Kurací privlastňovacie a vzťahové prídavné meno: Rozdiely a Zaraďovanie
V slovenskom jazyku sa prídavné mená delia na rôzne skupiny, pričom jednou z najčastejších klasifikácií je rozdelenie na akostné, vzťahové a privlastňovacie. Medzi vzťahovými a privlastňovacími prídavnými menami však niekedy môže byť ťažké rozlíšiť, a to najmä v prípade zvieracích prídavných mien, ako napríklad tie, ktoré sa skloňujú podľa vzoru "páví".
Problematika rozlišovania medzi vzťahovými a privlastňovacími prídavnými menami je dlhodobo diskutovaná v jazykovedných kruhoch. Niektoré učebnice slovenského jazyka zaraďujú vzor "páví" k privlastňovacím prídavným menám, zatiaľ čo jazykové príručky uprednostňujú zaradenie tohto vzoru k vzťahovým prídavným menám.
Vzhľadom na odlišné prístupy v učebniciach a jazykových príručkách je dôležité pozrieť sa na argumenty pre obe zaradenia a zvážiť, ktoré z nich je najvhodnejšie.
Rozličné prístupy k zaraďovaniu prídavných mien
Pri zaraďovaní živočíšnych prídavných mien medzi vzťahové a privlastňovacie prídavné mená nie sú autori učebníc a príručiek jednotní. Napríklad, v dočasnej učebnici slovenského jazyka pre 9. ročník základných škôl (Orbis Pictus Istropolitana, 1999) sa prídavné mená delili na akostné, vzťahové (k nim sa zaraďovali aj živočíšne) a privlastňovacie. Toto delenie zodpovedá aj akademickej Morfológii slovenského jazyka, 1966.
Na druhej strane, v učebnici slovenského jazyka pre 5. ročník základných škôl z toho istého vydavateľstva (Orbis Pictus Istropolitana, 2004) sa prídavné mená rozdeľujú na akostné, vzťahové a privlastňovacie, ktoré sa ďalej delia na individuálne (vzor otcov) a druhové (vzor páví). Podobné delenie nájdeme aj v učebnici pre piatakov.
So špecifickým pohľadom sa stretávame aj v Slovenskej gramatike od autorov Pauliny - Ružička - Štolc (SPN, 1968), kde sa prídavné mená rozdeľujú iba na dve hlavné skupiny: na akostné a vzťahové, pričom medzi vzťahové sa zaraďujú aj individuálne privlastňovacie (otcov, líškin) a zvieracie prídavné mená (páví, líščí) ako druhové privlastňovacie.
Toto je len stručný výpočet rozličných prístupov k rozdeľovaniu prídavných mien.
Prídavné mená. Akostné a vzťahové. 1. časť
Odporúčané riešenie
Odporúča sa rešpektovať riešenie uvedené v kolektívnom diele s kodifikačnou platnosťou Morfológia slovenského jazyka (s. 204), podľa ktorého sa živočíšne prídavné mená typu "páví" vzhľadom na ich širší význam, podobný významu prídavných mien typu "drevený" a "lipový", zaraďujú k vzťahovým vlastnostným prídavným menám označujúcim vlastnosť. Vzťah medzi podstatným menom "ovca" a prídavným menom "ovčí" je taký istý ako vzťah medzi podstatným menom "lipa" a prídavným menom "lipový". Možno ich rovnako opísať výrazom ‚pochádzajúci z ovce, súvisiaci s ovcou - pochádzajúci z lipy, súvisiaci s lipou‘: ovčí syr, ovčia vlna, ovčí trus, ovčí kožuch ako lipové drevo, lipový kvet, lipový háj.“
Toto riešenie sa uplatnilo aj v jednej zo základných kodifikačných príručiek, v Pravidlách slovenského pravopisu, v kapitole Prehľad skloňovania prídavných mien (2000, s. 121 - 122).
Z praktického pohľadu na zaradenie živočíšnych prídavných mien do skupiny vzťahových prídavných mien je rozhodujúci aj ich zámenný korelát aký, napr.
Pre lepšie pochopenie rozdielov medzi privlastňovacími a vzťahovými prídavnými menami si môžeme uviesť nasledujúcu tabuľku:
| Typ prídavného mena | Charakteristika | Príklady |
|---|---|---|
| Privlastňovacie | Vyjadrujú príslušnosť k osobe alebo zvieraťu | otcov dom, líškin chvost |
| Vzťahové | Vyjadrujú vzťah k veci, materiálu, miestu alebo zvieraťu | drevený stôl, ovčí syr, páví perá |
Záverom možno konštatovať, že problematika zaraďovania zvieracích prídavných mien, ako je vzor "páví", je zložitá a nejednoznačná. Napriek tomu sa odporúča riadiť sa kodifikačnou príručkou Morfológia slovenského jazyka a zaraďovať tieto prídavné mená medzi vzťahové.
tags: #kurací #privlastňovacie #a #vzťahové #prídavné #meno


