Slintačka a krívačka na Slovensku: Výskyt, príznaky a dopady na agrosektor

Slovensko čelí výnimočne vážnej situácii v podobe epidémie slintačky a krívačky (SLAK), vysoko nákazlivého vírusového ochorenia zvierat, ktoré v regióne nemá obdobu celé desaťročia. Táto choroba ohrozuje nielen hospodárske zvieratá, ale aj stabilitu celého agrosektora a môže mať významné ekonomické dosahy.

Čo je slintačka a krívačka?

Slintačka a krívačka, známa aj ako aftózna horúčka, je závažná, vysoko nákazlivá, horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat. Postihuje najmä párnokopytníky, ako hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a iné raticové prežúvavce, ale aj divo žijúce párnokopytníky - jelene, srnky či muflóny.

Na túto chorobu neexistuje liečba a všetky postihnuté zvieratá musia byť utratené a neškodne zlikvidované.

Pôvodcom slintačky a krívačky je aphthovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný. Diagnostikovaných bolo sedem základných typov vírusu SLAK, označujú sa ako typ O, A, C (európske typy), SAT1, SAT2, SAT3 (africké typy) a typ Asia1 (ázijský typ).

História výskytu

V Československu sa slintačka a krívačka objavila naposledy pred viac ako pol storočím, v prvej polovici 70. rokov minulého storočia.

Príznaky a šírenie nákazy

Inkubačná doba vírusu je 2 až 7 dní, výnimočne až 11 dní. Medzi prvé prejavy patrí pokles produkcie mlieka, potom zvýšená teplota (41 °C), pľuzgiere a afty v ústnej dutine, ktoré spôsobujú slintanie. Pľuzgiere a vredy sa objavujú aj v oblasti vemena a v oblasti paznechtu, teda „kopyta“, kde spôsobujú krívanie.

Vírus sa šíri veľmi rýchlo a ľahko priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami, kontaminovaným krmivom, vodou, podstielkou, senom, kontaminovanými nástrojmi, oblečením a najmä obuvou personálu, kontaminovanými automobilmi a ich súčasťami.

Z hľadiska nákazy je mimoriadne nebezpečná skutočnosť, že vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby choroby, teda v čase, kedy nie sú pozorované ešte žiadne klinické príznaky.

Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa SLAK šíri najmä nepriamym prenosom, napríklad krmivom, podstielkou, hnojom, močovkou, dopravnými prostriedkami či prachom.

Ohrozenie zvierat a ľudí

Toto ochorenie je zriedka fatálne u dospelých jedincov (úhyn maximálne do 5 percent), častejšie býva vysoká úmrtnosť u mladých zvierat (50 - 100 percent) v dôsledku zápalov srdcového svalu alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky.

Na človeka sa prenáša táto choroba len veľmi zriedkavo. Z minulosti je známych iba niekoľko prípadov sprevádzaných horúčkami a pľuzgiermi v ústach, na prstoch rúk i nôh. V rokoch 1921 až 2007 zaznamenali na svete približne len 40 prípadov nákazy človeka vírusom SLAK.

Mimoriadne riziko predstavuje mäso a produkty z chorých alebo nakazených zvierat, ako aj všetky druhy zvierat, ale najmä tie, ktoré sa pohybujú v blízkosti chovných priestorov, či už domáce alebo voľne žijúce zvieratá vrátane hlodavcov, vtákov, hmyzu.

Aktuálna situácia na Slovensku

Dňa 10. januára 2025 Nemecko oficiálne oznámilo výskyt slintačky a krívačky (SLAK) u vodného byvola z farmy v spolkovej krajine Brandenbursko neďaleko Berlína. Dňa 7. marca bol potvrdený výskyt slintačky a krívačky na farme v Maďarsku, 2,5 km od hraníc so Slovenskom.

Prvý prípad slintačky a krívačky u nás potvrdili testy 21. marca 2025 v troch chovoch hovädzieho dobytka v okresoch Komárno a Dunajská Streda. Vláda SR okamžite prijala mimoriadne núdzové opatrenia, vrátane zákazu premiestňovať vnímavé zvieratá - hovädzí dobytok, kozy, ovce a ošípané a iné párnokopytníky v rámci celej SR. Psy aj mačky cestovať môžu.

V ohniskách nákazy je úplný zákaz vstupu nepovolaných osôb, pričom všetky osoby, nástroje a automobily musia prejsť pred výjazdom prísne dezinfikované a prejsť aj dezinfekčnou bránou alebo brodom.

Preventívne opatrenia a dezinfekcia

Pri každej nákaze zohráva disciplína najdôležitejšiu rolu. Ak sa budú striktne dodržiavať vydané nariadenia, bude to obrovská pomoc, aby sa nákaza nešírila ďalej.

Dĺžka dezinfekčného brodu by mala byť minimálne 5 m - aby sa v ňom obrátili aj veľké kolesá traktora a hĺbka cca 20 cm, ideálne na celú šírku vchodu. Ak nie je možný brod, pripúšťajú sa aj dezinfekčné pásy, dezinfekčné vane, prípadne dočasné brody - nepriepustná fólia s molitanom alebo vrstvou pilín nasiaknutými dezinfekčným prípravkom.

Na dezinfekciu sa používajú rôzne chemické látky, napr.:

• hydroxid sodný - NaOH (2%) („lúh“) - Pozor žieravina. Pri príprave používajte ochranný gumený odev, rukavice a ochranné okuliare. UPOZORNENIE: Do vody vždy pridávajte lúh.
• chlórnan sodný (3%)
• napr. peroxymonosíran draselný/chlorid sodný (1 %)

Riziká a dopady na agrosektor

Epidémia slintačky a krívačky môže mať nepriaznivý vplyv na slovenskú farmársku produkciu. Aktuálne sa epidémia slintačky a krívačky javí skôr ako lokálny epidemiologický problém.

Analytik finančných trhov XTB Marek Nemky skonštatoval, že ani Slovensko, ani Maďarsko aktuálne nepatria medzi významných producentov v oblastiach, ktoré boli výrazne zasiahnuté nedávnou epidémiou. Slovensko ročne vyprodukuje približne 813.000 ton mlieka, čo predstavuje iba 0,56 % z celkovej produkcie Európskej únie, zatiaľ čo Maďarsko s produkciou 1,731 milióna ton mlieka dosahuje podiel 1,19 %.

Pokiaľ ide o produkciu hovädzieho mäsa, ani tu nie sú tieto krajiny výraznými hráčmi. Na Slovensku sa ročne na mäso zabije približne 24.000 kusov dobytka, zatiaľ čo v Maďarsku je to okolo 84.000 kusov.

Signifikantný vplyv na spotrebiteľské ceny by však mohlo mať rozšírenie tejto choroby do krajín ako Poľsko, ktoré má približne 9-percentný podiel na európskej produkcii. V takom prípade by sme mohli očakávať výraznejšie ekonomické následky na úrovni spotrebiteľských cien.

Tento scenár sa podľa neho podobá situácii v Nemecku na začiatku roka, kde sa podarilo ochorenie rýchlo identifikovať a efektívne zastaviť. V dôsledku týchto opatrení už v súčasnosti v Nemecku neevidujú ďalšie prípady nákazy.

Odškodnenie a obnova chovov

Premiér vyhlásil, že vláda chce nahradiť všetky škody, ktoré chovateľom vzniknú. Vláda má v úmysle odškodniť zasiahnutých chovateľov, a to nielen v dotknutých veľkochovoch, ale aj tých, ktorí museli odovzdať na porážku v rizikovom pásme svoje doma chované hospodárske zvieratá. Toto odškodnenie umožňuje legislatíva o nebezpečných chorobách a je naň možné využiť aj prostriedky Európskej únie.

Obnova chovu je však náročnejší proces. Po likvidácii nakazeného chovu je prvým krokom mechanické čistenie. Zlikvidovať sa musí krmivo, slama, hnoj, očistiť treba všetky nástroje, stroje a zariadenia (lopaty, vidly, miešače krmiva, dojace stroje atď.).

Po čistení treba celý priestor vydezinfikovať, po dostatočnom čase pôsobenia dezinfekcie sa urobia odbery vzoriek, a aj keď sa prítomnosť vírusu nezistí, priestor sa opäť dezinfikuje a znova otestuje.

Potom sa na farmu privezie niekoľko kusov tzv. testovacích zvierat. Ak sa vírus podarilo eliminovať a tieto kusy neochorejú, môže sa začať s obnovou reálneho produkčného chovu. Celý tento proces trvá niekoľko mesiacov a môže sa natiahnuť až na pol roka.

Nedostatočná prevencia?

Portál Poľnoinfo poukázal na nedostatočnú informovanosť zo strany štátnych orgánov smerom k ohrozeným - teda ku chovateľom dobytka.

Vyjadrenia, ktoré vychádzali od kompetentných po tom, čo sa nákaza potvrdila v Maďarsku, nekorešpondujú s reálnymi opatreniami, ktoré sa vykonávali priamo v teréne, teda na našich južných hraniciach.

Minister Richard Takáč informoval ešte 14. marca, že sa vykonávajú všetky potrebné opatrenia na to, aby sa vírus z Maďarska nedostal na Slovensko. Súčasťou opatrení, ktoré ohlásila aj samotná Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS), boli aj kontroly na hraniciach. Tie sa diali od 7. marca.

Často kladené otázky

Úrad vlády zverejnil jasné a stručné odpovede na najčastejšie otázky, ktoré v súvilosti s vírusom, ktoré v súvilosti so slintačkou a krívačkou zaznievajú.

• Čo je SLaK? Slintačka a krívačka, alebo aj aftózna horúčka, je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie zvierat. Postihuje najmä hovädzí dobytok, kozy, ovce, ošípané, ale aj voľne žijúcu raticovú zver a iné párnokopytníky.
• Ide o novodobý vírus? Vírus slintačky a krívačky je jedným z najmenších a najodolnejších známych živočíšnych vírusov, ktorý je známy už od roku 1898. Je mimoriadne stabilný a veľmi účinne sa šíri.
• Ako sa prejavuje? Inkubačná doba vírusu je 7 až 14 dní, u hovädzieho dobytka býva kratšia. Medzi prvé prejavy patrí pokles produkcie mlieka, potom zvýšená teplota, pľuzgiere a afty v ústnej dutiny, ktoré spôsobujú slintanie. Pľuzgiere a vredy sa objavujú aj v oblasti vemena a v oblasti paznechtu, teda „kopyta“, kde spôsobujú krívanie.
• Musí mať každé vnímavé zviera príznaky? Nie, ak sa však nachádza v blízkosti nakazených zvierat - v okruhu 3 km od ohniska nákazy, musí sa preventívne utratiť. Zvieratá sú infekčné a šíria vírus ešte pred prepuknutím príznakov.
• Je nákaza smrteľná? Pre dospelých jedincov v dobrej kondícii nákaza nie je smrteľná, horšie sú na tom mláďatá. Keďže ide o vysoko nákazlivé ochorenie, chovy sa celé zlikvidujú, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu.
• Ako sa vírus prenáša? Priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami, kontaminovaným krmivom, vodou, podstielkou, senom, kontaminovanými nástrojmi, oblečením a najmä obuvou personálu, kontaminovanými automobilmi a ich súčasťami. Vírus sa šíri aj vzduchom na desiatky kilometrov a je veľmi odolný, v prostredí prežíva veľmi dlho.
• Čo je najčastejší spôsob prenosu? Priamy kontakt medzi zvieratami, ale aj obuv personálu. Vírus je mimoriadne odolný a prežitiaschopný.
• Šíri sa vírus aj vzduchom? Vírus sa šíri aj vzduchom, vetrom, a to na desiatky kilometrov.
• Prečo je nákaza taká nebezpečná? Má extrémne ekonomické dopady, obnova chovov trvá roky.
• Môže sa človek nakaziť slintačkou a krívačkou? Ak áno, ako? Vo veľmi ojedinelých prípadoch sa môže vírusom nakaziť aj človek v závislosti od kondície jeho imunitného systému. Priebeh však býva mierny, takmer nebadateľný.
• Môžu sa nakaziť psy, mačky, zajačiky, hydina? Pre psov, mačky, kone, zajačiky či hydinu vírus slintačky a krívačky nepredstavuje zdravotné riziko.
• Môže mať človek zdravotný problém ak by vypil mlieko od kravy nakazenej slintačkou a krívačkou? Ak áno, aký? Čerstvé mlieko od kravy, ovce či kozy v akútnej fáze nákazy býva zrazené a chuťovo nevhodné na konzumáciu.
• Chráni pasterizácia mlieka pred nákazou človeka? Konzumácia tepelne ošetreného (pasterizovaného) mlieka nepredstavuje zdravotné riziko. Výrobky z pasterizovaného mlieka ako sú jogurt, sušené mlieko či dojčenská výživa sú bezpečné.
• Mohol by človek ochorieť, ak zje mäso z takto nakazeného zvieraťa? Konzumácia tepelne upraveného mäsa nepredstavuje pre človeka riziko.
• Ničí vírus mráz? Vírus je citlivý na teplo a kyslosť, mrazenie prežije. Počas zimy alebo chladnejších období dokonca prežíva dlhší čas ako v teple.
• Je nebezpečné už len samotné priblíženie alebo dotyk takéhoto zvieraťa? Pre vnímavé zviera áno, nákaza sa veľmi rýchlo a ľahko prenáša. Ľudia, psy či mačky sa nenakazia, nebezpečné sú pre vnímavé zvieratá, lebo môžu vírus prenášať.
• Aké príznaky by mohol mať človek, na ktorého by tento vírus v nejakej forme (aspoň nepriamo) prešiel? V absolútnej väčšine nákaza prejde bez povšimnutia, výnimočne vriedkami na jazyku a aftami na sliznici úst.
• Aká je v takom prípade liečba? Liečba spočíva len v tlmení príznakov, ktoré sú však minimálne, preto nie je potrebná.
• Ak doma chovám domáce zviera nemám jesť mäso z neho ani piť jeho mlieko, keď je na Slovensku prítomná slintačka a krívačka? Tepelná úprava mäsa a mlieka ničí vírus a zabezpečuje bezpečnosť potravín.
• Je zakázaný prevoz všetkých zvierat? Nemôžem cestovať so psom? V rámci mimoriadnych núdzových opatrení je povolené premiestňovať vnímavé zvieratá - hovädzí dobytok, kozy, ovce a ošípané a iné párnokopytníky mimo reštrikčnej zóny len v rámci toho istého reťazca, alebo na bitúnok v celej SR na bitúnok či na bitúnok členských štátov. Aktuálne opatrenia na hraniacich je potrebné si overiť. Psy, mačky a iné zvieratá, ktoré nie sú vnímavé na slintačku a krívačku, cestovať môžu.
• Môžem ísť navštíviť so psom rodinu, ktorá býva pri epicentre nákazy? Áno, hoci pre zastavenie šírenia vírusu je kľúčové minimalizovať pohyb.
• Existuje očkovanie a slúži ako prevencia pred krívačkou a slintačkou? Nie. Vakcína slúži len na zníženie vylučovania vírusu slintačky a krívačky u zvierat, ktoré už s vírusom prišli do kontaktu.
• Prečo sa musia všetky vnímavé zvieratá utratiť? Aby nákazu nešírili. Ide o vnímavé druhy zvierat v ohniskách nákazy ako aj v ďalších chovoch na základe posúdenia epizootologického rizika.
• Môžu nákazu prenášať aj divo žijúce zvieratá? Aj divo žijúce párnokopytníky - jelene, srnky či muflóny - bývajú prenášačmi vírusu, hoci im nespôsobuje vážnejšie zdravotné problémy. Aby vírus neroznášali, je podstatné ich v lesoch nevyrušovať.
• Dá sa vstupovať na farmy - do chovov? V ohniskách nákazy je úplný zákaz vstupu nepovolaných osôb, pričom všetky osoby, nástroje a automobily musia prejsť pred výjazdom prísne dezinfikované a prejsť aj dezinfekčnou bránou alebo brodom. Preventívny zákaz vstupu pre nepovolané osoby platí na všetky chovy vnímavých zvierat v rámci SR, zavreté musia byť aj ZOO, cirkusy a nesmú sa organizovať hromadné akcie zvierat.
• Ako má vyzerať dezinfekčný brod? Dĺžka minimálne 5 m - aby sa v ňom obrátili aj veľké kolesá traktora a hĺbka cca 20 cm, ideálne na celú šírku vchodu. Ak nie je možný brod, pripúšťajú sa aj dezinfekčné pásy, dezinfekčné vane, prípadne dočasné brody - nepriepustná fólia s molitanom alebo vrstvou pilín nasiaknutými dezinfekčným prípravkom. Roztok je potrebné udržiavať v predpísanej koncentrácii za každého počasia.
• Kto je zodpovedný za dezinfekciu v chove? Chovateľ, ktorý predkladá aj potvrdenie o dezinfekcii.
• Čím treba dezinfikovať? Dezinfekčné prípravky/účinné látky a ich koncentrácia účinné na zničenie vírusu slintačky a krívačky:
  • hydroxid sodný - NaOH (2%) („lúh“) Pozor žieravina. Pri príprave používajte ochranný gumený odev, rukavice a ochranné okuliare. UPOZORNENIE: Do vody vždy pridávajte lúh. Vodu nikdy nelejte do lúhu.
  • uhličitan sodný (4%) (Na2CO3), tiež sóda na pranie, kyselina citrónová (0,2%), kyselina octová (2%), chlórnan sodný (3%) - napr. SAVO peroxymonosíran draselný/chlorid sodný (1 %) napr. Virkon S, Dexon Super (za mrazov s prídavkom 20% etylénglykolu, propylénglykolu, etylalkoholu) oxid chloričitý.

Dopady na mliekarenský sektor

Tri farmy, ktoré nákaza už zasiahla a ktoré prišli a prídu o celý svoj chov, produkovali dohromady asi 20 miliónov kilogramov mlieka ročne. To je v prepočte na priemernú spotrebu množstvo mliečnych výrobkov pre asi 100-tisíc ľudí.

Tabuľka: Produkcia mlieka a hovädzieho mäsa na Slovensku a v Maďarsku

tags: #nemecko #nakazene #maso #problem

Populárne príspevky:

• Nutričné hodnoty zemiakov
• Vplyv kávy s mliekom na zdravie
• Rýchly recept na koláč
• Obmedzenia dopravy v Bratislave
• Údržba zariadení ŠÚ SR