Kukurica siata: Od produkcie po inovatívne pestovanie v mestskom prostredí
Z pohľadu svetovej i domácej produkcie patrí kukurica siata medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce plodiny. Kukurica siata má široké možnosti využitia. Pestuje sa na zrno, siláž i pre výrobu bioplynu. Z potravinárskeho hľadiska sa spracúva na múku, krupicu, škrob, cukor klíčkový, olej. Chutná je i lahôdková - cukrová kukurica. Okrem potravín a krmív sa využíva i na výrobu bioetanolu, liečiv, kozmetiky a veľkého množstva ďalších výrobkov.
Agrotechnika kukurice siatej
Pestovateľská technológia kukurice je plne mechanizovaná, doplnená širokým spektrom hnojív a agrochemikálií. K dispozícii je aj veľká škála hybridov vhodných do rôznych výrobných oblastí. K rozhodujúcim oblastiam agrotechniky kukurice siatej, kde dochádza k zásadným zmenám, je spôsob základného obrábania pôdy. Okrem pracovne a energeticky náročných tradičných (konvenčných) spôsobov sa stále viac presadzujú pôdoochranné pestovateľské technológie. Zmenili sa hlavne systémy prípravy pôdy. Predsejbová príprava a sejba sa spája s hnojením, aplikuje sa cielená chemická ochrana.
Treba však pripomenúť, že uplatňovanie nových - netradičných technológií obrábania pôdy nie je žiadne „náhradné riešenie“ pre prípad, keď sa nepodarilo pripraviť pôdu alebo zasiať klasicky. Je to systém presne stanovených cielených agrotechnických postupov. Pôdoochranné technológie musia zabezpečiť priaznivú štruktúru pôdy, zabrániť erózii a podporiť aktívnu biologickú činnosť pôdy. Zároveň sa musia optimalizovať hydrofyzikálne vlastnosti a udržať štruktúru pôdy. Je potrebné zabezpečiť dostatok živín a účinnú reguláciu burín. Buriny sa môžu stať limitujúcim faktorom úspešnosti celej pôdoochrannej technológie obrábania pôdy.
Pri redukovaných a konzervačných spôsoboch obrábania pôdy sa nevykonáva orba radličnými pluhmi, ale základným náradím je kyprič. Jeho použitím nastáva len kyprenie pôdy do požadovanej hĺbky a jej drobenie bez obrátenia. Kyprenie býva často spojené s predsejbovou prípravou, sejbou a aplikáciou priemyselných hnojív. Výsledkom základnej a predsejbovej prípravy pôdy pod kukuricu siatu musí byť dobrá prekyprenosť pôdy.
Praktické skúsenosti s pestovaním kukurice siatej na zrno
Práca prináša informácie z oblasti pestovania kukurice siatej na zrno. Vychádza z teoretických východísk ako aj z praktickej časti predkladanej práce zároveň a má za cieľ prispieť k bližšiemu poznaniu danej problematiky. Pestovanie kukurice siatej na zrno sa realizovalo na poľnohospodárskom podniku AGROPEX s. r. o. Sklabiná, ktorého územie má pahorkatinový charakter a rozprestiera sa pod Krupinskou pahoratinou. Prevažujúci pôdny typ a druh sú hnedozeme, nivné pôdy, stredne ťažké a ťažké pôdy, ktorých obrábanie je ovplyvnené najmä vlhkostným stavom, v jarnom období. Plodiny, ktoré sú pestované, sa pestujú v nadmorskej výške od 185-210 m. n. m.
V sledovaných pestovateľských ročníkoch sa pestovali hybridy kukurice siatej na zrno s číslom FAO 330-480. Pri pestovaní kukurice siatej na zrno bol použitý konvenčný spôsob obrábania pôdy. Príprava pôdy na jar spočívala v použití smykobrán, po ňom nasledovalo použitie kombinátora, ktorým sa zapracovala do pôdy močovina v dávke 200 kg.ha-1 a taktiež sa týmto úkonom pripravilo lôžko pre osivo. Následnou operáciou bola sejba realizovaná od 8. apríla do 1. mája v sledovaných pestovateľských ročníkoch. Pri sejbe sa aplikoval LAV 27,5% v dávke 100 kg.ha-1 pod pӓtu a počas vegetácie sa prihnojovalo týmto hnojivom.
Chemická ochrana proti pýru plazivému bola vykonaná len v roku 2007 na parcele N. Karikáš prípravkom Clinic v dávke 4,0 l.ha-1, v mesiaci september. Počas vegetácie bola kukurica siata na zrno v jednotlivých pestovateľských ročníkoch ošetrená proti burinám. V roku 2008 bol preemergentne aplikovaný prípravok Click 500 SC v Tank mix s prípravkom Trophy. V roku 2009 boli použité prípravky Titus plus extra a zmáčadlo Trend 90 a prípravok Lumax 537,5 SC plus zmáčadlo Atplus 463 a v roku 2010 sa použili prípravky MaisTer plus Istroekol a prípravok Titus plus extra a zmáčadlo Trend 90.
V pestovateľských ročníkoch 2007-2009 bolo prevedené na všetkých parcelách, kde sa pestovala kukurica siata na zrno plečkovanie v mesiaci jún, ktorým sa kukurica aj prihnojila dávkou 27,5 N.ha-1 č. ž. V roku 2010 bolo plečkovanie vynechané z dôvodu nepriazne počasia.
Pestovanie kukurice - Sprievodca pre začiatočníkov Od semien po zber
Výsledky pestovania rôznych hybridov
V pestovateľskom ročníku 2007/2008 boli pestované dva hybridy LG 33.30 a LG 33.62, lepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.62. Dosiahol priemernú úrodu 6,5 t.ha-1. V ročníku 2008/2009 sa pestovali tiež dva hybridy LG 33.30 a LG 33.55, lepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.55, ktorý dosiahol priemernú úrodu 4,5 t.ha-1. V ročníku 2009/2010 sa pestovali štyri hybridy LG 33.30, LG 32.85, PR 36K67, DKC 55.42 z nich najlepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.30.
Zber kukurice siatej na zrno prebiehal v mesiacoch október až november, v roku 2010 bol zber predĺžený až do začiatku decembra pri vlhkosti 20-28% v jednotlivých pestovateľských ročníkoch. Následne sa realizovala pozberová úprava kukurice siatej na zrno sušením.
Ekonomické aspekty pestovania kukurice
Celkové náklady na hektár kukurice siatej na zrno v pestovateľskom ročníku 2007/2008 predstavovali 618,91 € a dosiahnutý zisk na hektár činil 329,29 €. V pestovateľskom ročníku 2008/2009 boli celkové náklady na hektár 606,47 € a bola vykázaná strata -270,72 € na hektár.
Ekonomické ukazovatele pestovania kukurice siatej na zrno
| Pestovateľský ročník | Celkové náklady na hektár (€) | Zisk/strata na hektár (€) |
|---|---|---|
| 2007/2008 | 618,91 | 329,29 |
| 2008/2009 | 606,47 | -270,72 |
Inovatívne prístupy: AgriKultúra - Sociálny palác
Vývoj Petržalky je charakteristický prechodom od vidieckeho charakteru s ovocnými sadmi k panelákovej výstavbe. Bakalárska práca Ing. arch. Simony Fischerovej sa zameriava na interpretáciu koexistencie mestského bývania a poľnohospodárstva v tomto kontexte. Petržalka, konkrétne, je mestská časť, ktorá prešla výraznou transformáciou. Kedysi známa ako hospodárska krajina s malými domčekmi a ovocnými sadmi, sa v 80. rokoch minulého storočia zmenila na rozsiahle sídlisko.
Projekt AgriKultúra - Sociálny palác, na ktorom spolupracoval aj Ing. arch. Michal Janák, skúma možnosti komunity a vplyvu jednotlivca na smerovanie k udržateľnej budúcnosti. Inšpiráciou je koncept "Familistère" architekta Charlesa Fouriera, ktorý predstavoval pracovnú a rezidenčnú komunitu s veľkými spoločnými priestormi, bývaním a záhradami. Cieľom je nájsť rovnováhu medzi automatizovaným a komunitným poľnohospodárstvom v spojení s nájomným bývaním.
Koncept mestského bloku s prvkami poľnohospodárstva
Návrh má formálny charakter mestského bloku, ovplyvneného panelákovou výstavbou v Petržalke. Program je koncipovaný na základe predstáv o každodenných situáciách v susedstve, pohybe a užívaní priestoru jednotlivcom aj komunitou. Cieľom nie je presunúť celé poľnohospodárstvo do miest, ale využiť potenciál mestského bloku na priblíženie procesu pestovania a chovu k mestskému životu.
Architektonické riešenie: Medzi mestom a vidiekom
Architektúra navrhovaného bloku je plánovaná aj neplánovaná, z vonka mestská, z vnútra s vidieckymi prvkami a kolážovitým charakterom. Prízemie je transparentné a umožňuje pohľad dovnútra z ulice aj z vnútrobloku. Obyvatelia dielní alebo práčovní majú vizuálny kontakt so záhradkami a chovnými skleníkmi. Vnútorný dvor je prístupný verejnosti, ale má charakter privátneho priestoru. Blok vytvára hranicu medzi mestským a organickým, racionálnym a romantickým.
Na vyšších podlažiach sú byty prístupné z medzi-priestorov - zimných skleníkov, ktoré slúžia ako predĺžená obývacia izba alebo pracovňa. Schodiskový priestor je rozšírený a umožňuje obyvateľom jeho využitie na rôzne aktivity.
Vnútroblok ako centrum pestovania a chovu
Charakteristickým prvkom bloku je vnútroblok, ktorý je venovaný pestovaniu a chovu. Súčasťou je aj trakt pre hydroponické pestovanie. V južnej časti sa nachádzajú verejné funkcie: predajne ovocia, zeleniny a živočíšnych produktov, pekáreň a kaviareň. Byty na 2. až 5. podlaží sú prístupné z pavlače a ich forma reflektuje orientáciu k svetovým stranám. Koncept nadväzuje na charakter bloku a byty sa čo najviac otvárajú do exteriéru.
Cieľom návrhu je nájsť formu, ktorá spája individuálne a spoločné bývanie a umožňuje obyvateľom mať vlastný kúsok pôdy aj v byte. V bloku sa nachádza 216 nájomných bytov rôznych veľkostí (1-4 izbové). Podzemné podlažie slúži ako parkovisko (211 miest), priestor pre technológie a pivničné kobky. Na teréne je ďalších 35 parkovacích miest. Dielo sa nachádza na Sosnovej ulici v Bratislavskej mestskej časti Petržalka.
Návrat k pôvodu potravín a udržateľná budúcnosť
Projekt AgriKultúra - Sociálny palác prináša späť povedomie o pôvode potravín a inšpiruje sa existujúcimi komunitnými projektmi, ako sú komunitné záhradky na sídliskách a včelíny na strechách budov. Projekt sa snaží prepojiť tieto dva smery a nájsť vhodný pomer medzi nimi. Kladie si za cieľ poukázať na danú problematiku a reagovať v kontexte obytného bloku ako manifestu väčšej mierky.
Projekt rieši otázku, ako prepojiť automatizované a komunitné poľnohospodárstvo, aby sa dosiahla udržateľná budúcnosť.
tags: #kukurica #siata #bakalarska #praca
