Kukurica siata: Všestranné využitie v praxi
Kukurica siata (Zea mays) je kultúrna jednoročná bylina, ktorá môže dorásť až do výšky 300 cm. Má plné steblá, veľmi dlhé listy, široké do 10 cm, s dlhými pošvami. Samčie kvety sa nachádzajú v priamej koncovej metline, zatiaľ čo samičie kvety sú v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla. Z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm a pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná.
Kukurica siata bola dovezená do našich končín z Ameriky. Medzi jej obávaných cudzopasníkov patrí sneť kukuričná (Ustilago maydis), ktorá znetvoruje klasy a premieňa ich na nahrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu, ktorý je toxický.
Rozdelenie kukuríc
Podľa tvaru zásobného škrobu v bunkách bielka kukuričných obiliek možno rozoznať 8 skupín kultúrnych kukuríc, ktoré botanici považujú za "plemená" alebo odrody. Medzi bežne najznámejšie patria tzv. ryžové kukurice, končisté (var.). Ďalšie sú potom tzv. cukrové kukurice (var. saccharata), ktoré majú v endosperme málo škrobu, zato hojne dextrínu a proteínu, rozpustných vo vode. Tento typ je veľmi mladý, známy až od roku 1779, a dlho bol pestovaný iba v zelinárskych záhradách.
Využitie kukurice
Kukurica je prastará kultúrna plodina, pôvodom z Ameriky, ktorá sa podľa archeologických nálezov pestovala v 5. - 6. tisícročí pred n. l. Z celkovej svetovej produkcie kukurice zhruba 70% sa využíva na kŕmenie, 20% na ľudský konzum, 5% na priemyselné spracovanie a 5% na osivo. Na potravinárske účely sa najčastejšie používa kukuričná múka a krupica. Značné množstvo sa spracúva na kukuričný škrob, alkohol, pivo a iné produkty.
V potravinárskom priemysle slúži kukurica ako zdroj oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu a bioetanolu. Veľmi cenný vo výžive ľudí je olej získaný z klíčkov kukurice, ktorý obsahuje viac ako 50% kyseliny linolovej. Kukuričné zrno vo fyziologickej zrelosti obsahuje 71% škrobu, 3% cukru, 12% bielkovín a 1,7% vlákniny. Na konzum sa používa aj kukurica cukrová, ktorá sa zberá v mliečnej zrelosti a konzumuje sa buď v čerstvom, alebo mrazenom stave. V značnej miere sa používa aj kukurica pukancová, z ktorej pražením zŕn vznikajú pukance (pop-corn).
Kukurica má významné miesto aj v diétnej strave, napr. Kukurica sa spracúva najmä v škrobárenskom, tukovom, liehovarskom, chemickom a mlynárenskom priemysle a používa sa aj na výrobu liečiv - antibiotík. Kukurica obsahuje: škrob, bielkoviny, tuky, celulózu, vitamíny B1, B2, B3, B5, B6, B9, C, provitamín A (karotén) a vitamín E. Z minerálnych látok v nej prevláda fosfor, draslík, vápnik a horčík, ktorý pomáha znižovať stres. Zo stopových prvkov stojí za povšimnutie mangán, meď, nikel, molybdén, jód, selén a nechýba ani železo a zinok.
Vitamín B1 je využívaný mozgom na produkciu acetylcholínu. Ten je spolu s ďalšími látkami zodpovedný za uchovanie dobrej pamäte aj koncentrácie, pomáha rozvíjať fantáziu a kreativitu. Ako malé deti sme asi všetci s obľubou „vyžúvali“ kukuricu na babkinom dvore, ale postupom času sme sa mohli dočítať o tom ako je kukurica energeticky bohatá a nevhodná pri chudnutí. Tieto tvrdenia však nie sú pravdivé. Keď chcete schudnúť tak určite zapojte kukuricu do Vášho jedálnička. Kukurica upravuje trávenie a zároveň zlepšuje pravidelnú stolicu. Kukurica je vhodná i pri chudnutí. Zabezpečuje pocit nasýtenia, vyrovnáva a dodáva hladinu cukru do krvi. Dopĺňa životne dôležité živiny do tela. A zabezpečuje správne odvodnenie a vyprázdňovanie čo je pri chudnutí veľmi dôležitá vec. Zjedzte jednu kukuricu denne a tak si môžete urýchliť svoje chudnutie.
Poľnohospodárske podniky na Slovensku sa v súčasných podmienkach orientujú najmä na pestovanie hustosiatych obilnín, kukurice siatej a olejnín. Jednostranne trhovo orientované osevné postupy však so sebou prinášajú viacero negatív, ktoré sú v rozpore s trvalou udržateľnosťou a ekológiou. Sú to plodiny pestované medzi dvoma hlavnými plodinami. Z pohľadu ochrany kvality pôdy je kľúčové využitie medziplodín na zelené hnojenie a zabezpečenie pokryvu v období, kedy by v prípade nevyužitia medziplodín bola pôda nepokrytá a vystavená riziku pôsobenia erózie. Navyše, ak nemáte možnosť aplikovať do pôdy maštaľný hnoj, so založením porastov medziplodín by ste nemali otáľať. Dobrý osevný postup so zaradením medziplodín je základ ekonomickej efektívnosti pestovania trhových plodín. Pestovanie medziplodín upravuje aj súčasná legislatíva v oblasti priamych platieb.
Uvedené vzniklo ako odpoveď na jednostranne orientované trhové osevné postupy. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 436/2022 Z. z. musia byť zmesi medziplodín na ploche prítomné najmenej desať týždňov od výsevu. Vysiate musia byť do 30. septembra. Prijímateľ priamych platieb nesmie pri medziplodinách používať hnojivá a prípravky na ochranu rastlín. Tento zákaz trvá od osiatia plochy počas celého obdobia prítomnosti medziplodín. Je potrebné vedieť, že medziplodiny slúžia výlučne pre potreby zeleného hnojenia, vyprodukovaná fytomasa plodín pestovaných na tento účel sa nepoužíva na produkciu, resp. kŕmenie hospodárskych zvierat. Ako medziplodiny sa teoreticky môžu využiť všetky plodiny bežne pestované na ornej pôde, s výnimkou inváznych druhov rastlín. Tieto sejte na konci leta po skoršie zberaných plodinách (skoré zemiaky, jačmeň ozimný, kapusta repková pravá).
Ozimné medziplodiny dobre potláčajú buriny a pomáhajú eliminovať straty dusíka v jesennom období a pri teplom priebehu zimy. Zapracovanie kapustovitých ozimných medziplodín (napríklad repica olejnatá a kapusta repková pravá) do pôdy je potrebné zrealizovať do začiatku ich kvitnutia, kedy poskytujú najviac zelenej hmoty na úrovni 15 - 25 t/ha. Napríklad raž siatu a jej miešanky s vikou ozimnou je vhodné zasiať v pomere 70:30 s výsevkom 180 kg/ha. Patria k najrozšírenejším medziplodinám. Po skoro zberaných hlavných plodinách využívajú letné medziporastové obdobie, no ich úspech pestovania závisí najmä od dostatku vlahy a správneho agrotechnického termínu výsevu.
Široké uplatnenie majú aj v pôdoochranných technológiách pri pestovaní repy cukrovej, kukurice siatej a zemiakov. Skoré letné medziplodiny zasejte už koncom júna, no siať ich je možné do polovice júla. Majú tak k dispozícii vegetačné obdobie dlhé 8 - 15 týždňov. Vhodná je napríklad zmes kukurice siatej a slnečnice ročnej, ktorá sa vysieva v júni s výsevkom 50 - 80 kg/ha kukurice a 15 - 20 kg/ha slnečnice. Vhodné sú aj kombinácie kukurice siatej, lupín, cirokov, hrachu siateho, pelušky, viky siatej, ovsu siateho. Strniskové medziplodiny využijú 6 - 7 týždňov trvajúce vegetačné obdobie, spravidla s deficitom zrážok. Preto sú najvhodnejšie druhy s rýchlym rastom, ako napríklad horčica biela, reďkev siata, repica olejnatá, kapusta sitinová, kapusta repková pravá, facélia vratičolistá, pohánka siata alebo miešanky kukurice siatej s bôbom a hrachom siatym, prípadne kukurica siata a slnečnica ročná.
Používajú sa ako jednoročný podsev na jar do krycej či hlavnej plodiny. Majú význam najmä v oblastiach s dostatkom zrážok alebo so závlahami. Najvhodnejšie sú ďatelinotrávne miešanky či samostatný mätonoh jednoročný. Vhodným podsevom s pozitívnym vplyvom na obilniny je aj zmes ďateliny lúčnej a kostravy lúčnej. V porastoch kukurice siatej majú podsevové medziplodiny mimoriadny význam, pretože pomáhajú eliminovať eróziu a redukovať zaburinenosť. Aj pre kukuricu siatu sú najvhodnejšie trávy a ďatelinoviny, ktoré rýchlo zapájajú porast.
Sú určené na zelené hnojenie a ich hlavným účelom je prirodzené obnovenie pôdnej úrodnosti. Využívajú sa strniskové a podsevové medziplodiny, z nich najmä strukoviny, ktoré sú schopné viazať vzdušný dusík a tiež vyniesť živiny z väčšej hĺbky pôdy. Čas zaorávky voľte podľa pôdneho druhu, pestovanej medziplodiny i následnej hlavnej plodiny. Na ľahkých pôdach na jar, na ťažších radšej na jeseň, a zväčša pri poklese teplôt pod 10 °C. Osvedčená je napríklad zmes hrachu siateho s tritikale, prípadne s ražou siatou, vysievaná od polovice septembra s výsevkom 50 - 80 kg/ha hrachu a 70 - 100 kg/ha obilniny.
Je jasné, že medziplodiny vám svojimi pozitívnymi účinkami môžu pomôcť zefektívniť rastlinnú výrobu, nech už je váš osevný postup akýkoľvek. S ubúdajúcimi zdrojmi organického hnojiva a pribúdajúcou neistotou v súvislosti s klimatickými zmenami by malo byť vegetačné obdobie rastlín využívané na tvorbu biomasy v čo najväčšom rozsahu. Pozitívne účinky medziplodín hlásia štáty s vyspelým poľnohospodárstvom, kde medziplodiny zaberajú bežne 10 - 25 % ornej pôdy.
V osevnom postupe sú pšenica letná forma ozimná, kukurica siata na zrno, jačmeň siaty jarný, sója fazuľová. Pri kukurici siatej na zrno sme v priemere rokov dosiahli najvyššiu úrodu zrna pri konvenčnej technológii, o niečo nižšiu v minimalizačnej a o viac ako 11% nižšiu v bezorbovej a s nastielacej technológii. Pri kukurici na zrno býva najvýraznejší rozdiel medzi technológiami v suchých rokoch. Aj keď z celkového pohľadu nemožno jednoznačne odporúčať žiadnu z hodnotených technológii, opodstatnenie v poľnohospodárskej praxi majú všetky technológie. Úroda je len jedným z hodnotiacich ukazovateľov a aj pri tej pozorujeme náznak približovania sa úrod pri redukovaných a pôdoochranných technológiách k úrodám dosahovaným pri pestovaní plodín konvenčnou technológiou.
Nemusíme utrácať peniaze za drahé lieky. Vždy nám nepomôžu tak účinne ako to, čo nájdeme v našej vlastnej záhrade alebo na trhovisku. Zázrakov v slovenských záhradách, na poliach a lúkach máme dosť. Sú to nenápadné plodiny, ktoré dokážu prispieť k celkovému zdraviu nášho organizmu. Mnohé z nich sú komerčne známe a mnohé obchádzame bez toho, aby sme vedeli, aké sú vzácne.
Pestovanie sladkej kukurice od siatia až po zber
tags: #kukurica #siata #využitie #v #praxi
