Recepty na Kupovanú Francúzsku Polievku a Ďalšie Polievkové Inšpirácie

Dnes, 17. novembra, si pripomíname významný dátum v našej histórii - Nežnú revolúciu. Udalosti roku 1989 priniesli Slovensku slobodu a demokraciu, ale aj zmenu v mnohých aspektoch života, vrátane kuchyne. Pamätáte si na staré časy, keď sa v rodinách pripravovala táto skvostná polievka, ktorá zároveň potešila žalúdok i dušu? Je to polievka, ktorá sa v našich končinách objavila práve vďaka socialistickej gastronómii a získala si srdcia mnohých. Hoci sa v názve spomína "kupovaná", zameriame sa na recept, ktorý si môžete pripraviť doma s použitím dostupných surovín.

Recept na domácu "kupovanú" francúzsku polievku (trochu upravená verzia klasiky)

Ingrediencie:

• 5-6 veľkých zemiakov (závisí od množstva polievky)
• Soľ
• Rasca
• Bryndza
• Bobkový list
• Korenie
• Slnečnicové alebo tekvicové semienka (na posypanie)

Postup:

1. Zemiaky si nakrájame na menšie kocky a uvaríme v osolenej vode s rascou (vody radšej menej ako viac, nemusíme zahusťovať múkou).
2. Keď sú zemiaky mäkké, asi tretinu odoberieme a zbytok rozmixujeme vo vode.
3. Pridáme rozdrobenú bryndzu, bobkový list, korenie a metličkou vymiešame do hladka.
4. Ešte trochu povaríme.
5. Vlejeme zákvas, rozmiešame opäť do hladka, pridáme kúsky zemiakov, ktoré sme si predtým odložili a ešte ochutíme, ak treba.
6. Polievku na záver posypeme nasucho opraženými slnečnicovými semienkami (ideálne tekvicovými).

Ďalšie inšpirácie a variácie polievok

Okrem tejto upravenej verzie "kupovanej" polievky existuje množstvo ďalších polievok, ktoré stoja za vyskúšanie. Každý región, ba dokonca každá rodina, má svoje vlastné vianočné zvyky a odlišnosti, čo sa prejavuje aj v príprave polievok.

Príklady polievok z rôznych kuchýň:

• Srbská polievka (existuje viacero receptov)
• Srbský guláš (hoci je to guláš, často sa podáva ako polievka)
• Kysla srbska corba
• Berlínska polievka (alternatíva mäsovej polievky)
• TURBO polievka (základ zo šošovice, hrášku, fazule)
• Goralská polievka
• Farebná polievka
• SEČUÁNSKA POLIEVKA
• Ostrokysla polievka
• Čínska polievka
• Krkonošská polievka
• Kyslá kapustová polievka
• Šumavská polievka

Polievky v slovenskej kuchyni

Fazuľová polievka má podľa mnohých "veľké čaro". Pýchou juhočeskej kuchyne je voňavá polievka zo zemiakov, smotany, húb, vajec a kôpru. V každom regióne sú iné vianočné zvyky a odlišnosti, a preto sa aj v každej rodine varí iná polievka.

Domáce prísady a alternatívy

V kontexte snahy o zdravšie stravovanie a kontrolované zloženie jedál sa čoraz viac ľudí obracia k domácim receptom. Patria sem aj domáce majonézy a paštéty.

Domáca majonéza:

• Umožňuje kontrolu nad ingredienciami, vrátane kvalitných olejov a čerstvých vajec.
• Je dôležité použiť čerstvé suroviny izbovej teploty pre správnu emulgáciu.
• Máme 3 spôsoby ako si pripraviť domácu majonézu - s uvareným zemiakom, bez vajec a klasickú majonézu.

Majonéza s uvareným zemiakom:

Uvaríme zemiak so šupkou. Rozmixujeme olej, studené prevarené mlieko, vajce a uvarený zemiak. Dochutíme.

Majonéza bez vajec:

Prevaríme mlieko a necháme vychladnúť. Zmiešame mlieko a olej ponorným mixérom.

Klasická majonéza:

Vajcia izbovej teploty vyšľaháme s horčicou, korením a soľou. Postupne primixujeme olej po kvapkách.

Domáce paštéty:

• Ponúkajú kontrolu nad zložením, čerstvosť surovín a možnosť prispôsobiť si recept.
• Sú zdravšou alternatívou s menej soli, tuku a bez umelých prísad.
• Môžete použiť rôzne druhy mäsa (kuracie, bravčové, jahňacie, divina).

Ďalšie tipy a triky v kuchyni

• Glazovanie zeleniny: Nemusí sa vopred upravovať ako mäso.
• Tradičné jedlá: Lacné, pracné, chutné a praktické.
• Výber párkov: Kľúčové pre dobrý recept.
• Domáca pizza: Môžete si naložiť presne to, čo vám chutí a v akom množstve.
• Vývar: V reštauráciách sa často robí z bujónu alebo masoxu.
• Krájanie: Čím tvrdšia ingrediencia, tým ju krájame na menšie kúsky.

Šošovica jedlá (Lens culinaris)

Šošovica je strukovina, ktorá sa v ľudskom jedálničku vyskytuje už od čias neolitu. Je to všestranná potravina s bohatým nutričným zložením, ktorá by nemala chýbať v jedálničku každého z nás. Priemerný Slovák síce zje len okolo 2,5 kg strukovín za rok, ale šošovica ako najpopulárnejšia tuzemská strukovina má na tom veľký podiel. Možno vás to prekvapí, no šošovica je jednou z prvých domestikovaných plodín, ktorými obohacovali svoj jedálniček naši predkovia.

Konzumácia šošovice je rozšírená po celom svete a nájdete ju tak vo svojej komore, ako aj v jedálnych lístkoch tých najluxusnejších reštaurácií. Jej výhodou je pomerne nízka cena v porovnaní s nutričnou hodnotou a výbornou chuťou. Je naozaj univerzálna a dá sa pripraviť na stovky spôsobov. Vychutnať si ju môžete ako polievku, prílohu, hlavné jedlo či ako súčasť šalátu.

Pôvod a rozšírenie šošovice

Šošovica sa kultivuje a pestuje zrejme už viac ako 8 000 rokov. Pôvod šošovice možno vymedziť na oblasť Prednej Ázie, kde sa pôvodná forma šošovice pestuje už niekoľko tisíc rokov. Odtiaľ sa šošovica rozšírila aj do Európy a Afriky. Dnes sa šošovica pestuje takmer všade na svete.

Nutričné hodnoty šošovice

Šošovica je cenovo dostupná a veľmi výživná strukovina. Šošovica patrí medzi rastliny potraviny s najväčším podielom bielkovín, ktoré sa pohybuje od 23 do 27 percent (na 100 gramov suchých zŕn), čo je medzi strukovinami najviac, hneď po sóji a bôbe. Pochváliť sa môže aj množstvom vlákniny, ktorú ako výživu ocenia baktérie nášho črevného mikrobiomu. Komplexné sacharidy potom zasýtia na dlhú dobu.

Z minerálov obsahujú jednotlivé druhy predovšetkým vápnik a železo, ďalej aj draslík a fosfor a tiež provitamíny A, vitamíny B1 a B6. Šošovica je plná živín, ktoré naše telo potrebuje. Konzumácia tejto strukoviny tiež poskytuje rôzne fytochemikálie, ktoré produkujú rastliny a sú známe pre ich zdraviu prospešné vlastnosti.

Niektoré z týchto fytochemikálií majú napríklad antioxidačné a protizápalové účinky, môžu pomôcť znížiť hladinu cukru v krvi, dokážu chrániť pred chronickými ochoreniami, ako cukrovka, či kardiovaskulárne choroby, ale aj znížiť krvný tlak. Šošovica má vysoký obsah bielkovín a vlákniny a nízky obsah tuku, takže je zdravšou náhradou mäsa. Je tiež plná kyseliny listovej, železa, fosforu, draslíka a vlákniny. Niet divu, že je považovaná za superpotravinu.

Varená červená šošovica obsahuje 358 mikrogramov vitamínu B9, tiež známeho ako folát. Vitamíny skupiny B - červená šošovica je vynikajúci zdroj vitamínu B6, kyseliny pantotenovej a tiamínu.

Druhy šošovice

Dnes už existuje nesmierne množstvo rôznych druhov vo všetkých možných farebných odtieňoch a s rôznymi vlastnosťami. Jednotlivé druhy sa odlišujú intenzitou zemito-orieškovej arómy, ako aj spôsobom varenia.

Hnedá šošovica

Najznámejšou a najrozšírenejšou, aj na Slovensku, je určite hnedá šošovica. Jej farba sa môže pohybovať od bledohnedej až po tmavohnedú. Charakterizuje ju mierne zemitá chuť. Má zemitú chuť a skvele sa hodí napríklad na prípravu polievok a prívarkov. Čas prípravy je zhruba 20 - 30 minút. Obľúbená je aj preto, že dobre drží tvar.

Zelená šošovica

Druhým najrozšírenejším druhom je zelená šošovica. Nájdete ju vo všetkých odtieňoch zelenej a má taktiež zemitú chuť, aj keď trochu viac korenistú. Čo sa týka chuti, disponuje mierne korenistou príchuťou. Zelená šošovica je po hnedej najviac známou a používanou šošovicou. Jej príprava je dlhšia ako v prípade hnedej šošovice. Môže trvať až do 45 minút. Takisto si zachováva pevnú textúru aj po uvarení. Je ideálnou voľbou do šalátov alebo ako alternatíva klasických príloh. Pokojne ju pridajte do rizota.

Červená a žltá šošovica

Najmenej bežným druhom je červená šošovica, ktorej farebná škála sa pohybuje od žltej, cez oranžovú až po červenú. Červená i žltá šošovica sú si veľmi podobné, pretože sa jedná o lúpané druhy šošovice. Na rozdiel od predošlých druhov má sladšiu chuť, často až orieškovú. Ich výhodou je to, že ich netreba vopred namáčať, sú ľahšie stráviteľné a majú širokú škálu použitia. Jej príprava zaberie asi 30 minút. Hodia sa do šalátov, ako príloha k mäsu, do vegetariánskych pokrmov. Výborné sú aj na zahusťovanie polievok a omáčok.

Čierna šošovica (Beluga)

Čierna šošovica má oproti ostatným druhom nižšie nutričné hodnoty, no napriek tomu by ste ju určite nemali zavrhnúť. Známa je aj pod názvom beluga šošovica. Nazýva sa aj Beluga a vyzerá trochu ako kaviár. Chuťou sa podobá čiernej fazule. Preto vyberajte podľa názvu na vrecku, kde je napísané beluga šošovica. Zrniečka sú malé a môžete si ju ľahko zameniť s hnedou šošovicou, ak má veľmi tmavý odtieň.

Francúzska zelená šošovica (Le Puy)

Známa je aj francúzska zelená šošovica Le Puy. Má ochrannú známku a nazývať sa tak môže skutočne len tá šošovica, ktorá vyrástla vo vulkanickej pôde francúzskeho regiónu Le Puy. Má výraznú korenistú chuť a vďaka tomu, že si aj po spracovaní zachová svoj tvar a štruktúru je vhodná do mnohých receptov.

Francúzska šošovica „du puy“ vzhľadom pripomína guľôčky v odtieňoch zeleno-modro-sivej. Po uvarení si pevne drží svoj tvar, čiže nevytvára kašovitú konzistenciu. To ju predurčuje k tomu, aby sa stala hlavou hviezdou napríklad v zeleninovom šaláte alebo bola použitá ako výživná príloha. Táto šošovica má hrubšiu šupku, preto ju treba dlhšie variť. Niekedy to trvá až 50 minút.

Príprava šošovice

Jej príprava je naozaj veľmi jednoduchá. Navyše šošovica varením nestráca svoje nutričné hodnoty, nemusíte ju namáčať, stačí ju opláchnuť, aby ste odstránili nečistoty. Každý druh si vyžaduje iný čas prípravy a je len na vás, či ju necháte pripravovať dlhšie, pokiaľ máte radšej husté kašovité jedlá.

Príprava šošovice je jednoduchá. Začnite tým, že šošovicu roztriedite, aby ste odstránili všetky malé a tvrdé nečistoty, a potom ju opláchnite, aby ste odstránili nečistoty. Keďže šošovica pri varení nasiakne veľa chutí, najlepšie je ju ochucovať počas varenia.

Šošovicu najprv namočte, ak je to potrebné. Vodu po namočení vylejte, pretože obsahuje látky spôsobujúce nadúvanie. Šošovicu prepláchnite, a to aj vtedy, ak ste ju predtým nenamáčali. Keďže pri varení šošovice sa na vode vytvára pena, použite radšej väčší hrniec. Ako hlavné pravidlo platí: do hrnca nalejte dvojnásobné množstvo vody ako šošovice. V prípade pochybností dodržiavajte pokyny na obale. Dajte šošovicu a vodu do hrnca a nechajte ju zovrieť. Keď sa voda začne variť, znížte teplotu a nechajte šošovicu variť na miernom stupni, kým sa neuvarí.

Červená šošovica je zo všetkých strukovín najstráviteľnejšia. Okrem toho ju netreba vopred namáčať a jej príprava trvá len asi 15 minút. Červená šošovica patrí medzi strukoviny, ktoré nenadúvajú. Tento druh šošovice nenafukuje, pretože nemá šupku, ktorú majú iné druhy šošovice. Šupka iných strukovín obsahuje oligosacharidy, ktoré sa v črevách rozkladajú na škroby a rýchlo kvasia.

Prehľad doby varenia a namáčania pre rôzne druhy šošovice:

Vzhľadom na vynikajúcu skladovateľnosť a dlhú trvanlivosť si môžete šošovicu bez problémov nakúpiť do zásoby. To, či siahnete po sušenej alebo konzervovanej šošovici, závisí najmä od konkrétneho receptu a od toho, koľko času na prípravu jedla máte. Dôležité je totiž vzduchotesne ju uzavrieť.

Jedlá pripravené zo všetkých druhov šošovice sú veľmi sýte, preto dokáže na dlhú dobu zahnať hlad a znížiť chuť do jedla. Výborný tip, ak sa snažíte redukovať svoju váhu. Ak ste vegetarián, prípadne chcete nahradiť mäso niečím iným, šošovica je výborným adeptom.

Z červenej šošovice sa dajú pripraviť naozaj skvelé jedlá. Ak ste milovníkmi polievok, odporúčame vám tú z červenej šošovice. Skvele zasýti a je ideálna na večeru. Do karí, indického dalu alebo nátierok sa najlepšie hodí žltá a červená šošovica. Šošovica Beluga aj šošovica Puy si zachovávajú určitú pevnosť a tvar aj po uvarení a ich štruktúra sa nerozpadáva.

Uvarené šošovicové semená možno využiť rôzne:

• klasickú hnedú alebo zelenú šošovicu možno použiť na prípravu vegetariánskych fašírok, nátierok, taktiež semenami možno obohatiť rizoto alebo čerstvý zeleninový šalát,
• červená šošovica sa hodí do indických omáčok, nátierok, placiek, fašírok, aj krémových polievok, vo forme kaše ju možno podávať ako prílohu,
• žltú šošovicu možno taktiež vo forme kaše podávať ako prílohu, rovnako je vhodná na prípravu výživných nátierok alebo do indických pokrmov karí a dhal,
• čiernu šošovicu možno pridať do omáčok, rizota alebo teplých šalátov, taktiež je vhodná ako príloha k rybách alebo hydine,
• z tmavozelenej šošovice du Puy si môžete pripraviť vegetariánsky burger, taktiež sa hodí do šalátov alebo na nakličovanie.

Pestovanie šošovice

Ak patríte k vášnivým záhradkárom, šošovicu si pokojne môžete vypestovať aj na záhrade, stačia vám na to semená šošovice jedlej, vhodné stanovište a dobrá starostlivosť. Táto strukovina bude najlepšie rásť na teplom slnečnom stanovišti, prípadne v polotieni. Ocení prekyprenú pôdu, buď hlinitú, alebo hlinito-piesočnatú. Na zálievku si nepotrpí, dariť sa jej bude skôr v suchšej zemine.

Výsev šošovice

Na výsev semien šošovice jedlej je vhodný koniec marca alebo začiatok apríla. Semená sa odporúča vkladať do jamiek v hĺbke približne 2,5 cm a prikryť zeminou. Medzi semenami by malo byť aspoň 10 cm. Zálievka sa odporúča najmä počas suchých období. Hnojiť obvykle postačí pred samotným výsevom, v období rastu to nie je potrebné, prípadne možno pohnojiť jedenkrát. Následná starostlivosť o rastliny by mala zahŕňať hlavne odstraňovanie buriny, čím predídeme poškodeniu rastliny.

Zber šošovice

Čas zberu dozretých šošovicových strukov môže závisieť od konkrétnej odrody, no vo všeobecnosti treba počítať s prelomom leta a jesene. Pozbierané semená šošovice je následne potrebné vysušiť. Sušiť možno na slnku. Semená rozložíme v tenkej vrstve a každé dva dni obraciame. Sušenie môže v závislosti od počasia trvať asi 10 dní. Vysušiť sa semená dajú aj v sušičke. Vysušené semená skladujeme v chladnejšom a hlavne suchom prostredí.

Nakličovanie šošovice

Na nakličování sa výborne hodia všetky druhy nelúpaných šošovíc. Klíčky šošovice majú lahodnú orieškovú chuť a obsahujú veľa biotínu aj vitamínu C. Počas klíčenia sa množstvo viacerých minerálnych látok zvýši až na štvornásobok. Naklíčenú šošovicu možno konzumovať surovú alebo ju použiť pri varení, pretože je lepšie stráviteľná ako bežná šošovica.

Nakličovanie šošovice je skvelý spôsob, ako zvýšiť jej výživovú hodnotu a zároveň zlepšiť stráviteľnosť. Počas klíčenia sa aktivujú enzýmy, ktoré rozkladajú antinutričné látky, ako je kyselina fytová, čím sa zlepšuje vstrebávanie minerálov, najmä železa, zinku a vápnika. Klíčky sú navyše bohaté na vitamín C, ktorý sa v suchej šošovici bežne nenachádza.

Ako pomôcka stačí klasické zaváracie sklenice (“sedmičky”) a menšie cedník. Zrná je potrebné najprv namočiť aspoň vo dvojnásobku vody na 8 - 12 hodín. Potom vodu zlejeme, zrná prepláchneme a už bez vody postavíme v miestnosti s izbovou teplotou. Potom už je len 2x (v lete radšej 3x) denne preplachujeme, kým nevypučí klíčky potrebnej dĺžky. Čo podľa teploty trvá zvyčajne 48 - 72 hodín. Najchutnejšie klíčky sú len cca pol centimetrov dlhé. Potom premiestnime nádobu do chladničky, kde sa rast klíčkov výrazne spomalí.

Stačí, ak šošovicu prepláchnete a na 8 až 12 hodín namočíte do čistej vody. Potom vodu zlejete a semená udržiavate vo vlhku - ideálne v sitku alebo nakličovacej miske, pričom ich 2- až 3-krát denne preplachujete.

tags: #kupovana #francuzska #polievka #recepty

Populárne príspevky:

• Spracovanie jahôd
• Báječný hruškový koláč
• Dokonalý ryžový nákyp
• Tradičné slovenské halušky
• Recepty na zapekanú zeleninu s ovsenými vločkami a rybou