Recepty na kvasenú zeleninu: Zdravá pochúťka plná probiotík

Kvasená zelenina je zdravá pochúťka, ktorú by si mal každý z nás dopriať čo najčastejšie. Ide o rôzne druhy zeleniny, ktoré prešli niekoľkodňovým procesom mliečneho kvasenia, čím získali typickú kyslastú chuť. Pôsobením kyseliny mliečnej, ktorá tu plní funkciu prírodného konzervantu, sa zelenina premení na zásobáreň zdraviu prospešných látok. Túto chuťovku si pritom ľahko, rýchlo a lacno vyrobíte aj u vás doma.

Hlavným prínosom kvasenej zeleniny je, že pomáha udržiavať zdravé črevá. Kvasením (nielen) zeleniny totiž vznikajú tzv. probiotiká, ktoré sú základom pre správnu črevnú mikroflóru. Tráveniu napomáhajú aj ďalšie látky, ktoré vznikajú kvasením a tými sú rôzne enzýmy. Fermentovaná zelenina nielenže skvele chutí, ale navyše prekypuje vlákninou, minerálmi, enzýmami a vitamínmi (predovšetkým vitamínom C). Okrem toho je nesmierne bohatá na probiotiká, ktoré pomáhajú obnovovať črevnú mikroflóru. Pokiaľ si teda každý deň doprajete malú porciu pickles, posilníte tým svoju imunitu, zlepšíte trávenie a podporíte vyplavovanie toxínov.

Druhy kvasenej zeleniny

Najznámejšou kvasenou zeleninou sú kvasené uhorky a kyslá kapusta. Na kvasenie je však vhodných oveľa viac druhov zeleniny. Fermentovať môžete:

  • Kapustu (aj pekinskú)
  • Mrkvu
  • Cibuľu
  • Karfiol
  • Uhorky
  • Reďkovky
  • Fazuľu
  • Špargľu
  • Paradajky
  • Papriku
  • Kaleráb
  • Cviklu
  • Kel

Podľa chuti kombinujte rôzne druhy zeleniny.

Aj klasická kyslá kapusta (kysané zelí), je kvasená zelenina. Ide o dlho kvasenú zeleninu, ktorá je vhodnejšia počas chladnejších mesiacov. Pre teplé obdobia je lepšia rýchlo kvasená zelenina, ktorá sa niekedy označuje aj ako pickles. Samozrejme, môžeme si ju dávať počas celého roka. Ak si vytvoríte návyk a naučíte sa dať si každý deň kopček (asi 2-3 PL) kvasenej zeleniny k hlavnému jedlu, zabezpečíte si pravidelnú dávku vyššie uvedených cenných látok. Z kvasenej zeleniny môžete pripravovať výborné letné šaláty. Zmiešajte ju s čerstvou zeleninou (napríklad s jarnou cibuľkou, redkvičkou, uhorkou či listovými šalátmi), dochuťte korením a bylinkami.

Čo potrebujete na prípravu kvasenej zeleniny?

Na výrobu kvasenej zeleniny nepotrebujete nič špeciálne. Postačí vám:

  • Zelenina
  • Soľ
  • Prevarená voda
  • Nádoba, v ktorej bude zelenina zaliata nálevom bez prístupu vzduchu

Zeleninu môžete dochutiť rôznymi prísadami. Najčastejšie sa používa cesnak, korenie, zázvor, rasca, štipľavé papričky, kôpor, koriander a iné bylinky či korenie. Záleží od toho, akú zeleninu ste sa rozhodli dať vykvasiť. Vytvárať môžete rôzne zeleninové kombinácie.

Recept na rýchlo kvasenú zeleninu (pickles)

Mnohí majú z prípravy pickles trochu rešpekt, ale nie je to nič náročné. Nepotrebujete žiadnu špeciálnu výbavu ani suroviny. Postačí vám zelenina a soľ, prípadne ešte nejaké bylinky a voda. Dôležité je dodržať základné pravidlo, a tým je, že zelenina musí byť vždy ponorená v tekutine. Buď vo vlastnej šťave, ktorú pustí pôsobením vody alebo v slanom náleve.

Ak ste pickles ešte nikdy neskúšali, odporúčam vám jeden z týchto dvoch jednoduchších receptov.

  1. Kapustu nastrúhajte ručne alebo v robote na ľubovoľne veľké kúsky, mrkvu nastrúhajte najemno či nahrubo a cibuľu nakrájajte najemno.
  2. Zeleninu premiešajte so soľou a rascou a sypte ju postupne po vrstvách do PICKLES nádoby.
  3. Zelenina by mala byť ponorená, ak je tekutiny málo, doplňte vodou.
  4. Potom zeleninu prikryjete menším vekom - ťažítkom, do jeho hornej časti postavte drevenú časť, ktorú prestrčte väčším vekom a nádobu zavrite.
  5. Gumičku natiahnite cez vykrojené V na drevenej časti a tím zafixujete ťažítko vnútri PICKLES.
  6. Zeleninu nechajte kvasiť pri izbovej teplote 2-6 dní.

3 spôsoby fermentácie zeleniny doma (pre probiotiká a zdravie čriev)

Ako na to?

Urodilo sa vám veľa zeleniny a hľadáte spôsob, ako ju čo najlepšie uskladniť? Odpoveďou je kvasená zelenina. Fermentovať môžete rôzne druhy zeleniny. Experimentujte s prísadami a vytvorte si vlastné unikátne recepty. Kvasená zelenina vzniká fermentáciou čerstvej zeleniny.

  1. Nakrájajte zeleninu. Umytú, očistenú, príp. olúpanú zeleninu nakrájajte na rezance, plátky alebo ju nahrubo nastrúhajte.
  2. Všetko premiešajte. Zeleninu premiešajte so soľou, príp. rascou a ďalším korením. Počítajte so zhruba 15-20 g soli na 1 kg zeleniny.
  3. Natlačte všetko do nádoby. Zeleninovou zmesou naplňte čistú, vysterilizovanú nádobu a zaťažte ju tak, aby bola úplne ponorená vo vlastnej šťave (t. j. aspoň 1 cm pod hladinou). Ak nie je šťavy dosť, zalejte zeleninu vychladnutou prevarenou vodou.
  4. Pohár uzavrite. Nie však hermeticky, aby mohol počas kvasenia unikať vzniknutý plyn.
  5. Nájdite vhodný „príbytok“. Nádobu radšej postavte do misy, keby z nej počas kvasenia náhodou unikla šťava.
  6. Čakajte. Nechajte zeleninu kvasiť 3 - 7 dní pri teplote okolo 20 °C (čím na drobnejšie je zelenina nakrájaná, tým kratšiu dobu na prekvasenie potrebuje).
  7. Potom hotovú pochúťku preložte do menších pohárov a tie uskladnite v chladničke, kde vydržia niekoľko týždňov. Uložením do chladu sa proces kvasenia zastaví.

Ak chcete vyrobiť dlho kvasenú zeleninu (napr. kyslú kapustu), postupujte rovnako, len ju nechajte kvasiť dlhšie.

Kvasená zelenina je zdravá, pretože:

  • Je zdrojom vitamínu C, A, vitamínov skupiny B, vitamínu K, U, kyseliny mliečnej
  • Obsahuje probiotiká, prebiotiká, kyselinu mliečnu a množstvo minerálov
  • Je ľahšie stráviteľná ako surová zelenina
  • Pôsobí detoxikačne
  • Odstraňuje zápchu, čistí hrubé črevo
  • Znižuje krvný cukor
  • Blahodarne pôsobí pri žalúdočných vredoch
  • Prispieva k liečbe anémie
  • Je prevenciou osteoporózy

Zelenina aj po kvasení ostáva bohatá na vitamíny, minerály a ďalšie živiny a správne vykvasená vydrží pomerne dlho. Obsahuje aj probiotiká. Tie podporujú zdravé fungovanie tráviaceho systému a posilňujú imunitný systém.

Tipy a triky pre úspešnú fermentáciu

Ak chcete, aby sa vám recepty fermentovanej zeleniny naozaj vydarili, mali by ste mať vždy na pamäti nasledujúce tipy. Zaručia vám totiž úspech.

  • Používajte len kvalitnú soľ, najlepšie nejódovanú morskú alebo himalájsku. Soľ je totiž pri fermentácii základnou ingredienciou.
  • Používať by ste mali destilovanú alebo filtrovanú vodu. Ak budete pripravovať soľný roztok na zalievanie zeleniny z príliš chlórovanej vody, môže to fermentáciu negatívne ovplyvniť.
  • Všetko čo prichádza do akéhokoľvek kontaktu so zeleninou, či už sú to fermentačné nádoby, nástroje, ktoré používate na krájanie alebo vaše vlastné ruky, musí byť čisté a dezinfikované.
  • Myslite na to, že počas fermentácie sa zo zeleniny uvoľňuje plyn. Preto fermentačnú nádobu pravidelne otvárajte, aby ste tak zabránili priveľkému tlaku.
  • Fermentačné nádoby chráňte pred svetlom.
  • Ideálna teplota pre fermentáciu sa pohybuje okolo 18 až 24 stupňov Celzia.
  • Po fermentácii môžete kvasenú zeleninu uskladniť v chladničke.
  • Nebojte sa počas fermentácie kvasenú zeleninu ochutnávať. Sledujte, akú má zelenina chuť a textúru. Lepšie tak odhadnete, kedy sa proces fermentácie ukončil.
  • Zároveň experimentujte s rôznymi druhmi zeleniny.

Ako konzumovať kvasenú zeleninu?

Kvasenú zeleninu môžete, samozrejme, chodiť ujedať do chladničky alebo ju na spestrenie vmiešať do šalátu. Ako príloha skvele doplní najmä ťažké vyprážané alebo mastné jedlá, ktoré vám potom nebudú niekoľko hodín ležať v žalúdku ako balvan. Skúste váš výtvor tiež zakomponovať do hot dogu, sendviča alebo hamburgera, nebudete ľutovať.

Ochutnávajte. Kvasenú zeleninu môžete, samozrejme, chodiť ujedať do chladničky alebo ju na spestrenie vmiešať do šalátu. Ako príloha skvele doplní najmä ťažké vyprážané alebo mastné jedlá, ktoré vám potom nebudú niekoľko hodín ležať v žalúdku ako balvan. Skúste váš výtvor tiež zakomponovať do hot dogu, sendviča alebo hamburgera, nebudete ľutovať.

Kvasená zelenina pôsobí najlepšie, keď ju budete jesť často a v menších porciách. Najlepšie po jedle, pretože ak ju jeme počas jedla, bráni rozkladu škrobu v ústnej dutine a ten je potom pre nás ťažšie stráviteľný.

tags: #kvasená #zelenina #recepty

Populárne príspevky: