Ermellinata di Rovigo: Charakteristika Talianskeho Plemena Kura Domáca

Ermellinata di Rovigo je moderné talianske plemeno kura domáca s dvojakým úžitkom. Pochádza z mesta Rovigo v regióne Benátsko v severovýchodnom Taliansku, z ktorého je odvodený jeho názov.

Rozšírenie plemien sliepok v Taliansku.

Pôvod a História

Ermellinata di Rovigo bola vytvorená medzi rokmi 1959 a 1965 v Stazione Sperimentale di Pollicoltura, alebo experimentálnom chovnom centre kurčiat, v Rovigu, v regióne Benátsko. Bola koncipovaná ako plemeno s dvojakým úžitkom a založená na Rhode Island Red a Sussex.

Spolu s Pépoi, Robusta lionata, Robusta maculata a Padovana, Ermellinata di Rovigo je jedno z piatich plemien kurčiat zahrnutých do projektu CO.VA. projektu Veneto Agricultura, regionálnej správy pre poľnohospodárstvo Benátska.

Počet chovaných jedincov zostáva nízky.

Vzhľad a Charakteristika

Podľa starej normy ANSAV je Ermellinata di Rovigo biela s typickými "ermine" znakmi - čierne krčné perie, konce krídel a chvost; to znamená, že má rovnaký kolumbijský farebný vzor ako Light Sussex. Koža a nohy sú žlté, ušné lalôčky sú červené. Hrebeň je jednoduchý a veľký, s 5-6 bodmi.

Ermellinata di Rovigo

Úžitkovosť

Ermellinata di Rovigo je plemeno s dvojakým úžitkom. Sliepky znášajú 170-190 vajec ročne.

Kríženie byvolích kohútov Livorno so sliepkami Ermellinata di Rovigo produkuje auto-sexingový hybrid, s ermine-striebornými samcami vhodnými ako jarné kurča a byvolími sliepkami ľahkej až strednej hmotnosti, ktoré sú dobrými nosnicami vajec slonovinovej farby.

Všeobecné informácie o chove kura domáca

Sliepka domáca sa rozšírila prakticky po celom svete. Jeho pôvodným biotopom je Ázia. Vo všeobecnosti sú sliepky najviac rozšírené v Európe, na východnom pobreží Spojených štátov, v Indii a vo východnej Ázii.

Rôzne divoké odrody kurčiat sa však vyskytujú prakticky po celom svete. Vzhľad a vlastnosti sa výrazne líšia v závislosti od plemena. Vo všeobecnosti ide o stredne veľké, silné vtáky s krátkymi nohami a dlhým, valcovitým telom.

Farba peria sa môže meniť od čiernej, červenej, žltej, zelenej, modrej až po bielu. Niektoré plemená môžu mať aj kombinácie týchto farieb, ako aj rôzne vzory, škvrny alebo pruhy.

Výberu plemena treba venovať dostatočnú pozornosť. Skôr, než si ho zaobstaráme, musíme zvážiť, aké máme možnosti chovu. Rozhodujúce je, či chceme chovať čistokrvné plemeno alebo hybridy, vyšľachtené pre vysokú znášku.

Treba vychádzať nielen z toho, ktoré plemeno sa nám páči, ale i z toho, čo od chovu očakávame a aké máme priestorové a finančné možnosti.

Tam, kde je nedostatok priestoru k chovu veľkých plemien sliepok, dobre využijeme plemená zdrobnené alebo zakrpatené, z ktorých niektoré majú relatívne vysokú úžitkovosť.

Reálne je počítať s 200 - 220 vajíčkami ročne na sliepku. Sliepky najlepšie nesú v druhom roku života, potom ich výkonnosť mierne klesá. Každé plemeno nesie inak, no pri bežných je takáto znáška normálna.

Existuje niekoľko plemien, pričom každé je niečím špecifické. Rozdiel je vo veľkosti, v znáške, nárokoch na chov aj v úžitkovosti, keďže sú sliepky, ktoré sa chovajú iba na mäso ako brojlery.

Nosnice - Obľúbené plemeno medzi komerčnými chovateľmi a vysoko produktívne, môže zniesť viac ako 300 vajec ročne. Sú aktívne, energické, dobre sa prispôsobujú rôznym chovateľským podmienkam a majú pokojnejšiu povahu. Do tejto kategórie patria napr. Leghornky, Hybridky, atď.

Mäsové sliepky - Sú chované predovšetkým na produkciu mäsa. Plemená ako Brojler a Cornish sú známe svojím rýchlym rastom a vysokou svalovou hmotou.

Okrasné sliepky - Sú chované najmä pre svoj vzhľad a estetiku. Majú nezvyčajné farby peria a tvary. Plemená ako Hodvábnička a Orpingtonka sú populárne medzi chovateľmi a často slúžia aj ako domáce miláčiky a sú známe svojou priateľskou a pokojnou povahou.

Bojové sliepky - Sú vyšľachtené na súťaže v boji. Tieto plemená, ako Malajky, sú známe svojou odvahou, vytrvalosťou a agresivitou.

Kombinované - Ide o sliepky chované pre produkciu vajec aj mäsa. Patria sem plemená ako wiandotky a malajky.

Trpasličie sliepky - Sú malé plemená, ktoré sú populárne medzi hobby chovateľmi. Majú kompaktnú veľkosť a rôzne farby peria.

Z čistokrvnej hydiny sa na znášku hodia ľahké a stredne ťažké plemená sliepok. Výhodou ľahkých plemien je vyššia znáška, než pri ťažších plemenách. Medzi najviac obľúbené ľahké plemená patria leghornky, minorky, vlašky, české zlaté kropenaté či hamburčanky.

Stredne ťažké plemená vznikli zo šľachtiteľskej snahy získať sliepky, ktoré by nielen dobre niesli vajcia, ale zároveň boli i zmäsilé. Ich výhodou je, že sa vyznačujú pokojnejšou povahou a majú menšiu snahu lietať než väčšina nosných plemien. Tiež sú prítulnejšie, pričom niektoré plemená sú vynikajúce nosnice.

Patria sem amrokska, australka, barneveldka, bielefeldská sliepka, dolnorýnska sliepka, drážďanka, faverolka nemecká, hempšírka, maranska, mechelenka, nemecká ríšska sliepka, oravka, plymutka, rodajlendka, sasexka, sulmtálka, šumavanka, velsumka, vyandotka, žerzejský obor.

Vykŕmené prebytočné kohúty stredne ťažkých plemien možno použiť na varenie, preto sa tiež nazývajú plemená s kombinovanou úžitkovosťou.

Nosné Hybridy

K masovej produkcii vajec boli vyšľachtené sliepky nosného typu, ktoré nepatria k určitému plemenu, ale vznikli krížením rôznych plemien a línií za účelom vyšľachtiť sliepku s maximálnou znáškou vajec. Také sliepky sa nazývajú nosné hybridy. Dokážu dobre zhodnocovať krmivo a znesú v prvom znáškovom cyklu takmer každý deň jedno vajce (overená znáška sa udáva minimálne 280 vajec za rok).

Nosné hybridy sú v podstate „továrne na vajcia“ a najčastejšie sa využívajú práve vo veľkochovoch, kde sa robí tzv. jednocyklová znáška. Nosnice teda znášajú iba 11 - 14 mesiacov, a pred pelichaním sú už z chovu vyradené. Spotreba krmiva na jedno vajce je 138 g a vajcia majú priemernú hmotnosť okolo 60 g.

Hybridy sú bežne ponúkané pre chov v domácich podmienkach, ale pokiaľ vám nejde len o maximalizáciu znášky, je oveľa vhodnejšie si pre domáci chov zvoliť čistokrvné plemeno hydiny. Aj medzi čistokrvnými plemenami sú totiž výborné nosnice, ktoré majú predvídateľné správanie a je na ne navyše aj pekný pohľad.

Veľkou nevýhodou hybridov vyšľachtených špeciálne pre veľkochovy je skutočnosť, že zhruba po roku a pol ich nosnosť prudko klesá, ich kuriatka už zďaleka nedosahujú úžitkovosti ich rodičov a navyše sú i menej vitálne a náchylnejšie na rôzne ochorenia. Najlepšie výkony podávajú v generácii, ktorá sa predáva koncovému zákazníkovi. Ak si myslíte, že „oklamete“ systém a vychováte si na budúci rok vlastné kurence od hybridov, nemusí to fungovať. Nikto nezaručí, že budú rovnako výkonné.

Hybridné plemená sliepok vznikli selektívnym krížením dvoch alebo viacerých plemien s cieľom kombinovať ich najpozitívnejšie charakteristiky, ako sú vysoká produkcia vajec, odolnosť voči chorobám a dobré chovateľské vlastnosti. Výsledné hybridy sú už často 3-4 líniové, čo znamená že už rodičia a prarodičia boli hybridy plemien a jedná sa vlastne už o pár krát vyšľachtené línie, ktoré sa medzi sebou krížia, aby sa získala požadovaná úžitkovosť hybridu.

Veľkou nevýhodou nosných hybridných druhov sliepok je prudko sa znižujúca znáška vajec už po 1,5 roku chovu, až na niektoré hybridy ako je napr. Nakoľko sa jedná o vyšľachtené druhy, odporúča sa neliahnuť vlastné kuriatka, ale zakúpiť násadové vajcia alebo kuriatka od producentov nosných hybridov. Pri vlastnom liahnutí môže byť totiž úžitkovosť sliepok výrazne odlišná- nižšia od úžitkovosti rodičov.

Aby hybridné sliepky dosiahli svoj genetický potenciál, často vyžadujú špecifické a stabilné podmienky, čo môže byť výzvou pre drobnochovateľov bez prístupu k pokročilým chovateľským technológiám. Drobnochovateľom sa odporúča dôkladne zvážiť svoje prostredie a možnosti pred zvolením hybridného plemena.

Bezpečné Útočisko

Predpokladajme, že keď chcete chovať sliepky v záhrade, doprajete im najlepšie možné podmienky, pretože tie sa vám za vašu starostlivosť odvďačia v podobe vajíčok a, samozrejme, aj mäso domáceho kurčaťa či sliepky chutí úplne inak a je neporovnateľne zdravšie.

Vo výbehu by rozhodne nemal chýbať kurín, teda miesto, kde sa môžu sliepky schovať, kam chodia spať a znášať vajíčka. Ten môže byť buď murovaný, alebo drevený. Oba majú svoje za a proti. Rozdiel je však v cene a náročnosti na údržbu.

Drevený je, samozrejme, lacnejší, má kratšiu životnosť a ľahšie sa doň dostane predátor.

Miesto na Vajcia

V kuríne by mali byť bidlá, na ktoré sliepky večer vyletia a spia. Potrebné sú aj znáškové hniezda. Môžu to byť debničky, košíky, búdky alebo akékoľvek iné miesta, v ktorých je mäkká podstielka.

Pri spôsobe chovu vo voľnom výbehu sa udávajú 4 m² na 1 nosnicu a v kuríne maximálne 12 nosníc na 1 m².

Úprava Výbehu

Oplotenie výbehu patrí medzi základné bezpečnostné opatrenia pred predátormi. Medzi vybavením exteriéru by nemala chýbať ani napájačka na vodu a kŕmidlo.

Netradičný Kúpeľ

Dôležitý je priestor na kúpeľ. Áno, aj sliepky sa rady kúpu, ale vodu veľmi neobľubujú. Kúpu sa v hline, v ktorej sa váľajú a nohami sa ňou zasypávajú. Okrem hliny môže poslúžiť aj piesok alebo popol.

Popolenie je ich prirodzenou prevenciou sliepok pred vonkajšími parazitmi, perie zbaví nečistôt a prebytočnej mastnoty.

Štatistiky

Charakteristika plemena Ermellinata di Rovigo:

tags: #kura #domáca #ermellinata #di #rovigo #charakteristika

Populárne príspevky:

• Označovanie potravín pod lupou SOI
• Bravčové vs. Kuracie: Porovnanie nutričných hodnôt
• Marcipán na tortu
• Normy stravovania v škôlkach
• Nutričné hodnoty hovädzieho mäsa