Kukurica (Zea mays): Od Domestikácie po Pestovanie a Využitie

Kukurica, vedecky známa ako Zea mays, je jednou z najvýznamnejších obilnín na svete. Jej história je fascinujúcim príbehom o domestikácii, šírení a prispôsobovaní sa rôznym kultúram a prostrediam. Táto plodina, ktorá sa dnes pestuje takmer po celom svete, má svoje korene v Strednej Amerike, kde ju ľudia začali kultivovať pred viac ako 9 000 rokmi. Jej priemerná ročná celosvetová produkcia dosahuje približne 1000 miliónov ton, čo svedčí o jej globálnom význame.

Začiatky v Strednej Amerike

História kukurice sa začala písať približne 7 000 rokov pred našim letopočtom. Prvé stopy jej pestovania pochádzajú zo Strednej Ameriky, konkrétne z územia dnešného Mexika. Predchodcom kukurice bola tráva teosinte, ktorá sa odlišovala od dnešnej kukurice. Teosinte mala len zopár semien obalených lístkami a viac sa podobala na ovos. Postupným výberom najlepších rastlín a ich krížením počas tisícov rokov sa vyvinula chutná kukurica.

Už v roku 3000 pred n.l. sa Indiáni Južnej a Strednej Ameriky živili kukuricou. Podľa legendy starí Mayovia verili, že prvý človek bol stvorený z kukuričných zŕn rozomletých na kašu. Kukurica bola pre nich posvätnou plodinou, ktorá zohrávala kľúčovú úlohu v ich náboženských rituáloch a každodennom živote. Spolu s fazuľami a amarantom patrila k najdôležitejším plodinám u Mayov a Aztékov.

Šírenie do sveta

Z centrálneho Mexika sa kukurica šírila do Severnej Ameriky a južne do Peru. Keď Krištof Kolumbus objavil Ameriku v roku 1492, objavil aj kukuricu a priniesol ju do Európy. Do Európy táto plodina zavítala v roku 1493, kedy ju sem priniesol objaviteľ Ameriky Krištof Kolumbus. Dovtedy Európania túto plodinu nepoznali.

V 16. storočí sa kukurica dostala do Európy. V Česku je jej pestovanie doložené od roku 1779. Na území Slovenska sa začala tešiť obľube v 18. storočí, kedy sa sem dostala z Maďarska. Latinský názov kukurice, Zea mays, pravdepodobne pochádza od názvu ľudu Taino, ktorý žil na ostrovoch v severných Antilách. Taino nazývali kukuricu mahis, čo v ich jazyku znamenalo "prameň života". Využitie kukuriceAko sa kukurica rozširovala po svete, objavovali sa aj nové spôsoby jej využitia. Dnes je kukurica treťou najrozšírenejšou obilninou na svete, hneď po ryži a pšenici.

Názov Kukurica je novotvar, ktorý vytvoril český botanik Ján Svätopluk Presl. Kukurica narastá do výšky 1 až 3 metrov, Z plného stebla vyrastajú striedavo dlhé a štíhle listy v dvoch zvislých radoch.

Využitie kukurice

Kukurica je univerzálna plodina s mnohostranným využitím. Zrná sa používajú ako príloha, na výrobu kukuričnej múky a krupice. V Mexiku si kukuricu spájame s kukuričnými plackami tortillami, v Amerike sú to vrecká plné pukancov. Kukurica je obľúbená aj u celiatikov, pretože je bezlepková. Kukuričná múka má typickú žltú farbu a sladkú kukuričnú chuť. Bežne sa používa v Amerike na prípravu rýchleho nekvaseného chleba.

Kukurica slúži aj ako hospodárska plodina - krmivo pre zvieratá (až 70 percent úrody). Na potravinárske účely sa používa kukuričná múka a krupica. Kukurica sa využíva aj v liehovarskom a chemickom priemysle, na výrobu liečiv (niektorých antibiotík) a v priemysle na výrobu škrobu, alkoholu, oleja a podobne. Kukuričný škrob sa používa na čistenie škvŕn a v kozmetike na starostlivosť o pleť. Je podstatnou zložkou pri výrobe piva, vodky alebo aj whisky.

Z kukuričných klíčkov, ktoré pri spracovaní zŕn zostávajú ako vedľajší produkt, vyrába sa pokrmový olej, ktorý je zdrojom vitamínu E a v kombinácii s odstredeným mliekom osoží ako diétna potravina. Kukuričný olej obsahom nevstrebateľných tukov redukuje aj množstvo cholesterolu v krvi, čo priaznivo účinkuje proti zvápenateniu tepien. Šťava z mladých kukuričných plodov používa sa vo forme sirupu ako sladidlo. Usušené blizny samičích kvetov, vyčnievajúce z klasov (najprv bledozelené, neskôr hnedé), ktoré sa zbierajú, keď rastlina kvitne, osoží pri chorobách močových ústrojov, upravuje stolicu, podporuje vylučovanie žlče, prospieva pri liečbe cukrovky. Uplatňuje sa ako neškodný odtučňujúci prostriedok, mierne zvyšujúci tlak krvi, ako aj krvnú zrážavosť.

Amylum maydis (kukuričný škrob)

Amylum maydis (kukuričný škrob)- biely prášok bez vône, získaný rozdrvením kukuričných zŕn, upotrebuje sa v lekárnictve a v priemysle na rozličné účely.

Zápar: 1 polievková vrchovatá čajová lyžica kukuričných blizien sa zaparí ¼ litrom vriacej vody.

Nutričné hodnoty a zdravotné benefity

Kukurica je známa svojimi mnohými prednosťami, vďaka ktorým sa teší tak veľkej priazni. Medzi ne patrí nízky kalorický obsah na jeden klas, ktorým je približne 90 kalórií. Obsahuje minerály ako draslík, horčík alebo vápnik, a vitamíny A, množstvo variácií vitamínu B a vitamíny C a E. Kukurica je bohatým zdrojom antioxidantov, ktoré podporujú imunitu organizmu a jeho regeneráciu. Výskumy ukázali, že po uvarení kukurice počet antioxidantov narastá, čím sa zvyšuje účinnosť jej liečivých zložiek.

Kukurica je bezlepková, je teda vhodná pre bezlepkovú diétu. Je bohatým zdrojom draslíka a horčíka - oba prvky majú zásadný vplyv na správne fungovanie srdcovo-cievneho systému. Zrná majú strednú hodnotu glykemického indexu. Kukurica pozostáva zo 70% škrobov, 15% bielkovín, 10% tukov a 5% celulózy. Obsahuje vysoký obsah vitamínov skupiny B, najmä nervového vitamínu tiamínu (B1), niacínu (B3), biotínu (B7), kyseliny pantoténovej (B5) a kyseliny listovej (B9). Okrem toho obsahuje hlavne saponíny, flavóny, allantoín a z minerálnych látok sú to predovšetkým vápnik, železo, draslík a selén. Zrno cukrovej kukurice v 100 g obsahuje 85 kalórií, 75,96 g vody, 1,2 g tukov, 19 g sacharidov (z toho cukry 3,2 g), 2,7 g vlákniny, 3,2 g bielkovín. V porovnaní so zrnovou kukuricou má v priemere o 40 % menej kalórií a o 70 % menej tukov.

Energetická hodnota kukurice je pomerne vysoká, okolo 430 kJ na 100 g čerstvej hmoty. Kukurica obsahuje veľa rozpustnej i nerozpustnej vlákniny, ktorá je dôležitá pre správnu funkciu tráviaceho systému. Okrem toho dodáva telu pocit sýtosti, čo oceníte najmä pri diétach. Prispieva tiež o k ochrane tela pred voľnými radikálmi a jej zloženie priaznivo ovplyvňuje nervovú sústavu. Obsah luteínu prispieva k zdravému zraku a pomáha predchádzať šedému zákalu. Kukurica má tiež močopudné účinky a pomáha prečistiť obličky. Vďaka obsahu škrobu poskytne telu postupne sa uvoľňujúcu energiu a udrží vás v chode dlhší čas.

Geneticky modifikovaná kukurica

V súčasnosti sa pestuje aj geneticky modifikovaná (GMO) kukurica. Cieľom týchto úprav je dosiahnuť lepšiu úrodu a odolnosť voči škodcom a herbicídom. Na Slovensku je povolené pestovať len jeden druh upravenej kukurice, ktorý je odolný proti larvám vijačky kukuričnej. Táto kukurica sa používa na kŕmenie hovädzieho dobytka.

Pestovanie GMO kukurice je predmetom diskusií. Aktivisti vyjadrujú obavy z možných negatívnych dopadov na životné prostredie a zdravie ľudí. Vedci však tieto obavy spochybňujú a tvrdia, že GMO kukurica je bezpečná. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vo svojich stanoviskách uvádza, že geneticky modifikované potraviny, ktoré sú povolené na trhu v EÚ, prešli prísnym hodnotením rizika a sú považované za bezpečné.

Regionálne rozdiely v konzumácii a príprave

Konzumácia a príprava kukurice sa líši v závislosti od regiónu. V Mexiku je kukurica základnou potravinou a používa sa na prípravu tortill, tamales a iných tradičných jedál. V Spojených štátoch je populárna kukurica cukrová, ktorá sa konzumuje varená, pečená alebo grilovaná. Z kukurice sa vyrábajú aj pukance, kukuričné lupienky a kukuričný sirup. V Afrike je kukurica dôležitou súčasťou stravy a používa sa na prípravu kaší, placiek a iných jedál.

Polenta, kaša z hrubo zomletej kukurice, je populárna v Taliansku, Maďarsku, Bulharsku, Srbsku a Rumunsku. V Brazílii a Karibiku sa pripravujú podobné jedlá z kukurice, ktoré majú rôzne názvy a receptúry.

Kukurica na Slovensku

Na Slovensku sa kukurica pestuje na ploche viac ako 225-tisíc hektárov, čo predstavuje asi osemnástinu rozlohy krajiny. Kukurica sa používa na kŕmenie zvierat, na výrobu škrobu, alkoholu a biopalív. Pri Piešťanoch sa pokusne pestuje aj geneticky upravená kukurica. Aktivisti proti tomu protestujú. Na poli sa sleduje, ako rôzne druhy hmyzu reagujú na kukuricu a kukurica na hmyz. Na základe podobných pokusov vyvíjajú nové osivá, ktoré majú zaručiť lepšiu úrodu.

Formy kukurice

V súčasnosti sa pestujú štyri hlavné formy kukurice:

• Kukurica obyčajná: Používa sa ako potrava pre hospodárske zvieratá a na výrobu škrobu.
• Kukurica konský zub: Rovnako ako kukurica obyčajná, slúži ako krmivo a na spracovanie na škrob.
• Kukurica cukrová: Obľúbená pre priamu konzumáciu, varenie, grilovanie a konzervovanie.
• Kukurica pukancová: Určená na výrobu popcornu.

Odrody kukurice

Na trhu je dostupných množstvo odrôd kukurice, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami, dobou zrenia a určením. Tu sú niektoré z nich:

• Kukurica cukrová Landmark (Zea mays var.): Stredne skorá odroda s veľmi sladkými zrnami. Dobre klíči aj v chladnej pôde, vďaka čomu je ideálna na pestovanie v záhradkách. Rastlina dorastá do výšky 180 - 200 cm a vytvára klasy dĺžky približne 20 cm. Zrná sú malé, jemné a vyvážené, čo ju robí mimoriadne chutnou. Je výnimočná svojou odolnosťou voči chladnej pôde, čo umožňuje jej pestovanie aj v menej ideálnych klimatických podmienkach.
• Kukurica cukrová Minigold (Zea mays var.): Veľmi skorá odroda určená na nakladanie. Klásky sa zbierajú v nedozretom stave, vo voskovo mliečnej zrelosti a používajú sa na nakladanie podobne ako uhorky.
• Kukurica cukrová Agnes (Longa) F1 (Zea mays var.): Stredne skorý supersladký slovenský hybrid kukurice siatej cukrovej. Vyznačuje sa špičkovou kombináciou úrody a výnimočnej chuti. Šúľky sú mohutné, valcovitého tvaru, dorastajú do dĺžky 23 cm s vysokou výťažnosťou zŕn. Zrná sú zlatožlté, plné chuti. Odroda je odolná voči bežným chorobám.
• Kukurica cukrová SNOWBABY (Zea mays convar.): Skorá, drobnejšia odroda cukrovej kukurice, ktorá vyniká bielymi, extra sladkými zrnami a kompaktným vzrastom. Je ideálna pre menšie záhrady, vyvýšené záhony aj balkónové pestovanie v nádobách.
• Kukurica Jantár F1 (Zea mays var.): Neskorá, úrodná hybridná odroda vhodná na pestovanie v teplejších oblastiach. Rastliny sú vysoké a majú jednu až dve odnože. Je obľúbenou voľbou pre milovníkov domáceho popcornu.

Výsev kukurice

Kukurica sa pestuje z osiva a všetky súčasné odrody sú hybridy. Pre dosiahnutie požadovanej kvality a lahodnej chuti je potrebné každý rok si zakúpiť čerstvé osivo.

Termín výsevu:

• Kukurica sa vysieva od 15. apríla, vo vyšších polohách aj neskôr.
• Teplota pôdy by nemala klesnúť pod 12 °C. Kukurica Jantár F1 sa vysieva, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 7 °C.
• Pre predĺženie obdobia zberu môžete rozdeliť výsev na viacero termínov (napr. tretinu okolo 14. apríla, druhú tretinu koncom mesiaca a poslednú začiatkom mája).

Postup výsevu:

• Motykou vykopte jamku asi 6 cm hlbokú.
• Do jamky vhoďte 3 - 4 semienka kukurice a prihrňte.
• Kukuricu Landmark vysievame priamo na záhon od mája do hĺbky 3 - 4 cm s rozostupom 50 x 25 cm.
• Kukuricu Minigold vysievajte v apríli až máji do hĺbky 1 cm.
• Kukuricu Longa F1 vysievajte v apríli až máji do hĺbky 4 cm pri teplote 7 - 14 °C.
• Odporúčaný spon pre výsev kukurice je 30 x 60 cm. Niektorí pestovatelia odporúčajú spon 20 x 70 cm alebo 40 x 50 cm, prípadne 50 x 80 cm.

Starostlivosť o kukuricu

• Stanovisko: Kukurica vyžaduje slnečné stanovište a úrodnú, dobre priepustnú pôdu. Najlepšie je, ak je pôda už na jeseň vyhnojená kompostom.
• Zavlažovanie: Po vyklíčení až po zber šúľkov kukuricu zavlažujeme, okopávame a odstraňujeme buriny. Počas rastu a najmä v období tvorby klasov vyžaduje pravidelnú zálievku. Hneď po vysadení sa neodporúča rastlinku zavlažovať, nakoľko si pri nadbytku vlahy nevytvára poriadne korene a v neskoršom období môže vyschnúť.
• Hnojenie: Na začiatku sezóny pridajte organické hnojivo alebo granulovaný kravský hnoj. Po vyklíčení, keď sa objavia prvé dva tri pravé listy, slabšiu rastlinku odstránime. V rovnakom čase je dobré okolie kukurice zamulčovať napríklad kompostom, ktorý bude rastline postupne dodávať živiny.
• Ochrana pred vetrom: Kukurica je ako plodina veľmi náročná na vysoký obsah humusu v pôde resp. živín ako takých. Rastlinu štandardne nevysádzame samostatne, ale využívame jej vzrast na vytvorenie akéhosi vetrolamu pre rastliny, ktoré sú náchylné na vietor.
• Opeľovanie: Šúľky sa opeľujú vetrom, preto je lepšie pestovať ju v blokoch niekoľkých rastlín (nie v jednej línii).
• Dobrá a zlá susedstvo: Rastliny sa dobre znášajú s uhorkami, fazuľou, paradajkami, cuketou, melónmi, či na okrajoch záhonov so zemiakmi. Naopak nevhodné je sadiť kukuricu pri zeler a červenú repu.

Zber kukurice

• Cukrová kukurica: Zberáme v konzumnej zrelosti, čo je zvyčajne 100 dní od sejby. Zrná v klasoch by mali byť žlté a šťavnaté.
• Pukancová a kŕmna kukurica: Je potrebné nechať dozrieť do plnej zrelosti.
• Kukurica na nakladanie (Minigold): Klásky sa zbierajú v nedozretom stave, vo voskovo mliečnej zrelosti.

V mliečnej zrelosti pozberáme šúľky a môžeme ich variť až 15 minút vo vriacej vode. Majú lahodnú chuť.

Kukurica a mikrozelenina

Objavte neodolateľnú sladkosť mikrozeleniny kukurice, ktorá pridáva jedinečnú chuť každému jedlu. Tieto mikrozeleniny, pestované v úplnej tme, získavajú atraktívnu žltú farbu, ktorá je tak charakteristická pre mikrozeleninu kukurice. Ich botanický názov, Zea Mays, už napovedá, že sú niečím výnimočným. Mikrozelenina je vo všeobecnosti veľmi bohatá na živiny, ktoré sú v nej mimoriadne koncentrované. Mikrozelenina kukurice je zdrojom vitamínov A, C, E.

Ako pestovať mikrozeleninu kukurice:

1. Do vopred zvolenej vhodnej nádoby na pestovanie mikrozeleniny rovnomerne rozložte približne 2-3cm vrstvu - ideálne sypaného substrátu na báze rašeliny. Použitie zeminového substrátu je veľmi vhodným prostredím na vytvorenie pevnej a stabilnej štruktúry koreňového systému.
2. Pripravenú plochu na pestovanie si pokropte rozprašovačom, semienka sa na zvlhčenej ploche budú lepšie prichytávať.
3. Rovnomerne rozložte vhodné množstvo semienok. (Hustotu výsevu na typizované rozmery uvádzame v tabuľke "Parametre produktu" ).
4. Semienka tiež pokropte vodou a prípadne ich do substrátu mierne zatlačte.

Polenta

Vo svete sa okrem múky používa aj polenta. Polenta je na hrubšie alebo jemnejšie pomletá kukurica, ktorá sa varí, a tak z nej vzniká chutná kaša. Tá sa dá jesť na slano ako príloha k jedlám, ale aj na sladko. Dá sa tiež nechať chladnúť na plechu, nakrájať a grilovať, alebo sa z nej vyformujú guľky či iné tvary a tie sa vypražia. Polenta je úzko spätá s kuchyňou Talianov, Maďarov, Bulharov, Srbov a Rumunov. Tiež s Brazíliou, Karibikom a Afrikou. Na Korzike ju volajú pulenta, v Srbsku palenta, v Rumunsku mämäliga, v Brazílii angu, v Karibiku cou-cou a v Afrike pap alebo fufu. Recepty na prípravu polenty sú rôzne. Taliani vravia, že správna poleta sa varí aj niekoľko hodín za stáleho miešania až do hladkej kaše. Avšak na trhu sa už dajú kúpiť aj zmesi na rýchlu polentu, ktorá je hotová do 15 minút. Ja ju najradšej robím ako prílohu s natenko sekanou červenou paprikou a cukinou, potom ju ešte grilujem a podávam k pečenému mäsu alebo len tak - ako snack. Taliani ju varia s rybou alebo plesňovým syrom gorgonzolou či s dubákmi.

tags: #kukurica #latinsky #nazov

Populárne príspevky:

• Recept na hnedý chlieb
• Príprava medocukrového cesta
• Recepty na Tvarohovú Plnku
• Paprika a psy: Čo je bezpečné?
• Recepty na bezlepkový chlieb z tvarohu