Produkcia kuracieho mäsa na Slovensku: Trendy, výzvy a budúcnosť
Mäso je spolu s mäsovými výrobkami významnou zložkou nákupných košíkov slovenských domácností. Na tanieroch Slovákov sa čoraz častejšie objavuje kuracie mäso, ktoré patrí medzi najobľúbenejšie druhy mäsa.
Jeho popularita rastie aj v celej Európe, kde hydina postúpila v rebríčku spotreby mäsa na druhé miesto, hneď za bravčovinu. Tento článok sa zameriava na produkciu a spotrebu kuracieho mäsa na Slovensku, ako aj na faktory, ktoré ovplyvňujú tento trh.
Vývoj produkcie mäsa sa na Slovensku mení. Podľa Zelenej správy za rok 2021, pri klesajúcej úrovni nákupných cien zaznamenávame v roku 2021 na Slovensku aj pokles zvierat, konkrétne v chove ošípaných.
Spotreba kuracieho mäsa na Slovensku
Kuracie mäso patrí k najobľúbenejším druhom mäsa u Slovákov. Každý z nás ročne zje asi 36 kilogramov. V roku 2021 bola jeho spotreba na Slovensku na úrovni 23,6 kg osoba/rok. Roky 2020 a 2021 sa však niesli v znamení poklesu spotreby hydinového mäsa.
Ten bol spôsobený najmä obmedzením prevádzky stravovacích zariadení počas pandémie koronavírusu. V roku 2021 prispel k poklesu spotreby hydinového mäsa aj výrazný pokles predajných cien bravčového mäsa.
Čerstvé mäso alebo mäsové výrobky nakúpi podľa prieskumov aspoň raz ročne každá slovenská domácnosť. Typická domácnosť nakupuje čerstvé mäso a mäsové výrobky spravidla raz za 3 dni a ročne na tento sortiment minie približne 600 €.
Prieskumy odhalili, že najviac minú ročne na kúpu mäsa a mäsových výrobkov domácnosti zo Západného Slovenska, najmenej, naopak, domácnosti z Bratislavy. Podľa zistenia GfK si niektorý z druhov čerstvého mäsa aspoň raz v období od augusta 2021 do júla 2022 zakúpili v podstate všetky domácnosti.
Typická slovenská domácnosť si čerstvé mäso z obchodu domov prinesie približne raz za 9 dní a minie naň celkovo 260 €. Výdavky na mäso pritom predstavujú o niečo viac ako dve pätiny z celkových výdavkov na mäso a mäsové výrobky.
„Čerstvé hydinové mäso oslovuje k nákupu 9 z 10 slovenských domácností. Najviac domácností sa za jeho kúpou vyberá do diskontných predajní. Podľa prieskumov si jedna slovenská domácnosť za sledovaných 12 mesiacov (od augusta 2021 do júla 2022) do svojho nákupného košíka vložila 35kg hydinového mäsa a celkovo naň minula takmer 120 €.
Nákupy hydiny v akciovej cene využilo v tomto období 8 z 10 domácností, pričom nákupy v akcii tvorili v sledovanom období približne 1/2 výdavkov na nákupy hydiny. Tesne za hydinovým mäsom nasleduje, podľa zistení GfK, čerstvé bravčové mäso.
Priemerná domácnosť kúpi bravčové mäso 19-krát za rok a z jedného nákupu si odnáša v priemere 1,7kg mäsa. Hovädzie mäso si aspoň raz v sledovanom období kúpilo 6 z 10 domácností.
Okrem mäsa vyhľadávajú slovenskí nakupujúci aj rôzne mäsové výrobky, a to balené či nebalené, ponúkané v chladiacich a obslužných pultoch. Tieto tovary sú dôležitou a stabilnou súčasťou potravinových nákupov.
„Celkovo za rok si mäsové produkty prinesú z obchodu domov takmer všetky domácnosti a to v priemere raz za štyri dni, pričom v rámci jedného nákupu minú takmer 4 €. Nákupy za zvýhodnenú cenu tvoria v rámci týchto výrobkov menší podiel ako je to pri mäse, nedosahujú ani tretinu z výdavkov na mäsové produkty. Najviac sa mäsové výrobky nakupujú v supermarketoch a diskontoch,“ hovorí V.
Zo sortimentu mäsových výrobkov sú momentálne najobľúbenejšie šunky. Aspoň raz za posledných 12 mesiacov si šunku kúpila, podľa V. Némethovej takmer každá slovenská domácnosť, no a z jedného nákupu si odniesli balenie s gramážou 260g. Takmer 2/5 z výdavkov na balené šunky pritom smerovali na produkty v akcii.
Obľúbené medzi Slovákmi sú aj párky, balené alebo aj nebalené. „Tieto výrobky si nakúpilo v rámci sledovaného obdobia až 93% kupujúcich. Domácnosti ich nakupujú v priemere raz za tri týždne a uprednostňujú balenia po 540g. Akciové nákupy predstavujú v tomto prípade 30% z výdavkov na tento typ mäsových výrobkov. Párky si do svojich nákupných košíkov vkladajú vo väčšej miere domácnosti s dospelými členmi a minú za ne ročne 75 €,“ dodáva V.
Produkcia kuracieho mäsa na Slovensku
Produkcia kuracieho mäsa na Slovensku nedosahuje úroveň spotreby, preto je potrebný aj dovoz zo zahraničia. Na Slovensku funguje viacero veľkochovov kurčiat, ktorých produktom je kuracie mäso.
Na slovenských hydinových bitúnkoch sa v roku 2021 vyprodukovalo 77 322 ton hydinového mäsa. Na Slovensku sa podľa údajov UHS v roku 2021 vychovalo 91 311 t kurčiat (medziročný pokles o 5,3 %/ 5 124 t), 5 767 t sliepok (medziročný pokles o7,1% /o 440 t), 3 291 t moriek (medziročný nárast o 9,6 %/o 287 t), 209 t kačíc (medziročný pokles o 18,4 %/o 47 t) a 3 t husí (medziročný pokles o 95,6 %/ o 65 t).
Pokiaľ ide o hydinu, za rok 2021 bol zaznamenaný medziročne pokles produkcie v chove hydiny o 5,1 % (o 5 389 t) živej jatočnej hmotnosti. „Produkcia živej jatočnej hydiny v roku 2021 bola konkrétne na úrovni 100 581 t. V roku 2021 sa však z vyprodukovanej živej jatočnej hydiny vyviezlo na zahraničné bitúnky 23 594 t, čo predstavovalo 23,5 % produkcie v SR. Priamy predaj hydiny z dvora bol na úrovni 1 683 t, išlo o 1,7 % z produkcie živej hydiny v SR,“ hovorí Ing. Mgr.
Nový chov v Semerove
Vylepšiť sebestačnosť Slovenska v produkcii kuracieho mäsa aspoň o pár percent pomôže nový chov, ktorý vznikol v Semerove.
Na farme v Semerove neďaleko Nových Zámkov chovajú viac ako 70-tisíc kuriatok"Ročne nám prinesie produkciu 1 200 ton jatočnej hydiny, čo prinesie 1 000 ton hydinového mäsa," uviedol predseda Únie potravinárov Slovenska Daniel Molnár.
Hydina Semerovo
Podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska Daniela Molnára otvorenie nového chovu výrazne prispeje k produkcii hydinového mäsa na Slovensku a k zvýšeniu sebestačnosti.
„Produkcia zhruba 1200 ton živej jatočnej hydiny znamená približne 1000 ton hydinového mäsa. V súčasnosti na Slovensku produkujeme 80.000 ton hydinového mäsa a v tejto komodite sme sebestační na 41 percent. Produkcia sa môže dostať do obchodnej siete, ale aj do stravovacích zariadení, kde je podľa Molnára podiel slovenského kuracieho mäsa veľmi nízky. „V školskom stravovaní sa to pohybuje okolo 10 percent a v prípade reštaurácií je to ešte menej, okolo päť percent,“ povedal Molnár.
Práve v školskom stravovaní vidí priestor na zvyšovanie podielu slovenského mäsa, ktoré by mohlo nahradiť mäso pochádzajúce z tretích krajín, ktoré nemusia plniť normy Európskej únie.
Hoci nový chov našu sebestačnosť o čosi posilní, dovoz kuraciny pre pokrytie našej spotreby bude naďalej potrebný. Jeho ponuka sa po novom na pultoch mierne navýši a to aj vďaka novému chovu v Semerove.
Dovoz a vývoz hydinového mäsa
Dovozy lacných potravín udupávajú domácu výrobu. Záporné saldo zahraničného obchodu s hydinovým mäsom v SR za posledné 3 roky neustále rastie. Od roku 2016 vzrástlo takmer 4-násobne o 69,7 miliónov EUR na hodnotu - 93,7 miliónov EUR. Rovnaký vývoj je možné sledovať aj pri množstevnom vyjadrení dovozu.
Dovoz hydinového mäsa stúpol od roku 2015 z objemu 48 828 ton na hodnotu 97 171 ton. Produkcia hydinového mäsa na Slovensku bola v roku 2019 na úrovni 71 502 ton, čo je o viac ako 10 000 ton menej ako objem dovozu.
Rastúci dovoz hydinového mäsa negatívne vplýva na sebestačnosť v produkcii hydinového mäsa v SR, ktorá v roku 2019 klesla na úroveň 50,5 %. Dovozy zahraničného hydinového mäsa pokračujú aj v priebehu roku 2020. Za prvý štvrťrok 2020 sa doviezlo do SR 20 823 ton hydinového mäsa a saldo zahraničného obchodu dosiahlo zápornú hodnotu - 26,5 miliónov EUR.
V roku 2021 sa na Slovensko doviezlo hydinové mäso v celkovej hodnote 124,8 mil. €, vývoz hydinového mäsa dosiahol hodnotu 46,9 mil. €.
„Vysoké záporné saldo zahraničného obchodu pretrvalo aj v minulom roku, dosiahlo hodnotu mínus 77,9 mil. €. Najvyššie dovozy zahraničného hydinového mäsa prebehli v druhej polovici roka 2021, kedy bola mesačná hodnota dovozov tohto mäsa vyššia ako 12 mil. €,“ hovorí D.
Pokiaľ ide o hydinové mäso, za rok 2021 sa k nám, podľa údajov UHS, doviezlo 58 434 t. Najvyšší objem k nám prišiel z Poľska (42,7 %). Nasledovali Maďarsko (18,8 %), Česká republika (8,7 % ) a Ukrajina (2,7 %).
„Medziročne sa však dovoz hydinového mäsa znížil o 18 tis. t. Prispel k tomu mierny pokles spotreby hydinového mäsa a zároveň mierny nárast produkcie hydinového mäsa na slovenských bitúnkoch. Počet chovateľov hydiny na území Slovenska je stále približne rovnaký ako v minulých obdobiach. U niektorých chovateľov však dochádza k poklesu objemu produkcie z dôvodu rastúcich výrobných nákladov a výrazne nižšej miery finančnej podpory chovu hydiny v SR oproti okolitým krajinám,“ upozorňuje D.
Z obce Horné Saliby sa vyváža produkcia z kvalitného kuracieho mäsa do 22 štátov. EU Poultry s.r.o. je dôležitý dlhoročný partner obchodníkov a gastrosektora v celej Európe. Kuracie výrobky zo Slovenska majú na tanieri Holanďania, Taliani aj Francúzi.
Spoločnosť EU Poultry dováža ročne vyše 40 000 ton kuracieho mäsa, ktoré do niekoľkých hodín spracuje a distribuuje výrobky do 22 krajín Európy. Najväčší objem smeruje do Čiech (22 %). Podobný objem produkcie (21 %) sa realizuje doma na Slovensku, čo zďaleka nepokrýva deficit a slovenskú nesebestačnosť pri hydinovom mäse.
Väčšia časť, približne 57 %, sa však vyváža do ostatnej Európy, teda do Maďarska, Bulharska, Rumunska, ale aj Francúzska, Nemecka, Rakúska, Slovinska a ďalších krajín.
Faktory ovplyvňujúce trh s kuracím mäsom
Trh s kuracím mäsom na Slovensku ovplyvňuje viacero faktorov:
- Cena: Kuracie mäso je vo všeobecnosti cenovo dostupné, čo prispieva k jeho popularite.
- Zdravotné aspekty: Kuracie mäso je považované za relatívne zdravé, s nízkym obsahom tuku a vysokým obsahom bielkovín.
- Dostupnosť: Kuracie mäso je bežne dostupné v obchodoch a reštauráciách.
- Kulinárska všestrannosť: Kuracie mäso sa dá pripraviť na mnoho spôsobov, čo z neho robí obľúbenú surovinu v kuchyni.
- Dovoz: Dovoz kuracieho mäsa zo zahraničia zohráva významnú úlohu pri uspokojovaní dopytu na Slovensku.
- Domáca produkcia: Snahy o zvýšenie domácej produkcie, ako napríklad nový chov v Semerove, majú potenciál znížiť závislosť od dovozu.
Rastúce náklady a ich dopad na ceny
Diskutovanou problematikou sú v posledných obdobiach rastúce náklady potravinárov. Týka sa to aj producentov mäsa a mäsových výrobkov. Chovateľom hydiny napríklad medziročne výrazným spôsobom vzrástli náklady na elektrickú energiu a plyn, ale výrazný vplyv majú predovšetkým náklady na krmivá.
„Už počas roka 2021 narástli vo výkrme kurčiat a chove nosníc náklady na krmivá o 25 %, počas roku 2022 sme zaznamenali nárast o ďalších 38 %. Dôvodmi tohto rastu je rast cien obilnín, ktoré tvoria základnú zložku kŕmnych zmesí, ale aj rast cien elektrickej energie a plynu u výrobcov kŕmnych zmesí. To sa negatívne prejavilo na hospodárskom výsledku, pretože každé zvýšenie cien kŕmnych zmesí má zásadný vplyv na rast výrobných nákladov v chove hydine. Dôvodom je skutočnosť, že náklady na krmivá predstavujú 60 % všetkých nákladov spojených s výkrmom hydiny a 50 % všetkých nákladov pri produkcii vajec,“ uvádza D. Molnár.
Na chov hydiny podľa jeho slov vplývajú predovšetkým ceny elektrickej energie, pretože počas celého roku musia zabezpečiť ventiláciu a vetranie chovných priestorov. „Medziročne vzrástli chovateľom priemerne ceny elektrickej energie 4-násobne a ceny plynu 3-násobne. Rovnako zvýšené náklady zasiahli aj spracovateľov hydiny - cez výrazný nárast cien vstupnej suroviny - živej jatočnej hydiny ako aj ceny elektrickej energie, plynu a pohonných hmôt. Preto je nevyhnutné zvýšenie odbytových cien živej jatočnej hydiny, hydinového mäsa a konzumných slepačích vajec tak, aby pokrývali výrobné náklady chovateľov a spracovateľov hydiny,“ dodáva D.
Aj E. Forrai potvrdzuje, že rok 2022 sa niesol v znamení niekoľko násobného zvyšovania cien mäsa a mäsových výrobkov. „Zásadným vplyvom, ktorý vstupuje do cenotvorby mäsa a mäsových výrobkov sú neúmerne sa zvyšujúce jednotkové ceny energií, ktoré súvisia s vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine, pričom od 01.01.2023 až 95% mäsospracujúceho odvetvia bude nakupovať energie za spotové ceny, ktoré sú ale násobne vyššie ako v období pred jeho začatím. Situáciu na trhu s mäsom možno v súčasnej dobe pokladať za ťažko predvídateľnú a z pohľadu konkurencieschopnosti slovenských výrobcov v oblasti spracovania mäsa za veľmi nepriaznivú, preto ďalšie zvyšovanie cien mäsa a mäsových výrobkov bude zo strany výrobcov nevyhnutné,“ uvádza E.
„V nasledujúcom období bude preto zásadné, aby si slovenskí výrobcovia obhájili svoju pozíciu na slovenskom trhu a boli schopní dodávať svoje produkty v porovnateľných cenách ako výrobcovia zahraniční. To však bez dostatočnej podpory štátu a to hlavne v oblasti energií v súčasnej dobe nebude možné. Otázne preto je, ako sa v danej situácii zachová štát a to aj vo vzťahu k vlastnej potravinovej bezpečnosti.“ dodáva E.
Klamlivé označovanie pôvodu
Mäso bolo klamlivo označené pôvodom zo Slovenska, pričom to kontrolnému orgánu firma nevedela preukázať. Došlo tak k porušeniu zákazu umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené. Informuje o tom Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora na sociálnej sieti.
„Spotrebiteľov pravidelne upozorňujeme na to, aby sa pri nákupe hydinového mäsa nezaujímali výlučne o cenu, ale najmä o pôvod mäsa, a uprednostňovali to, ktoré bolo spracované na slovenských hydinových bitúnkoch. „Obchodné reťazce by takisto mali trvať na tom, aby im dodávateľ jasne a preukázateľne deklaroval pôvod dodávaného mäsa,“ doplnil Urban.
Inšpektori opakovane zaznamenávajú prípady falšovania označovania krajiny pôvodu hydinového mäsa. Vo februári tohto roku zistili, že prebaľovacia firma zo Slovenska na dodacích listoch neuvádzala krajinu pôvodu hydinového mäsa a krajina pôvodu nebola preukázateľná, čo je v rozpore s nariadením Európskej komisie.
V máji minulého roku sa podarilo veterinárom nachytať istú prebaľovaciu spoločnosť, ktorá vydávala hydinu zo zahraničia za domácu. Celkovo išlo až o 120 ton, čo predstavuje tisícky kuracích zadných štvrtiek či chladených kurčiat. Avšak v súčasnosti si žiadny spotrebiteľ nemôže byť na 100 % istý, že kupuje čerstvú a slovenskú hydinu.
tags: #produkcia #kuracieho #mäsa #Slovensko
