Kukurica: Plodina, ktorá živí svet

Kukurica (Zea mays) je jednou z najstarších a najvýznamnejších pestovaných plodín na svete. Zohráva kľúčovú úlohu v kuchyniach po celom svete a má široké využitie, od potravín pre ľudí až po krmivo pre zvieratá a surovinu pre priemysel.

Melóny a banány bez semienok, hrach s vyšším obsahom bielkovín, kukurica odolná voči herbicídom či ryža s vyšším obsahom vitamínov. GMO - téma spúšťajúca vášnivé diskusie naprieč celým svetom. Na jednej strane kritici s obavami zo zdravotných rizík, environmentálne vplyvy a nepredvídateľné dôsledky na ekosystém. Na druhej strane podporovatelia zdôrazňujú výhody v podobe zvýšenej úrody, skvalitnenia potravín a odolnosti voči klimatickej zmene.

Ručný, liatinový lúpač suchej kukurice

História a rozšírenie kukurice

Kukurica pochádza z Mexika, kde sa pestuje už viac ako 7 000 rokov. Do Európy sa dostala v 15. storočí vďaka Krištofovi Kolumbovi. Zo Španielska sa postupne rozšírila do ďalších krajín, ako Francúzsko a Taliansko. Na Slovensko sa kukurica dostala pravdepodobne v 17. storočí prostredníctvom Rómov, ktorí ju priniesli z Turecka a Rumunska.

Rastlina kukurice (Zea mays)

Najväčší producenti kukurice

Kukurica je po ryži a pšenici treťou najrozšírenejšou obilninou na svete. V krajinách Európskej únie sa vypestuje približne 65 miliónov ton kukurice ročne. Medzi najvýznamnejších producentov patria:

  • Francúzsko
  • Rumunsko
  • Taliansko
  • Nemecko
  • Poľsko

Celosvetovo najviac pestovaná GM rastlina je kukurica. Upravila sa tak, aby bola odolná proti širokospektrálnemu herbicídu Round Up a aby produkovala pesticíd pochádzajúci z baktérie Bacillus thuringiensis.

Pole kukurice

Využitie kukurice

Kukurica má v Európe široké využitie. Používa sa najmä ako:

  • Krmivo pre hospodárske zvieratá
  • Potravina (cukrová kukurica, kukuričná múka, kukuričné lupienky, pukance)
  • Surovina na výrobu biopalív
  • Surovina pre priemyselné podniky (papierne)

Pestovanie kukurice

Pestovanie kukurice si vyžaduje dostatok slnka a správne podmienky.

  1. Čas a spôsob výsevu: Kukuricu môžeš vysievať priamo do záhona, keď sa teplota pôdy zohreje na približne 15 °C. V oblastiach s chladnejším podnebím je možné predpestovať sadenice v interiéri a potom ich presadiť von, keď teplota dosiahne vhodnú hodnotu. Sadenie kukurice sa odporúča vykonávať do hĺbky 2-3 cm.
  2. Slnečné miesto a priepustná pôda: Kukurica potrebuje minimálne 6-8 hodín slnečného svetla denne, preto je dôležité vybrať pre ňu slnečné stanovište. Pôda by mala byť bohatá na živiny a dobre priepustná. Kukurica preferuje pôdu s pH medzi 6,0-6,8. Ak je pôda príliš kyslá, môžeš ju upraviť pridaním vápna.
  3. Pravidelná zálievka: Kukurica je citlivá na sucho, najmä počas obdobia tvorby kláskov, preto je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, no nie premočenú. Najlepšie je polievať hlboko, aby voda prenikla ku koreňom a podporila silný rast. Použitie organického mulču okolo rastlín pomáha udržať vlhkosť v pôde a zároveň chráni korene pred vysokými teplotami.
  4. Dusíkaté hnojivá: Kukurica je náročná na dusík, preto je dôležité pridať hnojivo bohaté na dusík pri výsadbe a potom počas rastu rastlín.
  5. Výsadba vedľa strukovín: Kukuricu môžeš pestovať v blízkosti strukovín, ako sú fazuľa alebo hrach, pretože tieto rastliny viažu dusík do pôdy, čo zlepšuje rastové podmienky pre kukuricu. Kukurica môže slúžiť aj ako prirodzená opora pre popínavé rastliny, ako je fazuľa.
  6. Škodcovia kukurice: Kukuricu môžu napadnúť rôzni škodcovia, ako sú vošky, húsenice a vrtivky. Vtáky a hlodavce môžu spôsobiť škody na kláskoch kukurice.
  7. Čas zberu: Kukurica je pripravená na zber, keď sú klásky plné a ich šupky začínajú žltnúť. Zrnká by mali byť šťavnaté a plné, keď ich jemne stlačíš prstami. Po zbere by si mal kukuricu ihneď spracovať alebo uskladniť, aby si zachoval jej čerstvosť.

Geneticky modifikovaná kukurica (GMO)

Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú organizmy, v ktorých bola upravená genetická informácia s nejakým konkrétnym cieľom. Najčastejšie sa takto upravujú baktérie, ale aj rastliny. V Európskej únii je povolených 58 GM plodín, z toho sa pestuje iba GM kukurica, aj to vo veľmi malom množstve.

Obavy a benefity GMO

  • Obavy: Možnosť využívať toxické látky na kontrolu škodcov.
  • Benefity: Odolnosť proti herbicídom alebo hubám, zvýšený dopyt po plodinách, ktorý súvisí s nárastom populácie a so zmenou klímy.

Kukurica v kontexte slovenského poľnohospodárstva

Po pšenici bola kukurica s osevnou plochou 200-tisíc hektárov druhou najdôležitejšou zrnovinou na Slovensku. Už nie je, lebo tri roky po sebe klesla jej výmera pod 150-tisíc hektárov. Spolu s ostatnými plodinami, napríklad cukrovou repou, ale aj sladovníckym jačmeňom či pšenicou, stoja poľnohospodári pred dilemou, čo sa vlastne na Slovensku z tzv. veľkotonážnych plodín oplatí pestovať.

Úrody kukurice na zrno v roku 2023 podľa krajov

Kraj Plocha (hektáre) Priemerná úroda (tony/hektár)
Bratislavský kraj 11 246 6,25
Trnavský kraj 37 726 7,87
Trenčiansky kraj 4 489 7,51
Nitriansky kraj 61 853 8,12
Žilinský kraj 208 8,27
Banskobystrický kraj 5 156 8,24
Prešovský kraj 1 881 7,86

V roku 2023 sa kukurica na siláž pestovala celkovo na 63 200 hektároch, pričom celková úroda dosiahla 1 987 000 ton, s priemernou hektárovou úrodou 31,45 tony.

Popri ryži a pšenici je kukurica treťou najrozšírenejšou obilninou na svete. Zväčša sa pestuje na krmivo, no mnohí z nás sa tešia na leto, kedy je hlavná sezóna obľúbenej cukrovej kukurice určenej na konzumáciu.

tags: #kukurica #sa #najviac #pestuje #na #svete

Populárne príspevky: