Pestovanie kyslomilných rastlín v záhrade

Pestovanie kyslomilných rastlín v záhrade nám umožní pochutnať si na ovocí, ktoré má výrazné liečebné vlastnosti. V klasickej pestovateľskej oblasti býva pôda zvyčajne menej kyslá, skôr vápenatejšia, naopak, v podhorských oblastiach ihličnatých lesov býva málo vápnitá, viac kyslá. Ak pôda rastlinám nevyhovuje z hľadiska kyslosti, treba ju upraviť - buď čiastočne, alebo celoplošne nahradiť vhodným kyslým substrátom.

Ten si môžeme kúpiť hotový alebo si ho namiešať sami. Presnejší je jednoduchý orientačný test kyslosti pôdy. Špeciálne testovacie súpravy sa dajú kúpiť v záhradkárskych potrebách. Ak pôda nie je vhodná na pestovanie kyslomilných rastlín, musíme ju z miesta výsadby vresoviska vyviezť a nahradiť špeciálnym kyslým substrátom a zároveň treba zabezpečiť odizolovanie kyslomilného substrátu, do ktorého rastliny vysádzame, od okolitej záhradnej pôdy.

Pri závlahách, vzlínaní vody, ale aj pri obrábaní by mohol okolitý pôdny vápnik preniknúť do kyslého substrátu, čo by negatívne ovplyvnilo kyslomilné rastliny. Zvýšenie obsahu vápnika spôsobuje pri týchto rastlinách tzv. Pri výsadbe niekoľkých rastlín je vhodné vysádzať ich do tzv. Najmä pri väčších výsadbách je pre nás cenovo výhodnejšie pripraviť si substrát svojpomocne.

Je dobré vopred si preveriť používané zložky substrátu, najmä čo sa týka ich kyslosti a obsahu vápnika, lebo často kvalita deklarovaná predajcom nezodpovedá skutočnosti. Napríklad aj rašelina má širokú škálu obsahu vápnika i kyslosti - môže byť veľmi kyslá (najmä vrchovisková), čo nám vyhovuje, až neutrálna, dokonca alkalická. Vhodná je špeciálna rašelina Novobalt.

Príprava substrátu pre kyslomilné rastliny

Podľa dostupnosti surovín si môžeme skombinovať substrát pre kyslomilné plodonosné rastliny z nasledujúcich zložiek:

Typ substrátu - ak máme dostatok kyslej vrchoviskovej rašeliny, zmiešame jej 3 diely s 1 dielom nekarbonátového (nevápenatého) hrubozrnného piesku a na zhruba 1 m³ tejto zmesi pridáme jedno vedro kvalitnej humusovej nepovápnenej záhradnej pôdy.

Aby kyslomilné rastliny dobre rástli a plodili, potrebujú vlhký substrát, nie však premokrený. Sústavnú a rovnomernú závlahu zabezpečí kvapkový zavlažovací systém. Keďže rastliny si vyžadujú plne oslnené stanovisko a mnohé z nich korenia plytko (navyše na slnku povrchová vrstva substrátu rýchlo preschne a potom zle prijíma vodu), je dobré okolie mulčovať pomocou čiernej umelohmotnej fólie či tmavej netkanej textílie, ešte vhodnejšie je však použiť prírodnú drevnú kôrovú borovú štiepku alebo ihličnatú hrabanku.

Závlahová voda musí byť bez vápnika, taká je zvyčajne dažďová voda, ak nie je zamorená priemyselnými exhalátmi. Plodiace vresoviskové rastliny potrebujú dostatočný prísun živín. Môžeme použiť viaczložkové chemické hnojivá špeciálne pripravené pre kyslomilné rastliny alebo organické hnojivá (obohatený bezvápenatý kompost, kompostovaný bezvápenatý maštaľný alebo ovčí hnoj, kompostovaná kyslá rašelina).

Špeciálne hnojivo Osmocotte používame ako základné hnojivo. Dávkujeme ho na začiatku vegetácie. V priebehu vegetácie dobre pôsobí aj vitalizačný postrek na list Lignohumat. Plodonosnú efektívnosť kyslomilných rastlín môžeme podstatne zvýšiť, ak pri výsadbe použijeme symbiotický očkovací prípravok Rhodovit, do ktorého pred výsadbou namočíme korene alebo celý koreňový bal.

Medvedica lekárska (Arctostaphylos uva-ursi)

Kríky medvedice lekárskej sú vysoké 15 až 25 cm. Plodom je tmavočervená päťsemenná kôstkovica zrejúca od konca augusta do októbra. Chuť plodov je múčna, slabo kyslá, menej výrazná. Keď však prejdú varom alebo mrazom, zosladnú. Na liečenie sa využívajú len jej listy, ktoré majú najvyšší obsah účinných látok od apríla do júna, keď sa zberajú a sušia na slnku (alebo umelo do teploty 55 °C).

Jednou z najúčinnejších látok nachádzajúcich sa v listoch medvedice lekárskej je fenolový glykozid arbutín, ktorý sa v obličkách hydrolyticky mení na účinný hydrochinón, táto látka pôsobí výrazne antibakteriálne, čo sa využíva pri zápaloch močových ciest. Hydrolýza arbutínu sa však deje iba v alkalickom prostredí, teda keď nie je organizmus prekyslený.

Bohatú škálu liečebných látok v medvedici farmácia úspešne využíva pri príprave čajových zmesí. Vnútorne je však vhodné používať medvedicu len krátkodobo, prípadne opakovane s prestávkami, a to najmä pre arbutín, ktorého dávkovanie treba sledovať. Medvedica pomáha pri akútnych, ale i chronických zápaloch celého močového ústrojenstva, aj v prípade ľadvinového piesku. Ako diuretikum sa využíva pri chudnutí, pri ženských problémoch so zadržiavaním tekutín pred menštruáciou, ale aj pri znižovaní krvného tlaku.

Napriek tomu, že medvedica znesie až 45-stupňový mráz, nejde o typicky chladnomilnú rastlinu. Obľubuje miesta s plným oslnením. Rastie na skalnatých svahoch a v pôdach chudobných na živiny, často piesočnatých a relatívne suchých. V zime má rada snehovú prikrývku. Neznáša zaburinenie. Po dobrom zakorenení sa dožíva až 100 rokov.

Medvedicu môžeme vysievať alebo rezkovať, jej zakoreňovanie však trvá dlho. Odporúčame zakúpiť si kontajnerované sadenice. Do pripraveného kyslého substrátu ich vysádzame do sponu 30 × 30 cm - tak sa porast skôr zapojí. Do pôdy okolo rastlín je vhodné pridať nevápenaté kamene, ktoré pomáhajú drenážovať substrát.

Brusnica (Vaccinium vitis-idaea)

Tento drevitý pôdopokryvný kríček vysoký 25 cm rastie na oslnených stráňach našich hôr. Plodmi brusníc sú 6 až 8 mm veľké guľaté kôstkovice šarlátovo červenej farby. Zrejú od konca augusta. Možno ich načas skladovať v chladnej pivnici, kde sa môžu aj dofarbiť. Brusnica je skromná na živiny v pôde, ale zasa náročná na svetlo a pôdnu kyslosť.

Požiadavky na pôdne a klimatické podmienky, ako aj na ošetrovanie a množenie sú rovnaké ako pri medvedici lekárskej. Veľkou prednosťou brusníc sú ich zdravotne preventívne i liečebné účinky. Obsahujú dobrú dávku horčíka a vitamínu C, pôsobia pri nachladnutí a horúčke. Sú výnimkou medzi ovocninami - sú kyselinotvorné.

Brusnicové plody a šťava majú ojedinelé antiadhézne (protipriľnavé) vlastnosti pre viaceré baktérie, ktoré napádajú najmä urogenitálny systém, ba dokonca chránia našu žalúdočnú sliznicu pred baktériami (aj pred Helicobaterom pylori), a tým aj pred žalúdočnými vredmi. Podobne ochranne pôsobia aj na ďasná a zuby.

Plody brusníc pôsobia silno antioxidačne, čo sa výborne uplatňuje pri prevencii i liečebnej podpore chorôb srdca, diabetu, ale i pri rakovine. Práve v brusniciach sa totiž našli ďalšie látky, ktoré sú toxické pre viaceré druhy rakovinových buniek. Listy brusnice sa zbierajú na jar, keď majú najviac účinných obsahových látok, ale pri zbere sa nesmú potlačiť ani polámať, lebo by zhnedli. Musia sa rýchlo usušiť. Skladujeme ich v tme a chlade maximálne rok.

Pri zaobstarávaní brusnicových sadeníc si musíme dať pozor, aby sme namiesto nich nekúpili sadenice americkej kľukvy veľkoplodej (Vaccinium macrocarpon). Ide o iný druh inak príbuznej plodiny, ktorý však potrebuje trochu iné pestovateľské podmienky. Americká kľukva je príbuzná našej kľukve močiarnej (Oxyccocus quadripetalus, syn.

Čučoriedka (Vaccinium)

Na našich stráňach rastie krík vysoký iba 10 až 40 cm. Táto čučoriedka má najvyššie výživové i liečebné hodnoty, žiaľ, nie je vhodná na produkčné pestovanie v záhradách. Na toto sa využívajú veľkoplodé odrody, pôvodom hlavne z Ameriky, a to jednak nízke typy pochádzajúce z botanického druhu Vaccinium angustifolium a vyššie typy dorastajúce do výšky 2 až 3 m z druhov Vaccinium corymbosum a V. australe. Väčšina pestovaných kultúrnych odrôd vznikla práve krížením týchto botanických druhov. Označujú sa ako čučoriedky veľkoplodé, strapcovité, hroznovité, kanadské či záhradné.

Výška kríka je 1,5 až 2,5 m a dosahujú vek 30 i viac rokov. Na jednom strapci sa nachádza 6 až 12 bobúľ veľkých 10 až 25 mm, ktoré po odkvitnutí dozrievajú asi 60 dní. Jeden krík urodí až 4 kg plodov. Čučoriedky si vyžadujú plne oslnené stanovisko a kyslý pestovateľský substrát s pH 3,5 až 4,8, nevápenatú, ľahšiu pôdu bohato zásobenú humusom a sústavne primerane vlhkú, nie však premokrenú. V zime znášajú teplotu až −30 °C. Výsadby treba mulčovať, najlepšie hrubou vrstvou borovej kôry.

Originálne vlastnosti čučoriedok si odskúšali anglickí letci v druhej svetovej vojne pri nočných náletoch. Ak pred náletmi zjedli čučoriedkový lekvár a robili to pravidelne, tak sa im výrazne zlepšilo nočné videnie a ostrosť zraku. Dnes takto čučoriedky využívajú kozmonauti, a to nielen pre lepší zrak. Antioxidačné pôsobenie flavonoidov, antokyanínov i beta karoténu oči nielen posilňuje, zbavuje únavy, ale ich aj chráni pred sivým zákalom, glaukómom.

Všetky tieto látky nás však chránia aj pred mnohými druhmi rakoviny, zápalov (najmä žalúdka, čriev i ďalších slizníc), ba i pred srdcovocievnymi problémami. Vítané je i znižovanie krvného cukru u diabetikov prítomnými glukokininami. Vysoký antioxidačný a protizápalový či protirakovinový účinok vyzdvihol čučoriedky pri porovnávaní potravín systémom ORAC (kapacita absorpcie kyslíkových radikálov) na prvé miesto.

Šľachtené odrody zásadne rozmnožujeme len vegetatívnym spôsobom, pri ktorom si mladé rastliny zachovávajú vlastnosti materských rastlín. Čučoriedky môžeme teda rozmnožovať zelenými polodrevnatými olistenými odrezkami narezanými v lete. Ďalším spôsobom rozmnožovania je kopcovanie materských rastlín - materské kríky zostrihneme v predjarí od zeme na 3 až 4 puky a vyrastené výhony počas vegetácie postupne zasypávame rašelinou, ktorú udržujeme vlhkú.

Čučoriedky rodia na jednoročnom dreve vyrastajúcom z dvojročného. Nemá preto zmysel ponechávať na kríku staršie ako štvorročné odrodené a zoslabené konáre. Po 4. roku ponechávame na kríku 10 až 15 hlavných konárov.

Vysádzame predovšetkým kontajnerované, už dobre rozrastené kríky, pretože dosť dlho im trvá, kým sa „udomácnia“ na trvalom stanovisku. Pri presádzaní maximálne chránime koreňový bal pred rozpadnutím, ale i samotné korene pred poškodením.

Dnes je k dispozícii bohatá odrodová skladba, takže si môžeme vybrať napríklad podľa termínu dozrievania také odrody, aby sme mali na tanieri 3 až 4 mesiace stále čerstvé čučoriedky.

Výber odrôd čučoriedok

Vynikajúcou najskoršie zrejúcou odrodou je ‚Duke‘, ktorú zberáme už koncom júna. Neskorou, až 2 m vysokou odrodou je ‚Elliott‘, dozrieva koncom septembra. Mimoriadne veľké plody má odroda ‚Chandler‘, ale i odrody ‚Darrow‘, ‚Herbert‘, ‚Bluecrop‘. Bohato rodí odroda ‚Herma‘, a to až tak, že jej plodmi obťažkané konáre musíme vyväzovať na oporu.
Medzi najskoršie odrody patria ‚Chanticleer‘ a ‚Spartan‘; stredne skoro zrejúce sú ‚Bluecrop‘, ‚Chandler‘ a ‚Bluegold‘; neskoré sú ‚Darrow‘, ‚Liberty‘, ‚Elliott‘ a ‚Jersey‘.

Ako pestovať čučoriedky doma pre úžasné výsledky!

Pestovanie jahôd

Text: Ing. Jahoda Tubby Red sa zaraďuje medzi vytrvalé odrody vhodné pre pestovanie nielen v kvetináči. Rastlina dorastá do výšky 10-15 cm a kvitne v máji a júni. Semená jahôd sa vysievajú koncom zimy do spareného výsevného substrátu, zmiešaného s perlitom. Prípadne je možné po oteplení (koncom apríla) vysievať priamo na vonkajší záhon. Semená sa vysievajú na povrch, len jemne sa prihrnú zeminou.

Počítajte s dlhšou dobou klíčenia, až 3 týždne. Sadenice je potrebné dvakrát presadiť. Prvý krát v čase, keď majú prvé pravé listy (cca 4 - 6 týždňov od výsevu). Von sa vysádzajú silné rastliny s 5 listami, a to v najskôr v apríli (až do leta). Všetko záleží na aktuálnom počasí. Jahody sa pestujú na slnečnom stanovisku s hlinito-piesčitou pôdou, ktorá je dostatočne priepustná, neutrálna až mierne kyslá.

Možno ich pestovať i vo vyšších a chladnejších polohách, kde ale musíte počítať s neskorším zberom. Jahody sadíme do sponu 20 - 40 x 50 - 70 cm (podľa robustnosti odrody). Jahody vyžadujú dostatočnú zálievku, skôr výdatnú, než priebežné kropenie. Pozberané jahody je nutné v krátkom čase spracovať. Jahoda mesačná Yellow Wonder je pomerne nová odroda jahôd.

tags: #kysla #lesna #datelina #pestovanie