Vitamíny, Potravinové Intolerancie a Svrbenie Hlavy: Komplexný Prehľad

Ako veľmi sú vitamíny dôležité, počúvate určite už od detstva. Veď si spomeňte, ako vám rodičia pripravovali rôzne šaláty a do desiatových krabičiek pridávali ovocie a zeleninu. A dobre robili. Tieto skupiny potravín sú totiž nabité prospešnými látkami.Možno vás ale prekvapíme tým, že vitamíny nájdete aj v mnohých iných potravinách, o ktorých by ste to často ani nepovedali. Po prečítaní článku v tom už ale budete mať jasno.

Pripravili sme si pre vás totiž informácie o tých najdôležitejších vitamínoch pre telo. Dozviete sa teda, ako sa delia, kde ich hľadať, z akých zdrojov ich prijímať, na čo slúžia a čo nám hrozí pri ich nedostatku. Pojem vitamíny pochádza z latinského slova „vita“, ktoré v preklade znamená život. Ide o esenciálne látky, ktoré si naše telo nedokáže vyrobiť samo. Preto je dôležité ich pravidelné doplňanie. Obvykle ich potrebujeme každý deň v množstve niekoľkých desiatok miligramov či jednotiek mikrogramov.

Vitamíny môžeme v podstate označiť ako tzv. Zjednodušene ich ale môžeme popísať aj ako zložky, ktoré sa podieľajú na všetkých metabolických procesoch v tele a ich dostatok je kľúčový pre správny chod organizmu. Vitamíny sú obsiahnuté napríklad aj v rastlinách, ktoré si ich vedia dokonca samy vyrobiť. V prípade ľudského tela je to však inak. Okrem vitamínu D, ktorý možno vzhľadom na štruktúru považovať za hormón hrajúci zásadnú úlohu v otázke zdravia organizmu, si naše telo nevie vyrobiť väčšinu vitamínov v potrebnom množstve. Preto je nutné, aby sme ich prostredníctvom stravy prijímali pravidelne. Je však pravdou, že nám s výrobou niektorých vitamínov, ako je napríklad vitamín B12 alebo vitamín K, môže pomôcť aj náš črevný mikróbiom. Zaujímavý je aj fakt, že naše telo dokáže vytvoriť z aminokyseliny tryptofán určité množstvo vitamínu B3.

Pokiaľ ale nie sme schopní pokryť potrebné množstvo, hrozí nám ich nedostatok v organizme. S príjmom nám tak môžu pomôcť aj doplnky stravy. Siahnuť po nich má zmysel napríklad vtedy, keď váš jedálniček neobsahuje dostatok ovocia, zeleniny a ďalších celistvých potravín, ktoré sú hlavným zdrojom vitamínov a ďalších cenných mikroživín. Rovnako sú ale populárne aj medzi ľuďmi, ktorí z akéhokoľvek dôvodu vyraďujú rôzne skupiny potravín. Môže ísť napríklad o obilniny, pečivo, strukoviny, mäso, mliečne výrobky, vajcia a podobne. Vitamínové doplnky stravy sú často vyhľadávané aj ľuďmi v redukčnej diéte, ktorí kvôli nízkemu príjmu nemusia byť schopní pokryť dostatok mikroživín stravou.

Avitaminóza - chorobný stav, keď trpíme nedostatkom jedného alebo viacerých vitamínov. Napríklad nedostatok vitamínu C spôsobuje skorbut a nedostatok vitamínu B1 zase beri-beri (ochorenie nervového systému). nedostatočné vstrebávanie vitamínov v zažívacom systéme (napr. zvýšená potreba vitamínov v organizme (napr.

Delenie vitamínov

Vitamíny sa delia do dvoch základných skupín:

Vitamíny rozpustné v tukoch
Vitamíny rozpustné vo vode

Vitamíny rozpustné v tukoch - v organizme cestujú naviazané na tuk zo stravy až do tráviaceho traktu, kde sa vstrebávajú cez črevnú stenu. Tuk je vitamínom v tomto procese nápomocný. Po úspešnom vstrebaní sa tieto vitamíny uložia, čím sa vytvárajú ich zásoby. Ukladajú sa tak napríklad v bunkových membránach, tukových tkanivách či v pečeni pre prípad budúcej potreby.

Vitamíny rozpustné vo vode - sú rozpustné vo vode, ľahko sa vstrebávajú a nepotrebujú na to dokonca ani žiadny tuk. Jednoducho sa dostanú do tela, vstrebajú sa, urobia svoju prácu a ich prípadné nadbytky vylúčime močom. Na rozdiel od skupiny vitamínov rozpustných v tukoch si ich neukladáme do zásoby. Svetlou výnimkou je však vitamín B12, ktorého zásoby, ktoré si naše telo ukladá v pečeni, by bežnému človeku mali vydržať na 1-2 roky. Nedostatok sa tak prejaví oveľa neskôr ako u ostatných vitamínov rozpustných vo vode.

Aby sme bližšie pochopili dôležitosť vitamínov, pozrieme sa detailnejšie na ich funkciu v organizme a zdroje, z ktorých ich môžete čerpať. Samozrejme vás neochudobníme ani o informácie, ako spoznať nadbytok či nedostatok jednotlivých vitamínov. Denné odporúčané dávky rizikových živín si popíšeme podľa metodík Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len EFSA) a tieto hodnoty porovnáme s najnovšími referenčnými hodnotami Spoločnosti pre výživu nemecky hovoriacich krajín (ďalej len DACH). Keď zisťujete obsah vitamínov na obale rôznych produktov, môžete sa stretnúť napríklad s písmenami IU, mg či μg. mg NE/MJ - ekvivalent danej látky v mg na 1 000 kJ.

Vitamíny rozpustné v tukoch

Kľúčovou vlastnosťou vitamínov A, D, E, K je to, že sa najlepšie vstrebávajú spoločne s tukom zo stravy. V organizme sa potom ukladajú do bunkových membrán a tukového tkaniva alebo pečene. Tým sa tiež odlišujú od vitamínov rozpustných vo vode, ktorých prebytok sa vylúči močom. Tá môže nastať napríklad u ľudí žijúcich za polárnym kruhom, ktorí konzumujú vo veľkom množstve potraviny bohaté na vitamín A, ako je napríklad pečeň. Vedeli ste, že celá pečeň ľadového medveďa obsahuje toľko vitamínu A, že by dokázala zabiť až 52 dospelých ľudí? Naopak nedostatok týchto vitamínov sa prejaví až po niekoľkých týždňoch či mesiacoch, pretože telo najprv siaha po utvorených zásobách a až potom nastáva nedostatok.

Vitamín A

Za názvom vitamín A sa skrýva skupina retinoidov vrátane retinolu, retinalu a retinylesteru. Jeho zdrojom sú tiež farbivá alfa-karotén a beta-karotén (provitamín A, z ktorého sa samotný vitamín A tvorí). Ostatné karotenoidy, ako je napríklad lykopén či luteín, sa na vitamín A nepremieňajú. Vitamín A je ale taktiež dôležitý antioxidant, ktorý pomáha chrániť bunky pred oxidačným stresom. V strave nájdeme vitamín A v dvoch formách - retinol a jeho estery v živočíšnych zdrojoch a karotenoidy provitamínu A v rastlinných zdrojoch. V doplnkoch stravy sa potom môže vitamín A vyskytovať vo forme retinolov a jeho esterov (napr. retinyl-acetát) alebo vo forme napr. beta-karoténu. Rôzne formy vitamínu A sú kľúčové predovšetkým pre náš zrak.

Funkcia: Vitamín A zohráva úlohu pri špecializácii buniek a je dôležitý aj pre látkovú premenu železa. Navyše prispieva k zachovaniu zdravých slizníc, udržaniu zdravej pokožky a dobrého zraku.

Vitamín D

Vitamín D alebo kalciferol je často skloňovaný v súvislosti so slnečným svitom. Jeho nedostatok nás tak môže trápiť predovšetkým v zimných mesiacoch, keď svoju pokožku menej vystavujeme slnečným lúčom a viac času trávime v uzavretých miestnostiach. Ak by sme porovnali vitamín D2 a D3, vyšiel by nám vitamín D3 pre ľudský organizmus ako hodnotnejší, pretože efektívnejšie zvyšuje hladinu vitamínu D v krvi.

Funkcia: Vitamín D sa v tele podieľa na delení buniek. Okrem toho má vplyv aj na správne fungovanie imunity, zdravých zubov, kostí a svalov. Prispieva však aj k správnemu vstrebávaniu vápnika a fosforu, čo opäť súvisí so správnou funkciou kostí.

Zdroje: Pokiaľ chcete zvýšiť tvorbu vitamínu D v tele, je potrebné sa pravidelne vystavovať slnečnému žiareniu, ktoré obsahuje UVB lúče. Práve tie totiž spustia reakciu, pri ktorej je z prekurzora vitamínu D (dehydrocholesterolu) vytvorený vitamín D3. Myslite ale na to, že opaľovacie krémy tieto lúče blokujú.

Vitamín E

Pod názov vitamín E spadá reálne 8 rôznych zlúčenín, konkrétne ide o 4 tokoferoly a 4 tokotrienoly. Každý z nich má pre organizmus rôznu biologickú dostupnosť. Tieto skupiny zlúčenín sa vyznačujú výraznou antioxidačnou aktivitou.

Vitamín K

Menachinóny (vitamín K2) sú prevažne bakteriálneho pôvodu, v malom množstve sú prítomné v rôznych živočíšnych a fermentovaných potravinách. Každá z týchto foriem dominuje v inom type potravín.

Prejavy nadbytku: neboli zistené, ľudia užívajúci lieky na riedenie krvi (napr.

Vitamíny rozpustné vo vode

Ako už z názvu vyplýva, tieto vitamíny sa rozpúšťajú vo vode, nepotrebujú na to teda tuk. Do tejto skupiny patria všetky vitamíny skupiny B a vitamín C. Typické pre nich je, že si ich telo nedokáže vo väčšom množstve uložiť do zásoby. Preto je taký dôležitý ich pravidelný denný príjem. Niektoré vitamíny z tejto skupiny sú citlivé na teplo.

Vitamín B1 (Tiamín)

Vitamín B1 alebo tiamín patrí medzi základné živiny, ktoré sú pre naše telo nevyhnutné. Má číslo 1, pretože bol prvým izolovaným vitamínom. Naše telo ho potrebuje napríklad na výrobu energie vo forme ATP (zo základných živín), ktorá poháňa naše každodenné činnosti, či už ide o šport alebo bežné aktivity. Nedostatok tohto vitamínu môže spôsobiť ochorenie beri-beri, ktoré sa vyznačuje veľkou únavou, problémami kardiovaskulárneho systému či nervovej, svalovej a tráviacej sústavy.

Funkcia: Vitamín B1 sa v organizme podieľa na látkovej premene, ktorá je dôležitá pre tvorbu energie. Okrem toho má ale vplyv aj na správne fungovanie nervového systému a psychiky.

Vitamín B2 (Riboflavín)

Vitamín B2 alebo riboflavín je žlté prírodné farbivo, ktoré sa vyznačuje teplotnou stabilitou. Je zaujímavý tým, že sa zúčastňuje reakcií enzýmov v antioxidačnom systéme. Väčšina potravín, ktoré vitamín B2 obsahujú, je živočíšneho pôvodu. V prípade suplementácie väčších dávok vitamínu B2 môžete pozorovať napríklad to, že má váš moč žltú farbu. To je úplne prirodzené a ide len o vylúčenie nadbytku tohto vitamínu z organizmu. Vegetariáni a vegáni by mali tomuto vitamínu venovať zvýšenú pozornosť. O živinách, ktoré chýbajú vegánom, sa viac dozviete v článku Ktoré živiny chýbajú vegánom najčastejšie a ako ich doplniť?

Funkcia: Vitamín B2 v tele prispieva k látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie. Okrem toho však ovplyvňuje našu psychiku, správnu látkovú premenu železa a taktiež chráni bunky pred oxidačným stresom.

Vitamíny B | B1, B2, B3, B5, B6, B7, B9, B12

Vitamín B3 (Niacín)

Vitamín B3 alebo niacín (predtým tiež nikotínamid alebo vitamín PP) je dôležitý pre každú bunku nášho tela. Všetky tkanivá, ktoré niacín vstrebajú, ho následne premieňajú na jeho hlavnú metabolicky aktívnu formu menom koenzým nikotínamid adenindinukleotid (NAD). Ten je dôležitý pre viac ako 400 enzýmov v tele, čo je viac ako pri iných koenzýmoch odvodených od vitamínov. NAD sa potom dokáže tiež premeniť na ďalšiu aktívnu formu, ktorá nesie názov koenzým nikotínamid adenindinukleotid fosfát (NADP). Dôležité je spomenúť aj fakt, že sa môže niacín čiastočne syntetizovať z aminokyseliny tryptofán.

Funkcia: Aj vitamín B3 má vplyv na správnu látkovú premenu, ktorá je dôležitá pre tvorbu energie. Okrem toho tiež ovplyvňuje nervový systém, psychiku a pomáha znížiť únavu aj vyčerpanie.

Vitamín B5 (Kyselina pantoténová)

Vitamín B5 alebo kyselina pantoténová je základná živina, ktorá sa prirodzene vyskytuje prakticky vo všetkých potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu. Jej hlavnou úlohou v ľudskom tele je syntéza koenzýmu A a acylového nosičového proteínu (acyl carrier proteín). Obe tieto zložky sú totiž dôležité pre syntézu mastných kyselín a energetický metabolizmus. Tento vitamín sa prirodzene vyskytuje prakticky vo všetkých potravinách, a tak je jeho nedostatok pomerne vzácny.

Funkcia: Vitamín B5 prispieva k správnej syntéze a látkovej premene steroidných hormónov vitamínu D aj niektorých neurotransmiterov. Okrem toho pomáha znižovať únavu, vyčerpanie a podporuje zdravú duševnú výkonnosť.

Vitamín B6 (Pyridoxín)

Vitamín B6 je známy aj ako pyridoxín. Ide o všeobecný názov pre tri (respektíve šesť) zlúčenín s aktivitou vitamínu B6. Konkrétne ide o pyridoxol, pyridoxín, pyridoxamín a ich príslušné fosforylové formy. Z jednej látky sa dokážu vytvoriť dve ďalšie, a tak nie je potrebné strážiť si špecifický príjem jednotlivých zlúčenín. V organizme sa vitamín B6 podieľa napríklad na odbúravaní glykogénu (čo je nevyhnutné na energetické krytie športového výkonu), fungovanie nervového systému, tvorbe neurotransmiterov a steroidných hormónov.

Funkcia: Prispieva napríklad k regulácii hormonálnej činnosti, správnemu fungovaniu imunity a optimálnej tvorbe krviniek.

Vitamín B7 (Biotín)

Vitamín B7 môžete poznať aj pod názvami vitamín H alebo biotín. Nie je náhoda, že slovo biotín sa podobá slovu bios, ktoré má pôvod v starovekom Grécku a v preklade znamená život. Podľa toho si môžete zapamätať, že má vplyv napríklad aj na rast embrya. Vo väčšine prípadov je tento vitamín v strave viazaný na bielkoviny. V organizme je dôležitý, pretože má vplyv na správnu funkciu metabolizmu všetkých makroživín.

Funkcia: Biotín má vplyv na správnu látkovú premenu makronutrientov a tiež na funkciu psychiky.

Vitamín B9 (Kyselina listová)

Vitamín B9 je niekedy nazývaný aj ako kyselina listová či folát (predtým tiež vitamín Bc alebo folacín). Folát je prirodzene sa vyskytujúca forma vitamínu B9. Ide o označenie skupiny príbuzných zlúčenín s podobnými nutričnými vlastnosťami. V organizme hrá vitamín B9 dôležitú úlohu, pretože sa podieľa na syntéze nukleových kyselín pri krvotvorbe. Špeciálny význam má počas rozvoja a rastu plodu. To je tiež dôvod, prečo ženy v tehotenstve často zvyšujú príjem tohto vitamínu. Tým môžu pomôcť znížiť riziko rázštepových vád plodu.

Vlastnosti: Tento vitamín prispieva k rastu zárodočných tkanív počas tehotenstva. Rovnako ale pomáha so znížením únavy, vyčerpania a podporou imunitného systému.

Vitamín B12 (Kobalamín)

Vitamín B12 je známy aj pod názvom kobalamín. Slovo „kobalt“ v názve nie je náhodne. Ide totiž o spojenie, kedy je tento stopový prvok súčasťou štruktúry vitamínu B12. Tento vitamín sa v potrave viaže na bielkoviny a pred vstrebaním musí byť uvoľnený. To začína už tým, že sa jedlo v ústach zmieša so slinami a pokračuje ďalej tráviacim traktom. Na rozdiel od ostatných vitamínov skupiny B máme zásobu vitamínu B12 v pečeni na dlhšiu dobu. Telo je schopné si takto uložiť až 2000-krát väčšie množstvo, než ktoré naozaj denne potrebuje. Jeho nedostatok sa tak môže prejaviť pokojne až o niekoľko rokov. Jeho zdrojom sú výhradne živočíšne produkty a potraviny o tento vitamín obohatené. Preto môže byť nedostatkový u vegetariánov a vegánov.

Funkcia: Vitamín B12 má vplyv na správne fungovanie imunity, psychiky a nervového systému.

Možno ste si všimli, že vo zozname vitamínov skupiny B chýbajú v poradí určité čísla. Je to preto, že sa niektoré z nich radia medzi tzv. pseudovitamíny. Nie sú to teda vitamíny v pravom slova zmysle. Chemickou štruktúrou sa podobajú vitamínu, nejde ale o látky esenciálne.

Vitamín C (Kyselina askorbová)

Vitamín C alebo kyselina askorbová je vo vode rozpustný vitamín, ktorý je nevyhnutný pre správne fungovanie organizmu. Najlepším spôsobom, ako do tela tento vitamín dostať, je konzumácia tepelne neupraveného ovocia a zeleniny. Často sa ako skvelý zdroj vitamínu C odporúča citrón, ale vedeli ste, že taká paprika má tohto vitamínu viac? Pokiaľ však jete optimálne množstvo akéhokoľvek ovocia alebo zeleniny, nemusíte sa nedostatku obávať. Inak tomu ale bolo napríklad u námorníkov najmä v 15. storočí, ktorí boli pri dlhých plavbách na mori odkázaní predovšetkým na mäso. Taká jednotvárna strava je ale bohužiaľ chudobná nielen na potrebný vitamín C. Vzhľadom na to, že nevedeli, čo to môže spôsobiť, nevedomky si zvýšili riziko vzniku skorbutu. Choroba si medzi nimi vyžiadala mnoho obetí, dnes už ale našťastie vieme, ako jej predchádzať. Skorbut sa prejavuje predovšetkým krvácaním z ďasien, pod kožu a do vnútorných orgánov. V dnešnej vyspelej populácii je choroba veľmi vzácna, ale kedysi na ňu zomrelo veľké množstvo ľudí.

Funkcia: Vitamín C je spájaný predovšetkým so svojím vplyvom na imunitu, nervový systém a psychiku. To však nie sú jeho jediné funkcie. Okrem toho sa podieľa aj na ochrane buniek pred oxidačným stresom, znižovaní únavy,...

Potravinové intolerancie

Nežiaduce potravinové reakcie zahŕňajú potravinové alergie sprostredkované imunologickým mechanizmom a potravinové intolerancie, ktoré nie sú spôsobené imunitnou reakciou. Odhaduje sa, že až 20 % svetovej populácie trpí určitým typom potravinovej intolerancie. Naproti tomu potravinové alergie postihujú 1 - 2 % dospelých a okolo 10 % detí. Keďže bývajú alergie a intolerancie často zamieňané, v tomto článku sa dočítate o ich základných rozdieloch. Ďalej sa dozviete o najčastejších potravinových intoleranciách, ktorými populácia trpí a ako sa jednotlivé typy intolerancií môžu prejavovať.

Čo je potravinová intolerancia?

Potravinová intolerancia, alebo aj nealergická potravinová hypersenzitivita, je reakcia neimunologickej povahy a príčinou býva metabolická porucha, teda nedostatok alebo úplná absencia látok (najmä enzýmov), ktoré sa podieľajú na spracovaní potraviny v organizme. Najčastejšími príčinami bývajú malabsorpcia cukrov, keď je narušené ich vstrebávanie v tráviacom trakte. Nestrávené cukry sú osmoticky aktívne, čím sa zvyšuje prítok vody do čreva a následne sú metabolizované baktériami hrubého čreva. V črevách prebieha produkcia plynu a tvorba tekutej kyslej stolice, čo sa prejavuje nadúvaním, bolesťami brucha a hnačkami. Príznaky môžu trvať až niekoľko hodín.

Potravinové intolerancie boli pre ich odlišné patofyziologické mechanizmy rozdelené na dve skupiny. Prvou skupinou sú intolerancie na hostiteľovi závislé, medzi ktoré patrí napr. laktózová intolerancia alebo fruktózová intolerancia. Druhou skupinou sú intolerancie na hostiteľovi nezávislé, kam radíme napr. histamínovú intoleranciu a intolerancie potravinárskych aditív, ako sú salicyláty, glutamáty, siričitany alebo benzoany. Na rozdiel od alergií, keď na vyvolanie závažných príznakov stačí zjesť stopové množstvo danej potraviny, u potravinových intolerancií sa symptómy často vyskytujú až po konzumácii väčšieho množstva danej potraviny.

Rozdiely medzi alergiou a intoleranciou

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté základné rozdiely medzi alergiou a intoleranciou:

	Intolerancia	Alergia
Podieľa sa na vzniku imunitný systém?	NIE	ÁNO
Začiatok symptómov	príznaky sa často prejavujú až po niekoľkých hodinách	príznaky sa väčšinou dostavia čoskoro po požití alergénu, ale v niektorých prípadoch sa môžu objaviť až po niekoľkých hodinách
Množstvo	po malom množstve potraviny sa nemusia prejaviť príznaky	na reakciu stačí malé množstvo alergénu
Vystavenie potravine/alergénu	reakcia nastáva v prípade, že človek zje konkrétnu potravinu	nebezpečná je aj krížová kontaminácia, teda keď zje človek potravinu, ktorá bola v kontakte s alergénom
Závažnosť reakcie	reakcie môžu byť závažné a veľmi nepríjemné, ale zriedkavo život ohrozujúce	reakcie bývajú veľmi závažné a môžu byť život ohrozujúce, alergická reakcia môže prejsť do anafylaktického šoku

Prejavy potravinových intolerancií

Najčastejšie sa prejavy vyskytujú v oblasti tráviaceho traktu, ale môžu sa objaviť aj kožné, respiračné, kardiovaskulárne alebo neurologické problémy. Medzi najčastejšie symptómy patria: hnačka, nadúvanie, bolesti brucha, nevoľnosť, vyrážka, bolesti hlavy, nádcha, únava, sčervenanie kože, reflux, búšenie srdca, pokles krvného tlaku, závraty.

Typy potravinových intolerancií

Intolerancia FODMAP
FODMAP je skratkou pre Fermentabilné Oligosacharidy, Disacharidy, Monosacharidy a Polyoly, čo sú prirodzene sa vyskytujúce sacharidy, ktoré sú prítomné vo veľkom množstve potravín. FODMAP boli identifikované ako spúšťače symptómov u pacientov so syndrómom dráždivého čreva (IBS). Najčastejšími symptómami u jedincov s IBS je hnačka, zápcha, bolesť brucha, pocit plnosti, nadúvanie a celkový diskomfort v brušnej oblasti. IBS sa označuje ako psychosomatické ochorenie, pretože motilita čriev môže byť podporená stresom, hnevom alebo inými silnými emocionálnymi situáciami. IBS je často spätý s psychickým ochorením ako je úzkostná porucha. Na zmiernenie príznakov IBS bola navrhnutá tzv. Low‑FODMAP diéta.
Laktózová intolerancia
Laktóza je mliečny cukor, ktorý sa nachádza v mlieku a mliečnych výrobkoch. Laktóza je štiepená enzýmom laktázou, ktorý je dôležitý pre správne trávenie a vstrebávanie laktózy. Produkcia tohto enzýmu je najvyššia v novorodeneckom veku a po ukončení dojčenia sa postupne znižuje. Pri nízkej produkcii alebo absencii enzýmu laktázy sa laktóza neštiepi v čreve, čo má za následok hnačku, nadúvanie a bolesť brucha. Pri laktózovej intolerancii sa vyraďuje zo stravy mlieko a mliečne výrobky. Niektorí jedinci však môžu tolerovať fermentované mliečne výrobky, ako je kefír alebo zrejúce syry, pretože obsahujú menšie množstvo laktózy.
Neceliakálna gluténová (pšeničná) senzitivita
U jedincov s touto poruchou sa vyskytujú typické vyššie zmienené príznaky v oblasti tráviaceho traktu, ale bola u nich vylúčená celiakia alebo alergia na lepok! Obilné zrno totiž obsahuje okrem lepku aj ťažko stráviteľné sacharidy a ďalšie zložky, ktoré môžu spôsobovať príznaky v tráviacom trakte aj mimo neho. Diagnostika neceliakálnej gluténovej senzitivity je obtiažna a odhaduje sa, že ňou trpí 0,6 - 10,6 % populácie. Liečba spočíva v nasadení bezlepkovej diéty. Hladina tolerancie lepku je individuálna, ale väčšinou nie je nutné dodržiavať striktnú bezlepkovú diétu, ako je to pri celiakii alebo alergii na pšenicu.

Fruktózová intolerancia

Fruktóza je monosacharid, ktorý sa vyskytuje najmä v ovocí, zelenine alebo mede. Fruktóza sa tiež enzymaticky vyrába z kukurice, pri čom vzniká kukuričný sirup používaný v nealkoholických sladených nápojoch a v potravinárskych sladidlách ako lacnejšia náhrada cukru. U ľudí trpiacich fruktózovou intoleranciou sa fruktóza účinne nevstrebáva v tenkom čreve a putuje do hrubého čreva, kde je fermentovaná baktériami hrubého čreva za vzniku plynov. To má za následok opäť nadúvanie, plynatosť, bolesť brucha, hnačku alebo reflux. Jedinci s touto intoleranciou sú často tiež citliví na ostatné FODMAP.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené potraviny s vysokým a nízkym obsahom fruktózy.

tags: #kuracie #pečeň #nutričné #hodnoty #a #svrbenie

Populárne príspevky:

Nízky obsah fruktózy	Vysoký obsah fruktózy
Ovocie avokádo, brusnice, limetka, ananás, jahody, mandarínka, banány	väčšina čerstvého ovocia, najmä ovocné džúsy, sušené ovocie a ovocie konzervované v šťave alebo sirupe
Zelenina repa, mrkva, zeler, pažítka, kel, paštrnák, reďkovka, rebarbora, špenát, bataty, zemiaky, tekvica, ružičkový kel, kapusta, karfiol, hlávkový šalát	špargľa, brokolica, pór, huby, cibuľa, hrášok, červená paprika, paradajkové výrobky (konzervované paradajky, kečup, paradajkový pretlak)
Obilniny všetko okrem potravín z pšenice a potravín s prídavkom glukózovo‑fruktózového sirupu	potraviny s pšenicou ako hlavnou zložkou (pšeničný chlieb, cestoviny, kuskus), pečivo s glukózovo‑fruktózovým sirupom