Kyslá kapusta a jej účinky na zdravie

Kyslá kapusta patrí medzi tradičné slovenské potraviny, ktoré majú svoje miesto nielen v kuchyni, ale aj v ľudovom liečiteľstve. V posledných rokoch sa dostáva do popredia vďaka svojim priaznivým účinkom na trávenie, imunitu a zdravie pečene.

Čo je kyslá kapusta?

Kyslá kapusta je fermentovaný produkt, ktorý vzniká kvasením čerstvej kapusty. Tento proces nielenže predlžuje jej trvanlivosť, ale zároveň obohacuje kapustu o cenné látky. Medzi najvýznamnejšie patrí množstvo vitamínov, minerálov a živých baktérií - probiotík, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie človeka.

Za pravlasť kapusty sa považuje pobrežie západného Stredomoria a Atlantiku a patrí k najstarším kultivovaným zeleninám na svete. Pestuje sa viac ako 4000 rokov. Už pri stavbe Veľkého čínskeho múru bola robotníkom podávaná predovšetkým nasolená kapusta s ryžou, aby boli silní a zdraví. Kapusta bývala tiež pestovaná v starovekom Grécku alebo v Rímskej ríši, kde bola cenená ako všeliek, schopný liečiť všetky možné choroby. V starom Egypte pripisovali kapuste božskú moc a stavali jej oltáre.

História kyslej kapusty

Ľudia tej doby veľmi rýchlo pochopili, že kvasením sa z kapusty živiny nestratia - práve naopak, bude ešte výživnejšia. Starí Gréci ako aj starí Rimania využívali kyslú kapustu pri liečbe žalúdočných vredov a morovej nákazy. Moreplavci od 16. Čo sa týka našich dejín, traduje sa, že sa na naše stoly dostala vďaka nájazdom divých Tatárov, od ktorých prevzali dnešný spôsob prípravy kyslej kapusty starí Slovania.

Kyslá kapusta sa prvýkrát dostala do Spojených štátov v roku 1700. Hoci fermentácia môže znieť ako komplikovaný proces, v skutočnosti je to niečo, čo sa praktizuje tisíce rokov takmer v každej starovekej populácii na Zemi. Napríklad prospešný kefír je kultivovaný mliečny výrobok, ktorý bol prvýkrát vytvorený vo východnej Európe pred tisíckami rokov, miso a natto sú fermentované sójové produkty pochádzajúce z Japonska a kimchi je tradičná fermentovaná kórejská základná príloha. Fermentácia sa používa aj na výrobu všetkých druhov jogurtov, ktoré majú „živé a aktívne kultúry“ a tiež pri výrobe piva, vína a niektorých kváskových chlebov (kde kvasinky premieňajú cukor na oxid uhličitý).

Kyslá kapusta vďačí za svoju chuť bakteriálnemu kvaseniu. Užitočné mikroorganizmy, ktoré sa v kyslej kapuste nachádzajú, podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách a tie zase uľahčujú trávenie, vstrebávanie živín a využitie vitamínov radu B. Typickú kyslú chuť jej dodáva kyselina mliečna, ktorá vznikla kvasením cukrov pôsobením baktérií mliečneho kvasenia.

Nutričné hodnoty a zloženie kyslej kapusty

Z hľadiska výživy je kyslá kapusta zdrojom vitamínu C, vitamínu K, vitamínov skupiny B, železa, vápnika a horčíka. Vďaka fermentácii obsahuje tiež kyselinu mliečnu, ktorá podporuje črevnú mikroflóru. Kyslá kapusta má nízky glykemický index, čo znamená, že nespôsobuje prudké výkyvy hladiny cukru v krvi. To je výhodné najmä pre diabetikov a ľudí, ktorí chcú udržať stabilnú energiu po celý deň.

„Už 200 g pokryje množstvo všetkých bioaktívnych látok prospešných pre naše zdravie. Je bohatá najmä na betakarotén a vitamín C, B3, B5, B6 a B12 a minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok a horčík, má vysoký obsah antioxidantov a fytonutrientov,“ vymenúva pozitíva kyslej kapusty odborníčka.

Vplyv kyslej kapusty na zdravie

Kyslá kapusta je veľmi nízkokalorická, ale je to protizápalové jedlo. Dokonca aj konzumácia malého množstva denne - len niekoľko polievkových lyžíc - poskytuje skvelý zdroj živín, vrátane vitamínu K, vitamínu C, vápnika, draslíka a fosforu - a samozrejme probiotík.

Medzi hlavné benefity kyslej kapusty patria:

• znížený celkový zápal (v gastrointestinálnom trakte aj mimo neho)
• zlepšenie porúch trávenia, ako je syndróm netesného čreva, ulcerózna kolitída, IBS a pouchitída
• zlepšená imunita
• lepšia absorpcia živín
• prevencia a liečba hnačky
• prevencia a redukcia symptómov potravinových alergií, vrátane intolerancie laktózy, alergie na mliečnu bielkovinu a iných
• zlepšenie vysokého krvného tlaku
• znížené riziko rakoviny
• zmiernenie zápalu artritídy (reumatoidná artritída a chronická juvenilná artritída)
• zníženie príznakov ekzému
• znížený cholesterol
• ochrana pred infekciou H. pylori

Blahodárne probiotiká kyslej kapusty pomáhajú zvyšovať a regulovať NK bunky - „prirodzené zabíjačské bunky“, ktoré kontrolujú zápalové cesty tela a pôsobia proti infekciám alebo reakciám na potravinové alergie.

Kyslá kapusta a zdravie pečene

V zdravom organizme je pečeň schopná efektívne filtrovať a rozkladať škodlivé látky, čím chráni ostatné orgány pred poškodením. Jej poškodenie, či už v dôsledku nevhodnej stravy, nadmerného pitia alkoholu alebo vírusových ochorení, môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Preto je dôležité myslieť na prevenciu a podporu správneho fungovania pečene. K tomu môže prispieť aj kvalitná strava, bohatá na antioxidanty, vlákninu a probiotiká.

Kyslá kapusta môže prispieť k metabolizmu tukov a sacharidov, a tým napomáhať správnej funkcii pečene. Jej pravidelná konzumácia môže pomôcť zlepšiť trávenie, čím sa znižuje riziko usadzovania škodlivín v pečeni. Dôležité je dbať na to, aby kyslá kapusta nebola nadmerne solené alebo tepelne upravovaná, keďže to môže znížiť jej pozitívne účinky.

Výskumy tiež ukazujú, že fermentované potraviny, ako je kyslá kapusta, môžu znižovať zápal v tele, čo je prospešné najmä pri chronických ochoreniach pečene. Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré prospievajú ľudskému zdraviu najmä tým, že podporujú rovnováhu črevnej mikroflóry. Kyslá kapusta obsahuje najmä baktérie rodu Lactobacillus, ktoré napomáhajú rozkladu potravy a vstrebávaniu živín. V zdravom čreve sa lepšie vstrebávajú vitamíny a minerály, čo má sekundárny pozitívny efekt aj na pečeň. Funkčná črevná bariéra tiež znižuje prienik škodlivých látok do pečene, čím ju chráni pred nadmernou záťažou.

Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že pravidelné užívanie probiotík môže znižovať hladinu pečeňových enzýmov (napríklad ALT a AST) u ľudí s nealkoholovým stukovatením pečene. Vďaka týmto vlastnostiam sa kyslá kapusta stáva jednoduchým, ale účinným spôsobom, ako prirodzene podporiť zdravie pečene a celého organizmu.

Kyslá kapusta a trávenie

Kyslá kapusta je jedným z najlepších prírodných zdrojov probiotík, ktoré sú kľúčové pre zdravé trávenie a činnosť čriev. Probiotiká sú „dobré baktérie“, ktoré pomáhajú obnoviť rovnováhu v črevnej mikroflóre, čo je základ pre správne fungovanie tráviaceho systému. Tieto baktérie pomáhajú rozkladať potravu, zlepšujú vstrebávanie živín a znižujú riziko tráviacich ťažkostí, ako sú zápcha, hnačka či syndróm dráždivého čreva.

Fermentačný proces, ktorým sa kyslá kapusta vyrába, zvyšuje obsah laktobacilov, čo sú jedny z najúčinnejších probiotík. Tie podporujú produkciu enzýmov potrebných na trávenie a zároveň chránia črevo pred premnožením škodlivých baktérií. Zdravé trávenie má vplyv aj na celkové zdravie - črevá sa nazývajú „druhý mozog“, pretože ich správna činnosť ovplyvňuje imunitu, náladu a energetickú hladinu.

Pravidelná konzumácia kyslej kapusty tak môže pomôcť zmierniť nadúvanie, plynatosť či ťažkosti so žalúdkom.

Kyslá kapusta v kuchyni

Kyslá kapusta je univerzálna a hodí sa do rôznych jedál. Skúste ju ako prílohu k mäsu, do tradičných jedál, ako je kapustnica, alebo ju pridajte do šalátov. Jej čerstvú chuť oceníte aj samostatne ako zdravý snack.

Kyslá kapusta sa odporúča konzumovať s mierou. Dospelí môžu denne zjesť približne 1 šálku/200 g kyslej kapusty. Pokiaľ nemáte žiadne zdravotné problémy alebo vám nespôsobuje nepríjemné nadúvanie, horná hranica nie je stanovená. Vo väčšom množstve však môže pôsobiť ako preháňadlo.

Ako si vyrobiť domácu kyslú kapustu

Pripraviť si kyslú kapustu nie je náročné a nečíhajú na vás ani zákernosti, ktoré by ste odhalili až naberaním skúseností. Jednoznačnou voľbou je zimná kapusta. Tá je ťažšia, alebo teda hutnejšia, a má hrubšie listy. Na prípravu kyslej kapusty sa hodí ako biela, tak červená. Avšak, biela je populárnejšia a to až do tej miery, že môžete mať pocit, že červená kapusta sa vlastne na kvasenie nehodí. Ale aj červená kapusta sa hodí na kvasenie.

Čo budete potrebovať?

• Kapustu
• Soľ (20 - 30 gramov soli na kilo kapusty)
• Súdok (kameninový alebo keramický)
• Závažie
• Rezačku na kapustu
• Vaničku
• Plech

Postup:

1. Narezanú kapustu nasoľte vo vaničke a nechajte ju niekoľko hodín oddychovať.
2. Kapusta pustí šťavu, ktorú budete ešte rukami z kapusty vytláčať.
3. Takto odšťavenú kapustu budete postupne nakladať do súdka. Každú vrstvu rukami, nohami alebo lisom poriadne utlačte.
4. Kapustu vrstvite až kým nenaplníte súdok, myslite na to, že v ňom musí zostať miesto na závažie.
5. Naložený súdok postavte na plytkú nádobu a umiestnite ho do teplej miestnosti na 4 týždne.
6. Po 4 týždňoch je kapusta vykvasená. Súdok premiestnite do miestnosti, kde sa teploty pohybujú blízko 0 °C, nesmie v nej však mrznúť.

Tabuľka: Rozdiely medzi bielou a červenou kyslou kapustou

tags: #kyslá #kapusta #a #jej #účinky #na

Populárne príspevky:

• Recept na jablkový koláč
• Oslava zdravia a výživy
• Pečené rebierka
• Ako pripraviť bravčový rezeň s cesnakovou strúhankou
• Rezaním kuraťa k lepšiemu pečeniu