mitchell, Macionis a Cambourne v publikácií Food Tourism Around the World (2003), v ktorej poukazujú na zjednodušenú predstavu stotožňujúcu kulinársky turizmus s akoukoľvek návštevou reštaurácie alebo konzumáciou potravín či jedál spôsobom narúšajúcim stereotyp zaužívaného každodenného spôsobu stravovania, zväčša mimo miesta bydliska, ako na nepresnú.

Poukazujú na to, že toto zjednodušenie považuje za turistické aj aktivity, ktoré tento charakter nemajú. Taktiež ho neumožňuje odlíšiť od iných foriem turizmu, u ktorých je gastronómia síce nevyhnutnou súčasťou cesty, ale nie je jej primárnym cieľom.

Z pohľadu vymedzenia kulinárskeho turizmu je preto nevyhnutné rozlišovať medzi turistami, u ktorých je stravovanie nevyhnutnou súčasťou cestovateľského zážitku a tými, u ktorých sú turistické aktivity a dokonca aj výber cieľa cesty ovplyvnené jedlom, s cieľom dosiahnuť očakávaný kulinársky zážitok. Pri koncipovaní turistického produktu a marketingovej stratégie turistickej destinácie je preto možné ku stravovaniu a k s ním súvisiacim aktivitám pristupovať ako k prostriedku, resp. nevyhnutnej súčasti turistickej cesty alebo ako k cieľu turistickej cesty.

Podstatu a relevanciu odlíšenia kulinárskeho turizmu od iných foriem turizmu je preto možné vidieť v spôsobe uspokojovania dopytu po relaxe, odpočinku či zábave prostredníctvom aktivít súvisiacich primárne alebo sekundárne s jedlom alebo gastronómiou.

Hlavným motívom kulinárskych ciest je predovšetkým túžba po skúsenostiach z chuti osobitných druhov potravín alebo potravinárskych či gastronomických produktov, ktoré sú nejakým spôsobom výnimočné alebo sa vyznačujú nejakými regionálnymi špecifikami, ako napríklad vína, syry či degustácie rôznych pokrmov pripravených známymi šéfkuchármi podávanými v drahých a exkluzívnych reštauráciách. Taktiež môže ísť o rôzne miestne špeciality, ktoré nie je možné ochutnať inde (endemické špeciality).

Z pohľadu vymedzenia kulinárskeho cestovného ruchu je degustácia potravín a kulinárskych produktov nadradeným cieľom cesty, ktorý vplýva na správanie sa turistov. Taktiež vplýva aj na ich rozhodnutia o smere, čase výjazdu, forme trávenia času počas zájazdu a pod.

Ako teda vyplýva z vyššie uvedeného, stravovanie a degustácia jedla či potravinárskych produktov môže byť ako motivácia k cestovaniu a ako súčasť kulinárskeho cestovného ruchu primárny alebo sekundárny cieľ.

Špecifické varianty kulinárskeho cestovného ruchu

V rámci tejto formy cestovného ruchu sa v dôsledku neustále sa rozširujúcej ponuky vyprofilovali tri špecifické varianty:

Gurmánsky turizmus: Podielom turistov je najmenší zo všetkých subvariantov. Miera záujmu o jedlo a degustáciu kulinárskych produktov je najvyššia a predstavuje hlavný motív podniknutia turistickej cesty. Termínom „gurmán“ označujeme znalca dobrého jedla, labužníka, vychutnávača či milovníka dobrého a kvalitného jedla a nápojov. Gurmánsky turizmus je teda považovaný za subvariant kulinárskeho turizmu zameraný na labužníkov, znalcov jedla a nápojov.
Gastronomický turizmus: V prípade gastronomického turizmu je rovnako ako pri gurmánskom miera záujmu o degustáciu kulinárskych produktov primárna, avšak jeho účastníci sú ochotní akceptovať aj širšiu škálu gastronomických produktov, stále však s dôrazom na kvalitu, status a prestíž. Gastronomický turizmus možno považovať za variantnú formu kulinárskeho turizmu, ktorý je primárne zameraný na návštevu kvalitných reštaurácií a vyhľadávanie gastronomických produktov s dôrazom na kvalitu, status a prestíž. Za jeden z dôležitých faktorov, ktorý prispel k sformovaniu skupiny tzv. gastronomických turistov možno považovať fenomén neustále sa rozširujúcej pop-kultúry spojený s trendom navštevovania módnych a často aj exkluzívnych reštaurácií či špeciálnych podujatí súvisiacich s ochutnávaním jedál a nápojov.
Turizmus miestnych kuchýň: Tento subvariant kulinárskeho cestovného ruchu sa realizuje buď v mestskom, alebo vidieckom prostredí. Vo väčšej miere sa zvykne rozvíjať na vidieku, kde ku kľúčovým faktorom patrí špecializácia poľnohospodárskej produkcie zameraná na tradičné kulinárske špeciality. Primárnym motívom turizmu miestnych kuchýň je poznanie a ochutnávka tradičných miestnych kulinárskych špecialít. Tento variant kulinárskeho turizmu môže byť svojou povahou považovaný v istých prípadoch za súčasť rurálneho (vidieckeho) turizmu resp. agroturizmu, pretože je úzko spätý s miestnou poľnohospodárskou produkciou.

Okrem uvedených foriem existujú aj turistické cesty, u ktorých sú aktivity spojené s jedlom a jeho ochutnávaním sekundárnym motivátorom. Okrem už uvedených aktivít to môžu byť rôzne festivaly, demonštrácie či šou zamerané na potraviny a gastronómiu.

Trendy rozvoja gastroturizmu

Kvalita, pestrosť a spôsob stravovania sú do značnej miery podmienené množstvom finančných prostriedkov, ktoré jednotlivec môže a je ochotný investovať. Preto účastníci kulinárskeho cestovného ruchu pochádzajú z rôznych príjmových skupín, čím ponuka tejto formy cestovného ruchu môže byť veľmi variabilná.

Nárast bohatstva celosvetovej populácie prehlbuje vplyv na výdavky spotrebiteľov. Tí utrácajú čoraz väčší podiel svojich príjmov na hotové jedlo, gurmánske výrobky, jedenie vonku či jedlo s určitým zdravotným a etickým prínosom.
Starnutie populácie a zmeny v životnom štýle zvýšili dopyt po jedení vonku a gastroturistických akciách. SINKS - single income no kids = jeden príjem, žiadne deti.
Turisti vo väčšom počte odmietajú industriálny “fordistický” model nízkonákladovej masovej produkcie jedla. Vyhľadávajú kvalitnejšiu a čerstvú miestnu kuchyňu, ktorá je pre navštívené miesta viac autentická.
Multikulturalizmus prenikol do každodenného života spotrebiteľov. Je poháňaný globalizáciou, migráciou, internetom, expanziou špecializovaných televíznych programov a vytrvalým nárastom medzinárodného turizmu.

Recepty a inšpirácie pre malých kuchárov

Výborná, jemná, stará známa desiatová klasika. O tom, že frankfurtská polievka je grunt niet pochýb. Zvlášť v sychravých dňoch, kedy krásne zahreje žalúdok a zasýti. Nezabudni sa s receptom podeliť aj s ostatnými, podporíš tým moju prácu.

Nátierka, alebo pomazánka zo šunky, výborná na čerstvý chlieb. Vhodná je na ozdobovanie kanapiek, na plnenie toastového chleba,…

Tieto kuracie prsia sú podávané s omáčkou s paradajok, cibule a cesnaku, pripravené na víne s čerstvou bazalkou. K jedlu stačí…

Rozmýšľala som, či sem mám vôbec tento recept dať, veď rezne obaliť vie každý. Ale "játrové rízky", ako sa im u nás doma vravelo…

Punčová je proste punčová a v našej mrazničke má zmrzlina v lete vždy svoje miesto.

Najlepšie osvieženie do horúcich dní - zmrzlina. Z čertvého ovocia, so smotanou, vanilkou a medom. Ríbezle sú trochu kyslasté a…

Tieto pletienky z kysnutého cesta dlho vydržia mäkkučké, preto ich zvyknem robiť rovno štyri z jedného kila múky. Dve zjeme…

Mozzarella, rajčiny a bazalka sú nesmrteľná kombinácia.

Deti 11. triedy si vyskúšali lyžovanie na lyžiach, ktoré si vyrobili z papiera spolu s p.učiteľkami. ktoré sa ideálne hodia na toto obdobie. Možno sa čudujete ale táto nátierka patrí medzi najobľúbenejšie medzi detičkami. na raňajky a olovrant plná vitamínu B nevyhnutnému pre správne fungovanie základných funkcií tela a imunity. ktorý nám pomôže v studených dňoch s ochranou proti chorobám. Tak neváhajte a pripravte svojim ratolestiam zdravé nátierky priamo doma a určite neodoláte ani vy!

Batoľatá začínajú milovať hry využívajúce ich predstavivosť a hranie určitých úloh, čo im umožní nácvik spoločenských aktivít a dovolí im usmerniť pocity sklamania a hnevu. Môže vás však prekvapiť, že sa deti s mnohými kúpenými hračkami vôbec nehrajú a, naopak, obľúbia si tie najjednoduchšie hračky alebo len rôzne predmety z domácnosti, ktorým vo fantázii prisúdia veľa spôsobov použitia.

Rôzne kuchynské pomôcky sú krásnym zdrojom rámusu, dá sa v nich preniesť mnoho vecí a využiť ich ako skrýše. Aj doma môžete robiť s dieťaťom mnoho vecí. Stačí ho napríklad vpustiť do skrinky s hrncami a panvicami a plastovými potrebami. V kúpeľni môže prelievať vodu z pohárika, púšťať lodičky alebo sa hrať s bublifukom. Vyskúšať môžete už aj plastelínu a vymodelovať oteckovi napr. slimáka. Môžete sa spolu hrať s loptami, tancovať, spievať, obliekať dieťa do vlastných starých šiat a topánok. Zapojiť ho môžete aj do ľahkých domácich prác - dávanie bielizne do práčky, jazda s vysávačom, utretie stola.

Jednou z najdôležitejších spoločných činností je čítanie - dieťa sa učí zvuky a význam slov, ale aj intonáciu a rytmus reči. Určite stojí za to ísť len tak do parku, do lesa, do ZOO. Môžete využiť dni otvorených dverí napr. na požiarnej stanici, navštíviť detské divadelné alebo hudobné predstavenie, zájsť do miestnej knižnice alebo do múzea pre deti. Mestské deti ocenia zvieratká na farme, naopak, vidiecke zaujme napr. Chlapcom stačí k spokojnosti, ak objavíte stavenisko s bagrami a žeriavmi, dievčatá napr. poteší stavanie domčekov v lese. Využite strávený čas na ukázanie rôznych vecí, rozprávajte sa s dieťaťom o všetkom, čo cestou vidíte.

Zostala vám doma prázdna dóza od Nutrilonu? Vyrobte z nej vkladačku pre svojich malých nezbedníkov, pokojne aj s ich pomocou. Vezmite si prázdnu dózu. Okraje natrite farebne podľa tvaru, ktorý sa bude do dózy vhadzovať.