Pestovanie kukurice GMO a spotreba pesticídov
Výrazné zníženie spotreby pesticídov a tým pádom i menšia záťaž pre životné prostredie boli od začiatku rokov 1990 jedným z veľkých prísľubov biotechnologického priemyslu v súvislosti s pestovaním GMO. Uvedené bolo v nasledujúce roky opakované so železnou pravidelnosťou a je tomu tak vlastne i do dnešného dňa.
Argument zníženia spotreby fytosanitárnych produktov sa ale zo strany obhajcov GMO spomína akoby „medzi rečou“, ako niečo, čo je všeobecne známe, ale čo napriek tomu treba uviesť na dokončenie komplexného obrazu všeobecnej prospešnosti biotechnológií. Tak napríklad v referenčnom dokumente SR, vydanom v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia[1] sa na strane 12 možno dočítať, že GMO „podstatne prispeli k zníženiu množstva používaných pesticídov“.
Podobne Ing. Vedecká pracovníčka z Prírodovedeckej fakulty UK, RNDr. Danka Valková, CSc, vo svojom rozhovore pre SME[3] nešetrila kritikou na podľa nej „prehnane prísnu legislatívu EÚ ohľadom GMO“ a netajila svoje opovrhnutie voči anti-vedeckým ekologickým organizáciám: „Všetky ich argumenty, ako je to proti prírode, sú postavené na vode. Existuje napríklad GM kukurica odolná voči škodcom. Netreba ju striekať insekticídmi.
Je nepochybné, že dve posledné citácie majú nádych serióznosti, pretože ich autormi sú predsa len vedecké pracovníčky a nie agentúry na utváranie verejnej mienky (PR) biotechnologických spoločností. Je treba si ale hneď všimnúť jeden rozdiel: kým „Národný rámec …“ hovorí o pesticídoch ako takých, vedecké pracovníčky sú konkrétnejšie a spomínajú iba „aplikované insekticídy“, čo už je podstatne užšie.
Nemožno nezačať s jednou už otrepanou pravdou a to, že viac ako 99% všetkých dnes pestovaných GM plodín sú „pesticídové“, hoci obhajcovia GMO zyyknú zdôrazňovať iné plodiny, ktorých pestovanie je zatiaľ buď totálne marginálne alebo je iba vo fáze experimentov, či dokonca len prísľubov: GM plodiny tolerantné voči suchu a/alebo slanému prostrediu, dávajúce výrazne vyššie úrody, prípadne vyznačujúce sa výrazne kvalitnejším nutričným profilom.
Ak hovoríme o pesticídových GM plodinách, je potrebné rozlíšiť ich dve najtypickejšie „rodiny“. Prvou sú GMP tolerantné na nejaký herbicíd (najčastejšie glyfosát) a tou druhou sú plodiny, ktoré si samotné vytvárajú insekticíd. Toto bola prvá generácia GMP. Druhou generáciou boli GMP s kombinovanými vlastnosťami (tolerancia voči viacerým herbicídom a zároveň produkcia insekticídu). Až GMP tretej generácie majú byť tie už spomínané „zázračné“.
1. Herbicíd tolerantné GM plodiny
Tieto sú zďaleka najrozšírenejšie, odhaduje sa, že nimi je vysadených asi 75% plôch s GMP. Ide predovšetkým o bavlnu, kukuricu a sóju. V tomto prípade sú skúsenosti popísané v početných svedectvách i vedeckých článkoch jednoznačné: v porovnaní s východiskovým stavom (pred začiatkom éry GMO) je dnes spotreba glyfosátu podstatne vyššia. Tomu zodpovedá raketový nárast jeho výroby vo svete: 600 000 ton v roku 2008, 650 000 ton v roku 2011, 720 000 ton 2012 a 800 000 ton v roku 2015.
Podľa iného zdroja, iba na plochách vysadených kukuricou sa v USA medzi rokmi 2000 a 2011 zvýšilo množstvo rozprášených herbicídov (nie iba glyfosátu) z 1,8 milióna ton na 30 miliónov ton![5] Zvyšovanie spotreby glyfosátu (a herbicídov ako takých) je teda priamo úmerné zväčšovaniu plôch vysadených GMP! Pokiaľ plodina nie je tolerantná na glyfosát, môže takýto totálny herbicíd pri neodbornej aplikácii poškodiť i rastlinu, ktorú by mal chrániť. Pri jeho aplikácii je preto v prípade konvenčných plodín nutné postupovať opatrne, čo má samozrejme svoju cenu.
Získavanie odolnosti burín na jediný a vo veľkom používaný herbicíd je v USA, ale i v ďalších krajinách konštatovaný od konca rokov 1990. « … opakované vysádzanie tých istých kultúr a opakované postreky glyfosátom (bez rotácií a diverzity) spôsobili, že sa za posledných 15 rokov objavili buriny rezistentné na túto molekulu. Kým v roku 1996 sa na americkom území nezistila prítomnosť žiadneho druhu buriny rezistentnej na glyfosát, o desať rokov neskôr ich agronómovia registrovali 8.
Problematike nadobúdanie rezistencie na glyfosát a fenoménu tzv. superburín sa venuje rozsiahla štúdia Sylvie Bonny[7]. Podľa Clauda Kennedyho, riaditeľa experimentálnej poľnohospodárskej stanice v mestečku Marianna (Arkansas), je táto burina stále agresívnejšia a nadobúda také zvláštne tvary, že z nej ide až strach. Môže narásť až o 5 cm denne a dosiahnuť výšku 2 - 3 metrov. Stáva sa, že jej korene poškodia kombajny.
V USA, 58% bavlny, 66% kukurice a 93% sóje sú RR (stav v roku 2010). Orba, jeden zo spôsobov boja proti burinám, sa nepraktizuje a desiatky herbicídov, ktoré boli v minulosti na trhu, stratili odbyt v prospech glyfosátu. V Arkansase sa problém so superburinami naplno prejavil v roku 2010. Poľnohospodári boli zaskočení a niektoré sójové polia boli doslova udusené. Celkovo sa postreky glyfosátom minimálne strojnásobili.
Všetko toto je ale veľmi drahé. Monsanto uznáva, že problém je vážny. Rick Cole, osoba poverená riešením tohto problému pripúšťa, že problém možného nadobudnutia rezistencie firma podcenila: „Musíme dnes pripustiť, že na jeho zvládnutie sa spolu s Roundupom musia používať i iné produkty.“ Monsanto je takto donútené robiť reklamu herbicídom, ktoré predávajú jeho konkurenti!
Pestovateľom bavlny, ktorí si boli nútení zakúpiť i ďalšie herbicídy, dokonca vypláca akési odškodné vo výške 12 dolárov za pol hektára. Firma sa ale pripravuje na budúce systémovejšie riešenia: na rok 2014 už ohlásila uvedenie na trh GM sóje tolerantnej nielen na glyfosát, ale i na ďalší herbicíd s názvom dicamba.
Spotreba herbicídov a glyfosátu zvlášť teda utešene stúpa a GM plodiny tento trend stimulujú namiesto to, aby ho miernili. Rezíduá glyfosátu sú dnes bežnou súčasťou potravín (príslušný prahový limit je v USA vyšší ako v EÚ), hoci dnes už Monsanto odporúča, aby sa glyfosát skladoval mimo dosahu potravín a krmív. Nemožno takisto nespomenúť rozsiahlu štúdiu vykonanú v Nemecku a publikovanú vo februári 2016, zameranú na kontamináciu nemeckej populácii glyfosátom. Na vzorke 2009 osôb z celej krajiny, oboch pohlaví, v rôznom veku a všetkých povolaní sa zistilo, že v moči 99,6% sa nachádza analyticky zistiteľné množstvo tejto aktívnej látky.
2. Insekticíd produkujúce GM plodiny
Čo sú GMO (geneticky modifikované organizmy)?
Druhou najrozšírenejšou rodinou dnes vysádzaných geneticky modifikovaných plodín sú GMP, ktoré si produkujú vlastný insekticíd. Ide o toxín Bt, ktorý si vytvára i jediná komerčne pestovaná GMP v Európe, kukurica MON 810. Je skutočnosťou, že v tomto prípade sa postreky týmto toxínom naozaj nemusia robiť a farmári ušetria na insekticídoch.
Menšie množstvo postrekov insekticídmi je teda jednou skutočnosťou a farmárov môže iba tešiť. Inou otázkou ale je, či to znamená i menšiu záťaž pre životné prostredie. Odpoveď môže byť iba negatívna. Pôde, vode, vegetácii a živočíchom je úplne jedno, či je toxín « syntetický » alebo « prirodzený ». Toxín ostáva toxínom aj keď si ho produkuje samotná rastlina. Skutočnosť je ale pre prírodu ešte horšia, pretože postreky sa robia iba v prípade, ak hrozí nálet škodcov.
Geneticky modifikovaná plodina si však vytvára toxín permanentne, bez ohľadu na hrozbu škodcov a tak sa ho do prírody logicky dostáva viac ako v prípade postrekov. Na druhej strane, i v tomto prípade existuje fenomén nadobúdania rezistencie škodcov voči používaným pesticídom. Potvrdzuje to článok publikovaný 10. augusta 2016 v « Nature Biotechnology ».
Podľa výsledkov prác vykonaných pod vedením Bruce Tabashnika (Univerzita v Arizone, Tucson, USA) rezistencie na toxíny Bt sú dokázané u piatich z trinástich najvýznamnejších druhov škodlivého hmyzu, proti ktorým sú zamerané modifikované plodiny (ide napríklad o chrysomelu u kukurice). Zrýchlený nárast rezistencií ide ruka v ruke s nárastom plôch vysadených kukuricou a bavlnou Bt. V roku 2011 to bolo na celom svete asi 66 miliónov ha, približne 60x viac ako v roku 1996.
Štúdia preukázala, že objavenie sa rezistencií u škodcov na toxín Bt sa dá výrazne obmedziť, ak sa okolo parciel s plodinami Bt nachádzajú « oddychové zóny » vysadené konvenčnými plodinami. V týchto zónach bez toxínov môžu nerezistentní škodcovia prosperovať a krížiť sa s tými, ktoré sa rezistentné stali.
Tabuľka: Prehľad spotreby herbicídov pri pestovaní GMO kukurice v USA (2000-2011)
| Roky | Spotreba herbicídov (milióny ton) |
|---|---|
| 2000 | 1,8 |
| 2011 | 30 |
tags: #kukurica #pestovana #v #mcoeki #pestovanie
