Potreba živín pre kukuricu siatu: komplexný sprievodca

Na pestovanie plodín je okrem svetla, vody a tepla potrebný dostatočný prísun živín. Vďaka hnojeniu v súlade s platnou legislatívou môžeme zaistiť tento prísun živín a položiť tak základy pre úspešné pestovanie kukurice.

Medzi najdôležitejšie intenzifikačné faktory pri pestovaní kukurice určite patrí aj výživa rastlín zohľadňujúca nároky plodiny na živiny, ale aj dynamiku ich príjmu počas celého vegetačného obdobia.

Výživa rastlín a hnojenie kukurice

Okrem vody sa k základným limitujúcim faktorom produkcie v podmienkach Slovenska zaraďuje výživa rastlín. Kukurica patrí medzi plodiny, ktoré majú vysoké nároky na výživu, ale zároveň dodané živiny aj veľmi efektívne využívajú.

V procese výživy rastlín sa uplatňuje vzájomné pôsobenie medzi pôdou, rastlinou a hnojivom. Treba si uvedomiť, že rastliny nikdy neprijímajú živiny priamo z hnojív. Prijímajú živiny, ktoré sa z hnojív najprv do pôdy uvoľnia, resp. do pôdneho roztoku.

S ohľadom na životné prostredie a zároveň aj ekonomickú situáciu je najlepšie periodicky analyzovať stav zásoby hlavných živín v pôde agrochemickým rozborom a postupovať podľa neho. Znalosti o vlastnostiach pozemku a dlhoročné skúsenosti pestovateľa s pestovaním kukurice sú neoceniteľné, nemali by však byť jediným zdrojom informácií pre stanovenie dávok hnojív.

Voľba optimálnych dávok hnojív, pri zachovaní vyhovujúceho pomeru živín, je ľahšia na pôdach so strednou zásobou fosforu a draslíka a s vyhovujúcou pôdnou reakciou, ako na pôdach s nízkym stupňom zásobenosti jednou, alebo viacerých živín, prípadne s nežiadúcim pH. Pri nízkych dávkach fosforu a draslíka nastáva na niektorých pôdach taká výrazná sorpcia živín z hnojív, že ich využiteľnosť je veľmi nízka. Úpravu hladiny živín na úroveň dobrej zásoby, pri ich malej zásobe v pôde, nemožno uskutočniť jednorázovo.

Pri určovaní dávok priemyselných hnojív pre hnojenie kukurice vychádzame z výsledkov pôdnych rozborov a z požiadaviek pestovanej plodiny na živiny. Úlohou hnojenia, s cieľom správneho systému exploatácie pôd, nie je len zaistiť vysoké úrody, ale rovnako dôležité je vytvárať predpoklady pre zvyšovanie pôdnej úrodnosti.

Predpokladom toho sú účelné osevné postupy, ktorými sa prinajmenšom udržuje, ak nie zvyšuje obsah humusu. Napriek tomu, že kukurica je obilnina, používa sa na jej pestovanie agrotechnika ako na okopaniny. To znamená, že na jej hnojenie sa odporúča pravidelne aplikovať organické hnojivá, v jesennom období maštaľný hnoj a v jarnom období hnojovicu alebo močovku.

Maštaľný hnoj v celku priaznivo ovplyvňuje úrody kukurice. Avšak na pôdach s horšími vlastnosťami, prírastky na úrodách kukurice sú vplyvom hnojenia hnojom vyššie, ako na pôdach s lepšími vlastnosťami. Optimálne dávky maštaľného hnoja sa pohybujú v rozpätí 30 - 40 t.ha-1. Priemerná využiteľnosť dusíka kukuricou z maštaľného hnoja v prvom roku aplikácie je 25 - 30 % a z tekutých organických hnojív z močovky a hnojovice je približne dvojnásobná, t.j. Kukurica má do veľkej miery úžitok z poľnohospodárskych hnojív, pretože uvoľňovanie živín sa najviac týka potrieb kukurice. Organické hnojenie sa zvyčajne uskutočňuje na jeseň pred orbu. Technika, ktorá zmierňuje straty / šetrí pôdu, je dôležitá.

Ak sa hnojivo aplikuje pred výsevom, malo by ísť o čo možno najhomogénnejšiu dávku zo zopravením do pôdy. Ak sa aplikácia uskutočňuje po zasiatí, musí sa vykonať s ohľadom na stav porastu.

Významné živiny pre kukuricu

Dusík (N)

Význam dusíka pre kukuricu je kľúčový v správnom raste a vývine buniek, pletív a celého rastlinného organizmu. Zvyšuje príjem ostatných živín z dostupných zdrojov a cez kvalitu, kvantitu a dĺžku činnosti listového aparátu najviac ovplyvňuje formovanie parametrov finálnej úrody. V pôde sa nachádza v organickej forme v pozberových zvyškoch, humuse, v mikroorganizmoch.

V závislosti od krajiny pôvodu sa poľnohospodárske hnojivá v zložení živín veľmi líšia. Dusík je nevyhnutný pre rast rastlín, zdravtný stav rastlín, a teda aj pre finálnu úrodu. Dodržiavanie správnych dávok je tu rozhodujúce nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj z hľadiska zdravotného stavu rastlín.

Všeobecne sa odporúča množstvo dusíka približne 140 - 200 kg N / ha (v závislosti od očakávanéj úrody). V počiatočnej fáze vývoja kukurice existuje vysoké riziko, že sa dusík premiestni do hlbších vrstiev pôdy zrážkami vo forme dusičnanov. Dusík v amónej forme je viazaný v pôde, a preto nie je vystavený riziku vyplavenia. Kukurica je navyše schopná absorbovať amoniakálny dúsík vo veľmi skorom štádiu.

Pre ekonomickú, ekologickú a štrukturálnu optimalizáciu dodávky dusíka do rastlín sa musí v priebehu vegetácie brať do úvahy obsah Nmin ako aj potreba dusíka.

Fosfor (P)

Fosfor sa podieľa na podpore rastu a vývinu kvetných orgánov kukurice. Optimálna výživa fosforom sa prejaví na nasadení šúľkov, ich vývine a veľkosti. Koncentrácia fosforu v pôdnom roztoku býva väčšinou nízka. Navyše, v pôdnom profile je tento prvok len veľmi málo pohyblivý a je náchylný na nežiaducu imobilizáciu.

V prípade hnojenia fosforom na pôdach so strednou úrovňou zásoby sa odporúča dodáva 40 - 80 kg / ha P205. Na začiatku svojho vývoja, najmä v chladných podmienkach, kukurica vykazuje neodstatok fosforu. V tomto štádiu rastu ešte nie je úplne rozvinutý koreňový systém kukurice a schopnosť získavať fosfor je nízka, najmä na chladných a neaktívnych pôdach alebo v chladnom počasí. Deficit fosforu je spravidla dočasným nedostatkom. Dostatok fosforu, ktorý je v tomto štádiu nedostatočný, sa najlepšie dosiahne hnojením pod pätu spolu s dusíkom. V praxi sa primárne používajú hnojivá NP. Na miestach s vysokou úrovňou zásoby P sa môže obsah fosforu znížiť bez nepriaznivých účinkov. Vhodné sú dusíkaté hnojivá NP (napr. Pomery N / P 20 + 20, 25 + 15).

Draslík (K)

Obsah draslíka v rastline kolíše, súvisí s rastovou fázou a jeho lokalizáciou v organizme rastliny. Významne pôsobí na metabolizmus látok, podporuje syntézu sacharidov a škrobov, súvisí s rastom a delením buniek, spevňuje bunkové steny a touto cestou zvyšuje pevnosť stebla. Priaznivo ovplyvňuje schopnosť rastliny hospodáriť s vodou a znižuje citlivosť rastliny proti chladu, čo má význam hlavne na začiatku rastu a vývinu kukurice. Všeobecne platí, že starnutím rastlín obsah draslíka v sušine klesá.

V prípade draslíka je odporúšané množstvo 200 - 240 kg / ha K2O. Draslík sa podieľa na aktivácii mnohých enzýmov v metabolizme rastlín a ovplyvňuje tvorbu asimilátov. Okrem toho je draslík zodpovedný za udržiavanie osmotického tlaku buniek, a teda za reguláciu vodnej rovnováhy. Nedostatok draslíka inhibuje absorpciu vody a zvyšuje neproduktívnu spotrebu vody. Nedostatok draslíka v kombinácii s nadbytkom dusíka ďalej znižuje odolnosť proti škodcom a chorobám. Rastliny optimálne zásobované draslíkom prežijú obdobia sucha omnoho lepšie.

Dobrá zásoba draslíka zvyšuje odolnosť rastlín kukurice voči chorobám a je dôležitá pre úplne vyplnenie klasu. Rovnako ako všetky rastliny bohaté na škroby, aj kukurica má veľmi vysokú potrebu draslíka.

Horčík (Mg) a Síra (S)

V prípade horčíka sa odporúča hnojenie o dávke 40 - 70 kg / ha MgO. Väčšina horčíka (dve tretiny) sa absorbuje počas kvitnutia. Hnojenie 30 - 40 kg / ha S je ideálne v závislosti odplánovaniej úrody.

V dôsledku klesajúcich vstupov síry spadom z atmosféry (<10 kg / ha) sa v posledných rokoch význam hnojenia sírou zvýšil pre zabezpečenie výšky úrody a jej kvality. Väčšina (až 90%) síry v pôde je v organickej forme a je dostupná až po mineralizácii. Dynamika premeny síry je porovnateľná s dynamikou dusíka. Na ľahkých pôdach sa dá očakávať vyplavenie. Hnojenie sírou sa musí prispôsobiť potrebám plodín a malo by sa vykonať spolu s hnojením dusíkom.

Vápnik (Ca)

Dobrá dostupnosť vápnika podporuje štruktúru pôdy, aktivitu pôdy a poskytuje isotu úrody. Riziko zhutnenia pôdy je znížené, čo má pozitívny vplyv na rast rastlín.

Mikroelementy

Z hľadiska výživy kukurice siatej mikroelementmi je známe, že kukurica veľmi dobre reaguje na hnojenie meďou a zinkom. Dobre na hnojenie bórom, molybdénom, mangánom a železom. Hnojenie inými mikroelementmi je málo efektívne. Veľkosť aplikačnej dávky závisí od zásoby daného prvku v pôde, jeho potreby na jednotku úrody a výšky plánovanej úrody.

Aplikácia väčších dávok pevných Cu a Zn hnojív do pôdy by sa mala realizovať v šesťročných intervaloch pri jesennej príprave pôdy - 1/3 pri podmietke a 2/3 pri orbe. Menšie dávky sa aplikujú v trojročných intervaloch a to 2/3 pri jesennej a 1/3 pri jarnej príprave pôdy. Kvapalné hnojivá je efektívne používať najmä pred sejbou a počas vegetácie kukurice.

Hnojenie počas vegetácie sa realizuje na základe rozborov rastlín. Ich odber môže byť v rôznych rastových fázach a pri rôznych výškach porastov. Výsledky rozborov sa porovnajú s údajmi uvedenými v tabuľkách 3 a 4. V prípade zistenia veľmi nízkej, resp. nízkej zásoby niektorého mikroelementu, je nutné ho dodať.

Aplikačné dávky zinku pri foliárnej výžive sú najčastejšie na úrovni 20 až 500 g.ha-1, pričom sa Zn aplikuje zvyčajne dva až trikrát počas vegetácie. Existuje viacero poznatkov s postrekovaním rastlín dávkou 2 - 5 kg.ha-1 heptahydrátu síranu zinočnatého (23,5 až 35 % obsah Zn) vo forme 1 % roztoku, čím sa dodá 500 až 1 kg čistého zinku. Pri výraznom deficite zinku v rastlinách ho niektorí farmári aplikujú foliárne v celkovej dávke prevyšujúcej 1 kg.ha-1.

Množstvo zinku prijatého rastlinami závisí od druhu pestovaných rastlín. Priemerný obsah Zn v poľných plodinách sa pohybuje od 20 do 100 mg.kg-1. Význam zinku pre rastlinu je viacnásobný. Podporuje syntézu tryptofánu, ktorý je východiskovou látkou pre tvorbu auxínov. Je nevyhnutný z pohľadu integrity bunkových membrán. Pozitívne vplýva na intenzitu fotosyntézy, zlepšuje rast letorastov a zintenzívňuje príjem N, P a K, následkom čoho zvyšuje úrodu a zlepšuje jej kvalitu.

Vplyv nedostatku živín na rast kukurice

Z piatich sledovaných makroelementov najväčší vplyv na tvorbu celej nadzemnej fytomasy mal dusík. Jeho nedostatok znížil tvorbu nadzemnej fytomasy o 82,89 %, čo vysvetľuje prečo farmári i pri nedostatku financií na hnojivá, si takmer vždy nájdu finančné zdroje na nákup dusíkatých hnojív. Z obrázkov vyplýva, že nedostatok dusíka viac ovplyvnil tvorbu generatívnych orgánov ako vegetatívnych. Nedostatok N rezultoval v nevytvorení samičích pohlavných orgánov, t. j. nevytvorili sa šúľky, čím sa nemohli vytvoriť ani zrná.

Nedostatok jednotlivých makroelementov sa na tvorbe generatívnych a vegetatívnych orgánov kukurice siatej neprejavil rovnako. Najmenší vplyv sa zaznamenal pri síre. Nedostatok síry znížil tvorbu nadzemnej fytomasy kukurice siatej len o 15,81 % a hmotnosť šúľka spolu so zrnom znížil o 22,57 %. Zistené korešponduje s poznatkom, že ak rastliny rastú v podmienkach nedostatku síry v pôde a dostatku síry vo vzduchu (nie nadbytku), dokážu prostredníctvom listov prijať až 90 % z jej celkového množstva v rastline.

Údaje v grafoch vypovedajú, že zo štyroch testovaných mikroelementov, najväčší vplyv na tvorbu generatívnych i vegetatívnych orgánov mal zinok. Deficit zinku sa na tvorbe úrody zŕn podieľal významnejšie (91,22 %) ako na tvorbe slamy (57,04 %). Vplyv nedostatku Zn na tvorbu zŕn bol výraznejší ako vplyv fosforu, draslíka, horčíka či síry. Zo všetkých 9 testovaných prvkov, úrodu zŕn kukurice siatej najviac negatívne ovplyvnil nedostatok N, potom nedostatok Zn a následne P, K, Mn, Mg, Fe, Cu, S.

Pri realizácii predloženého pokusu sa zaznamenal jeden menej známy poznatok: vo variante s deficitom draslíka v pestovateľskom substráte sa, na rozdiel od ostatných variantov, nedopestovalo žlté zrno, ale zrno žíhané, majúce červené až fialové prúžky, prípadne časť zrna bola zafarbená do sivočierna, resp. sfarbenie niektorých zŕn bolo tmavomodré. Pravdepodobnou príčinou objavenia sa červených až fialových prúžkov, tmavomodrej farby zrna bola skutočnosť, že draslík významne ovplyvňuje glycidový metabolizmus, pričom pri jeho poruchách sa v nadmernej miere tvoria antokyány. Červeno až modrofialovo, resp. Okrem doposiaľ nám neznámeho zaznamenania žíhaného zafarbenia zŕn kukurice v dôsledku nedostatku draslíka sa zaznamenal i dlhodobo známy poznatok o nedoopelení špičky kukuričného šúľka.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce výživu kukurice

Udržiavanie „správnej“ hodnoty pH je nevyhnutné na dosiahnutie vysokých výnosov a kvality aj v prípade pestovania kukurice. Hodnota pH poskytuje informácie o prísunu vápna do pôdy. Požiadavka na vápno závisí od aktuálnej hodnoty pH, obsahu humusu a typu pôdy. Včasné jarné a predosevné hnojenie s rýchlo pôsobiacimi typmi vápna sa osvedčilo ako odporúčané.
Kolísanie teploty je väčšie na ľahkých pôdach ako na ťažkých pôdach. Keď prvé ucho odumrie, môže sa vytvoriť druhé ucho. Vývoj druhého ucha je však oneskorený, a preto môže dôjsť k nedostatočnému opeleniu (nižší kríženec kvetov samčích a samičích). Až do 6-listovej fázy môžu studené kúzla spôsobovať dočasný nedostatok fosfátov s fialovými sfarbeniami. približne.
V porovnaní s inými kultúrnymi rastlinami má kukurica nízku potrebu vody na výrobu suchej hmoty. Kukurica vyžaduje 300 I vody na výrobu 1 kg suchej hmoty.
Z dôvodu pomalého vývoja v mladých štádiách má kukurica neskoro začínajúcu potrebu živín, ale celkový výtlak je značný kvôli vysokému výnosu. Okrem hlavných živín (dusík, fosfát, draslík, horčík, vápnik) sa bude diskutovať aj o pridávaní síry a mikroživín. Požiadavky na síru a dusík sú úzko spojené, pretože tieto dva sú viazané v rastlinnom proteíne v pomere 1:10. Preto je minerálne hnojenie sírou rozumné, napríklad SSA v hnojive pod nohami. Jedným pozitívnym vedľajším účinkom je okysľujúci účinok SSA, čo vedie k zvýšeniu dostupnosti hodnoty pH v pôdach s vysokými hodnotami pH. Úroveň hnojenia závisí od obsahu živín v pôde a očakávanej úrovni výnosu. Pre každú kampaň sa musí vykonať plán hnojenia podľa nariadenia o hnojení.

Čas maximálneho odstránenia živín trvá asi 10 až 15 dní pred kvitnutím do 25 až 30 dní po kvitnutí. Počas tohto obdobia sa absorbuje 85% potreby dusíka, 73% potreby fosfátu a 96% potreby draslíka. Počas dozrievania uší sa stále odstraňuje aj dusík a fosfát. Do tej doby je príjem draslíka ukončený.

Aby plodiny mohli využívať svoj plný genetický potenciál, musí byť pôda v optimálnom stave pre vývoj rastlín.

Herbicídna ochrana kukurice - pokusy s prof. Jursíkom | Syngenta Slovensko

tags: #kukurica #potreba #živín