Lectio Divina: Cesta k hlbšiemu poznaniu a premene
V spolupráci s vydavateľstvom Misionár sme sa rozhodli publikovať texty pripravené sestrou Helenou Dudovou z Rehole Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristky), ktoré boli zverejnené v Roku Božieho Slova v časopise Misionár. Lectio divina nás učí stretávať sa so Slovom, modliť sa ho a prijať ho do svojho života. Nie je iba jednou zo „zbožných praktík“, ktoré nám ponúka Cirkev. Ide o niečo viac - je to rozhodnutie, štýl života, prameň každej spirituality, základ kresťanskej cesty. Je to učenie sa neustálemu otváraniu na pôsobenie Božieho Ducha a jeho vedenie, kráčanie jeho cestami.
Čo je to Lectio Divina? + katolícka 101
História a význam Lectio Divina
Praktizovali ju už cirkevní otcovia v dávnych časoch. Používanie lectio divina je známe u kňaza Origena. Na Západe to bol najmä svätý Benedikt, ktorý kládol veľký dôraz na lectio divina v regulách svojej rehole. Slovanské národy prejavujú vďačnosť svojim vierozvestom sv. Cyrilovi a Metodovi, ktorí za základ svojej misie vzali Sväté písmo preložené do reči našich predkov. Ich misia mala úspech, pretože bola postavená na starostlivo zostavenej liturgii a na používaní Písma preloženého do reči ľudu.
Dvadsiate storočie je charakteristické mohutným rozvojom liturgického a biblického hnutia ešte v prvej polovici storočia. Všeobecný vzrast pozornosti voči Svätému písmu možno považovať za osobitný znak časov, v čom treba vidieť jasný impulz Ducha Svätého pre túto dobu. Je to storočie intenzívnej biblickej práce aj na vedeckom poli, storočím mnohých biblických encyklík pápežov, ale aj intenzívnej biblickej formácie systematicky organizovanej v teologických školách alebo aj spontánne pestovanej v biblických krúžkoch a podobne. K týmto trendom mohutne prispel Druhý vatikánsky koncil dokumentom najvyššieho významu: vieroučnou konštitúciou O Božom zjavení (Dei Verbum), v ktorej vedie veriacich k pestovaniu osobného vzťahu k Svätému písmu.
Štyri kroky Lectio Divina
V lectio divina rytmus našej duchovnej cesty neurčujú jej etapy (lectio, meditatio, oratio, contemplatio), ale Svätý Duch, ktorý pred nami otvára hĺbku, bohatstvo Slova a naše srdce v tej etape života, kde sa aktuálne nachádzame. Lectio divina pozostáva zo štyroch základných krokov, ktoré na seba nadväzujú:
- Lectio (Čítanie): Prvým krokom je samotné čítanie vybraného úryvku Svätého písma. Je dôležité čítať pozorne a opakovane, aby sme si text osvojili a porozumeli jeho obsahu. Skôr ako začnete, pomodlite sa k Duchu Svätému, aby vás sprevádzal počas rozjímania nad Božím slovom, ktorého je on sám autorom. Modlite sa, aby bol s vami, uvedomte si jeho prítomnosť, proste ho, aby vám zjavil to, čo je v texte ukryté, aby vás viedol. Vybratý úryvok Svätého písma čítajte opakovane, viackrát a uvedomujte si, ČO TEXT HOVORÍ (všeobecne), teda o čom sa tam píše, aké informácie text podáva. Text treba čítať pozorne a tak, že čitateľ umožní Bohu, aby k nemu cez Písmo prehovoril. Uvedomte si, že cez Božie slovo sa k vám niekto prihovára a tým niekým je sám Boh.
- Meditatio (Rozjímanie): V tomto kroku sa snažíme preniknúť do hĺbky textu a objaviť, čo nám osobne hovorí. Pýtame sa samých seba: "Čo mi Boh hovorí prostredníctvom tohto textu?" Katechizmus o tom hovorí: “Rozjímať o tom, čo sa číta, nás vedie k tomu, aby sme si to osvojili porovnávaním so sebou.” To, čo vás osloví, si môžete zapísať alebo poznačiť v Biblii. Rozjímanie (premýšľanie, “prežúvanie” Božieho slova) je odpoveďou na otázku, ČO TEXT HOVORÍ MNE (dnes, teraz)?
- Oratio (Modlitba): Nasleduje modlitba, v ktorej sa obraciame priamo na Boha a hovoríme mu o tom, čo sme objavili pri čítaní a rozjímaní. Chválime ho, ďakujeme mu, prosíme ho o pomoc a vedenie. Teraz priamo oslovte Boha a hovorte mu o tom, čo vás oslovilo. Chválte ho, ďakujte, odprosujte, proste, hovorte k nemu vlastnými slovami, alebo slovami Písma.
- Contemplatio (Kontemplácia): Posledným krokom je kontemplácia, čo je stav hlbokého pokoja a spojenia s Bohom. Je to čas, kedy nechávame Božie slovo preniknúť do nášho srdca a mysle, a kedy sa otvárame jeho prítomnosti. Do kontemplatívnej modlitby môžete vstúpiť tak, že si uvedomíte prítomnosť Ježiša v tvojom srdci. Ježiš je s vami, v vašom srdci práve taký, akého ste spoznali v Božom slove. Neuspokojte sa iba s tým, že ste rozumom spoznali nejakú pravdu. Dovoľte Ježišovi, ktorý sa sám za touto pravdou ukrýva, aby vstúpil do vášho srdca. Cez kontempláciu sa vám Ježiš zjavuje a dáva sa vám poznať hlbšie ako rozumom. A zároveň vás robí schopným odpovedať mu v najhlbšej hĺbke vášho bytia. Je to zjednotenie sa s Kristom a skrze Neho s Otcom. Je to vstup do lásky Najsvätejšej Trojice. Cez kontempláciu vám Duch Svätý dáva prežívať tajomstvo Krista, aby ste aj vy boli schopní milovať ako On. Zmenu zbadáte neskôr, vo svojich postojoch.
Ako praktizovať Lectio Divina
Ak sa už rozhodneme pre čítanie Božieho slova, je dobré zvoliť si určitý postup, aby sme nesprávnym spôsobom jeho čítania neskončili po prvých pár kapitolách. Nemusíme ju nevyhnutne začať čítať od začiatku (od knihy Genezis), pretože Biblia je súborom rozličných malých kníh. Čítajme ju pravidelne (ideálne aspoň 10-15 minút denne) a zaradom. Na úvod sa pomodlime k Duchu Svätému, ktorý viedol zostavenie tohto textu prostredníctvom rozličných biblických autorov, a teda ako jeho prvotný Autor nám najlepšie odhalí jeho posolstvo. Ak niečomu na prvé prečítanie nerozumieme, môžeme si pozrieť, ako je to vysvetlené v poznámkach pod čiarou, prípadne sa opýtať niekoho skúsenejšieho. Ideálne je, keď sa ešte s niekým dohodneme na čítaní Biblie a sem tam sa porozprávame o tom, čo nás oslovilo. Čím viac Bibliu čítame, tým jej lepšie rozumieme. Boh nevidí problém v tom, že niečomu na prvé čítanie neporozumieme, ale prihovára sa k nám cez to, čo nám je pochopiteľné.
Po pozornom prečítaní si môžeme položiť otázku: Čo Boh cez tento text hovorí do môjho života? Je vhodné vyznačiť si myšlienku (verš, slovo), ktorá ma oslovila, napríklad podčiarknutím, zvýraznením, alebo si ju aspoň vypísať do osobitného zošita. Takto si ju totiž viac zoberieme za svoju. Platí pravidlo, že Biblia nie je posvätná kniha v zmysle, že sa jej nemôžeme ani dotknúť, ale pre svoj obsah, ktorý nesie. Je dobré skúsiť sa pomodliť daným textom. Napríklad: ak ma oslovila veta „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ja vás posilním“, môžem sa modliť slovami: „Pane, potrebujem ťa. Som vyčerpaný a potrebujem, aby si ma posilnil.
Ticho a sústredenie
Prvou a hlavnou podmienkou toho, aby sme umožnili Bohu hovoriť k nám, je ticho v nás a okolo nás. Vo vonkajšom hluku je ťažko sústrediť sa a vo vnútornom nepokoji sa nemôžeme dobre otvoriť pre Boží hlas. Veľmi dobre nám tu môže pomôcť príklad proroka Eliáša, o ktorom hovorí 1 Kr 19,11-13. Pán povedal Eliášovi: Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána! Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. Posledné, čo Eliáš počul, bol tichý, lahodný šum. Na okraj tohto textu Svätý Otec Benedikt XVI. pri vysviacke kňazov povedal, že Eliáš sa na Horebe musel naučiť vnímať Boží hlas, ktorý bol ako tichý lahodný šum, ktorý hraničí až s mlčaním a počuť ho možno iba v mlčaní a sústredení. Na to je potrebný pevný čas a vytrvalosť, najlepšie pravidelne v istú hodinu dňa či týždňa. Pravidelnosť, ticho a cieľavedomosť nám pomôžu otvoriť sa Bohu, ktorý k nám iste prehovorí.
Voľba textu
Voľba textu závisí celkom od okolností, v ktorých sa uskutočňuje naše lectio divina. Ak čítame Písmo každý deň, je dobré sledovať liturgické čítania (1. čítanie alebo evanjelium), pri týždňovom lectio divina je dobré sledovať napríklad nedeľné čítania. Je možné praktizovať lectio divina každý druhý deň v týždni (vtedy možno brať striedavo všetky 3 čítania z nasledujúcej nedele alebo uprednostniť na pokračovanie niektorú knihu Svätého písma. Poriadok čítaní je uvedený v Katolíckych novinách alebo v niektorých na to určených brožúrkach. Dobre je pred začiatkom čítania vzbudiť si vieru v Bohom vnuknutý charakter textov Písma. Potrebné je tiež správne si limitovať zvolený úryvok: treba čítať od začiatku nejakej opisovanej udalosti až do konca toho-ktorého opisu. Pri tomto prvom kroku sa usilujeme pochopiť text a familiárne sa s ním oboznámiť. pokúsiť sa objaviť štruktúru textu: má text nejaké logické časti? Ako na seba nadväzujú? Vyskytuje sa v texte nejaká gradácia obsahu? Vyskytuje sa v texte inklúzia (nejaký prvok uvedený na začiatku textu a potom aj na konci)? Na záver je dobré znovu si text prečítať a pozornosť zamerať na objavené výrazné prvky pri aplikovaní uvedeného postupu.
Dôležitosť správneho výkladu
Ak sa už rozhodneme čítať Božie slovo, vznikajú otázky: Ako mu máme rozumieť? Ako ho máme vysvetľovať? Ak sa nerešpektujú pri jeho čítaní určité pravidlá, môže sa stať, že sa každý postaví do pozície toho, ktorý všetkému porozumel, pričom výsledné uzávery sa medzi čitateľmi budú rôzniť. Dokument Dei Verbum vnáša svetlo aj do týchto opodstatnených otázok: Keďže vo Svätom písme Boh prehovoril prostredníctvom ľudí a ľudským spôsobom, sme pochopili, čo nám chcel Boh povedať, musíme pozorne skúmať, čo vlastne mali svätopisci v úmysle vyjadriť. Napríklad si musíme všímať rôzne literárne druhy, lebo pravda sa vždy ináč podáva a vyjadruje v textoch, ktoré sú historické, prorocké, alebo poetické, alebo sú napísané v iných druhoch vyjadrovania. Aby sa totiž správne pochopilo, čo chcel posvätný autor povedať tým, čo napísal, musíme brať do úvahy obvyklé spôsoby myslenia, vyjadrovania a rozprávania, ktoré boli aktuálne vo svätopiscových časoch. Pozornosť treba venovať i obsahu a jednote celého Písma a brať na zreteľ živú tradíciu celej Cirkvi. Úlohou exegétov (biblistov, ktorí vysvetľujú Božie slovo) je usilovať sa o hlbšie chápanie a výklad zmyslu Svätého písma. Všetko nakoniec podlieha rozhodnutiu Cirkvi, ktorá plní Božie poverenie a službu zachovávať a vysvetľovať Božie slovo.
Vyvarovanie sa fundamentalizmu
Zásadnou prekážkou praktickej práce so Svätým písmom je fundamentalizmus. Jeho nebezpečenstvo je pomerne veľké. O tomto spôsobe zaobchádzania s Písmom sa zmienil aj dokument Pápežskej biblickej komisie z roku 1993 pod názvom Interpretácia Biblie v Cirkvi. V tomto dokumente sa o fundamentalistickom zaobchádzaní s Písmom hovorí, že ide o doslovný zmysel a teda aj o doslovný výklad Písma. Fundamentalizmus nikdy nebol v Katolíckej cirkvi prijatý a tých, ktorí takto čítajú Písmo, môže priviesť „k istému druhu sebazničenia mysle“. Je potrebné byť veľmi opatrný aj keď ide o také čítanie Písma, ktoré spočíva v náhodnom pohľade na text. Kam padne čitateľovi v takom prípade zrak, to sa potom považuje za Božiu odpoveď na nejaký konkrétny problém. Písmo totiž neobsahuje priame odpovede na naše konkrétne otázky, preto ich nemožno takto hľadať.
Meditácia: Hľadanie posolstva pre jednotlivca
Dostali sme sa tak k centrálnemu bodu celého postupu lectio divina pokiaľ ide o výkon človeka. Meditácia teda spočíva v hľadaní posolstva pre jednotlivca. Možno povedať, že ak je výsledkom prvého kroku - čítania - nejaká pravda, v druhom kroku - v meditácii - hľadáme miesto pre túto pravdu, a to vo vlastnom živote ako aj v živote okolo nás. Dá sa tiež tvrdiť, že kým v prvom kroku uvažujeme nad historickým zmyslom textu - ako ho chápal a vyjadril svätopisec - tak v druhom kroku sa snažíme formulovať dnešný zmysel textu.
Podstatu meditácie vhodne vyjadruje evanjeliová udalosť o emauzských učeníkoch (Lk 24,13-35): Pán Ježiš im vysvetľoval Písma, ktoré sa naň vzťahovali. Pripomínal im mesiášske miesta v Písme a poukazoval na prítomnosť, keď sa tieto proroctvá vyplnili. Teda ukazoval emauzským učeníkom priestor v ich živote a v ich súčasnosti pre tieto pravdy. A tu je dôležitý ešte jeden prvok: horiace srdce (Lk 24,32). Pri meditácii si pravdu sformulovanú už v prvom kroku môžeme ďalej spresňovať a prehlbovať. Keď ju „prenášame“ do svojej prítomnosti a svojho prostredia, vtedy dostáva nové tvary, nový dôraz, nové upresnenie a podobne. Dobre je pamätať si ju celý deň a často si ju pripomínať najmä v konfrontácii s mnohorakými udalosťami dňa či týždňa, ktorých je veľmi veľa. Takto sa tá pravda stáva súčasťou našej vlastnej identity a tak nás veľmi účinne formuje. Meditáciu možno praktizovať v samote alebo v spoločenstve. Ak ju robíme v spoločenstve, vtedy si vzájomne zdieľame obsahy, ktoré nám pripadajú dôležité, a tak sa všetci členovia veľmi účinne duchovne obohacujú. Spoločné lectio divina veľmi vyhovuje cirkevnému charakteru Písma a komunitnému charakteru viery.
Modlitba ako spontánny prechod
Kedy je ten správny moment prechodu od druhého kroku k modlitbe? Ten moment prichádza spontánne sám od seba. Keď sme dobre premeditovali celý text, keď sme teda našli miesto pre jeho posolstvo v našom osobnom živote i v živote okolo seba (pri spoločnom lectio divina sa tento druhý rozmer nachádza ľahšie a pravdivejšie) vtedy naša myseľ celkom spontánne prechádza k modlitbe. V predchádzajúcich dvoch krokoch sme sa snažili všímať si mnohé detaily v analyzovanom texte a pritom počúvať Boha, ktorý k nám chcel prostredníctvom svojho Slova prehovoriť. Snažili sme sa tiež vytvoriť priestor vo svojom srdci a mysli pre novú pravdu, ktorú sme prijali. Umiestnenie modlitby do tretej fázy nášho spracovania biblického textu nie je výlučné. Možno sa modliť na začiatku, keď sa snažíme vytvoriť si ticho v nás a okolo nás a možno sa tiež modliť pri čítaní a meditácii.
Obsah či druh modlitby závisí celkom od obsahu a druhu preberaných textov. Môže to byť chvála, vďaka, prosba alebo ľútosť alebo dokonca aj nárek či žaloba… Všetko závisí od preberaných obsahov a od našej existenciálnej situácie. Modlitba by však nemala mať len individuálny, ale aj komunitárny charakter, pretože v každom momente sme členmi spoločenstva veriacich a predmetom našich modlitieb majú byť aj spoločné otázky. Vhodné je - a v začiatkoch praktizovania lectio divina aj veľmi užitočné - modliť sa niektoré stanovené modlitby alebo napríklad žalmy. Potrebné je však mať o nich prehľad, aby sme si mohli vybrať tie najvhodnejšie podľa danej témy. V dávnych dobách mali mladí mnísi za úlohu naspamäť sa naučiť niekoľko žalmov s rôznymi žánrami, aby sa ich dokázali modliť podľa momentálnej situácie a aby tiež ovládali istý slovník modlitby.
Slovo ako také má v biblickej tradícii veľký význam. Najplnšie je to vidieť v opise stvorenia Gn 1,1nn: Boh povedal a stalo sa… Božie slovo má stvoriteľskú silu.
Kontemplácia
Modlitba je pre dušu zdrojom svetla. Kresťanská modlitba je dialóg človeka s Bohom a je odpoveďou na Božie zjavenie. „Modlitba je povznesenie duše k Bohu alebo prosba k Bohu o vhodné dobrá.“ … Poníženosť je základom modlitby. My „nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba“. 1. Boh hovorí človekovi svojím Slovom. Aj naša modlitba dostáva konkrétnu podobu prostredníctvom vnútorných alebo vyslovovaných slov. Ale najdôležitejšie je, aby srdce bolo v prítomnosti toho, ku ktorému v modlitbe hovoríme. 2. Rozjímanie (meditácia) je predovšetkým hľadaním. Ľudský duch sa usiluje pochopiť dôvod a spôsob kresťanského života, aby súhlasil s tým a odpovedal na to, čo žiada Pán. To vyžaduje pozornosť, ktorú je ťažké udržať. Rozjímať o tom, čo sa číta, nás vedie k tomu, aby sme si to osvojili porovnávaním so sebou. A tu sa otvára iná kniha - kniha života. Od myšlienok sa prechádza na skutočnosť. Kresťan má pravidelne rozjímať, ináč sa podobá prvým trom druhom pôd z podobenstva o rozsievačovi. Ale metóda je len sprievodcom. 3. Vstup do kontemplatívnej modlitby je podobný vstupu do eucharistickej liturgie.
Pod pôsobením Ducha Svätého máme „sústrediť“ srdce a celú svoju bytosť, prebývať v Pánovom príbytku, ktorým sme my, vzbudiť si vieru, aby sme vstúpili do prítomnosti toho, ktorý nás očakáva, odložiť svoje masky a obrátiť svoje srdce k milujúcemu Pánovi, aby sme sa mu odovzdali ako obetný dar, ktorý treba očistiť a pretvoriť. Kontemplatívna modlitba je pohľad viery upretý na Ježiša. „Ja sa dívam na neho a on sa díva na mňa,“ hovorieval za čias svojho svätého farára sedliak z Arsu, ktorý sa modlil pred svätostánkom. Adorácia (klaňanie sa) je hlavným úkonom čnosti nábožnosti. Klaňať sa Bohu znamená, uznávať ho za Boha, Stvoriteľa a Spasiteľa, za Pána a Vládcu nad všetkým, čo jestvuje, za nekonečnú a milosrdnú Lásku: „Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť“, hovorí Ježiš, citujúc Deuteronómium. Adorácia je hlbokým sklonením sa ducha pred „Kráľom slávy“ a úctivým mlčaním pred Bohom, ktorý „je vždy… väčší [ako my]“. Blahoslavený Ján Pavol II. dôležitosť adorácie zdôrazňuje týmito slovami: „Cirkev i svet veľmi potrebujú eucharistický kult. Ježiš nás očakáva v tejto sviatosti lásky. Neľutujme svoj čas a poďme sa s ním stretnúť v adorácii, v rozjímaní plnom viery a buďme ochotní zadosťučiniť za veľké viny a zločiny sveta. Nech naša adorácia nikdy neprestane.“
Praktické rady a odporúčania
- Odporúčam pre praktické posilnenie jednoty rodiny, farského spoločenstva i Cirkvi, čítať na pokračovania tie čítania, ktoré nám Cirkev dáva v Liturgickom roku. Vychováva nás to k pravidelnosti prijímania duchovnej stravy sv. Písma v jednote so spoločenstvom farnosti, diecézy, Cirkvi.
- Keď číta jednotlivec sám, tak si text prečíta 3-5x. keď číta rodina, podľa toho koľko je tam členov.
- Svätý František z Assisi... zo sept. do seba, veď chceme stretnúť Boha. pokojnom mieste. sebe. textu pospolu.
- Obrazne povedané: vhodné je pohrať sa s textom. literárneho zmyslu sme už hovorili. dopredu a tvoria akoby červenú niť textu. Ďalej si všímajme čísla. 144 000 majú tajomný obsah a my ich musíme rozšifrovať. slova, tzv. sémantické skúmanie, je veľmi plodné: napr. majstrovsky koncipovali texty, používajúc literárne druhy. reakcii pozorovateľov), inak podobenstvá (kráľovstvo sa podobá... ktoré kladú dôraz do stredu alebo do záveru rozprávania. Meditatio - rozjímanie. zmyslu nasleduje prehĺbenie zmyslu. Božie slovo je nevyčerpateľné a otvorené pre každého. najlepšie zaujať postoj Márie. tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich (dosl. ich). porovnávania.
- Mravec zberá jedlo, aby si ho odložil. a toto kovanie vydáva iskry, ktoré osvetľujú iné časti Písma. alebo sme o nich čítali. z toho, čo nazberal, ako včela začne vyrábať med. klímu a ochranu. V tretej fáze nastane porovnávanie. nazbierané slová a porovnáme ich s nami samými. sa len kov vo vnútri ale i múry pece sa rozohrejú a zmenia. - súd slova. Je to svetelný meč, ktorý prenikne celou našou osobou. slovo nás nenechá odteraz na pokoji, je to stravujúci oheň v nás. Oratio - modlitba. vedomie nevyjadreného pocitu sa pretavuje do modlitby. formy, podľa potrieb, ktoré v sebe tušíme. som stratený. 8b). novej cesty úplnej zmeny. poznáme svoj život a naše zrady. je prosebná modlitba: Proste a dostanete! Klopte a otvoria vám! a kto klope, tomu otvoria (Lk 11, 9 - 10). on môže aj najhriešnejšie situácie zmeniť na svoju milosť. spravuje môj život, za to mu vzdám vďaky. ktorému nás privádza meditované slovo. pre Boží život v ňom. Krista, kde sa nebo spojilo so zemou. od pozemských, ale sa nám akoby prelínajú. za ľudským.
Tabuľka: Kroky Lectio Divina
| Krok | Popis | Otázky na zamyslenie |
|---|---|---|
| Lectio (Čítanie) | Pozorné a opakované čítanie textu. | Čo hovorí text? Aké informácie podáva? |
| Meditatio (Rozjímanie) | Preniknutie do hĺbky textu a hľadanie osobného posolstva. | Čo mi Boh hovorí prostredníctvom tohto textu? Ako sa ma dotýka? |
| Oratio (Modlitba) | Obrátenie sa k Bohu a rozhovor o objavoch z čítania a rozjímania. | Ako môžem chváliť, ďakovať, prosiť alebo odprosovať Boha v súvislosti s týmto textom? |
| Contemplatio (Kontemplácia) | Hlboký pokoj a spojenie s Bohom, nechávanie Božieho slova preniknúť do srdca. | Ako sa môžem otvoriť Božej prítomnosti a nechať sa preniknúť Jeho láskou? |
tags: #lekcio #divina #casti #význam
