Chov sliepok Cream Legbar: Všetko, čo potrebujete vedieť
Zvyšujúce sa ceny vajec v obchodoch možno vedú aj vás k úvahe, či sa nepustiť do chovu sliepok. Navyše, keď sa začnete venovať sliepkam trochu viac, zistíte, že existujú plemená, ktoré znášajú vajíčka s farebnou škrupinou.
Samotný výber sliepok závisí od toho, čo od nich očakávate. Existuje niekoľko plemien, pričom každé je niečím špecifické. Rozdiel je vo veľkosti, v znáške, nárokoch na chov aj v úžitkovosti, keďže sú sliepky, ktoré sa chovajú iba na mäso ako brojlery.
Sliepky nosných plemien sú väčšinou viac plaché než ostatné plemená a udržujú si od človeka odstup. Kvokavosť u nich nie je príliš žiaduca, preto bola šľachtením silne potlačená.
Skôr, než si ho zaobstaráme, musíme zvážiť, aké máme možnosti chovu. Vo väčšine chovateľských periodík nájdeme veľa inzerátov ponúkajúcich celú škálu plemien sliepok. Rozhodujúce je, či chceme chovať čistokrvné plemeno alebo hybridy, vyšľachtené pre vysokú znášku.
Výber plemena sliepok
Výberu plemena treba venovať dostatočnú pozornosť.
Z čistokrvnej hydiny sa na znášku hodia ľahké a stredne ťažké plemená sliepok. Priemerná znáška nosných plemien závisí od správneho kŕmenia a techniky chovu, preto sa pri chovateľoch líši. Výhodou ľahkých plemien je vyššia znáška, než pri ťažších plemenách.
Medzi najviac obľúbené ľahké plemená patria leghornky, minorky, vlašky, české zlaté kropenaté či hamburčanky. Stredne ťažké plemená vznikli zo šľachtiteľskej snahy získať sliepky, ktoré by nielen dobre niesli vajcia, ale zároveň boli i zmäsilé. Ich výhodou je, že sa vyznačujú pokojnejšou povahou a majú menšiu snahu lietať než väčšina nosných plemien. Tiež sú prítulnejšie, pričom niektoré plemená sú vynikajúce nosnice. Patria sem amrokska, australka, barneveldka, bielefeldská sliepka, dolnorýnska sliepka, drážďanka, faverolka nemecká, hempšírka, maranska, mechelenka, nemecká ríšska sliepka, oravka, plymutka, rodajlendka, sasexka, sulmtálka, šumavanka, velsumka, vyandotka, žerzejský obor. Vykŕmené prebytočné kohúty stredne ťažkých plemien možno použiť na varenie, preto sa tiež nazývajú plemená s kombinovanou úžitkovosťou.
Vhodné je navštíviť niekoľko väčších chovateľských výstav, aspoň okresných, kde je možné priamo vidieť väčší počet plemien a súčasne získať odborné informácie o chove i dostupnosti nami vybraného plemena. Treba vychádzať nielen z toho, ktoré plemeno sa nám páči, ale i z toho, čo od chovu očakávame a aké máme priestorové a finančné možnosti.
Tam, kde je nedostatok priestoru k chovu veľkých plemien sliepok, dobre využijeme plemená zdrobnené alebo zakrpatené, z ktorých niektoré majú relatívne vysokú úžitkovosť. Reálne je počítať s 200 - 220 vajíčkami ročne na sliepku. Sliepky najlepšie nesú v druhom roku života, potom ich výkonnosť mierne klesá. Každé plemeno nesie inak, no pri bežných je takáto znáška normálna.
Plemenné sliepok sú čistokrvné, pričom jednotlivé sa od seba odlišujú vzhľadom aj vlastnosťami. Priemerne znášajú 180 vajec za rok počas troch až štyroch rokov.
Začiatočníci väčšinou kupujú menej náročné plemená ako napríklad Isabrown alebo Dominant. Keďže sú vyšľachtené na to, aby produkovali čo najviac vajíčok, určite vás nesklamú. Stačí im dostatok potravy a kurník.
Predpokladajme, že keď chcete chovať sliepky v záhrade, doprajete im najlepšie možné podmienky, pretože tie sa vám za vašu starostlivosť odvďačia v podobe vajíčok.
Vajíčka môžu mať farby ako tmavohnedá, zelená, modrá, olivovozelená, biela, tyrkysová a niektoré sú dokonca doružova. Dajte si však pozor! Zberanie rôznych plemien s farebnými vajíčkami je návykové, a keď začnete, je ťažké prestať.
Nosné hybridy
K masovej produkcii vajec boli vyšľachtené sliepky nosného typu, ktoré nepatria k určitému plemenu, ale vznikli krížením rôznych plemien a línií za účelom vyšľachtiť sliepku s maximálnou znáškou vajec. Také sliepky sa nazývajú nosné hybridy. Dokážu dobre zhodnocovať krmivo a znesú v prvom znáškovom cyklu takmer každý deň jedno vajce (overená znáška sa udáva minimálne 280 vajec za rok). Nosné hybridy sú v podstate „továrne na vajcia“ a najčastejšie sa využívajú práve vo veľkochovoch, kde sa robí tzv. jednocyklová znáška. Nosnice teda znášajú iba 11 - 14 mesiacov, a pred pelichaním sú už z chovu vyradené. Spotreba krmiva na jedno vajce je 138 g a vajcia majú priemernú hmotnosť okolo 60 g.
Hybridy sú bežne ponúkané pre chov v domácich podmienkach, ale pokiaľ vám nejde len o maximalizáciu znášky, je oveľa vhodnejšie si pre domáci chov zvoliť čistokrvné plemeno hydiny. Aj medzi čistokrvnými plemenami sú totiž výborné nosnice, ktoré majú predvídateľné správanie a je na ne navyše aj pekný pohľad.
Veľkou nevýhodou hybridov vyšľachtených špeciálne pre veľkochovy je skutočnosť, že zhruba po roku a pol ich nosnosť prudko klesá, ich kuriatka už zďaleka nedosahujú úžitkovosti ich rodičov a navyše sú i menej vitálne a náchylnejšie na rôzne ochorenia. Najlepšie výkony podávajú v generácii, ktorá sa predáva koncovému zákazníkovi. Ak si myslíte, že „oklamete“ systém a vychováte si na budúci rok vlastné kurence od hybridov, nemusí to fungovať. Nikto nezaručí, že budú rovnako výkonné.
Väčšina chovateľov práve v tomto období nakladá liahne s násadovými vajíčkami, alebo tí šikovnejší už majú svoje kuriatka vyliahnuté už v odchovniach. No dôvod tak skorého liahnutia je preto, že sliepočka začína znášať vajíčka až po 5 mesiacoch niektoré ešte neskôr. Takže február je úplne ideálny čas na naloženie liahne. Na automatickú liaheň sme ešte „nedorástli“ a asi ani nie je potreba. Poloautomat mi úplne postačuje. Mimochodom liaheň som si vypýtala ako darček k štyridsiatke. Tak ale som nejaká správna farmárka, liaheň na farme chýbať nesmie. Poloautomat znamená, že nemusím každé vajíčko 2x denne ručne pretáčať, ale vajíčka mám položené špicom dole na rošte a ten sa preklápa vďaka „páčke“ na boku liahne a na jeden krát pretočí všetkých 41 slepačích vajíčok alebo 70 prepeličích. A prečo špicom dole ?
Takže máme v liahniach naložene násadové vajíčka maransky medenokrkej - tmavohnedé vajíčka, araukany - modré, cream legbar - modré , oravky - veľké biele, hodváničky - menšie vajíčka. Vajíčka po naložení do liahne prvé tri dni nepretáčame, len vetráme, kontrolujeme teplotu a vlhkosť v liahni. Teplota je cca 38,0-38,2 st a vlhkosť na začiatku a počas prvých 17 dní je okolo 65-70% . Posledné tri dni sa vajíčka vyberú z roštu na podložku, a prestanú sa pretáčať a vlhkosť sa zvyšuje až na 80-85%. Zvýšenou vlhkosťou sa kuriatkam ľahšie podarí dostať von z vajíčka,lebo škrupina je zmäknutá. Po celú dobu, keď sú vajíčka v liahni, musíme denne vetrať aspoň 2x denne na 2 min, pretáčať a kontrolovať teplotu a vlhkosť.
Vedeli ste, že už deň pred vyliahnutím kuriatko vo vajíčku pípa a je to počuť ? Je to zážitok. Potom keď už počuť praskanie škrupiniek a prvé pípípí . Kuriatka ostávajú po vyliahnutí v liahni, kde sa usušia . Nechávam ich tam aj 12-24hod. Od prvej chvíle ako sú premiestnené do odchovne, vedia zobkať šrot - kukuricu a piť vodu (niekto dáva čierny čaj) . Na prvé dni majú miesto podstielky len „proticikaciu“ podložku a až neskôr dostanú piliny. Na druhý deň dostávajú vajíčko natvrdo. Takže naše kuriatka sa majú liahnuť na konci februára a najskôr po 5 mesiacoch od nich až uvidím prvé vajíčko. Takže v auguste. Teda snáď sa nevyliahnu samí kohútikovia. Inak zase z nich bude skvelá polievka. To je žiaľ údel kohútov.
Ak chcete mať škatuľky plné farebných vajíčok, stavte na plemená:
| Plemeno | Farba škrupiny vajíčka |
|---|---|
| Marans | Tmavohnedá až hnedočervená |
| Araucana | Zelenomodrá až tyrkysová |
| Green Shell | Jemne zelená až olivovozelená |
| Cream Legbar | Modrozelená až svetlozelená |
| Leghorn | Biela |
Dark shell má vajíčka s tmavohnedou škrupinou akoby vyvarenou v cibuľovej šupke. Marans sú známe vďaka veľkým tmavým hnedočerveným vajíčkam.
Maransky pochádzajú z juhozápadného Francúzska z okolia mesta Marans, kde boli vyšľachtené na prelome 19. a 20. storočia.
Araucana má sfarbenie škrupiny vajíčka od zelenomodrej až po tyrkysovú.
Araucana je pôvodom juhoamerické plemeno, chované indiánskym kmeňom Araucan, podľa ktorého im zostal názov.
Green shell znáša vajíčka s jemne zelenou až po olivovo sfarbenú škrupinu. Cream Legbar sa pýši znáškou modrozelených až svetlozelených vajíčok.
Cream Legbar plemeno má takmer storočnú históriu. Vzniklo účelovým krížením sliepok Araukana, Leghorn a Barred rock v Anglicku.
Leghorn je doslova majsterkou v znáške bielych vajec.
Leghornka je pôvodom z Talianska. Do sveta sa vyslovene "rozniesla" počas 19. storočia.
Dostupnosť hydiny
Sliepky v súčasnosti nie je problém zohnať. Skôr je náročnejšie nájsť chovateľa, ktorý predáva naozaj kvalitné nosnice alebo mládky (sliepky pred znáškou). Dajú sa kúpiť na inzertných portáloch alebo u konkrétnych veľkochovateľov.
Asi najobľúbenejšou činnosťou každého chovateľa je každodenný zber čerstvých vajíčok. Sliepka znesenie vždy oznamuje hlasným kotkodákaním a je na vás, ako často zavítate do kurníka po vajíčka. Ideálne je aspoň raz za deň, aby sa vám tam nenakopili, neporozbíjali a nezašpinili.
Ceny sa líšia od plemena a veku, pretože je veľký rozdiel, či kúpite párdňové kuriatko za pár centov alebo 20-týždňovú mládku tesne pred znáškou za 8 až 10 eur. Ďalšia možnosť je kúpiť násadové vajíčka a v liahni si z nich odchovať kuriatka.
Chovsliepok
tags: #kura #domáca #legbar #chov
