Kvalita mlieka na Slovensku: Informácie a štandardy

Kvalita surového kravského mlieka je dôležitá pre spracovateľov aj spotrebiteľov. Na Slovensku sa kvalita mlieka riadi platnou legislatívou a normami. Prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka ubezpečujú, že slovenské mlieko a mliečne výrobky dodávané do obchodnej siete sú bezpečné, spĺňajú vysoké štandardy kvality a zdravotnej nezávadnosti, a všetci ich môžeme konzumovať bez obáv.

Legislatíva upravujúca kvalitu mlieka

Kvalita mlieka je upravená týmito predpismi:

• § 8 ods. 1 zákona č. 491/2001 Z.z.
• Výrobky z kravského mlieka podľa prílohy č. Živočíšnych produktov (Oznámenie č. 104/2001 Z.z.).
• Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. predpisov.
• Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 15/1998 Z.z. predpisov.
• Zákon č. 152/1995 Z.z.

Kritéria kvality mlieka

Na základe výsledkov centrálneho skúšobného laboratória sa posudzujú tieto kritéria:

• Celkový počet mikroorganizmov: najviac 100 tis./1 ml.

Kvalita surového kravského mlieka, ktoré môže byť použité na ďalšie spracovanie na ľudskú výživu, ako aj kvalita spracovaného mlieka a mliečnych výrobkov je daná legislatívou EÚ. Sú stanovené fyzikálno-chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti mlieka. V mliekarni sa denne pri preberaní mlieka odoberie vzorka mlieka. Zvyčajne sa stanovuje obsah tuku, bielkovín, kyslosť, teplota tuhnutia, rezíduá antibiotík, špecifická hmotnosť, počet somatických buniek, celkový počet mikroorganizmov, merná hmotnosť a prípadne i kvasná skúška, sporulujúce anaeróby a pod.

Vývoj na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami

Rok 2024 je možné pre mliekarenský spracovateľský priemysel charakterizovať ako relatívne stabilný. Napriek malému poklesu počtov dojníc sa produkcia surového kravského mlieka oproti roku 2023 neznížila vďaka zvýšenej dojivosti. Nákup mlieka bol v roku 2024 porovnateľný s predchádzajúcimi rokmi, tak ako aj obsah tuku, obsah bielkovín bol najvyšší za ostatné desaťročie. Priemerná cena surového kravského mlieka v roku 2024 dosiahla 0,4329 EUR/kg, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že spracovatelia zaplatili farmárom za surovinu 352,2 mil. EUR. Pre lepšie pochopenie vývoja cien za surové kravské mlieko môžeme uviesť, že priemerná cena na ostatných 10 rokov (2013-2023) bola 0,3683 EUR/kg a najväčší nárast sme zaznamenali v roku 2021, kedy oproti roku 2022 cena surového kravského mlieka narástla o 33 %.

Napriek vysokým nákladom na nákup suroviny sa mliekarenskému spracovateľskému priemyslu v roku 2024 podarilo udržať rovnováhu aj v ekonomike výroby mliekarenských výrobkov. Prispelo k tomu zvýšenie výroby mliečnych produktov - mlieka o 3,7 %, syrov o 9 %, kyslomliečnych výrobkov o 14%, masla o 4,7 % oproti zníženiu výroby sušeného mlieka o 33%. Zvýšenie výroby sa premietlo aj do zvýšenia exportu mliekarenských výrobkov o 3,3 %, avšak zvýšenie dovozu o 8,7 % a celkové záporné saldo vo výške -232 mil. Trh s cenami mlieka a mliečnych výrobkov bol stabilizovaný. Jediným vážnejším výkyvom na trhu boli ceny masla, ktoré sa v októbri 2024 mimoriadne zvýšili v dôsledku zníženej produkcie mlieka v EÚ, zníženiu obsahu tukov a vysokej výrobe syrov.

Ekonomické výsledky potvrdzujú, že rok 2024 bol stabilizujúcim rokom nielen pre mliekarenský priemysel, ale aj pre celú vertikálu výroby a spracovania mlieka. Tržby za vlastné výrobky a služby na úrovni 864,6 mil. Rozhodujúcim faktorom pre vývoj na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami je naďalej cena surového kravského mlieka. Už v júni 2025 Slovenský mliekarenský zväz upozorňoval na možné negatívne scenáre vývoja na slovenskom trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami. A to najmä v súvislosti s vývojom zahraničného obchodu. Mliekarenský priemysel bojuje so zvýšenými nákladmi vo svojom hospodárení vo vzťahu k reštrikčným opatreniam štátu, zvýšenou DPH a transakčnou daňou. Priemysel pociťuje zníženie odbytu svojich výrobkov v súlade s celkovou situáciou v odbyte, ako to naznačujú zástupcovia obchodu. Naviac je nevyhnutné opakovane uviesť, že chronickou konkurenčnou nevýhodou slovenského sektoru prvovýroby a spracovania mlieka je pretrvávajúci investičný dlh.

Pri nákupe mlieka a mliečnych výrobkov by mal spotrebiteľ brať do úvahy aj ich pôvod. Má totiž vždy vplyv na ich bezpečnosť, aj na iné hodnoty. Pulty s mliečnymi výrobkami v obchodoch ponúkajú širokú paletu rôznych mliečnych výrobkov, domácich aj zahraničných. Každý spotrebiteľ si vie prísť na svoje, či už vyberá podľa svojej chuti alebo podľa svojich finančných možností. Ako sa v ponuke mliečnych výrobkov zorientovať a vybrať si tie najlepšie slovenské produkty? Je to veľmi ľahké, stačí si vybrať jednu z desiatok slovenských značiek. Vtedy máte zaručené, že držíte v rukách tie najchutnejšie a najslovenskejšie syry, mlieka, smotany, jogurty, maslá a iné výrobky.

Prečo uprednostňovať slovenské mliečne výrobky?

1. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov na úrovni 220 kg na osobu a rok. Mlieko a mliečne výrobky sú nezastupiteľným zdrojom potrebných výživových látok - vápnika, bielkovín, vitamínov a minerálov, nevyhnutných pre vývin ľudského organizmu a podporu zdravia.
2. Mlieko a mliečne výrobky vyrobené na Slovensku podliehajú vysokým hygienickým štandardom a požiadavkám EÚ.
3. Keď sa rozhodnete pre slovenské mlieko a mliečne výrobky, volíte si aj čerstvosť. Rýchly prevoz mlieka z farmy do mliekarne a následné spracovanie zabezpečuje, že produkty sa dostanú na pulty obchodov a odtiaľ priamo k vám vo veľmi krátkom čase.
4. Žijeme v regióne, v ktorom mliečne výrobky sú tradične súčasťou našich jedálničkov. Tradícia dáva potravinám silnú pečať, je priamym spojením pôvodu, regionálnosti a kvality. Prvovýroba a mliekarenská výroba majú na Slovensku naozaj bohatú históriu a dlhoročnú tradíciu. Niet sa čomu čudovať - naše krásne Slovensko je na výrobu mlieka a mliečnych výrobkov priam ako stvorené.
5. Uprednostňovaním mliečnych výrobkov slovenskej výroby pomáhate aj prostrediu, v ktorom žijeme.
6. Kúpou slovenských výrobkov podporujeme nielen slovenských prvovýrobcov a spracovateľov mlieka, ale v širšom meradle aj zamestnanosť a ekonomiku Slovenskej republiky. Keď siahame po mliečnych výrobkoch overených slovenských značiek, volíme si aj dostupnosť, kvalitu a čerstvosť. Bohatstvo krajiny sa meria aj mierou potravinovej sebestačnosti, t.j. tým, či vieme zabezpečiť dostatok potravín pre obyvateľov Slovenska z vlastných zdrojov.

Zapamätajte si: Hľadajte SK OVÁL a podporujte slovenské mliečne značky. Každá slovenská značka má v SK OVÁLE aj svoje unikátne číslo mliekarne. Slovenské mliečne výrobky sú samozrejme výbornou volbou aj pre hotely, reštaurácie, kaviarne a cateringové služby. Tento prístup zvádza spotrebiteľov k tomu, že im uniká hodnota potravín a nikto sa nezamýšľa nad tým, že potraviny sa na pulte v obchode len tak neobjavia, ale že musia predtým prejsť dlhú cestu procesu produkcie suroviny, jej spracovania, zušľachtenia, zabalenia a distribúcie.

História mliekarstva na Slovensku

Z histórie sú známe dokumenty o získavaní a spracovávaní mlieka už dávno pred naším letopočtom a to z čias starej ríše Sumerov, Babylonu, starého Egypta a tiež i zo zmienok v Biblii. Začiatky mliekarstva na terajšom území Slovenska sú tiež úzko späté s históriou mliekarstva v celom európskom regióne vôbec. Jednotlivé národy si prinášali svoju kultúru a s tým spojené i spracovanie mlieka. Je však skutočnosťou, že v historických počiatkoch prevažovalo spracovanie ovčieho mlieka pred kravským, ktoré sa tu udomácnilo až v neskoršom období stredoveku. Mliekarstvo v stredoveku bolo rozšírené najmä na rovinách Holandska, Holštýnska, Normandie a na južných podhorských svahoch Alp.

K masovému rozvoju mliekarstva vôbec došlo až v 19. storočí významnými vedeckými poznatkami z mikrobiológie mlieka, chémie a biochémie ku ktorým prispeli také významné osobnosti akými boli Luis Pasteur, Fleischman, Soxhlet, Storch, Freudenreich, Koch a ďalší. Práve tieto osobnosti svojimi objavmi dali podnet na rozvoj mliekarstva i v priemyselných podmienkach. Koncom 19. storočia v západnej Európe už boli vyvinuté mnohé družstevné mliekárne a tieto sa ako lavína začali šíriť i do Uhorska.

Na území Slovenska sa začali družstevné mliekarne zakladať až po r.1900 a to ako miestne spolky pre jednotlivé obce. Na začiatku sa v týchto mliekarniach mlieko iba zberalo (lebo bol problém všetko mlieko spotrebovať) a ručne sa odstreďovala smotana pre priamu spotrebu ako aj pre ručnú výrobu masla. Postupom času sa zavádzala nová technika a rozširoval sa i sortiment výrobkov. Do začiatku prvej svetovej vojny bolo na území Slovenska založených vyše 50 mliekarenských družstiev. Po skončení vojny výroba mlieka poklesla a začali vznikať akciové spoločnosti a to zvlášť na výrobu syrov v okolí Zvolena. Medzi prvými mliekarenskými akcionármi boli Wittman Ignác, Molec Peter, Vagač, Galbavý, Líška, Broušek a Blich.. Postupne sa budovali mliekárne i v Nitrianskej doline, kde boli tzv. statkové mliekarne.

Rozvoj mliekarstva na Slovensku od r.1920 až do r.

Z uvedeného prehľadu vidieť postupné zvyšovanie nákupu mlieka i ovčieho syra a pritom po 2. svetovej vojne nástupom zoštátňovania a socialistického systému sa začala koncentrovať a modernizovať celá mliekarenská výroba, pričom sme oproti vyspelým štátom začali zaostávať najmä v technickom vybavení a v kvalite mliečnych výrobkov.

Po roku 1990, pádom socializmu prudko začala klesať výroba mlieka a ustálila sa na súčasný nákup cca 1 miliardy ročne. Prudko sa znížil počet mliekarenských závodov, tiež dojníc (o 60%), znížila sa spotreba mlieka a mliečnych výrobkov z 253 kg/osobu a rok na súčasných 163 kg/osobu/rok. Na druhej strane zvýšila sa dojivosť kráv, kvalita mliečnych výrobkov a modernizovali sa takmer všetky mliekarne z toho časť príspevkom zahraničného kapitálu.

Slintačka a krívačka (SLAK) a bezpečnosť mlieka

Zdravotná bezpečnosť mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku je pre spotrebiteľov od veľkých spracovateľských mliekarenských závodov aj pri slintačke a krívačke (SLAK) zaručená. Mlieko je v mliekarenských závodoch pasterizované, rizikové môže byť používanie nepasterizovaného mlieka z drobnochovov a mliečnych automatov.

Všetky mliečne výrobky, ktoré vyrobili slovenské mliekarne a ktoré sú v predaji v obchodoch a obchodných reťazcoch sú zdravotne nezávadné a bezpečné na konzumáciu. Základnou garanciou bezpečnosti a kvality je označenie SK OVÁL, umiestnené na obaloch mlieka a mliečnych výrobkov. Skratka SK je zárukou, že výrobok pochádza z overených a schválených slovenských mliekarní, ktoré zároveň prechádzajú prísnymi kontrolami kvality a bezpečnosti.

Každá mliekareň má svoje unikátne schvaľovacie číslo, ktoré jej udeľuje Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a ktoré musí na svojich výrobkoch v ovál kóde uvádzať.

Ako sa prenáša vírus SLAK?

Vírus SLAK sa prenáša priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami, kontaminovaným krmivom, vodou, podstielkou, senom, kontaminovanými nástrojmi, oblečením a najmä obuvou personálu, kontaminovanými automobilmi a ich súčasťami. Dostupné výskumy z priebehu epidémie SLAK vo Veľkej Británii poukazujú na to, že najčastejšie sa vírus prenášal na kolesách dopravných prostriedkov. Preto tejto téme venujeme zvýšenú pozornosť aj na Slovensku. Vírus sa však môže šíriť aj vzduchom na desiatky kilometrov a je veľmi odolný, v prostredí prežíva veľmi dlho.

Ako sa chránia zvieratá pred nákazou?

Ochrana zvierat je v čase epidémie SLAK definovaná nariadením Štátnej veterinárnej správy SR. Toto nariadenie definuje preventívne postupy, ako aj postupy v prípade podozrenia, či reálnej nákazy zvierat. V prípade podozrenia sa zvieratá izolujú a vykonávajú sa testy na potvrdenie nákazy.

Žiadne mlieko z chovov, ktoré sú rizikové alebo sa v nich vyskytli prípady SLAK sa NESPRACÚVA. Toto mlieko sa znehodnocuje priamo na farme a ďalej sa v spracovateľskom reťazci nedostane. Mliekarne odoberajú mlieko výlučne od overených dodávateľov, ktorí dodržiavajú vysokú kvalitu chovov a starostlivosti o zvieratá a uplatňujú všetky schválené postupy veterinárnej a kvalitatívnej kontroly mlieka.

Slovenskí spotrebitelia sa preto nemusia obávať nákupu a konzumácie slovenského mlieka a mliečnych výrobkov. Všetky slovenské mliečne výrobky, ktoré sa dostávajú na pulty obchodov pochádzajú z nezasiahnutých chovov, prechádzajú dôslednou kontrolou a pasterizáciou, čo garantuje ich bezpečnosť a kvalitu.

Pasterizácia mlieka

Pasterizácia je proces, pri ktorom sa mlieko krátkodobo zohrieva na vysokú teplotu - spravidla sa používa zahriatie mlieka na teplotu minimálne 72°C počas 15 sekúnd. Je to dlhoročný, overený proces spracovania mlieka, ktorý umožňuje likvidáciu prípadných škodlivých mikroorganizmov pri zachovaní výživových hodnôt a benefitov mlieka. Vďaka pasterizácii je tak mlieko bezpečné na konzumáciu.

Pri výrobe a spracovaní mlieka sa uplatňuje systém vystopovateľnosti z farmy na stôl a každá dodávka mlieka je vysledovateľná a kontrolovaná, pričom v prípade akéhokoľvek problému je možné konkrétnu šaržu mlieka v prípade potreby stiahnuť z trhu.

Všetky mliečne výrobky, ktoré vyrobili slovenské mliekarne a ktoré sú v predaji v obchodoch a obchodných reťazcoch sú zdravotne nezávadné a bezpečné na konzumáciu.

Logistika a kontrola mlieka

Logistika mlieka v aktuálnej situácii prebieha v prísne kontrolovanom režime, pričom sa dbá na dodržanie bezpečnostných lehôt a ochranných opatrení. Mlieko sa zváža špeciálnymi cisternami denne z väčších zberných miest a každý druhý deň z menších objektov. Pri každom zvoze mlieka z poľnohospodárskeho objektu je prítomný i pracovník mliekarne, ktorý kontroluje množstvo a kvalitu mlieka pri odbere a vedie o ňom evidenciu. Zároveň hygienickým spôsobom odoberie vzorku mlieka, ktorá je zaslaná na vyhodnotenie do skúšobného laboratória. Po každom zvoze sa dôkladne čistí a preplachuje zvozová cisterna a čerpacie hadice.

Mliekareň robí vstupnú kontrolu na hygienickú nezávadnosť a kvalitu mlieka pri vstupe surového kravského mlieka do mliekarne. Kvalita surového kravského mlieka, ktoré môže byť použité na ďalšie spracovanie pre spotrebiteľov, ako aj kvalita spracovaného mlieka a mliečnych výrobkov, je daná legislatívou EÚ. Sú stanovené fyzikálno-chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti mlieka.

Podrobnú analýzu mlieka a jeho kvalitatívne zaradenie uskutočňujú nezávislé certifikované centrálne laboratóriá. Žiadne mlieko z chovov, ktoré sú rizikové alebo sa v nich vyskytli prípady SLAK sa NESPRACÚVA. Toto mlieko sa znehodnocuje priamo na farme a ďalej sa v spracovateľskom reťazci nedostane. Mliekarne odoberajú mlieko výlučne od overených dodávateľov, ktorí dodržiavajú vysokú kvalitu chovov a starostlivosti o zvieratá a uplatňujú všetky schválené postupy veterinárnej a kvalitatívnej kontroly mlieka.

V snahe predchádzať panike medzi spotrebiteľmi sa o aktuálnych opatreniach a bezpečnosti mliečnych výrobkov pravidelne informuje na oficiálnej stránke www.slovenskemlieko.sk , ako aj na sociálnych sieťach Slovenské mlieko. V prípade hroziacej nerovnováhy na trhu riešia túto situáciu spracovatelia so svojimi odberateľmi - obchodníkmi.

tags: #kvalita #mlieka #na #slovensku #informácie

Populárne príspevky:

• Domáce lokše s plnkou
• Čím zapiť cheesecake?
• Charakteristika mena Valentín
• Rotačné elektrické grily: Prehľad a porovnanie
• Úspechy mladých kuchárov