Vek a chuť do jedla: Ako sa mení vnímanie chutí a čo s nechutenstvom
Zmeny chuti jedla môžu mať rôzne príčiny a ovplyvňovať náš celkový zdravotný stav. Máte pocit hladu aj krátko po jedle? Alebo naopak, trpíte nechutenstvom? Neustály pocit nenasýtenia môže viesť k podráždenosti, bolestiam hlavy a zvýšenej chuti do jedla, čo môže spôsobiť prejedanie, kolísanie hladiny cukru v krvi a narušenie hormonálnej rovnováhy. Na druhej strane, nechutenstvo môže viesť k podvýžive a ďalším problémom. Pochopenie príčin a zavedenie správnych návykov vám môže pomôcť získať kontrolu nad hladom a podporiť celkové zdravie.
Chuť je jedným zo základných 5 zmyslov a je spravidla zviazaná s čuchom. Tieto dva zmysly patria medzi vývojovo najstaršie a človeku umožňujú nielen pôžitok z jedla, ale slúžia aj ako mechanizmus prežitia.
Ako funguje vnímanie chuti?
Konečný efekt procesu vnímania chuti je pomerne zložitý. Za rozlíšenie základných druhov chuti sú zodpovedné chuťové bunky, vo finále však do hry vstupuje aj mnoho ďalších fyziologických štruktúr ako prepojenie chuťových dráh s limbickým systémom (príjemné pocity spojené s jedlom, baženie po jedle) alebo aj so systémom čuchovým. Jednotlivé signály putujú do mozgu, kde sa nakoniec skladá konečný vnem.
V slovenskom jazyku bohužiaľ nie je príliš priestor na rozlíšenie základných pojmov, v angličtine však odborníci rozlišujú slovo „taste“, ktoré označuje iba základnú chuť vnímanú v ústnej dutine, a „flavor“, ktorý ako pojem zahŕňa už aj čuchové vnemy a označuje tak konečné vnímanie danej chuti ako celku.
Čo určuje chuťové preferencie ľudí?
Chuťové preferencie sa u jednotlivých ľudí značne líšia. Korene týchto rozdielov siahajú až do prenatálneho obdobia (obdobie pred pôrodom). Hoci má človek evolučne zakotvené, že sladká a slaná chuť označujú bezpečné potraviny, a od horkých a kyslých je lepšie držať sa ďalej, plod v maternici je do istej miery schopný sa adaptovať na chute, ktoré vníma cca od 30. týždňa tehotenstva. Strava matky v tehotenstve tak ovplyvňuje nielen fyzický vývoj, ale aj chuťové preferencie po narodení.
Úloha matky však narodením dieťaťa nekončí - podľa štúdií pokračuje formovanie preferencií aj počas dojčenia, keď deti matiek, ktoré pri dojčení prijímali väčšie množstvo ovocia a zeleniny, tieto potraviny potom lepšie prijímali vo vlastnej strave. Jednoducho povedané, poznali tieto chute už zo skoršieho života a nerobilo im taký problém si na ne privyknúť.
Všeobecne sa uvádza, že aby si dieťa zvyklo na novú chuť a prijalo ju, je potrebné sa s ňou stretnúť až 10‑krát. Po vplyve prenatálneho života a dojčenia samozrejme chuťové preferencie ďalej určuje zloženie pevnej stravy. Na čo si ľudia zvyknú v detstve, to budú pravdepodobne preferovať aj vo vyššom veku.
Čo sa týka vnímania jednotlivých chutí, deti najviac preferujú sladké potraviny, naopak horšie znášajú horké a kyslé. To môže byť dôvod, prečo si často v dospelosti môžete obľúbiť aj jedlo, ktoré ste v ranom detstve neznášali. Jeho chuť na vás mohla vtedy byť jednoducho príliš „zložitá“.
S rastúcim vekom navyše dochádza k poklesu množstva chuťových buniek, čo môže taktiež ovplyvňovať vnímanie chuti.
Čo môže vnímanie chuti ďalej ovplyvniť?
Vnímanie chuti môžu v priebehu života ovplyvniť aj rôzne ochorenia, faktory životného štýlu alebo aj fyziologické stavy (ako napr. tehotenstvo a vek). Medzi tieto ochorenia patria:
- Respiračné infekcie (ako sa mnohí v minulých rokoch určite presvedčili v súvislosti s Covidom‑19)
- Vážnejšie zápaly stredného ucha
- Ochorenie v dutine ústnej
- Vedľajšie účinky rádioterapie v oblasti hlavy a krku (druh terapie niektorých onkologických ochorení)
- Úrazy hlavy
Medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce vnímanie chutí patrí aj fajčenie. Vedci u fajčiarov objavili pomerne významné zníženie intenzity vnímania chuti. Čím vyššia bola u fajčiarov miera závislosti na nikotíne, tým dramatickejšie u nich bola táto schopnosť znížená.
K fyziologickým stavom, ktoré môžu ďalej zasahovať do chuťových a čuchových dráh, patrí aj tehotenstvo. Vplyvom hormonálnych zmien dochádza u gravidných žien k zmenám vo vnímaní pachov a chutí, pričom štúdie sa zhodujú napr. na zvýšení vnímavosti horkej chuti počas prvého trimestra, a naopak zníženie citlivosti slanej chuti počas druhého a tretieho trimestra. Pri sladkej a kyslej chuti nie sú výsledky tak jednoznačné. Zatiaľ čo niektoré vedecké práce poukazujú na ľahký pokles vnímavosti voči týmto chutiam, iné ich uvádzajú ako nemenné.
K zníženiu schopností vnímať chuť dochádza aj celkom prirodzene sa zvyšujúcim vekom. Ako pomyselná hranica, kedy dochádza k pozvoľnému poklesu, sa uvádza vek 60 rokov, ale situácia môže byť samozrejme ovplyvnená ďalšími faktormi, ako sú celkový zdravotný stav, fajčenie počas života a ďalšie. Seniorom klesá schopnosť vnímať najmä sladkú, slanú a umami chuť.
Je možné vnímanie chuti „trénovať“?
Schopnosť vnímania chutí je do istej miery daná geneticky - uvádza sa, že až 25 % populácie sú tzv. supertasteri, teda ľudia, ktorí chute vnímajú intenzívnejšie ako iní. Táto schopnosť je daná vyšším počtom chuťových buniek, ako je norma, a častejšie sa vyskytuje u žien.
Intenzitu chuťovej percepcie môžu samozrejme ovplyvňovať aj vyššie spomínané stavy ako fajčenie, ochorenie alebo vek. Ďalším, a možno prekvapivým faktorom, je však druh bežne konzumovaných potravín.
Tento jav je najviac preskúmaný pri sladkej chuti, pretože má silný psychologický efekt. U ľudí, ktorí často konzumujú veľmi sladké jedlá (typicky patriace do kategórie vysoko spracovaných potravín) môže postupom času dôjsť k „otupeniu“ vnímania tejto chuti a ich organizmus bude dožadovať silnejšie stimuly, aby bola túžba po sladkej chuti uspokojená. To je samozrejme spojené s ďalším nárastom konzumácie chuťovo výrazných a často energeticky bohatých potravín, ktorých nadbytok v strave môže spôsobiť zdravotné komplikácie.
Ak naopak ľudia podstúpili intervenciu založenú na obmedzení príjmu cukru a sladkej chuti v strave, po jeho znovuzavedení vnímali sladkú chuť intenzívnejšie ako predtým. Tento efekt by sa mal podľa výsledkov dostaviť cca za 4 týždne.
Seniori: 4 najhoršie raňajkové jedlá, ktorých sa NESMIETE dotknúť, a 4, ktoré MUSÍTE jesť
Nechutenstvo: Strata chuti do jedla
Určite poznáte tie chvíle, keď nedokážete odolať svojim chutiam a najradšej by ste zjedli všetko, čo vidíte. Potrápiť ale dokáže aj opačný problém - obdobie, kedy do úst nie ste schopní vložiť ani sústo. Stav, pri ktorom človek nemá chuť do jedla, sa nazýva nechutenstvo. Trpia ním dospelí i deti a môže mať rovnako fyzické, ako aj psychické príčiny. Nechuť do jedla je úplne bežná pri tráviacich ťažkostiach, ako je napríklad žalúdočná nevoľnosť.
V medicíne je nechutenstvo nešpecifický symptóm, ktorým sa môže prejaviť akékoľvek ochorenie. Často sa označuje aj ako strata chuti do jedla, strata apetítu alebo znížená chuť do jedla. Odborným termínom je anorexia (pozor, porucha príjmu potravy sa nazýva anorexia nervosa).
Človek v období nechutenstva stráca záujem o jedlo, alebo je jeho záujem výrazne znížený. Zvyčajne nepociťuje hlad, chuť na konkrétne jedlo ani potrebu prijímať potravu ako takú. Nastať môže aj úplný odpor k jedlu, kedy sa človek cíti zle už pri pomyslení na to, že by mal niečo zjesť. Nepríjemné pocity sa môžu týkať aj pitia obyčajnej vody.
Ak takáto situácia pretrváva, môže viesť k podvýžive a k ďalším problémom spätým s hladovaním. Negatívny dopad má nielen nedostatočný príjem kalórií, ktorý vedie k strate hmotnosti, ale tiež nedostatok živín. Telo nedostáva vitamíny a minerály, ktoré potrebuje na správne fungovanie.
Príznaky nechutenstva
Hlavným príznakom nechutenstva je úplná alebo čiastočná strata chuti do jedla. Znížená chuť do jedla, ktorá trvá iba niekoľko dní, nemusí mať výrazný dopad na tvoje zdravie. Dlhšie obdobie nechutenstva ale môže sprevádzať niekoľko ďalších zdravotných príznakov:
- Únava a malátnosť
- Nedostatok energie
- Problémy so spánkom
- Zlá nálada a podráždenosť
- Nervozita a nepokoj
- Nepríjemná chuť v ústach
- Strata hmotnosti
- Ďalšie symptómy spojené s nedostatkom konkrétnych živín
Príčiny nechutenstva
Strata chuti do jedla často spočíva v stave tráviaceho systému, v celkovej zdravotnej kondícii alebo v psychickom stave človeka. Vyvolávať ju môžu aj niektoré lieky.
Nechutenstvo môže byť spôsobené bakteriálnymi, vírusovými, plesňovými alebo inými infekciami na akomkoľvek mieste v tele. Príkladom je infekcia horných dýchacích ciest, zápal pľúc, gastroenteritída alebo rôzne kožné infekcie. Po vyliečení choroby sa v tomto prípade vráti späť aj chuť do jedla.
Znížený záujem o jedlo majú často aj tí, ktorí sú vystavení veľkej psychickej záťaži. Príčinou nechutenstva môže byť stres, smútok, depresia aj úzkosť. Množstvo ľudí zažíva krátkodobú stratu chuti do jedla v prípade nervozity a trémy, napríklad pred verejným vystupovaním.
Chuť do jedla znižujú tiež niektoré liečivá.
Nechutenstvo u detí, tehotných žien a seniorov
Deti sú obzvlášť citlivé na chorobné zmeny v organizme, preto sa u nich nechutenstvo môže vyskytovať pomerne často. Veľakrát súvisia s bolesťou brucha, zubov, objavuje sa pri zápaloch v ústnej dutine alebo pri bolesti hrdla. Nezáujem dieťaťa o jedlo môže taktiež spôsobiť nepravidelné stravovanie, nútenie do jedla, rozptyľovanie pri jedle hračkami alebo rozprávkami. Pokiaľ dieťa nie je choré a napriek tomu nechce jesť, bude potrebná úprava stravovacích návykov.
Nechutenstvo v tehotenstve je pomerne bežný jav. Dokonca môže byť jedným z prvých príznakov tehotenstva. Vyskytuje sa hlavne v období rannej nevoľnosti, zvyčajne v prvom trimestri. Dôvodom je hlavne príval hormónov, s ktorými sa ženské telo musí vysporiadať. V neskoršom štádiu tehotenstva môže nechutenstvo zapríčiniť aj zmena polohy žalúdka a ďalšie zmeny v tráviacom systéme.
U seniorov môže byť čiastočná strata chuti do jedla prirodzeným príznakom starnutia organizmu. Týka sa najmä spomalenia metabolizmu a hormonálnych zmien vo vyššom veku. Nechutenstvo sprevádza aj niektoré ochorenia nervového systému. Hlavne u starších ľudí je to napríklad Alzheimerova choroba, demencia alebo Parkinsonova choroba.
Psychika a nechutenstvo
Nezáujem o jedlo je jedným z možných príznakov stresu, úzkosti, depresie a mnohých ďalších psychických porúch. Ľudia prechádzajúci náročným psychickým obdobím často strácajú záujem o činnosti, ktoré kedysi robili radi, čím môže byť ovplyvnená aj radosť z prípravy alebo jedenia jedla.
Stres a úzkosť sa rovnako môžu prejavovať gastrointestinálnymi príznakmi, ako je nevoľnosť alebo bolesť brucha, čo taktiež spôsobuje stratu chuti do jedla.
Poruchy príjmu potravy
Nezáujem o jedlo sa spája s poruchami príjmu potravy, akými je napríklad anorexia nervosa alebo bulimia nervosa. V takomto prípade je nechutenstvo spôsobené duševným ochorením, neustálou snahou schudnúť alebo kontrolovať svoje stravovanie.
V prípade porúch príjmu potravy môže nechutenstvo vyvolať aj po...
tags: #vek #ovplyvňuje #chuť #do #jedla
