Botanické zaradenie kukurice a ďalšie dôležité plodiny

Kukurica je obľúbená plodina, ktorá sa pestuje po celom svete. Je cenným zdrojom potravy pre ľudí a krmiva pre zvieratá. Aby ste si však mohli vychutnať jej sladkú chuť a nutričné hodnoty, je dôležité vedieť, kedy je kukurica zrelá a pripravená na zber.

Ako zistiť, či je kukurica zrelá?

Existuje niekoľko znakov, ktoré vám pomôžu určiť, či je kukurica zrelá:

  • Vzhľad šúľkov: Šúľky by mali byť plné a pevné, s tmavozelenými listami. Ak sú listy suché a hnedé, kukurica je pravdepodobne prezretá.
  • Vzhľad zŕn: Zrnká by mali byť plné, šťavnaté a jasne žlté. Ak sú zrnká bledé, vyduté alebo nerovnomerné, kukurica ešte nie je zrelá.
  • Vzhľad hodvábu: Hodváb by mal byť hnedý a suchý. Ak je hodváb stále zelený a vlhký, kukurica ešte nie je zrelá.
  • Test nechtom: Jemne zatlačte nechtom do jedného zŕn. Ak vyteká mliečna tekutina, kukurica je zrelá. Ak vyteká vodnatá tekutina, kukurica ešte nie je zrelá. Ak nevyteká žiadna tekutina, kukurica je prezretá.

Pestovanie kukurice

Kukurica je pomerne nenáročná plodina, ale pre dosiahnutie dobrých výnosov je potrebné dodržiavať niekoľko základných pravidiel:

  • Výber lokality: Kukurica potrebuje slnečné miesto s dobre priepustnou pôdou.
  • Príprava pôdy: Pôdu je potrebné pred výsadbou dôkladne prekypriť a zbaviť buriny.
  • Výsev: Kukuricu je možné vysievať priamo do pôdy, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 10 °C.
  • Závlaha: Kukurica potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas suchých období.
  • Hnojenie: Kukuricu je vhodné hnojiť dusíkatými hnojivami, ktoré podporujú rast a vývoj rastlín.
  • Ochrana pred škodcami a chorobami: Kukuricu môžu napádať rôzni škodcovia a choroby, preto je dôležité pravidelne kontrolovať porast a v prípade potreby použiť vhodné prípravky na ochranu rastlín.

Ako úspešne pestovať kukuricu v malých záhradných priestoroch: Sadzba do štvorcov, nie do riadkov – tu je dôvod!

Varenie kukurice

Varená kukurica je obľúbenou pochúťkou, ktorá sa dá pripraviť na mnoho spôsobov. Tu je jeden z najjednoduchších receptov:

  1. Odstráňte listy a hodváb z kukurice.
  2. Vložte kukuricu do veľkého hrnca a zalejte vodou.
  3. Pridajte lyžičku cukru (voliteľné).
  4. Priveďte vodu do varu a varte kukuricu 10-15 minút, alebo kým zrná nezmäknú.
  5. Podávajte s maslom a soľou.

Ľan siaty (Linum usitatissimum L.)

Okrem kukurice je dôležitou plodinou aj ľan siaty (Linum usitatissimum L.). Ľan siaty je jediným zástupcom priadnych plodín, ktorý sa u nás v súčasnosti pestuje. Poskytuje prírodné vlákno, ktoré sa používa na výrobu textílií a technických tkanín pre ložné a stolové prádlo, dámske a pánske šatovky. Tuky a bielkoviny získané z ľanového semena sú základnou surovinou pre tukový priemysel. Semeno obsahuje 34 - 40 % tukov a 18 - 22 % stráviteľných bielkovín.

Veľký význam majú ľanové šroty, ktoré sú odpadom pri spracovaní semien na olej. Tieto šroty obsahujú 25 - 27 % stráviteľných bielkovín a sú hodnotným, dieteticky pôsobiacim krmivom hlavne pre dojnice a teľné zvieratá.

Botanická a biologická charakteristika ľanu siateho

Ľan patrí do čeľade ľanovitých (Linaceae). Zahŕňa viac ako 200 druhov prevažne voľne rastúcich jednoročných a trvácich rastlín, z ktorých má praktický význam len ľan siaty (Linum usitatisimum L). Z hospodárskeho hľadiska sa ľan siaty rozdeľuje na dva vyhranené typy - na ľan priadny a ľan olejný. K nim patrí prechodný typ, označovaný ako ľan olejnopriadny.

  • Ľan priadny má dlhú, tenkú a slabo rozvetvenú stonku, menšie tobolky a drobnejšie semená. Stonka sa do spodnej časti spravidla nevetví a obsahuje pomerne jemné a dlhé technické vlákna. Preto sa pestuje na vlákno, hlavne v severnejších oblastiach Európy.
  • Ľan olejný má krátke, hrubé viac rozvetvené a olistené stonky, stredné až väčšie kvety a väčšie tobolky, semeno s vyšším obsahom tuku. Je neskorší, odolný proti poliehaniu a suchu.
  • Ľan olejnopriadny je prechodný typ, ktorý vznikol krížením medzi ľanom priadnym a olejným. Má hrubšiu, kratšiu stonku, väčšie kvety a tobolky a väčšie semená ako ľan priadny.

Koreňový systém ľanu sa skladá z hlavného kolovitého koreňa a značného počtu bočných korienkov. Kolovitý koreň je tenký, vretenovitý, dlhý 0,6 - 1,0 m. Ťažko preniká do väčšej hĺbky, ale jeho začiatočný rast je veľmi rýchly. Bočné korienky sú jemné, 100 - 150 mm dlhé a husto rozložené vo vrchnej vrstve ornice.

Z koreňa ľanu vyrastá zvyčajne jedna stonka, ak však pôda obsahuje nadbytok dusíka, prípadne porast je riedky alebo bol v prvých rastových obdobiach poškodený vegetačný vrchol, vytvárajú sa v dolnej časti rastliny nad klíčnymi listami nové stonky, čím vzniká rastlina s niekoľkými stonkami. Listy sú striedavé, prisadnuté k stonke, hladké, kopijovité, tenké, 20 - 30 mm dlhé, 3 - 4 mm široké, ktoré pri dospievaní rastliny do technickej zrelosti postupne oddola opadávajú.

Kvet ľanu je päťpočetný, prevažne samoopelivý, zložený z piatich kališných, piatich okvetných lístkov a z vrchného semenníka, na ktorého vrchole je päť tyčiniek. Kvety sú drobnejšie, ich korunné lístky sú hladké, jasné svetlomodré, fialové, ružové alebo biele s rôzne sfarbenou nervatúrou. Plod je päťpuzdrová tobolka rozličnej veľkosti a tvaru. V každej tobolke môže byť 10 semien, spravidla je ich však 7 až 8 vyvinutých.

Agroekologické požiadavky na pestovanie ľanu

Ľan nemá vyhranené požiadavky na pôdu. Vhodná pôda pre ľan má mať priaznivý pomer vzduchu a vody a musí byť priepustná. Najvhodnejšie pôdy sú pôdy hlinitopiesočnaté, hlinité až piesočnatohlinité so slabo kyslou reakciou pH 5,5 - 6,5. Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, náchylné na tvorbu prísušku alebo pôdy piesčité až štrkovité, prípadne s nízkou hladinou podzemnej vody.

Ľan siaty oproti iným plodinám má relatívne vysokú potrebu vody, ktorú ovplyvňuje vysoký počet rastlín na jednotke plochy a ich pomerne vysoká transpirácia. Ľanu sa najlepšie darí v oblastiach, v ktorých sú priemerné ročné zrážky väčšie ako 600 mm a počas vegetačného obdobia sú priaznivo rozdelené.

Ľan sa vyznačuje pozitívnym termotropizmom, vegetačný vrchol sa obracia za zdrojom tepla. Po vzídení semena ľanu mu v prvých rastových fázach vyhovujú nižšie teploty. V ďalších rastových fázach sú vhodné priemerné vyššie teploty dosahujúce 18 až 22 °C, ktoré priaznivo vplývajú na rast stonky do dĺžky. Zle znáša vysoké teploty, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú množstvo a kvalitu vlákna v stonke.

Ľan priadny patrí k rastlinám dlhého dňa. Za dlhého dňa ľan rastie a vyvíja sa veľmi rýchlo. Účinok svetla sa uplatňuje na anatomickej stavbe stonky. Elementárne vlákna pri nedostatku svetla majú okrúhly tvar a väčší lumen. Stonky pri nadmernom zatienení viac políhajú.

Technológia pestovania ľanu

Zaradenie v osevnom postupe nie je problematické, ľan je na druh predplodiny nenáročný. Náročný je však na nezaburinenosť pozemkov, čo vyplýva z fázy pomalého rastu kde stagnuje, a tým vytvára riziko silného zaburinenia. Najpoužívanejšie predplodiny sú obilniny. Po sebe ho pestujeme v odstupe 6 - 7 rokov, pretože vytvára tzv. ľanovú únavu pôdy.

Príprava pôdy sa riadi predplodinou. Podmietku, ničiacu buriny, nevynechávame. Jesennou prípravou, strednou orbou do hĺbky 0,22 - 0,25 m, zapravíme do pôdy P a K hnojivá. Jarná príprava pôdy je totožná s prípravou pod obilniny.

Sejba normám zodpovedajúceho osiva (moreného, prvotriednej kvality) je najvhodnejšia pri teplote pôdy 6˚ C, kalendárne koncom marca až začiatkom apríla. Sejeme do „obilných riadkov“ s ich vzdialenosťou 75 - 120 mm.

Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v ničení prísušku bránením, resp. ježkovými valcami. Aplikácia herbicídov je nevyhnutná na zaburinených pozemkoch. Porasty ošetrujeme proti chorobám a škodcom prípravkami povolenými v metodiky ochrany rastlín.

Optimálny termín zberu ľanu na stonky (vlákno) je koniec žltej, na semeno v plnej zrelosti. Zber robíme bez rosenia, vytrhaním stonky odvážame do ľanárskeho podniku, ten realizuje rosenie, alebo ho po vytrhaní a odsemenení rosíme priamo na parcelách. Rosenie je biologický spôsob oddeľovania vlákna z ľanových stoniek vplyvom mikroorganizmov a plesní najmä rodu Mucor.

Láskavec (Amaranthus)

Ďalšou zaujímavou plodinou je láskavec (Amaranthus). Za genetické centrá sú považované Mexiko a Andy, druhé centrum rozšírenia sú horské oblasti Indie a Nepálu.

Stonky sú priame, okrúhle, slabo alebo silne rozvetvené, olistené, vysoké 1,3 - 3 m. Súkvetie je zložitá metlina purpurovej alebo zeleno-žltej farby. Listy sú elipsovité, mladé sa používajú aj ako zelenina. Obsahujú veľa Ca, Fe a vitamínu E. Koreňový systém má zvláštnu morfológiu, dobre čerpá vodu z pôdy a tým táto plodina lepšie odoláva suchu. Suchovzdornosť znásobuje i značná hrúbka stonky, ktorá slúži ako zásobáreň vody počas vegetácie. Plod je tobolka vajcovitého tvaru farby žltej alebo čiernej (kŕmne formy). Hmotnosť 1000 semien sa pohybuje od 0,7 - 0,9 g.

Láskavec sa používa ako potravina, zelenina, na zelené kŕmenie, silážovanie, energetická plodina, okrasná rastlina a výrobu granúl. Z hľadiska poľnohospodárskeho je láskavec plodina s rýchlym rastom, dáva vysoké úrody - približne 3 tony semena na hektár za 3 - 4 mesiace rastu v monokultúre a 4 - 5 ton na hektár suchej hmoty po 4 týždňoch.

Jednou z možností využitia láskavca je jeho využitie ako objemovej krmoviny pre vysokú produkciu kvalitnej fytomasy. Kvalita krmu láskavca sa často porovnáva s kvalitou krmu ďatelinovín. Kvalita daná obsahom kvalitných bielkovín a minerálnych prvkov, predovšetkým Ca, Mg a P. Kvalitu krmu však znižujú antinutričné látky ako sú saponíny, šťavelany, nitráty a často príliš vysoký obsah draslíka.

Nároky na podmienky pestovania, výživu a spôsob rozmnožovania láskavca

Láskavec sa seje medzi poslednými jarinami, ak je pôda vyhriata na 10°C, t.j. koncom apríla až začiatkom mája. Počiatočný rast je pomalý preto je dôležité mechanické ničenie burín. Z agrotechnických opatrení je možné v našich podmienkach odporúčať výsevok 400 tis. jedincov na hektár, t. j. 1 - 1,2 kg na hektár na šírku medzi riadkami 0,375 m, vzdialenosť v riadku medzi rastlinami 60 - 70 mm. Hnojenie N:P:K = 40:30:100 kg.ha-1.

Najvhodnejšie je zakladať porasty v prvej polovici mája za predpokladu teplotného, ale aj vlhkostného, ktorý úzko súvisí so šetrnou, plytkou prípravou sejbového lôžka pred sejbou. Hnojenie dusíkom dávkami vyššími ako 60 kg.ha-1 už z ekonomického hľadiska nie je zaujímavé, pretože nebol zistený vplyv na úrodu zrna.

Kultúrne druhy z rodu Amaranthus sú teplomilné rastliny, vysokého vzrastu /1,0 - 2,4 m/, stredne silno olistené. Sejú sa do menších až väčších medziriadkových vzdialeností, resp. do dvojriadkov /v 2. polovici mája až v júni/. Počiatočný vývin povzchádzaných veľmi drobných rastlín je pomalý, neskôr rýchly.

Problematickou stránkou naďalej zostáva zber, nakoľko rastliny vegetujú až do príchodu prvých jesenných mrazov.

Tabuľka: Porovnanie vlastností kukurice, ľanu siateho a láskavca

Vlastnosť Kukurica Ľan siaty Láskavec
Použitie Potravina, krmivo Vlákno, olej, krmivo Potravina, krmivo, okrasná rastlina
Nároky na pôdu Slnečné miesto, dobre priepustná pôda Priaznivý pomer vzduchu a vody, priepustná pôda Menšie nároky na kvalitu pôdy
Nároky na vodu Pravidelná závlaha Vysoká potreba vody Odolný voči suchu
Teplota Teplomilná rastlina Pozitívny termotropizmus Teplomilná rastlina

tags: #kukurica #botanické #zaradenie

Populárne príspevky: