Kuchyňa a rodové stereotypy: Môže žena byť dobrou kuchárkou?
Vo svete, kde rodové stereotypy stále pretrvávajú, je dôležité poukázať na to, ako tieto predsudky ovplyvňujú životy žien a mužov. Často sa stretávame s presvedčením, že ženy patria do kuchyne a muži by mali zabezpečovať rodinu. Tieto hlboko zakorenené stereotypy obmedzujú osobné rozhodnutia a slobodu jednotlivcov.
Deti do detailu nevedia, ako by sa mali správať náležite svojmu pohlaviu, no dospelí im tieto veci odmalička vštepujú. Chlapci sa učia, že sa musia hanbiť, keď plačú, pretože to robia iba baby. A naopak, malé dievčatká vychovávajú v tom, že by sa nemali biť, pretože nie sú chlapci. To všetko sú rodové stereotypy, s ktorými sa stretávame už odjakživa a väčšine z nás lezú na nervy.
Psychologička Christia Spears Brown vo svojej knihe rodičom radí, že by mali nechať chlapcov hrať sa s bábikami a dievčatá s autíčkami. Takisto odporúča chlapcov naučiť variť a dievčatá napr. niečo opraviť, používať kladivo a skrutkovač. Vysvetľuje, že potom to budú mať obe pohlavia v živote ľahšie. Muži sa nebudú hanbiť za využívanie rodičovskej dovolenky a ženy budú mať širší záber aj pri výbere povolania a budú celkovo sebestačnejšie.
Stravovacie návyky Slovákov: Pohľad odborníčky
Karolína Fourová, odborníčka na výživu a kvalitu potravín, autorka knihy o zdravom stravovaní "Nejez blbě", zdieľa svoje postrehy o stravovacích návykoch Slovákov. Tvrdí, že existujú určité nedostatky, ktoré sa týkajú zloženia jedálneho lístka. Fourová poukazuje na nadbytok soli, čo je celosvetový problém, a nedostatok vlákniny, pretože jeme málo celozrnných výrobkov. Mnoho z nás robí aj ďalšie veľké chyby - konzumuje málo zeleniny a málo mliečnych výrobkov. Podľa prieskumov jeme veľmi veľa mäsa. Jeme veľa mäsa aj masla.
Ďalším mýtom je nahradzanie kravského mlieka ryžovým alebo kokosovým, ktoré sú v skutočnosti menej zdravé. Kokosové mlieko je zdravé asi ako šľahačka, ale to mnohí tiež nevedia. Fourová zdôrazňuje, že to už bolo tisíckrát vyvrátené, ale stále sa to objavuje a ľudia stále veria, že lepok lepí črevá.
Ako si vytvoriť zdravý jedálniček?
Ideálne je jesť všetko s mierou a nemať žiadne zakázané potraviny a potraviny, ktoré musím jesť. Naopak, vedieť, ktoré potraviny sú menej vhodné a jesť ich menej často. Keby som mala odporučiť jednu diétu, bola by to stredomorská, ktorá sa často spomína, ale mnohí ju stále nepoznajú.
Fourová odporúča jesť vyvážene a s mierou. Dôležité je vedieť, ktoré potraviny sú menej vhodné a jesť ich menej často. Odporúča stredomorskú diétu, ktorá sa často spomína, ale mnohí ju stále nepoznajú. Je dôležité premýšľať o tom, čo jeme, ale netreba zachádzať do extrémov.
Vzdelanie v oblasti výživy má zásadný vplyv na to, ako sa stravujeme. Fourová spomína, že nastupovala do školy v čase, keď mala mentálnu anorexiu a škola mi v tom veľmi pomohla. Tam som zistila, aké sú vhodné jedálne lístky a prečo je dôležité jesť. Uvedomila som si, že telo jedlo potrebuje, aby vôbec fungovalo.
Anorexia ako extrém a cesta k uzdraveniu
Karolína Fourová sa otvorene delí o svoju skúsenosť s mentálnou anorexiou. V detstve som bola pomerne guľatá a mala som nadváhu. Veľmi mi to prekážalo hlavne v puberte. Ale napriek tomu, že som športovala, nestačilo to. V puberte som navyše začala piť alkohol, každý piatok a sobotu som chodila so spolužiakmi do krčmy a cestou domov som si v niektorom otvorenom bufete dala hranolčeky. Moja váha išla veľmi rýchlo hore. Nerozumela som, prečo priberám.
Tak som začala veľa cvičiť a skoro nič som nejedla. Na internete som si pozerala výživových poradcov a zistila som, že mnohí nemajú adekvátne vzdelanie, majú vyštudovanú napríklad dopravnú školu. Doma som vravela, že k hocikomu teda nepôjdem, pretože mi nemôže radiť s takým vzdelaním. Nakoniec som si však vybrala odborníčku, ktorá mi počas sedenia povedala, že nikdy nebudem chudá, že sa mám na seba pozrieť a začať jesť. Dodnes si pamätám, ako mi povedala, že som ako buldog, ktorý chce byť ratlík. Vtedy som sa nemohla učiť. Bola som unavená, mozog mi nefungoval, bola som zmätená a spomalená, pretože som nemala cukor, keďže som sa ho v jedle snažila veľmi eliminovať. A veľmi zle som spala, čo pozná veľa ľudí, ktorí skúsili napríklad ketodiétu. Tá je založená na extrémne nízkom príjme sacharidov a mnoho ľudí počas nej zistí, že nemôže spať. Telo totiž potrebuje energiu na to, aby sa dobre vyspalo a zregenerovalo.
Po tom roku som začala byť hladná. Moje telo si povedalo, že takto to ďalej nejde a sama som začala jesť. Telo nie je hlúpe a samo si o to povie. Obdobie hladu sa pri takýchto poruchách často strieda s obdobím prejedania sa. Človek je vtedy schopný zjesť obrovské množstvo jedla aj nad rámec toho, čo zvládne, pretože mozog si pamätá, že telo dlho hladovalo. To som prežívala aj ja. Na internete som si potom hľadala informácie, čo s tým mám robiť. Ale pred desiatimi rokmi sa o tom nikde nepísalo. Dnes ľuďom, s ktorými pracujeme, hovorím, že môže trvať veľmi dlho, kým si telo uvedomí, že človek mu dá najesť a nemusí sa teda prejedať.
Dôsledky diét a metabolizmus
Väčšinou to funguje tak, že človek sa vyhladuje, drží nejakú drastickú diétu, a potom si povie, že v poriadku, schudol som desať kíl, idem jesť normálne. Ale napokon sa stále vráti len k tomu, ako jedol predtým. To, samozrejme, nie je vhodné. Problém je, že ľudia sa nenaučia zdravo stravovať a radšej sa vrátia k predošlým nevhodným stravovacím návykom.
Rodové roly a stereotypy
Rodové stereotypy vo vzťahoch
Často sa stretávame s hlúpymi narážkami od nášho okolia. Pokiaľ nie je niekto napríklad spokojný s naším partnerom, mal by si to nechať pre seba a nie strkať nos do vecí, do ktorých ho nič. Priam až trápna veta, ktorá však dokáže nechať poriadne veľkého chrobáka v hlave. Nevnímajte preto tieto životné múdrosti svojho okolia a sústreďte sa na to, čo chcete vy a nie na to, čo chcú iní.
Každý vzťah si prejde zložitejším obdobím a vtedy je najdôležitejšia komunikácia medzi partnermi. Ak dostanete úžasnú radu, aby ste problém nechali iba tak "vyšumieť", ihneď ju zo svojej hlavy vytesnite. Je to asi to najhoršie, čo v takom prípade môžete urobiť. Ak máte teda nezhody s manželom, milencom, druhom, nenechajte si radiť od nikoho iného.
Výskumy ukazujú, že ženy sa dostávajú do riadiacich pozícií počas krízy, zatiaľ čo muži v období, keď firma prosperuje. Mnoho zamestnávateľov totiž verí, že ženy sú horšie manažérky a majú väčší sklon k iracionálnemu správaniu, dajú sa ľahko rozrušiť a ovplyvniť. Taktiež veria, že si ťažšie vybudujú rešpekt, a preto mnohí uprednostňujú na obsadenie riadiacich pozícií práve mužov. Táto myšlienka ale vytvára efekt skleneného stropu, čiže neviditeľnú rodovú bariéru, ktorá oddeľuje nežnejšie pohlavie od vyšších pozícií.
Psychológovia sa zhodujú, že ak chce byť žena rešpektovaná, mala by raz za čas zaplatiť aj ona. Ak ide o vyvážený vzťah, ideálne je, keď muž ponúkne zaplatenie a žena, hoci to prijme, zaplatí nabudúce. Blíži sa predvianočné obdobie a s ním aj domáce povinnosti a prípravy na sviatky. Tzv. neplatená práca, ktorá zahŕňa starostlivosť o deti a domácnosť, však spravidla spadá na plecia žien. A to celoročne. Dôvodom sú stále pretrvávajúce stereotypy.
Keby dostávali ženy za domáce práce finančnú odmenu, ktorú by pravidelne investovali, mali by majetok vo výške približne 2 mil. eur. Realita však ukazuje, že zatiaľ čo rozdiely v zastrešovaní peňažného chodu domácnosti sa medzi mužmi a ženami pomaly stierajú, v oblasti neplatenej práce stále pretrvávajú. Tá je dlhodobo doménou žien, pričom podľa rôznych štatistík sú to práve ony, ktoré vykonávajú celkovo až tri štvrtiny neplatenej práce.
Premeny ženských rolí v histórii
Kedysi bola žena vnímaná primárne ako gazdiná, ktorej poslaním je starostlivosť o rodinu a domácnosť. Dnes sa však táto predstava mení a úspech sa nemeria len schopnosťami v kuchyni.
V minulosti, najmä v agrárnom prostredí, bola žena vnímaná ako tá, ktorá sa stará o domácnosť a rodinu. Minister Vavro Šrobár v minulosti povedal: "Rodine vďačíme za zachovanie slovenského národa." Aj kultúrna elita utvrdzovala krajšiu polovicu národa v tom, že majú byť perfektné gazdiné, ktoré udržujú poriadok, čistotu a domáce pohodlie.
Gazdinské školy: Príprava na život na dedine
V roku 1920 vznikla vo Veličnej na Orave prvá gazdinská škola, ktorá mala dievčatá pripraviť na život na dedine. Išlo spravidla o jednoročné školy, v ktorých sa vyučoval slovenský jazyk, mravouka, spoločenská výchova, ale aj chémia, fyzika, chov zvierat, záhradníctvo, mliekarenstvo, hospodárne vedenie domácnosti a zdravoveda.
Od celibátu učiteliek po zamestnanosť
Zaujímavosťou je, že v minulosti platil "celibát učiteliek", ktorý ženám učiteľkám umožňoval mať rovnaké platy ako muži, ale museli zabudnúť na vydaj a materstvo. Po vojne a najmä po roku 1948 sa však vývoj zamestnanosti žien postupne dostal do opačného extrému. Ženy boli nútené nahradiť mužov v národnom hospodárstve a nastúpiť ako rezervoár pracovných síl aj do predtým typických mužských profesií.
Tisovský režim a návrat k rodinnému kozubu
Po rozbití Československa a vzniku slovenského štátu sa tisovský režim usiloval vrátiť ženy k rodinnému kozubu a k vareche. Zákonom z roku 1939 prepustilo ministerstvo školstva zo zamestnania vydaté učiteľky.
Sociologické výskumy ukazujú, že najmä mladé ženy variť nevedia. Ďalšie aj vedia, ale varia nerady. Medzi mužmi je takých ešte viac. Až 48 percent opýtaných sa cíti lenivými na to, aby si niečo uvarili z potravín, ktoré majú doma v komore či chladničke. Detskí lekári upozornili, že čoraz častejšie sa v ambulanciách stretávajú s matkami, ktoré nevedia variť ani jednoduché jedlá a spoliehajú sa na polotovary.
Alexandra Lochmanová: Príklad úspešnej ženy, ktorá sa našla v podnikaní
Alexandra Lochmanová pred piatimi rokmi maturovala na Gymnáziu Ľ. Štúra v Trenčíne a potom na Masarykovej univerzite v Brne absolvovala bakalárske štúdium antropológie. Počas štúdia ju antropológia celkom nenaplnila. Spolu s bratom začali podnikať a otvorili si reštauráciu.
Alexandra sa stala vegánkou možno tri roky dozadu, ale dlho bola vegetariánkou. Vnímala, že po celom Slovensku pribúdajú dobré reštaurácie, no v Trenčíne to bolo ešte v plienkach. Nemala sa kam ísť najesť, keď sa v centre niečo dialo. Možno nejaké hranolky, inak nič moc. Prirodzeným prechodom od vegetariánstva, ktoré bolo pre ňu dôležité najmä z etickej stránky, sa rozhodla otvoriť vlastnú reštauráciu.
Pri výbere priestoru pre reštauráciu ich zaujalo miesto s výhľadom na hrad. Pred otvorením museli urobiť veľa vecí, ako podlahy, stenu na chodbe, kuchyňu, sklad, dvere, celý interiér. Nebolo tu kúrenie, tak inštalovali krby.
Alexandra je predovšetkým kuchárka, ale na starosti má aj každodenný manažment práce. Všetko robí podľa seba. Aj keď si nájde nejakú inšpiráciu, prispôsobí si ju. Musela sa hlavne naučiť variť rýchlo. Keď človek varí doma pre seba, je to o niečom úplne inom.
Nečakala napríklad to, aký úspech bude mať vegánska variácia bryndzových halušiek. Tie som predtým doma nikdy nerobila. Cestu sem si nájdu rôzni ľudia a z toho sa veľmi teším. Keď som maturovala, netušila som, že budem podnikať. Sama by som do toho určite nešla. Hnacím motorom bol môj brat, je skvelé, že ho mám.
Pomáhajú nám sociálne siete. Okrem jedného týždňa dovolenky celý rok varíš. Otvorené máte aj v sobotu. Pomáha mi, že to nevnímam len ako prácu, skôr je to náplň môjho dňa. Ale je to fyzicky náročné, nebudem popierať. Ľudia sa pýtajú na donášku, chcú recepty či dokonca kurzy varenia, zvažujeme dlhšie otváracie hodiny, možno budeme robiť nejaké menšie večerné podujatia.
Rodové roly a stereotypy
Príbeh Alexandry Lochmanovej je inšpiráciou pre mnohé ženy, ktoré sa neboja ísť za svojimi snami a nájsť si vlastnú cestu k úspechu.
Právnička Janka Debrecéniová tvrdí, že začať vidieť diskrimináciu je ako nasadiť si okuliare, ktoré už nikdy nezložíte. Vnímanie slova diskriminácia je problematické, pretože ľudia nevnímajú diskrimináciu v kontexte štruktúrnych nespravodlivostí, ktoré sa dejú nejakým skupinám permanentne a systematicky.
Štruktúrna diskriminácia prispieva k tomu, že ženy majú iné životné dráhy ako muži. Časť života sa venujú deťom, potom majú problém nájsť si zamestnanie, sú v zamestnaní odmeňované menej. Staršia žena má menšie šance nájsť si zamestnanie alebo partnera ako starší muž, ktorému vlastne v našej spoločnosti vek pridáva na šarme.
Podľa posledných výskumov ženy po štyridsaťpäťke majú obrovský problém sa zamestnať. Nechcú, aby ich niekto zvýhodňoval, iba chcú, aby ich to neznevýhodňovalo. Práve preto, že tu existuje štruktúrna diskriminácia, tá celospoločenská, niektorí ľudia často nie sú v pozíciách, v ktorých by mohli rovnocenne súťažiť s ostatnými.
Štatistiky potvrdzujú, že na trhu práce máme horizontálnu rodovú segregáciu. Ženy vykonávajú často povolania, ktoré majú nízky spoločenský status a sú zle platené, povolania, ktoré súvisia so starostlivosťou a s výchovou - učiteľky, zdravotné sestry, asistentky, sekretárky. Muži zasa vykonávajú povolania, ktoré sú oveľa lepšie zaplatené, pracujú v priemysle, vo finančníctve, v informačných technológiách alebo sú baníkmi. Ale aj tam, kde pracujú ženy aj muži s rovnakým vzdelaním a skúsenosťami, muži často zarábajú viac ako ženy.
Rozdiely v mozgu a myslení medzi mužmi a ženami
Je pravda, že mozgy, myslenie a správanie obidvoch pohlaví sa líši. Priemerná žena väčšinou lepšie rozumie medziľudským vzťahom, viac sa stará o druhých a je lepšia v jazykoch a humanitných smeroch. Rôzne psychické vlastnosti obidvoch pohlaví súvisia s tým, že s hlavou naformátovanou „operačným systémom“ príslušného pohlavia sa už rodíme, čo dokazujú aj výskumy mozgu pomocou počítačovej tomografie.
Ženy majú zväzok nervových vlákien spájajúci obidve časti mozgu (corpus callosum) až o tretinu silnejší. Výsledkom je napríklad preslávená „ženská logika“ (spájanie zdanlivo nesúvisiacich tém), ktorej muži nerozumejú.
Jednou z príčin rozdielov v mozgoch je pôsobenie pohlavných hormónov, ktoré štartuje už v maternici. Pri ženských plodoch estrogén zväčšuje centrá emócií a pamäti. Pri mužských plodoch testosterón podporuje centrá priestorovej orientácie a logiky. Muži a ženy státisíce rokov používali hlavy na odlišné činnosti. Práve preto sa v evolúcii postupne vyvinul mužský a ženský mozog, ktorý spracúva informácie odlišných spôsobom.
Doménou mužského mozgu je zacielenie pozornosti na jednu jedinú vec. Ženský mozog, naopak, zvláda viac činností naraz - to, čomu počítačoví odborníci hovoria multitasking. Žene to umožňuje lepšia prepojenosť mozgových pologúľ, z ktorej vyplýva väčšia spolupráca jednotlivých centier. Priemerná žena nezaparkuje auto tak dobre ako priemerný muž, pretože jej mozog sa jednoducho tak dobre neorientuje v priestore. Mužský mozog lepšie zvláda hry ako Tetris alebo stavebnicu Lego, rovnako aj deskriptívnu geometriu. V dospelosti potom muži víťazia nad ženami v orientácii na diaľku.
Dôsledkom väčšieho prepojenia obidvoch hemisfér u žien sú napríklad iné „jazyky“, ktorými obidve pohlavia hovoria. Muži sa snažia byť viac-menej presní a opisní.
tags: #kuchyna #zena #nemoze #byt #dobra #kucharka
