Ako pripraviť kyslú pôdu pre vašu záhradu

Kyslá pôda môže byť v záhrade výzvou pre každého záhradkára, pretože väčšine rastlín sa v nej nebude dariť. Niektoré rastliny ju milujú, iné v nej nedokážu rásť a prosperovať. Kyslá pôda môže znamenať problém najmä pre začínajúcich pestovateľov. Ak je pH vašej pôdy príliš nízke, niektoré rastliny budú bojovať o prežitie. Je možné upraviť pH vašej pôdy?

Pri plánovaní rozmiestnenia rastlín v úžitkovej ako aj okrasnej záhrade je užitočné vedieť, aké máme v záhrade pH pôdy, pretože rôznym rastlinám vyhovuje rôzna kyslosť (pH) pôdy.

Čo je pH pôdy? pH pôdy je číslo alebo číselný údaj, ktorý v chémii vyjadruje vlastnosti vodného roztoku. Celkovo má táto stupnica štrnásť úrovní, pričom 7 je stredná hodnota a tam ide o roztok neutrálny. Ak je hodnota na stupnici pod 7, tak je pôda kyslá a ak je to naopak, viac ako 7, tak ide o pôdu zásaditú. Tiež sa to určuje podľa pomeru vápnika, ktorý sa v pôde nachádza a aj preto sa pH vyrovnáva práve vápnom.

Stupnica pH opisuje nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá(alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku.

Úroveň pH vašej pôdy je dôležitá, pretože v prípade veľmi kyslej alebo zásaditej zeme, rastliny nedokážu absorbovať určité živiny. To znamená, že v pôde môžete mať veľa dusíka, draslíka a fosforu, ale ak vaše rastliny sú zasadené v zemi so zlou hodnotou pH, nebudú môcť z nej čerpať výživu. Preto pridanie hnojiva nepomáha a môže dokonca kontaminovať vašu pôdu.

Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Znamená to že napriek dostatku živín v pôde nemusia byť pre rastlinu pri nesprávnom pH pôdy dostupné. PH je taktiež dôležité pre život pôdnych baktérií a živočíchov ako aj samotnú štruktúru pôdy.

Väčšina pestovaných plodín v záhradách prosperuje pri neutrálnom pH, alebo tiež mierne kyslom. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne.

Kyslá pôda je charakterizovaná nízkym pH, zvyčajne pod hodnotou 6,5. Takéto pôdy sa často nachádzajú v oblastiach s vysokými zrážkami, kde dochádza k vyplavovaniu zásaditých minerálov. Kyslé pôdy majú tendenciu byť bohaté na hliník a železo, no môžu mať nedostatok vápnika, horčíka a fosforu. Tento typ pôdy ovplyvňuje rozpustnosť živín a môže byť rozhodujúci pre úspešné pestovanie určitých rastlín.

Naopak, neutrálna pôda má pH v rozmedzí približne 6,5 až 7,5 a je ideálna pre väčšinu pestovaných rastlín. Pôdy v tomto rozmedzí poskytujú vyvážené množstvo živín a mikroorganizmy v nich dobre fungujú.

Zásaditá pôda (alkalická) má pH nad 7,5 a často obsahuje vyšší podiel vápnika. Takéto pôdy sa nachádzajú najmä v oblastiach s nižšími zrážkami. Môžu spôsobovať nedostatok železa a zinku, čo vedie k chloróze listov.

Kyslá pôda s pH pod 6,5 je vhodná pre špecifické druhy rastlín, ktoré sú prispôsobené vyššiemu obsahu železa a mangánu. Niektoré rastliny, ako rododendrony a čučoriedky, majú v kyslej pôde lepší prístup k živinám potrebným pre svoj rast.

Ako zistiť pH pôdy

Na zistenie pH pôdy nemusíte kupovať testery. Stačí vám to, čo máte doma! Na odmeranie pH pôdy vám netreba žiadne predražené elektronické zariadenia, ktoré vás vyjdú na desiatky eur.

Existuje niekoľko spôsobov, ako zmerať pH pôdy.

Test s indikátorovými papierikmi

1. Meranie prebieha pomocou špeciálnej látky, ktorá zmení svoju farbu na základe vlastnosti roztoku - čiže určí to, či je pôda zásaditá, kyslá alebo neutrálna. Tieto látky sa označujú ako indikátory pH.
2. Lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH sú na meranie najpraktickejšie, cenovo dostupné a výsledok máte do pár sekúnd. Nájdete ich v lekárňach, drogériách alebo väčších záhradkárstvach.
3. Pri samotnom testovaní zoberieme skúmanú vzorku suchej pôdy (stačí zopár gramov), vložíme ju do pohára, zalejeme destilovanou vodou (čím teplejšia tým lepšie) cca. v pomere 1:1, dôkladne premiešame a rozdrobíme pôdu vo vode, necháme pár hodín vylúhovať a do takto pripraveného roztoku ponoríme jednorazový indikátorový papierik.
4. Farba papierika sa do pár sekúnd zmení a daný farebný odtieň (od červenej (kyslá) cez žltú a zelenú (neutrálna) až po modrú (zásaditá)) nám signalizuje pH testovanej pôdy.
5. Pri testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a ovplyvnila by meranie.
6. Ak je táto farba červená, znamená to, že pôda je kyslá. Žltá a zelená indikuje neutrálne pH a sfarbenie do modra určuje zásaditú pôdu.

Indikátorové papieriky na meranie pH pôdy nemusia mať stupnicu 0 až 14 pH.

Test s pH metrom

Ďalšou alternatívou ako zistiť pH pôdy je použitie pH metra (elektronický merač kyslosti pôdy pH), ktorý funguje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje aj kyslosť látok. PH metre sú cenovo dostupné a tiež praktické, keďže ich stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji ihneď zobrazí dané pH pôdy.

Test s octom

Budete potrebovať ocot. Priamo na pôdu v záhrade nalejte približne 1 dcl octu a chvíľu počkajte. Keď sa na povrchu začnú tvoriť bublinky, znamená to, že pH pôdy je nízke.

Test s jedlou sódou

Budete potrebovať: jedlú sódu, lyžičku. Vezmite jemne vlhkú vzorku pôdy na lyžičku. Posypte ju jedlou sódou. Ak po dotyku s pôdou sóda zašumí, indikuje to kyslé prostredie. Čím viac sóda bude šumieť, tým je prostredie kyslejšie. Naopak, pri neutrálnej pôde sa bublinky nevytvoria.

Test s kapustou

Budete potrebovať: pijavý papier (pijak) a červenú kapustu.

Postup: 250 g červenej kapusty nakrájajte alebo nastrúhajte na drobno a dajte ju variť. Keď kapusta zmäkne a voda bude zafarbená, nechajte ju vychladnúť a sceďte. Do takéhoto roztoku namočte nastrihané pásiky z pijaku a nechajte ich uschnúť. Následne ich ponorte do vzorky pôdy, ktorú ste si pripravili a počkajte, kým sa papierik zafarbí.

Podľa toho, do akej farby sa papierik sfarbí, viete určiť pH pôdy:

• červená až bordová farba naznačuje veľmi kyslé prostredie
• oranžová a žltá farba naznačuje mierne kyslé prostredie
• zelená farba predstavuje neutrálne prostredie
• tyrkysová farba ukazuje mierne zásadité prostredie
• modrá až fialová farba hovorí o tom, že prostredie je veľmi zásadité

Ako ovplyvniť kyslosť pôdy

To aké pH pôda má, závisí najmä od pôdneho zloženia (íl, piesok, vápenec a iné prirodzené zložky v pôde), no aj od spôsobu akým na pôde hospodárime.

Ak je pôda príliš kyslá a je potrebné ju upraviť, najčastejšie sa používa vápnenie. Pridanie mletého vápenca alebo dolomitického vápenca pomáha neutralizovať kyslosť a dopĺňa pôde vápnik a horčík. Úprava pH je postupný proces a vyžaduje pravidelné meranie pôdneho pH.

V prípade kyslých pôd, môžeme pH zvýšiť pridaním vápna (drveného vápenca) alebo drevného popola.

Naopak, ak je pôda príliš zásaditá a potrebujeme zvýšiť jej kyslosť, používajú sa rašelina, síran železnatý alebo síra. Tieto látky postupne okysľujú pôdu a vytvárajú priaznivé prostredie pre kyslomilné rastliny.

Ak máme naopak príliš zásaditú pôdu a potrebujeme jej pH znížiť, je to možné pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč,...) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív.

Kyslosť pôdy môžete zvýšiť pridaním rašeliny, síranu železnatého, síranu amónneho alebo elementárnej síry. Prirodzeným spôsobom je aj mulčovanie ihličím alebo aplikácia kompostu z ihličnatých stromov.

Ak chcete pH zvýšiť, tak sa zvykne pridávať vápno. Ak máme zásaditú pôdu a chceme pH znížiť, siahame práve po komposte.

Pri procese zmeny pH pôdy nemôžete rátať s tým, že pôjde len o jednorazový proces. Takáto zmena je zložitá, pôdu treba neustále merať, je nutné postupne pridávať látky na zmenu pH a treba vám hlavne veľa trpezlivosti.

Ak by ste chceli po úprave pôdu znova testovať na pH, je potrebné počkať s ďalším pH testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne zneutralizujú (cca.

Prirodzený upravovateľ pH na neutrál je dážďovka, ktorá pôdu neutralizuje. Tiež kompost a vermikompost od dážďoviek nám pomôže neutralizovať pôdu.

Rastliny, ktoré vyžadujú kyslú pôdu

Niektoré rastliny sú prispôsobené na rast v kyslej pôde a vyžadujú ju pre optimálny vývoj. Medzi typické kyslomilné rastliny patria rododendrony, azalky, čučoriedky, brusnice, vresy, hortenzie s modrými kvetmi a ihličnany ako smrekovec či jedľa.

Čučoriedky patria ku kyslomilným rastlinám, kde sa zaraďujú napríklad aj brusnice, rododendrony, azalky či vresy.

Jednotlivé nároky zeleniny na pH pôdy. Väčšina druhov zeleniny uprednostňuje pH od 6,5 do 7,0, nasledujúcim druhom zeleniny sa však bude dariť aj v kyslej pôde (pH pod 6,0) alebo zásaditej pôde (pH nad 7,0).

Tabuľka: Nároky zeleniny na pH pôdy

Substrát pre rastliny, ktoré obľubujú kyslú pôdu, si buď zakúpime, alebo pripravíme sami. Tento typ prichádza do úvahy najmä vtedy, ak máme prístup ku kyslej hrabanke z ihličnatého lesa.

Ak pôda nie je vhodná na pestovanie kyslomilných rastlín, musíme ju z miesta výsadby vyviezť. Nahradíme ju špeciálnym kyslým substrátom, pričom zároveň zabezpečíme jeho odizolovanie od okolitej záhradnej pôdy. Pri závlahách, vzlínaní vody, ale aj pri obrábaní by totiž mohol okolitý pôdny vápnik preniknúť do kyslého substrátu, čo by negatívne ovplyvnilo kyslomilné rastliny. Zvýšenie obsahu vápnika spôsobuje pri týchto rastlinách tzv.

Na úpravy pH pôdy k rastlinám môžete použiť multibakteriálne pôdne hnojivo NovaFerm Multi, ktoré obohacuje pôdnu mikroflóru a prispôsobuje pH pôdy podľa potreby rastlín. Tiež zvyšuje a sprístupňuje množstvo dusíka, draslíka a fosforu v pôde a zvyšuje odolnosť a zdravie vašich rastlín.

SYMBIVIT MYKORHÍZA PRE RASTLINY Mykorhízne huby obsiahnuté v Symbivite sa napoja na korene Vašich rastlín, pričom budú čerpať živiny z pôdy a podporovať rastlinu.

NOVAFERM MULTI BAKTERIÁLNE PÔDNE HNOJIVO Obohacuje pôdnu mikroflóru. Zvyšuje a sprístupňuje množstvo dusíka, draslíka a fosforu. Prispôsobuje PH pôdy podľa potreby rastlín.

NOVAFERM DUAL BAKTERÁLNE LISTOVÉ HNOJIVO Vhodný pre biologické a organické pestovanie.

Príprava pôdy na jar

Príprava pôdy na jar môže byť zábavnou a odmeňujúcou činnosťou, ktorá položí základy pre úspešnú záhradu. Dodržiavaním týchto tipov a trikov získate zdravú pôdu, ktorá bude pripravená poskytnúť vašim rastlinám optimálne prostredie pre rast a vývoj.

1. Odstráňte všetky suché listy, odumreté rastliny a ostatné organické zvyšky z minulej sezóny.
2. Začnite s kyprením pôdy pomocou hrabli alebo rýľa. Neobrábajte však pôdu príliš hlboko, aby ste nezničili dôležitý mikrobiálny život na povrchu pôdy, nakoľko tam sa nachádza najúrodnejšia časť. Pôdu na jar stačí len jemne skypriť. Zapracovať mulč, ktorý sme použili na jeseň prípadne použité zelené hnojenie.

Pôdne pH je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich rast rastlín. Hodnota pH ovplyvňuje dostupnosť živín, biologickú aktivitu pôdy a zdravie rastlín.

PH pôdy ovplyvňuje pestované rastliny viacerými spôsobmi.

tags: #kyslá #pôda #ako #pripraviť

Populárne príspevky:

• Omáčka z pečených paprík Kápia
• Polievka s mäsovými guľkami
• Recepty na vegánske fašírky
• Stavebné práce na cestách
• Viac o cookies