Pestovanie cukrovej repy: Od semienka po sladkú úrodu

Cukor ako sladidlo sa rozšíril predovšetkým posledných 200 rokov. Dnes je biely rafinovaný cukor bezkonkurenčne najpoužívanejším sladidlom. Takýto cukor obsahuje 99,5% sacharózy, zbytok tvorí voda. Rafinovaný cukor sa vyrába z cukrodárnych rastlín.

Cukrodárne rastliny majú schopnosť vytvárať a uskladňovať vo svojich orgánoch sacharidy. V dnešnej dobe pokrýva 99% produkcie cukru pestovanie cukrovej trstiny a cukrovej repy. V porovnaní s cukrovou repou je cukrová trstina využívaná na výrobu cukru omnoho staršia kultúrna rastlina.

Cukor sa z cukrovej trstiny vyrábal už v staroveku, naproti tomu prvá továreň na výrobu repkového cukru bola postavená až v roku 1796.

Okrem týchto dvoch dominantných rastlín sa hlavne v rozvojových krajinách využívajú aj iné rastliny, z ktorých sa však nevyrába cukor rafináciou. Zväčša sa vyrábajú len rôzne sirupy, ktoré slúžia ako sladidlá, prípadne po odparení vody kryštalické sladidlá. Typickým príkladom je využitie rôznych paliem z ktorých sa získava sladká šťava narezaním kvetenstiev, prípadne kmeňa. Takto sa získava aj dnes veľmi populárny kokosový cukor.

Aj steblá čiroku cukrového (Sorghumvulgare var. saccharatum) obsahujú 8-9% sacharózy a obmedzene sa využívajú na výrobu cukru. Ďalšou obylninou pre získavanie cukru je ešte proso cukrové, obsahujúce nezanedbateľné množstvo sacharózy. Inde sa z povrchu rôznych druhov rastlín zbiera sladká šťava tzv. mana (z arabského manu - dar z nebies). Prípadne hlavne v severnej Amerike často používaný javorový sirup pochádzajúci zo šťavy vychádzajúcej z poranenej kôry javora cukrového, prípadne javora červeného, ale v menšej miere aj z iných druhov javorov.

Všetky spomenuté sladidlá patria medzi tzv. kalorické sladidlá, teda telu dodávajú nezanedbateľné množstvo ľahko získateľnej energie. Výhoda prírodných sladidiel oproti rafinovanému cukru (získanému či už z cukrovej repy, ale rovnako aj cukrovej trstiny) je obsah viacerých prospešných látok (ako sú minerály a vitamíny) a zväčša nižšieho glykemického indexu.

Ako náhradu cukru môžeme použiť ešte rôzne produkty vyrábané z ovocia, ktoré je veľmi bohatým zdrojom cukru. Na prípravu sladidiel sa využívajú hlavne ďatle, z ktorých sa pripravuje sladiaci sirup pripomínajúci med, prípadne sa podobne spracovávajú aj figy. Z hrozien viniča sa vyrába fruktóza, známa ako hroznový cukor. Okrem ovocia aj niektoré druhy hľúz obsahujú zložitý cukor inulín, ktorý je vhodný aj pre diabetikov.

Nepriaznivé účinky nadmernej konzumácie rafinovaného cukru vedú ľudí čoraz častejšie hľadať alternatívy v podobe umelých sladidiel, alebo hlavne k sladidlám na prírodnej báze. Sladká chuť bola vždy v popredí záujmu už starovekých národov. Okrem medu využívaného už pred tisícročiami o tom svedčí napríklad sladovka hladkoplodá, alebo inak sladké drievko ( Lat.: Glycyrrhizaglabra L.),ktorá je popísaná na starovekých Asýrskych hlinených tabuľkách, ale i na Egyptských papyrusoch. Aj pôvodný obyvatelia Ameriky mali rastlinu so sladiacimi účinkami a to stéviu. Listy zo stévie využívali hlavne členovia kmeňa Guarana a nazývali ho "azuca-cá", čo znamená sladká tráva.

Snahou je v posledných desaťročiach nájsť a začať používať rastliny z obsahom sladkých látok necukrového charakteru, napríklad na báze glykozidov. Nižšie môžete nájsť niekoľko najznámejších cukrodárnych rastlín ktoré obsahujú sacharidy, prípadne niektoré alternatívne rastliny obsahujúce nízkoenergetické sladidlá.

Ak sa vám zdá, že repa cukrová je odjakživa pestovanou plodinou a že cukor sa z nej vyrába odnepamäti, v skutočnosti to tak nie je. Prvé pokusy získať z nej cukor sa uskutočnili iba pred 250 rokmi a komerčná výroba bola naštartovaná dokonca až začiatkom 19. storočia. Cukor sa dovtedy získaval výlučne z cukrovej trstiny.

Repa cukrová v minulosti a dnes

Pred tridsiatimi rokmi, v čase vrcholu slovenského cukrovarníctva, boli lány cukrovky všade navôkol. Ľudia sa tak repu cukrovú naučili využívať aj v kuchyni, napríklad ako prírodné sladidlo pri sterilizácii cvikly. Určite ste však počuli aj o pálenke nazývanej repák. Dnes sa obrovské hromady repy z polí takmer vytratili a od veľkovýrobného pestovania cukrovky sa už v mnohých regiónoch upustilo, no aj medzi záhradkármi je doslova ako šafranu tých, ktorí si ju vysejú na svoje políčka.

Pestovanie repy cukrovej je však jednoduché a prakticky sa nelíši od pestovania repy červenej - cvikly. Vyhovujú jej ťažšie, humózne pôdy, bohato organicky hnojené.

Medzi nevhodné predplodiny repy cukrovej patrí napríklad kukurica, sama repa cukrová, ale aj ďatelina.

Pestovanie cukrovej repy | Zber cukrovej repy na našej kanadskej usadlosti 2021

Výsev a starostlivosť

Seje sa v apríli, hneď ako už nehrozí riziko prízemných mrazíkov, lebo pri namrznutí mladých sadeníc môže dôjsť k tvorbe takzvaných vybehlíc. Rastliny sú veľmi náročné na prihnojenie dusíkom, najlepšie v liadkovej forme. V prípade augustového sucha sa vám za doplnkovú závlahu odvďačia výrazným zvýšením výnosu. Jediné, čo od vás budú rastliny počas vegetácie vyžadovať, je odburiňovanie.

Ochrana pred chorobami

Repa cukrová je pomerne citlivá na zvýšený tlak listových chorôb, čo sa môže prejaviť na konečnej úrode. Vírusovou žltačkou repy bolo k 29. júlu 2020 napadnutých 35 % repy cukrovej zasiatej vo Francúzsku. Postihnuté boli porasty naprieč všetkými pestovateľskými oblasťami. Očakáva sa, že straty budú 700 až 1 000 eur/ha, čo celkovo predstavuje stratu 150 až 200 miliónov eur, nehovoriac o následkoch pre cukrovarnícky priemysel.

Spracovatelia a tri regióny, ktorých sa pestovanie repy cukrovej najviac týka (Hauts-de-France, Grand-Est a Normandia), požadujú štátnu výnimku zo zákazu použitia neonikotinoidov. Tým sa chcú pripojiť k 14 z 19 krajín Európskej únie produkujúcich repu cukrovú, ktoré na základe výnimky povoľujú použitie neonikotinoidov na morenie osiva. Výnimka pre neonikotinoidy je iba jedným zo spôsobov, ako podporiť produkciu repy cukrovej vo Francúzsku. Medzitým výskum prichádza s účinnými alternatívami v boji proti vírusu žltačky. Výskum nových odrôd by mohol priniesť presvedčivé výsledky do piatich až siedmich rokov.

Čo je Bio·Grow? Toto tekuté rastové hnojivo môžete aplikovať na väčšinu typov pôd a substrátových zmesí. Základom je 100% organický extrakt z holandskej cukrovej repy - bežne známy ako vinase. Tento vedľajší produkt premeny cukrovej repy alebo cukrovej trstiny na cukor vzniká prirodzeným procesom fermentácie. Škroby v cukre sú potom ošetrené enzýmami, aby sa vytvorila glukóza, ktorá spolu s ďalšími živinami pre rastliny pomáha vytvárať bohatý zdroj potravy pre pôdne mikróby, čím sa zvyšuje ich populácia pre produktívnejšiu pôdu. Prírodné cukry a draslík v Bio·Grow aktivujú bakteriálnu flóru v substráte, aby vám zaručili bohatú úrodu lahodne sladkého ovocia.

Ako sa to používa? Bio·Grow je kompletné hnojivo, ktoré možno použiť počas celého obdobia rastu a kvitnutia. Začnite s ním až keď je rastlina vysoká 10 - 15 cm. Dávkovanie: 2 - 4 ml na 1L vody. Skladujte na tmavom a chladnom mieste. Dávkovanie: 2 - 4 ml na 1L vody. Skladujte na tmavom a chladnom mieste.

Zaujímavosti

Vedeli ste, že cukornatosť prvých odrôd cukrovky dosahovala hodnoty len okolo piatich percent? Dnešné veľmi cukornaté odrody obsahujú dvanásť až dvadsať percent cukru v sušine.
Pri sterilizácii cvikly môžete do zmesi pridať dvadsať až dvadsaťpäť percent repy cukrovej. Nemusíte dosládzať, intenzívne červené betaíny z cvikly cukrovku zafarbia a vo výslednom produkte ju chuťovo ani farebne neodlíšite.
Pre záhradkárov je aktuálne dostupná odroda ‘Hanibal’ s vysokou cukornatosťou.