Kura Domáca Rosecomb: Charakteristika a Chov

Kura domáca (Gallus gallus domesticus), v poľnohospodárskej a chovateľskej praxi nazývaná aj sliepka, je jedným z najrozšírenejších domácich zvierat. Bola vyšľachtená z kury divej (Gallus gallus bankiva), ktorá pochádza z oblasti Indie alebo Juhovýchodnej Ázie, kde ich domestikácia prebiehala asi 4 000 rokov pred Kr. Z Indie sa zdomácnené kury dostali do Lýdie v západnej časti Malej Ázie a neskôr v 5. storočí pred Kr. aj do Grécka.

Samec sa volá kohút (vykastrovaný kohút chovaný na mäso sa nazýva kapún), samica sliepka a mláďa kurča.

Kura je prispôsobená životu na zemi. Má zavalité telo, silné nohy a pomerne krátke krídla. Dobre beží, ale ťažko lieta. Potravu hľadá na zemi, ktorú rozhrabáva. Perie kury domácej je rôznej farby, ale nie je mastné, takže voda ním ľahko preniká, a preto sa kura schováva pred dažďom. Nohy s pevnými pazúrmi sú dobré na hrabanie. Kohúty sa nápadne líšia od sliepok. Kohút je väčší a máva pestrejšie farby. Vo chvoste má obyčajne dlhé a oblúkovite zahnuté perá - kosierky, hrebeň a laloky má väčšie. Kohúty majú na nohách ostrohy.

Kura domáca je dôležitý úžitkový vták, ktorý sa chová po celom svete okrem polárnych oblastí. Chová sa pre mäso a vajcia, a v záhradách dokáže spestriť prostredie a produkovať kvalitný hnoj pre rastliny. Tento článok sa zameriava na rozmnožovanie a chov kury domácej, pričom zohľadňuje rôzne aspekty od plemien až po starostlivosť o zdravie.

V produkčnom chove sa v prvom rade sleduje rentabilita. Koniec leta naznačil, ktorého jedinca bude treba z kŕdľa vyradiť a zároveň je čas zamyslieť sa, z akého zdroja si zabezpečíme plemenný materiál do nastávajúcej chovnej sezóny.

Sliepky sa dajú rozdeliť podľa hmotnosti na ľahké, stredne ťažké a ťažké, a podľa pôvodu na európske alebo ázijské plemená. Najčastejšie sa však klasifikujú podľa toho, na čo sú určené alebo ako vyzerajú. Existuje najmenej 1000 rôznych plemien sliepok, z ktorých mnohé sú dekoratívne a boli vyšľachtené pre svoje atraktívne perie a vzhľad. Existujú aj plemená, ktoré sú považované za vynikajúce na mäso alebo produkciu vajec.

Plemená Kury Domácej

Medzi najznámejšie plemená patria:

• Nosnice: Obľúbené plemeno medzi komerčnými chovateľmi a vysoko produktívne, môže zniesť viac ako 300 vajec ročne. Sú aktívne, energické, dobre sa prispôsobujú rôznym chovateľským podmienkam a majú pokojnejšiu povahu.
• Mäsové sliepky: Sú chované predovšetkým na produkciu mäsa. Plemená ako Brojler a Cornish sú známe svojím rýchlym rastom a vysokou svalovou hmotou. Tieto sliepky zvyčajne dosahujú požadovanú hmotnosť za 6 až 8 týždňov, čo ich robí veľmi žiadanými v komerčnom chove.
• Okrasné sliepky: Sú chované najmä pre svoj vzhľad a estetiku. Majú nezvyčajné farby peria a tvary. Často majú kučeravé perie, ktoré je veľmi jemné na dotyk. Plemená ako Hodvábnička a Orpingtonka sú populárne medzi chovateľmi a často slúžia aj ako domáce miláčiky a sú známe svojou priateľskou a pokojnou povahou.
• Bojové sliepky: Sú vyšľachtené na súťaže v boji. Tieto plemená, ako Malajky, sú známe svojou odvahou, vytrvalosťou a agresivitou. Chovajú sa predovšetkým kvôli ich bojovému duchu. Bojové sliepky majú silnú postavu a sú veľmi aktívne, ale nie sú vhodné na chov pre produkciu vajec alebo mäsa.
• Kombinované: Ide o sliepky chované pre produkciu vajec aj mäsa. Patria sem plemená ako wiandotky a malajky. Produkujú veľké množstvo vajec aj kvalitu mäsa. Sú známe svojím pruhovaným perím a priateľskou povahou.
• Trpasličie sliepky: Sú malé plemená, ktoré sú populárne medzi hobby chovateľmi. Majú kompaktnú veľkosť a rôzne farby peria. Chovajú sa skôr ako domáce miláčiky, alebo na výstavy.

Medzi okrasné plemená patrí aj Rosecomb. The Rosecomb is a breed of chicken named for its distinctive comb. Rosecombs are bantam chickens, and are among those known as true bantams, meaning they are not a miniaturised version of a large fowl. Rosecombs are one of the oldest and most popular bantam breeds in showing, and thus have numerous variations within the breed. The Rosecomb is one of the oldest bantam breeds of chicken. The earliest surviving records of the breed are from the 14th century in Britain, though it may have another point of origin. Their popularity as an ornamental breed first took flight after King Richard III began to raise them. Their popularity among poultry enthusiasts continued in to the 19th century, and Rosecombs were shown at the first North American poultry exhibition in 1849, as well as being admitted in to the first edition of American Standard of Perfection in 1874.

Rosecombs are almost exclusively kept for competitive poultry showing, and their characteristics reflect this. Males generally weigh 570-620 g (20-22 oz) and females 450-510 g (16-18 oz). The breed's eponymous trait is its rose comb, which is large compared to its overall body size. They also sport relatively substantial white earlobes, prodigious tails, and a compact body shape. Selective breeding solely for appearance has produced birds with striking appearances, but poor egg laying ability, carcasses unsuitable for eating, and some reproductive problems. Due to a genetic trait tied to rose combed chickens, roosters may have low fertility. Hens rarely are inclined to brood their own clutches, and chicks have high mortality rates. However, adult birds are generally hardy and active. Unlike the majority of chickens, Rosecombs are good fliers.

Forwerk je plemeno kurčiat chovaných v Nemecku na začiatku dvadsiateho storočia, v žiadnom prípade nie je spojené so známou spoločnosťou, ktorá vyrába domáce spotrebiče. Okrem toho má firma prednosť pri používaní názvu. Ale kurčatá choval hydinový chovateľ Oskar Vorwerk, ktorý plemenu dal priezvisko.V roku 1900 Oscar začal vytvárať plemeno so zónovým operením podobným farbe Lakenfelder. Ale ak má Lakenfelder biele telo a čierny krk a chvost, potom má Forwerk zlaté telo.

Rozmnožovanie Kury Domácej

Kury domáce tokajú prakticky po celý rok, ale najviac obyčajne v apríli a októbri; vtedy kohút nakrýva sliepku. Pomer počtu kohútov a sliepok v kŕdli by mal byť minimálne 1 : 6 až 7. Pri menšom počte sliepok na 1 kohúta obyčajne sliepky viac trpia najmä kohúťou sexuálnou agresivitou. Na rozdiel od mnohých iných samcov je kohút skutočným sexuálnym šampiónom, ktorý dokáže denne sliepky nakrývať aj 60-krát, i keď jedna dávka ejakulátu je len asi 1 ml, ale s 3 miliónmi spermií. Zaujímavé je, že množstvo ejakulátu odovzdané sliepke vie kohút regulovať jednak podľa toho, či je prítomný aj jeho potenciálny sok, jednak ešte aj doslova podľa sympatie k danej sliepke.

Ak pridáme do kŕdlika veľmi mladého neskúseného kohútika, sliepky ho nemusia rešpektovať. Vtedy preberie vládu nad kŕdľom najsilnejšia či najstaršia sliepka (to sa stane aj vtedy, ak v kŕdli žiaden kohút nie je), ktorá neraz začne aj kikiríkať a snaží sa nakrývať ostatné mladšie sliepky, lebo vekom sa u nej znižuje hladina estrogénu, a tým sa mení jej sexuálne správanie.

Po párení sú kury zvyčajne plaché. Sliepka 2 - 3 dni po spárení začne postupne klásť vajcia. Keď sliepke neodoberáme vajcia, znesie 15-20, prestane znášať a začne na nich sedieť. Kohút nesedí na vajciach. Po troch týždňoch sa vyliahnu kuriatka. Zarastené sú jemným páperím. Len čo obschnú, začnú behať s kvočkou a hneď si samy zbierajú potravu.

Liahnutie Kuriatok

Existujú rôzne spôsoby liahnutia kuriatok:

• Prirodzené liahnutie: Kvočka sedí na vajciach a zabezpečuje im teplo a vlhkosť. Je dôležité, aby mala kvočka pokoj a bola oddelená od kŕdľa. Po týždni je možné vajcia presvietiť a odstrániť neoplodnené alebo poškodené vajcia.
• Umelé liahnutie: Využíva sa liaheň, ktorá zabezpečuje optimálne podmienky pre vývoj embrya. Je dôležité dodržiavať správnu teplotu (37,7 °C) a vlhkosť (70 %, v posledných dňoch až 90 %) a vajcia pravidelne obracať.

Po vyliahnutí kuriatka prvých 24 hodín neprijímajú potravu a žijú zo svojho žĺtkového vaku. Kurovité vtáky sú zvyčajne nekŕmivé, a preto kuriatka po vyliahnutí ihneď opúšťajú hniezdo, ale predsa sú ešte viazané na matku. Matka ich volaním predovšetkým učí rešpektovať jej príkazy na ukrytie sa pod jej krídla v prípade nebezpečenstva. Za 5 týždňov sú kuriatka dobre operené.

Chov Kury Domácej

Pretože sliepky nie sú produkčne dlhochovateľné vtáky, je nutné ich častejšie obmieňať a dopĺňať vlastným množením alebo jedincami od osvedčených chovateľov, či z hydinárskych fariem. Najmä pri obmedzenom výbehu je nevyhnutné sliepky aj poriadne a kvalitne kŕmiť i napájať. Čistú pitnú vodu by mali mať sliepky stále k dispozícii. V letnom období meníme vodu 3-krát za deň, a pritom vždy všetky nádoby musíme aj dobre vyumývať. Teplota vody v lete by mala byť 12 - 18 °C, v zime 18 - 22 °C. Kuriatka by mali mať odstátu vodu s teplotou 20 - 24 °C. Studená voda spôsobuje kuriatkam hnačku. Sliepky za normálnych podmienok potrebujú asi 250 ml denne.

Kuriatka s matkou

Sliepky domáce odjakživa obľubujú obilniny, ako sú pšenica, jačmeň, slnečnica, proso, hrach a kukurica. Okrem obilného krmiva veľmi rád zbiera zelené časti rastlín, vyhrabáva zo zeme dážďovky, slimáky, hmyz, a živí sa aj menšími stavovcami, ako sú jašterice, hady a myši. Pri kŕmení je dôležité používať zmiešané krmivá, ktoré by mali obsahovať čo najviac rôznych zložiek. Toto krmivo sa môže podávať ako suchá zmes prostredníctvom samokŕmidiel, alebo žľabov, ale v takom prípade je potrebné semená zmiešať s vodou na jemnú kašovitú konzistenciu, tzv. tvaroh, pretože sliepky neobľubujú múčne krmivo.

Kuriatka nesmú predčasne pohlavne dospieť a dbáme na to, aby nadmerne nestučneli. Keď využívame na kŕmenie kuchynské prebytky, dávame pozor na vysoký obsah soli a tiež tuku, a preto im od 11. týždňa podávame v krmive väčší podiel balastu. Od 16. týždňa nosniciam najviac rastie vajcovod a vaječníky, preto ak sme im predtým krmivo obmedzovali, začneme ich kŕmiť ad libidum (koľko len chcú). Najneskoršie od 18. týždňa potrebujú opäť viac bielkovín, prejdeme preto na krmivo pre nosnice (koncentrované krmivá 2/3, objemové krmivá 1/3).

Kurín a Výbeh

Vo výbehu by rozhodne nemal chýbať kurín, teda miesto, kde sa môžu sliepky schovať, kam chodia spať a znášať vajíčka. Ten môže byť buď murovaný, alebo drevený. Oba majú svoje za a proti. Rozdiel je však v cene a náročnosti na údržbu. Pri spôsobe chovu vo voľnom výbehu sa udávajú 4 m² na 1 nosnicu a v kuríne maximálne 12 nosníc na 1 m². V kuríne by mali byť bidlá, na ktoré sliepky večer vyletia a spia. Potrebné sú aj znáškové hniezda. Môžu to byť debničky, košíky, búdky alebo akékoľvek iné miesta, v ktorých je mäkká podstielka.

Oplotenie výbehu patrí medzi základné bezpečnostné opatrenia pred predátormi. Medzi vybavením exteriéru by nemala chýbať ani napájačka na vodu a kŕmidlo.

Starostlivosť a Hygiena

Poctivú starostlivosť zahŕňa aj čistenie kurníka a znáškových hniezd. Táto činnosť sa vykonáva individuálne podľa potreby, keďže závisí od veľkosti kurníka a počtu sliepok. Ideálne je zberať vajcia aspoň raz za deň, aby sa vám tam nenakopili, neporozbíjali a nezašpinili.

Sliepky môžu byť dobrými pomocníkmi v záhrade. Pochutnajú si na slimákoch, húseniciach, starostlivo vyzbierajú kliešte a pri hľadaní dobrôt prekypria pôdu.

Kohút má veľmi významnú úlohu v chove hydiny. Ich osobitným znakom je aj hrebienok, ktorý je zvyčajne väčší a nápadnejší ako u sliepok. Predovšetkým sú zodpovedné za ochranu kŕdľa. Ich prirodzený inštinkt ich vedie k tomu, aby strážili sliepky pred predátormi a upozorňujú na akékoľvek nebezpečenstvo. Kohúty sú známe svojím hlasom. Toto volanie slúži nielen na oznámenie príchodu nového dňa, ale aj na vytvorenie hierarchie v kŕdli. Kohút je jediný samček v skupine sliepok a jeho hlavnou úlohou je oplodniť ich vajíčka. Na tento proces využíva špeciálny orgán známy ako kloaka. Kohúty sú veľmi plodné a môžu oplodniť až 100 vajec za týždeň.

Znáška Vajec

Domáce sliepky sú na rozdiel od divých schopné znášať vajcia aj bez kohúta. Začiatok znášky je výrazne ovplyvnený plemenom a vekom a pohybuje sa v rozpätí od 5. do 8. mesiaca veku. Rozpätie medzi začiatkami znášky aj v jednom kŕdli môže byť i 6 - 10 týždňov. Dĺžka znáškového cyklu (kedy sliepka znáša vajcia) môže trvať až 64 týždňov. Vajcia znesené v 1. roku sú menšie asi o 8 % než vajcia starších sliepok, ale vtedy ich sliepka znesie najviac.

Na zvýšenie znášky stimulujeme ich pohlavné orgány umelým predĺžením svetelného dňa najmä v zimných mesiacoch, a to už od 18. týždňa odchovu - postupne z 8 až 10 hodín na až 15 hodín za deň. Počas leta si sliepky najradšej užívajú voľný výbeh s dostatkom vzduchu, slnka, paše, s úkrytom pred slnkom alebo dažďom. Prudké výkyvy teploty sú pre sliepky stresujúce, čo sa odrazí aj na znáške. Neznášajú prievan, ale ako všetky kurovité vtáky potrebujú veľa kyslíka, teda i dobré bezprievanové vetranie kurína (regulované vetracie otvory na tej istej strane kurína opatrené sieťovinou proti muchám i predátorom). Svetlo silno ovplyvňuje hormonálny systém sliepok, teda aj ich pohlavnú aktivitu a znáškovosť. Preto sú na kuríne dôležité veľké okná s plochou ako 1/3 jeho podlahy. Slnečný svit v kuríne potláča rozvoj mikroorganizmov a priestor dezinfikuje ÚV lúčmi.

Popolenie

Popolenie je proces, pri ktorom sa sliepky vyváľajú v popole, hlinenom prachu alebo jemnom piesku. Aj keď sa môže zdať, že váľanie sa v popole nie je najlepším spôsobom umývania, sliepky týmto spôsobom efektívne čistia a ošetrujú svoje perie a pomáha to udržiavať ich perie čisté a zdravé. Popolenie im umožňuje odstrániť parazity, ktoré sa usádzajú v ich perí. Popolisko je špeciálne vyhradené miesto alebo nádoba, ktorá obsahuje zmes popola a jemného piesku. Vykonávajú tu svoju "popolovú kúpeľ" a slúži najmä pre udržanie ich zdravia.

Zdravie Sliepok

Kura domáca je náchylné na niektoré ochorenia, najmä v zlých podmienkach, ako sú malé, špinavé alebo preplnené chovné priestory. Medzi najčastejšie ochorenia patria:

• Vtáčia chrípka: je vírusová infekcia, ktorá môže spôsobiť vážne ochorenie.
• Newcastleská choroba: je vírusové ochorenie, ktoré postihuje dýchací systém, svaly a centrálny nervový systém.
• Ovčie kiahne: je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje červené hrbolčeky na koži.
• Infekcie červami: sliepky sa môžu ľahko nakaziť červami, ako sú napríklad črevné červy, ktoré môžu poškodiť tráviaci kanál a znížiť príjem krmiva.
• Apendicitída: je bakteriálna infekcia, ktorá spôsobuje zápal slepého čreva a chorá sliepka môže rýchlo zomrieť.
• Salmonelóza: je bakteriálna infekcia a môže sa prejaviť napr. hnačkou, zníženou chuťou do jedla, zápalom. Infekcia sa často vyskytuje v preplnených a nehygienických podmienkach, kde sú sliepky vystavené stresu a zlým hygienickým praktikám.

Môžu sa objaviť aj ďalšie ochorenia, ako sú choroby spôsobené morom hydiny, vši, svrab na nohách, plesne a rôzne ďalšie infekcie. Môžu sa vyskytnúť aj dedičné problémy, ako deformácie alebo chýbajúce krídlo. Prevencia a liečba chorôb domácich sliepok si môžu vyžadovať pravidelné zdravotné kontroly, udržiavanie čistého prostredia a správnej výživy.

Zaujímavosti o Sliepkach

• Sliepky majú úžasnú schopnosť rozpoznať a zapamätať si až 100 rôznych tvárí, či už ide o ľudí alebo iné zvieratá. Túto schopnosť využívajú na rozlišovanie členov svojho kŕdľa a na rozpoznanie svojich ľudských ošetrovateľov.
• Sliepky po znesení vajíčka často vydávajú hlasný „spev“, ktorý slúži nielen na oslavu ich úspechu, ale aj na odvrátenie pozornosti predátorov od hniezda.
• Sliepky majú spoločenskú hierarchiu, ktorá určuje postavenie jednotlivcov v skupine. Dominantné sliepky majú prístup k najlepšiemu jedlu a miestam na sedenie.
• Sliepky dokážu vnímať slanú chuť, no sladkú nerozoznávajú. Táto špecifická chuťová schopnosť im pomáha vybrať si správnu potravu.
• Sliepky majú tri viečka a vidia viac farieb ako ľudia, vrátane ultrafialového svetla, čo im pomáha odhaliť predátorov a nájsť potravu.
• Keď sa sliepky cítia šťastné a v bezpečí, často vydávajú zvuk podobný pradeniu mačky. Tento zvuk je znakom ich spokojnosti.

Dĺžka života Kury Domácej

Priemerný vek sliepok je okolo 8 rokov, niektoré údaje uvádzajú 5 až 7 rokov. Sliepky chované doma v ideálnych podmienkach by mohli žiť i 10 - 20 rokov, podľa plemena. Je predpoklad, že niektoré plemená môžu žiť dlhšie než ostatné. Je predpoklad, že čistokrvné sliepky plemien, ktoré rastú pomalšie a majú nižšiu znášku, sa dožijú vyššieho veku než hybridy a úžitkové plemená.

Dĺžka života závisí tiež od prostredia, kŕmenia a ďalších podmienok, v ktorých sú sliepky chované. Častou príčinou úmrtia sliepok chovaných na dvore sú dravce a choroby.

Pri hydine je pohlavná aktivita a rozmnožovacia schopnosť daná len v jej prvých rokoch života. Preto sa odporúča, aby kohút a perlák (samec preličky) nepôsobili v chove dlhšie ako 3 - 4 roky, sliepka 2 - 3 roky, moriak 3 - 4 roky, morka 5 rokov, kačka 3 - 4 roky a hus 5 - 7 rokov. Dlhovekosť závisí od kvality odchovu a aj od vonkajších faktorov ako ošetrovanie, ustajnenie, správne kŕmenie.

Znáška vajec ak chováte sliepky len pre vajcia, je vhodné si ich ponechať 2 až 3 roky. Vajcia znesené v prvom roku sú menšie (asi o 8 %) než vajcia starších sliepok. V prvom roku ich ale sliepka znesie najviac. S každým ďalším rokom veku sa znáška znižuje.

Tabuľka: Priemerná dĺžka života a znáška vajec u hydiny

tags: #kura #domaca #rosecomb #charakteristika

Populárne príspevky:

• Alternatívy masla bez mlieka
• Kritériá prijatia na nadstavbu
• Plnená tekvica Hokkaido: chutný a zdravý recept
• Tipy pre pestovanie kukurice
• Recept na dokonalý orieškový koláč